Posts in category: Po Tatrách 
na bicykli

Na jeden deň dosť, a hoci šliapeme po magistrále, bude to zaberák, najmä od Starého Smokovca nahor. Vcelku ide o kopcovitú a náročnú trasu, ale s asfaltovým povrchom, vhodnú pre rôzne typy bicyklov. Ale, cestou môžete spoznať dôležitú časť tatranskej kúpeľnej histórie.

Osady so známymi kúpeľmi budete mať ako na dlani. Vyšné Hágy sú známe liečbou tuberkulózy, zrekonštruovaný bývalý vojenský ústav v Novej Polianke sa dnes sústreďuje na liečbu horných dýchacích ciest, Tatranská Polianka sa v Sanatóriu dr. Guhra venuje ľuďom s astmou a rôznymi alergiami, Tatranské Zruby sú známe liečbou netuberkulóznych ochorení dýchacích ciest a v Novom Smokovci si k tomu pridali aj liečbu porúch látkovej výmeny, duševné choroby a choroby z povolania.

Ak očakávate, že v nej nájdete skalné prahy, alebo plesá ako v iných tatranských dolinách, nesplní sa vám to. Tie sú v jej bočných dolinách. Je národnou prírodnou rezerváciou a napriek tomu, že je veľmi dobre značená, nepatrí k najnavštevovanejším.

Možno aj preto sa tu darí vzácnym druhom živočíchov. Doma je tu tetrov hlucháň, či orol skalný, kamzíky a svište a žije v nej najväčšia populácia medveďov na Slovensku.

Na jej prechod preto potrebujete možno aj trochu viac odvahy. No odmenou vám môže byť relax sprevádzaný šumením lesa, žblnkotom potoka a zvukmi čistej prírody, ktoré inde tak ľahko nenájdete. Turistické príručky o Tichej doline uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli.

Vedie tadiaľ oficiálna cyklotrasa (zelená značka), prevýšenie (420 m) zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Cyklotrasa má dĺžku niečo cez 24 km (tam aj späť) a otočiť sa treba pri cyklistickom Rázcestníku Vysoké Tatry.

Najlepším východiskom aj pre cyklonávštevu Tichej doliny je osada Podbanské. Dolina je precízne značená, nemusíte mať obavy, že sa v nej stratíte. Kedykoľvek počas trasy sa môžete otočiť a vrátiť späť.  

Začať možno pri bývalom smokoveckom amfiteátri, resp. parkovisku pri hoteli Grand, odtiaľto vychádza asfaltová cesta, ktorú znalci nazývajú aj „sánkarskou“. Slúži aj ako zásobovacia, vedie popri dráhe pozemnej lanovky  a dostanete sa po nej až k hotelu Hrebienok (1 275 m nadmorskej výšky), resp. k hornej stanici pozemnej lanovky.

Šliapete stále po modrej značke. Od začiatku takmer po cieľ strmo stúpa a vedie na striedačku kalamitnými a lesnými úsekmi. A hoci pešky ju zvládnu aj deti od desať rokov, cyklisti sa musia pripraviť na poriadny zaberák. Vydýchnuť sa na nej veľmi nedá, no pár úsekoch takých nájdete, napríklad aj tesne pred cieľom.

Okrem toho treba dávať pozor na turistov, zásobovacie či záchranárske vozidlá, ale aj ľudí na kolobežkách. Najmä po ceste nadol je to dôležité, lebo klopené zatáčky lákajú k veľkej rýchlosti, opatrnosti nikdy nie je dosť.

Na Štrbskom Plese sa môžete napojiť na Tatranskú magistrálu, alebo odbočiť doľava na parkovisko pri zastávke električky, značená cesta vás dovedie potom až na Popradské pleso. Celý výlet vedie známou Mengusovskou dolinou, je značená modrou turistickou značkou, ktorou je zároveň značkou aj pre cyklotrasu. Na trase vás čaká zdolanie prevýšenia asi 690 m, čo je slušný výkon. Stúpanie a zákruty vás potrápia najmä potom, čo necháte za sebou Štrbské Pleso, no ide iba o pár sto metrov, potom pokračujete v miernom stúpaní.

Trasu môžete zdolať na jeden šup, alebo aj s odpočinkom, lemuje ju viacero miest s lavičkami, pri ktorých  sa môžete zastaviť. Platí to aj o Popradskom plese, pri tamojšej chate nájdete aj priestor na uzamknutie bicyklov. Ak by ste sa totiž chceli prejsť okolo plesa, čo odporúčame, chodník je určený iba pre peších. Pochopiteľne, je to jedno z najfotogenickejších miest Vysokých Tatier, príležitosť urobiť unikátne zábery si netreba nechať ujsť.

Okruh sa začína i končí v kúpeľnom meste Brusno, meria 68 km a vedie cez Pohronský Bukovec, Sopotnicu, Baňu, k prameňu Hiadelská kyslá a obci Hiadeľ, odtiaľ treba pokračovať na Medzibrod, Murkyňovú, Trosky, na Starý Majer a Muráň, potom do doliny Peklo a do cieľa v Brusne.

Znalci tvrdia, že ide o veľmi zaujímavú trasu, ktorú sprevádza scenéria Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. V okolí kúpeľov môžete obdivovať nedotknutú prírodu a počas prestávok na oddych si môžete plánovať aj ďalšie cyklotúry a túry. Brusno je dobrým východiskom pre nich – napríklad do Veporských vrchov. No sú určené iba pre zdatnejších turistov. Môžete si vybrať výstup na Vysokú nad Ľubietovou napríklad, vyjsť sa z Brusna dá aj na Hrb, ktorý je geografickým stredom Slovenska, alebo navštíviť Jubilejný háj republiky československej, ktorý sa nachádza na horskom chrbte Šinkier a vysadili ho na serpentínach starého kúpeľného chodníka k 10. výročiu vzniku Československa.

Vhodný je horský alebo trekingový bicykel, lebo znalci jej dali prívlastok – ťažká. Meria okolo sedemdesiat kilometrov a počas prechodu obcami i podhoriami najväčšej vodnej nádrže na Slovensku prekonáte 377 m stúpania, ale aj 336 m klesania. Pripravte sa na riadny zaberák, trasu prejdete za približne osem hodín. Ale platí, že nastúpiť na ňu môžete v ktorejkoľvek obci a aj finále si môžete naplánovať podľa vlastných síl a kondície svojho, možno i deťmi vystuženého, cyklokolektívu.

Čo vás čaká? Rázovité liptovské obce, v ktorých sa môžete zastaviť hoci aj na občerstvenie a chýrne liptovské jedlá, či prehliadku pamätihodností, ale obdivovať môžete aj výhľady nielen na vodnú hladinu, ale aj scenériu Nízkych, Vysokých a Západných Tatier. Trasa vedie nielen po cestách druhej a tretej triedy, ale aj poľnými nespevnenými cestami.

Lysá Poľana je osada nachádzajúca sa na území dvoch štátov – Slovenska a Poľska. Má tiež unikátny prívlastok – je najsevernejšou vo Vysokých Tatrách a miestom, na ktorom končí cestný okruh našich veľhôr – Cesta slobody. Ak nepatríte medzi turistov, Lysá Poľana vám bude evokovať medzinárodný hraničný cestný priechod. No pravdu majú aj tí návštevníci Vysokých Tatier, ktorí si ju spájajú s jednoznačným východiskom pre túry na Morské oko na poľskej strane, ale aj do Bielovodskej doliny alebo do Veľkej Studenej doliny u nás. 

Ak sa ale vrátime k cyklomagistrále, možné sú aj rôzne odbočky z Cesty slobody, a to mimo zaťažených dopravných zón. Úseky sú preznačené napríklad v časti z Tatranskej Lomnice po Lysú Poľanu, ale preznačený je aj úsek od Tatranských Žľabov po Tatranskú Lomnicu.

Na tento cyklovýlet si ale treba vyhradiť čas. Zdatní jazdci ho vraj zvládnu za štyri hodiny, no nemusí to tak byť, lebo po ceste vás môžu zaskočiť rôzne lákadlá, ktorým neodoláte. Naľavo budete mať výhľad na hory a ak vášnivo fotografujete a vyberiete si dobré počasie, vrátite sa s extra úlovkami. Napravo sa vám bude otvárať podhorie, a to po celej dĺžke trasy. Počas cyklovýletu natrafíte na množstvo reštaurácií, osviežiť sa a doplniť kalórie nie je problém. 

Do Podbanského sa dostanete autom, v osade zaparkujete a môžete si sadnúť na bicykel. Cesta späť je na vás. Môžete to opäť skúsiť v sedle bicykla, alebo kombinovať trasu tatranskými električkami či autobusmi.

Podbanské je najzápadnejšia tatranská turistická osada, ktorá sa nachádza na rozhraní Západných a Vysokých Tatier. Možno neviete, ale bola známa približne od 15. storočia a jej osídľovanie súviselo s krivánskym baníctvom. Ťažila sa tu železná ruda, zlato, striebro, ale najmä meď. Práve z latinského názvu meď – cuprum sa odvodzuje aj meno blízkej Kôprovej doliny.  Dodnes sú v brale Kriváňa a na lúkach pod Surovým hrádkom viditeľné stopy po baníckej činnosti s množstvom jám a zásekov. Možno to bude zábava – skúste ich vyhľadať.

Ak pricestujete do Ružomberka autom, vlakom či autobusom, najlepšie je vydať sa od Štefánikovho nábrežia, po Ulici Zarevúca (alebo Hurbanova), po Riadku, cez Plavisko a Krčméryho atď. stále popri riečke Revúca na juh. Cez Biely Potok a Podsuchú sa dostanete až po Liptovskú Osadu. Potiaľto je to po cyklotrase č. 033. Pred Liptovskou osadou odbočíte doľava na Liptovskú Lúžnu (to už je cyklotrasa č. 042) a pred Železným je odbočka doprava. To už máte v nohách takmer 29 kilometrov. Cez Kapustisko a Bašovňu došliapete do Magurky. Ticho, voľnosť a radosť  z pohybu budú najdôležitejšie pocity, ktoré cestou zaznamenáte.

 A ste v cieli. Môžete sa trochu poobhliadnuť a okrem zrubovej chaty, ktorá je súčasťou tejto horskej osady, a kde sa vám postarajú o vysmädnuté hrdlá a hladné žalúdky, je dobré si uvedomiť, že stojíte na pôde, ktorá na mape slovenského baníctva svojho času znamenala veľmi veľa. Osadu založili niekedy v trinástom storočí nemeckí baníci, ktorí sa tu venovali ťažbe striebra a zlata. Miesto v závere Ľupčianskej doliny bolo známe tým, že sa tu ryžovalo najmä zlato, a to z náplavov horských tokov pod svahmi Latiborskej hole, Zámostskej hole a Ďurkovej.