Belianska jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne

Ak je v Tatrách nepriaznivé počasie, skúste Beliansku jaskyňu

Foto: Depositphotos.

Má niekoľko výnimočností. Hádam najzaujímavejším je fakt, že sa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. No nielen pacienti, ale aj bežní návštevníci si v nej uvedomujú, že majú možnosť byť súčasťou výnimočného prírodného javu.

Jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. A hoci sa skúma už mnoho desaťročí, jednoznačne presné zákonitosti jej vytvárania sú záhadou. Je to najväčšia a jediná kvapľová sprístupnená jaskyňa v Tatranskom národnom parku, leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu. Je otvorená v mesiacoch január až november, pondelky býva zatvorená. Dostanete sa k nej z Tatranskej Kotliny a k jej vchodu vedie zo spoplatneného parkoviska náučný chodník lesom, ktorý je dlhý kilometer. Stúpanie vás dovedie k cieľu približne za 25 minút.

Prehliadka jaskyne trvá asi 70 minút, jej dĺžka je 1 370 metrov so 125-metrovým prevýšením a 874 schodmi, ktoré treba prekonať. Námaha však stojí za to. Návštevníkom sa v jej interiéri otvorí pohľad na pagodovité stalagmity, sintrové vodopády, jazierka a ďalšiu jaskynnú výzdobu. Dostanú sa aj do Hudobnej siene, meno má podľa zvukov kvapiek vody dopadajúcich na hladinu jazierka. Organizovali sa v nej koncerty reprodukovanej klasickej hudby. Má výbornú akustiku. Aj v tejto jaskyni platí, že vstupy sú načasované a prehliadka sa začne až vtedy, keď pri pokladnici budú stáť najmenej štyria záujemcovia. Je dobrým tipom aj pre prípad, že v Tatrách prší a vám padnú plány na dobrú túru.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Foto: Depositphotos.

Hoci dĺžkou patrí k tým kratším spomedzi sprístupnených podzemných krások, má bohatú kvapľovú výzdobu a jaskynnú faunu a vyznamenala sa aj nálezmi kostí jaskynných medveďov.

Nájdete ju vo Važeckom krase, na západnom okraji obce Važec, medzi Kozími chrbtami a Liptovskom kotlinou. Vchod nebudete hľadať dlho – leží pár metrov nad údolnou nivou Bieleho Váhu, v nadmorskej výške asi 780 metrov. Parkovisko je pred vchodom, z Liptovského Mikuláša to máte 30 a z Popradu 25 km. Do Važca je aj výborné vlakové a autobusové spojenie. Ak si chcete návštevu dobre naplánovať, všimnite si na stránke Správy slovenských jaskýň časy vstupov, no treba zobrať do úvahy, že budú platiť iba v prípade, že pred jaskyňou budú na prehliadku čakať minimálne štyria záujemcovia. Lístky vám ani skôr nepredajú.

Ak sa dvere jaskyne otvoria, čaká vás prehliadka, ktorá trvá 25 minút, v rámci nej prejdete 235 metrov, prekonáte päťmetrové prevýšenie a 88 schodov. Nezabudnite na teplé oblečenie – v jaskyni je priemerná teplota od 6,5 do 7,1 stupňa Celzia. Tieto suché konštatovania však majú veľmi ďaleko od toho, koľko krásy počas prehliadky podzemných priestorov uvidíte. V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba s množstvom malých jazierok, priestory dekorujú stalaktity a stalagmity. A bohatí odídete, aj čo sa týka vedomostí o jaskynných medveďoch. Kedysi ju obývali celoročne a odchovávali v nej aj mláďatá.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

V Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti

Ľad ubúda, no návšteva jaskyne stojí za to

Foto: Depositphotos.

Zmena klímy spôsobila, že v Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. No prehliadka je aj tak zážitkom.

Kým sa vyberiete na cestu, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť, aby vás realita nesklamala. Obyčajne je sprístupnená od 15. mája do 15. septembra a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila. Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba.

Na obdiv tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary. Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupňov Celzia. Tí, ktorí prehliadku absolvovali, tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. A hoci sa pre jeho úbytok začali objavovať aj úvahy o premenovaní jaskyne, odborníci to zatiaľ odmietajú. Pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom Jasná. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Foto: Depositphotos.

Ak patríte medzi fanúšikov jaskýň, návštevu tejto nevynechajte. Už aj preto, že je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku, patrí do zoznamu národných prírodných pamiatok a je jednou z najnavštevovanejších sprístupnených jaskýň u nás.

Je otvorená okrem pondelka a sviatkov denne, no odporúčame pozrieť si časy vstupov. Dá sa do nej dostať aj mimo nich, ale na objednávku a je to drahšie. Ak chcete zážitok dopriať aj malým deťom, odporúčame sedačku, prehliadka vyžaduje trochu fyzickej kondície. A aj primerané oblečenie, lebo teplota v jaskyni sa pohybuje od 6 do 7 stupňov Celzia. Okrem rozhodnutia, čo na seba, si vybrať môžete aj dva prehliadkové okruhy. Tradičný má dĺžku 1 150 m, prehliadka trvá asi hodinu, rátajte s prevýšením 85 metrov, na trase je 913 schodov.

Počas dlhého okruhu budete na trase asi 100 minút, je dlhšia o kilometer a budete musieť zvládnuť 1 118 schodov. Návštevníci počas prehliadky obdivujú unikátne sintrové formy, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby, stropné korytá a vyššie v stenách aj kvapľovú výzdobu. Pri dlhom okruhu sa k tomu pridáva Veľký dóm – najrozmernejší podzemný priestor, aký sa na Slovensku sprístupňuje, ale aj pestro vyzdobená Ružová sieň a Kráľova galéria. Jaskyňu nájdete na pravej strane Demänovskej doliny pod strediskom Jasná, vchod je v dolinke Točište v nadmorskej výške 870 m. Dostanete sa k nemu za štvrťhodinku serpentínovým chodníkom, súčasne aj náučným, od parkoviska.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Danka-Dubcová-Nemčokováihi

Svoju líšku má aj Skalnaté pleso

Nielen v okolí Rainerovej chaty, ale aj na iných miestach v Tatrách môžete natrafiť na divo žijúce zvieratá, ktoré si zvykli na ľudí a vyhľadávajú ich spoločnosť. Má to pre ne aj jeden bonus, a tým je možnosť získať od týchto dvojnohých návštevníkov prírody niečo pod zub.

V okolí stanice lanovky na Skalnatom plese sme aj my mali šťastie na veľmi peknú líšku, ktorá sa tu pohybovala a od ľudí si držala len mierny odstup. Skoro vôbec sa nás nebála. Nikto z turistov, ktorí tam práve boli, jej neponúkol nič na jedenie, neurobili sme to ani my. Asi je to tak lepšie, pretože odborníci radia neprikrmovať voľne žijúce zvieratá. Takáto strava im môže skôr uškodiť ako pomôcť.

Foto: Danka Dubcová Nemčoková

Nezistili sme ani, či má líška nejaké meno, ale ak bude pravidelne vyhľadávať spoločnosť ľudí, určite si nejaké vyslúži. Samozrejme, vytiahli sme telefóny a začali si ju (jeho?) fotiť, aby nám známi po návrate verili. Trochu nám „zapózovala“ potom sa presunula do kosodreviny, kde si sadla a dívala sa na nás.

Po tomto stretnutí sme sa išli prejsť okolo Skalnatého plesa, to sa nedá vynechať. V jazere nebolo veľa vody, je známe, že odtiaľto ubúda, ale stále vyzerá ako horské pleso, nie ako kaluž. Nielen chodníky v okolí, ale aj tie okolo plesa sú poriadne kamenisté a kráčať po nich nie je jednoduché. Tu sa vždy oplatí mať pevné turistické topánky, ktoré spevnia nohu a uľahčujú chôdzu v takomto náročnom teréne.

Túra na Skalnaté pleso patrí medzi najobľúbenejšie ciele v našich veľhorách. Dá sa sem dostať z viacerých smerov, v okolí je množstvo chodníkov, známa Skalnatá chata, a o výhľadoch snáď netreba ani hovoriť. Keď je dobrá viditeľnosť, máte pred sebou krajinu ako na dlani. Ak je v tejto výške akurát hmla, vidíte len pár desiatok metrov pred seba, ale aj to je zážitok. Hlavne, keď sa hmla behom pár minút rozplynie a ukáže sa nádherná scenéria. Medzi atrakcie na Skalnatom plese patrí i prvé observatórium u nás – Observatórium Astronomického ústavu SAV, ale aj pohľad na visutú lanovku na Lomnický štít stojí za to. Späť do Tatranskej Lomnice sa môžete odviezť lanovkou, prípadne zísť peši na stanicu Štart a odviezť sa odtiaľ.

Andrea Reichelova

Obec s najkrajším výhľadom na Tatry

Obec Nová Lesná sa nachádza na styku Popradskej kotliny a juhovýchodného úpätia Vysokých Tatier. Hrdo sa pýši faktom, že disponuje najkrajším výhľadom na Tatry no okrem toho je aj kolískou horských vodcov. Je tu však omnoho viac čo sa dá vidieť a tak sme sa rozhodli to zhrnúť v tomto článku.

Foto: Andrea Reichelová

Park horských vodcov

Z tejto obce pochádza najviac horských vodcov a záchranárov (82) a tak bol na ich počesť v centre dediny vytvorený park na podnet starostu Petra Hritza. V parku sa nachádza informačná tabuľa so zoznamom mien všetkých vodcov, záchranárov a dokonca aj o ženách, ktoré v horách vodili či zachraňovali, ďalej aj 15 lavičiek a každá z nich je venovaná konkrétnej osobe. Na jednej z nich sa nachádza aj vygravírovaný nápis „S vďakou tí, čo prežili“, no nájdete tu aj niekoľko drevených sôch a lávku venovanú Jánovi Pavlovi  II., ktorý je patrónom Horskej záchrannej služby.

Slnečné hodiny

Zariadenie, pomocou ktorého dokážeme merať čas pomocou polohy Slnka. Ideou týchto hodín bolo vytvorenie priestoru, na ktorom sa môžete zamyslieť nad sebou, nad plynutím času a sledovania jeho  priebehu. Okrem hodín tu nájdete aj objekt panoramatickej orientácie, na ktorom sú nerezovými šípkami označené vrcholy Tatier. Takže ak sa postavíte pred pult zo strany hodín uvidíte súčasne názov vrcholu, jeho nadmorskú výšku a daný vrchol v pozadí. Ďalej sa tu nachádza aj 12 meditačných stolčekov, ktoré sú usporiadané do kruhu, ktoré slúžia k odpočinutiu či krátkej meditácií. Iniciátorom výstavby slnečných hodín bol v roku 2005 spoluzakladateľ osady Malý Smokovec – Milan Vdovjak.

Sinajská kaplnka

Táto kaplnka bola vysvätená biskupom Františkom Tondrom v roku 2005. Objekt sa nachádza  na križovatke ciest v strede miestnej časti Malý Smokovec. Je to krásny priestor, ktorého súčasťou je malá zvonička, oltár a tabule s Desatorom. Má kruhový pôdorys s dvomi betónovými platňami, na ktorých je umiestnený text s Desatorom na severnej strane a zvonicou na južnej.

Peter Belko

Mestský park v Tatranskej Lomnici

Tatranská Lomnica je jednou z najväčších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier a plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Táto obec sa nachádza 6 km východne od Smokovca, v najspodnejšej časti Lomnického štítu. Fungujú tu rôzne kultúrne a zábavné zariadenia, no okrem toho sa tu nachádza aj mestský park, o ktorom vám prinášame krátke info v tomto článku.

Foto: Peter Belko

Tento park je najstarším parkom vo Vysokých Tatrách a jeho história sa datuje od roku 1892. Nachádza sa v centre obce a je vyhľadávaný hlavne pre možnosť oddychových prechádzok. Napriek tomu, že klimatické podmienky v Tatrách nie sú vhodné pre rast okrasných kvetov, tento park okrem typických tatranských rastlinných druhov disponuje aj kvetnatými plochami, ktoré kvitnú prevažne v žltej a fialovej farbe. V parku nájdete aj typické tatranské druhy stromov, napríklad Smrek obyčajný, ktorý sa dožíva až 200-300 rokov, Smrekovec opadavý či Borovica lesná.

V parku sa nachádza aj niekoľko lavičiek, takže popri prechádzke môžete aj zrelaxovať a užívať si krásy prírody.

Waterfall 'Skok' in High Tatras, Slovakia, during overcast spring day, dirty snow still covering most of ground.

Najkrajšie vodopády v Tatrách

Okrem štítov, kamzíkov a iných krás môžete v Tatrách naraziť aj na nádherné prírodné úkazy – vodopády. My sme pre vás pár z nich vybrali a v tomto článku prinášame tip na výlet.

Vodopád Skok

Nachádza vo Vysokých Tatrách a patrí na prvé priečky v zozname najkrajších slovenských vodopádov. Ak ste ho teda ešte doposiaľ ani raz nenavštívili, určite to čo najskôr napravte, určite to neoľutujete. Vodopád padá do Mlynickej doliny z nadmorskej výšky 1789 m.n.m. a meria 30 metrov. S touto výškou sa radí medzi najvyššie vodopády v Tatrách.

Foto: Depositphotos

Vodopády studeného potoka

Nájdete ich v závere Malej a Veľkej Studenej doliny neďaleko Bilíkovej chaty. Vodopády pozostávajú z nádherných kaskád, ktoré v Tatrách nemajú konkurenciu.

Obrovský vodopád

Severozápadne od Vodopádov studeného potoka narazíte aj na Obrovský vodopád, ktorý taktiež tvorí Studený potok. Keďže je o niečo ďalej, do skupiny „Studenovodských vodopádov“ sa nezaraďuje. Obrovský vodopád meria 20 metrov. A keď už budete na Hrebienku či pri Vodopádoch studeného potoka, bola by naozaj škoda nezastaviť sa aj tu.

Kmeťov vodopád

V Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách sa nachádza ďalší krásny vodopád, ktorý vytvára Necferský potok. Nesie prívlastok Kmeťov a je to náš najväčší slovenský vodopád vôbec. Meria až 80 metrov ale veľká časť vodopádu sa ukrýva v lese, takže úplne celý ho neuvidíte. Vďaka výdatnému prietoku vody však aj napriek tomu vodopád pôsobí krásne a mohutne.

Vajskovský vodopád

Ďalší menej známy, ale zato veľmi pekný vodopád leží vo Vajskovskej doline v Nízkych Tatrách. Táto dolina sa nachádza mimo hlavných turistických trás, vďaka čomu sa tu vyhnete častým stretnutiam s turistami a budete si môcť naplno vychutnávať okolitú panenskú prírodu a pokoj. Vajskovský vodopád tvorí rovnomenný potok a jeho výška je približne 9 metrov.

Brankovský vodopád

Je 55 metrov dlhý a je teda najvyšším v Národnom parku Nízke Tatry. Nájdete ho pri vstupe do Revúckej doliny, v západnej časti Nízkych Tatier. Je bez problémov dostupný aj pre rodiny s menšími deťmi, keďže terén nie je náročný a výstup k samotnému vodopádu trvá približne polhodinu.

Jozef Pitonak

Tatranské drevené kostolíky

Sú skutočnými skvostmi tradičnej ľudovej architektúry a zároveň jej unikátnou a neoddeliteľnou súčasťou. V minulosti bolo na Slovensku približne 300 takýchto drevených sakrálnych stavieb, dnes je ich už len 60, a práve tri z nich sa nachádzajú v Tatrách.

Foto: Jozef Pitoňák

Kostolík v Tatranskej Javorine

Postavili ho v rokoch 1902 a 1903 v malebnej dedinke pod štítmi Belianskych Tatier a zasvätili sv. Anne, patrónke lesnej práce. Ide o rímskokatolícky kostol, ktorého stavbu inicioval knieža Kristián Kraft Hohenlohe. Nevďačíme mu len za tento unikátny drevený kostolík, ale aj za to, že územia, ktoré spravoval, predstavujú v súčasnosti najzachovalejšie časti Tatranského národného parku. Kostolík stojí na okraji obce, lemuje ho drevený plôtik, malý cintorín a stále slúži svojmu účelu.

Kostolík v Dolnom Smokovci

Bol označený za majstrovské dielo drevenej stavebnej konštrukcie. Stavbu projektoval architekt Gedeon Majunke, ktorý v Tatrách navrhol viacero významných stavieb, medzi nimi i slávnu Téryho chatu. Pokochať sa jeho tradičnosťou a jednoduchosťou môžete kedykoľvek. Výhľad naň vám doplní i panoráma Lomnického hrebeňa. Bohoslužby sa tu konajú každú nedeľu o 9.00 h.

Kostol v Starom Smokovci

V roku 1888 ho dal postaviť biskup Juraj Császka. Vďaka krásnym detailom a zdobeniu je považovaný za jednu z najkrajších architektonických pamiatok vo Vysokých Tatrách. Dostanete sa k nemu veľmi jednoducho, pretože sa nachádza neďaleko majestátneho Grandhotela v Starom Smokovci a kúsok od stanice lanovky na Hrebienku.

A na záver, viete o tom, že veselé tatranské tričká nájdete na našom webe cezhory.sk v sekcii obchod? 🙂

Gallery Belianska Cave - eastern part of the Belianske Tatras in Slovakia

Bizarná i krásna Belianska jaskyňa

Je najväčšou a jedinou sprístupnenou vysokohorskou kvapľovou jaskyňou v Tatranskom národnom parku. Nájdete ju blízko obce Tatranská Kotlina, vo vysokohorskom krasovom teréne, v najvýchodnejšej časti Belianskych Tatier. Vchod do jaskyne leží na severnom svahu Kobylieho vrchu. Ak prichádzate autom, do Tatranskej Kotliny sa dostanete z Popradu smer Smokovce, Tatranská Lomnica, prípadne zo Starej Ľubovne cez Spišskú Belú a potom na Tatranskú Javorinu. V Tatranskej Kotline je aj zastávka autobusovej dopravy. K Belianskej jaskyni vedie z obce kilometer dlhá lesná cesta s náučnými panelmi a prevýšením 122 metrov. Výstup by ste mali zvládnuť asi za 25 minút.

Pre návštevníkov je sprístupnených 1 370 metrov trás s 860 schodmi a prevýšením 125 metrov. Prehliadka trvá 75 minút. Belianska jaskyňa prekypuje bizarnými skalnými tvarmi, ale i bohatou kalcitovou a sintrovou výzdobou. Mnohých určite očaria nádherné sintrové vodopády, pagodovité stalagmity a jazierka. Výnimočná je aj Hudobná sieň, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. Má výborné akustické podmienky, aj preto sa tu organizujú podujatia s reprodukovanou klasickou hudbou. Priestory jaskyne poznali už v 18. storočí hľadači pokladov, po ktorých tu ostali na stenách vzácne nápisy. 

A na záver, viete o tom, že veselé tatranské tričká nájdete na našom webe cezhory.sk v sekcii obchod? 🙂