Cyklisti pri chate Magurka

Na Magurku za baníckou históriu

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Ilustračné foto:  Visit Liptov

Dnes máme tip na cyklovýlet najmä pre tých, ktorých fascinuje banícka história Slovenska. Lebo nie všetko o podzemnom bohatstve Slovenska sa dozvieme v Banskej Štiavnici či na Spiši. Tajomstvá ťažby nás prekvapia aj tam, kde by sme to možno najmenej čakali. Napríklad v horskej osade Magurka pod Nízkymi Tatrami.

Možno sa k nej dostať viacerými trasami, ale my sme pre vás vybrali tú od Ružomberka cez Liptovskú Osadu, Liptovskú Lúžnu na Magurku. Tam aj späť meria 64 km, znalci odporúčajú MTB/Trek bicykle, lebo budete šliapať nielen po asfaltke, ale aj po lesných a poľných cestách. Čaká vás prevýšenie 730 metrov.

Inšpirácia na  túry či cyklotúry. Z Bašovne je možné zamieriť si to k Sedlu Latiborskej hole, k horárni Kapustisko, alebo do Ľupčianskej doliny, ale aj na Striebornicu, alebo k Sedlu Zámostskej hole. Foto:  MKreo

  • Ak pricestujete do Ružomberka autom, vlakom či autobusom, najlepšie je vydať sa od Štefánikovho nábrežia, po Ulici Zarevúca (alebo Hurbanova), po Riadku, cez Plavisko a Krčméryho atď. stále popri riečke Revúca na juh. Cez Biely Potok a Podsuchú sa dostanete až po Liptovskú Osadu. Potiaľto je to po cyklotrase č. 033. Pred Liptovskou osadou odbočíte doľava na Liptovskú Lúžnu (to už je cyklotrasa č. 042) a pred Železným je odbočka doprava. To už máte v nohách takmer 29 kilometrov. Cez Kapustisko a Bašovňu došliapete do Magurky. Ticho, voľnosť a radosť  z pohybu budú najdôležitejšie pocity, ktoré cestou zaznamenáte.

     A ste v cieli. Môžete sa trochu poobhliadnuť a okrem zrubovej chaty, ktorá je súčasťou tejto horskej osady, a kde sa vám postarajú o vysmädnuté hrdlá a hladné žalúdky, je dobré si uvedomiť, že stojíte na pôde, ktorá na mape slovenského baníctva svojho času znamenala veľmi veľa. Osadu založili niekedy v trinástom storočí nemeckí baníci, ktorí sa tu venovali ťažbe striebra a zlata. Miesto v závere Ľupčianskej doliny bolo známe tým, že sa tu ryžovalo najmä zlato, a to z náplavov horských tokov pod svahmi Latiborskej hole, Zámostskej hole a Ďurkovej.

V roku 1912 bol v osade dostavaný neogotický kostolík Ružencovej Panny Márie, pôvodne zasvätený  sv. Klementovi, patrónovi baníkov. V jeho veži sa zachoval veľký rapkáč. Foto: archív mesta Ružomberok 

Ryžovanie neskôr ustúpilo banskej ťažbe. V polovici 19. storočia bola Magurka považovaná za najväčšie nálezisko antimónu v Európe. V roku 1920 dosahovala celková dĺžka štôlní takmer 13 km, najdlhšou boli Kilian a Adolf, Leopold a Russegger. V roku 1912 bol v osade dostavaný neogotický kostolík Ružencovej Panny Márie, pôvodne zasvätený  sv. Klementovi, patrónovi baníkov. V jeho veži sa zachoval veľký rapkáč, ktorý zvolával baníkov zo širokého okolia do práce. A ešte jedna rarita – vyše 7 kg vážiaca hruda zlata, ktorá sa tu našla v roku 1917, je v múzeu v Budapešti.

 Niekoľko storočí trvajúcu ťažbu v roku 1923 uzavreli. Dôvodom bola nerentabilnosť . No v okolí osady nájdeme ešte aj dnes dôkazy po nej. Nad osadou je zrúcanina bašovne, v ktorej sa premývala ruda, a tiež potok, ktorý ale netečie zhora nadol, ale po vrstevnici kopca. Ak budete viac hľadať, možno natrafíte na haldu bane Kilián, alebo aj viaceré zvyšky rozličných stredovekých stavieb zo zlatého veku baníckej Magurky. Zaraďte medzi ne aj chatu Magurka, ktorá stojí na základoch bývalého banského administratívneho domu a jej vek sa po rôznych prestavbách odhaduje na viac ako 200 rokov. Aj ponuka tamojších jedál je tradičná – také makové šúľance alebo strapačky, to už hej!

Ak si naplánujete na Magurke nocľah, neoľutujete. Stopercentný elektronický detox, nebolo plné hviezd a kúpanie na nádvorí v kadi s teplou vodou… Náplasť na všetky rany civilizácie. Na druhý deň vám odporúčame návštevu Magurského zlatého chodníka (na snímke). Tvorí ho 11 tabúľ umiestnených na 8,7 km dlhom okruhu v Ľupčianskej doline. Vedie prevažne po modrej a následne žltej turistickej trase, vyhraďte si na neho 4 až 5 hodín . Autorom textov je Martin Chovan z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, po ktorom je pomenovaný aj striebrosivý minerál z tejto oblasti.

Bicyklom okolo Tatranskej Javoriny

Zo Ždiaru cez Tatranskú Javorinu do Zadných Meďodolov

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Ilustračné foto: MKreo

Tatranská Javorina je malebná obec iba 11 km vzdialená od hraničného priechodu do Poľska na Lysej Poľane. Meno jej dali javory, ktoré tu kedysi rástli v hojnom počte. Zničilo ich pálenie drevného uhlia a spotreba dreva v niekdajších železiarňach a lepenkárni. 

Dnes by ste po nich ťažko hľadali stopy. Naznačíme ich ale neskôr. A možno aj kvôli nim sa budete do tejto oblasti Belianskych Tatier radi vracať. Hoci aj na bicykli. Lebo aj tu sú trasy, ktoré vám prinesú radosť zo športového výkonu a výhľady na Tatry. O niektorých sa trochu pobavíme. Tatranská Javorina je vhodnou zastávkou pre viaceré z nich.

Zadné Meďodoly naznačujú banícku históriu

Začneme trebárs trasou, ktorú zvládne s trochou kondície aj bežný cyklista. Začína sa v Ždiari, pokračuje cez Tatranskú Javorinu a jej cieľom sú Zadné Meďodoly. Tam i späť meria 28 km.

Zadné  Meďodoly je meno doliny i názov náučného chodníka, ktorý sa začína v Tatranskej Javorine a končí v Kopskom sedle. Možno je to na iný výlet ako na cyklotúru, ale odporúčame ho. Chodník sa dá pokojnou chôdzou prejsť za tri hodinky a počas nej vás desať infotabúľ poučí o o flóre, faune i banskej i priemyselnej histórii doliny. Môže to byť prvá stopa, ktorá vás do týchto končín privedie ešte raz.

Do poľského Zakopaného na poľské špeciality

Ak máte chuť prekračovať hranice, vyberte sa na bicykli z Tatranskej Javoriny cez Lysú Poľanu do poľského Zakopaného. Znalci hovoria o strednej náročnosti, potrebujete trekking, MTB. Do jedného z centier poľskej strany Vysokých Tatier dorazíte po zdolaní 21 km s celkovým prevýšením 553 m. Trasa vedie sčasti po štátnej ceste I. triedy, miestnych a účelových lesných komunikáciách. Zakopané je najvyššie položeným mestom v Poľsku, domáci mu dali prívlastok hlavné zimné mesto.

Ale aj v lete je v ňom čo obdivovať. Prekvapí bulvár na hlavnej ulici, kde sa dá nakúpiť množstvo vybavenia do hôr, ponuka poľskej gastronómie, ktorá stavia na lokálnych špecialitách. Ale ochutnáte tu aj jedinečnú zmrzlinu.

Bielovodská dolina.  Ilustračné foto:  Veronika Svetlíková

  • Na bicykli zdoláte aj časť najkrajšej doliny Tatier

    Vráťme sa ale domov a ponúknime aj inú lahôdku, tentoraz pastvu pre oči. Nájdete ju, keď sa na bicykli vydáte po trase Ždiar – Tatranská Javorina – Bielovodská dolina. Začnite na hornom konci obce, približne po dvoch kilometroch jazdy odbočíte vľavo na Tatranskú Javorinu, na jej konci po pravej strane nájdete zámoček kniežaťa Hohenlohe. K nemu trochu neskôr, lebo pred sebou máte asi po troch kilometroch jazdy Lysú Poľanu, tam pred mostom odbočíte vľavo na Bielovodskú dolinu.

Poľovnícky zámoček kniežaťa Ch. Hohenlohe, dnes reprezentačné prezidentské sídlo. Pozrieť si ho môžete každý štvrtok. Ilustračné foto: Michaela Mišička 

A začína ozajstný zážitok. Pokoj, pohoda, les a aj priame výhľady na okolité tatranské štíty. Mnohí tvrdia, že je najkrajšou dolinou celých Tatier. Necháme to na vás. Má dĺžku desať kilometrov, no pre cyklistov (modré značenie) je prístupných iba 3,5 kilometra, ktoré ústia pri horárni. Potom sa musíte tou istou cestou vrátiť späť.

Do Ždiaru za filmovačkou

Pre rodiny s deťmi (tak od desať rokov) tu máme ľahko zdolateľnú trasu: Tatranská Kotlina – Ždiar. Má niečo cez dvanásť kilometrov a v smere od Kotliny predstavuje prevýšenie 422 metrov. Začínate na križovatke cesty od Lendaku, cyklotrasa je vľavo. Po pár metroch prichádzate k bývalému kameňolomu, v ktorom sú dnes cvičné horolezecké skalky a dve ferraty. Cyklotrasa sa vlní ďalej lesom, mostami, napravo vidíte hlavnú cestu do Ždiaru. V obci prechádzate ústím Monkovej doliny do Širokého sedla. Smerujete na Strednicu a dnom v okolí údolných staníc vlekov sa dostávate k zasnežovacej nádrži, kde si treba oddýchnuť, lebo máte pred sebou poslednú časť trasy – po serpentíne k hlavnej ceste.

Návrat je možný tou istou trasou. Ale predtým sa ešte rozhliadnite po rázovitom Ždiari, nájdete tu okrem iného aj pár zaujímavých odkazov na filmovačky, ktoré túto obec preslávili široko-ďaleko.

Bez kniežaťa v Tatranskej Javorine ani na krok

My sa ale vráťme k stopám, ktoré sme naznačili v súvislosti s Tatranskou Javorinou. Knieža Christian Hohenlohe v nej zanechal hádam najhlbšiu. Na scénu tento zástupca pruského kniežacieho rodu prišiel v Tatranskej Javorine, vtedy ešte iba Javorine, v roku 1879, keď odkúpil tamojšie majetky. Oblasť mu patrila až do roku 1936, keď prešla do vlastníctva československého štátu. 

V čase, keď Christan Hohenlohe v Javorine zainvestoval, bol jedným z najbohatších nemeckých šľachticov. V Javorine zriadil správu svojich európskych revírov, v lete 1885 tu dostaval podľa projektu Gedeona Majunkeho svoj poľovnícky zámoček. Dnes je po úpravách reprezentačným sídlom Slovenskej republiky, prezident Andrej Kiska ho otvoril aj pre verejnosť, ktorá si ho môže pozrieť každý štvrtok.

Kostol sv. Anny, cintorín, alebo aj dobre spracované lesy

Knieža bol síce evanjelikom, ale v úlohe patróna dal v roku 1903 vysvätiť novopostavený katolícky drevený Kostol sv. Anny, ktorý je dnes klenotom osady. Ak ho navštívite, odhalia sa vám nádherné výhľady na Belianske Tatry (na snímke Samuela Leška v pozadí Ľadový, Snehový, Kolový štít a Baranie rohy). Aj interiér kostolíka je nádherný, najmä keď sa do jeho stien oprie slnko. Na počesť kniežaťa je v kostole umiestnený erb rodu Hohenlohe. 

Christián rád poľoval, no ním spravované územie dnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAP-u. Zaužívané prírodoochranné opatrenia plynule prešli do prírodoochranných zásad nielen TANAP-u, ale aj iných národných parkov. Tatranskú Javorinu aj pre toto dedičstvo zaradili medzi významné lesnícke miesta.

Niektoré pramene uvádzajú, že knieža celý život prežil so svojou mladšou družkou – neurodzenou poľskou umelkyňou  Otýliou Lubraniec – Dambskou. Iné tvrdia, že si ju vzal za manželku. Každopádne, bol to ukážkový vzťah, prežitý v ústraní pred jeho urodzenými príbuznými. Keď v roku 1922 zomrela, CH. Hohenlohe ju dal pochovať na javorinskom cintoríne. On sám ďalšie štyri roky prežil v Szomogyszobe, kde v roku 1926 vo veku 78 rokov zomrel. Wikipedia upresňuje, že jeho posledným želaním bolo, aby ho pochovali vedľa Otýlie. Na jeho pohrebe sa zišla nielen európska aristokracia, ale aj zástupcovia československej štátnej moci a rôznych spolkov. V krojoch sa s ním rozlúčili aj miestni – z Jurgova, Podspádov, Javoriny, Ždiaru, Lendaku, Štôly a ďalších osád Vysokých Tatier.

Christiánov majetok potom nemal kto zveľaďovať. Vlastné deti nemal, majetok zdedil jeho bratranec August Hohenlohe, no keďže k nemu nemal vzťah, predával ho postupne až do roku 1936 Československej republike.

Dnes sa Tatranskú Javorinu oplatí navštíviť. Okrem už spomínaného zámočka a Kostola sv. Anny je tu aj cintorín s veľkou hrobkou. Tú dal knieža postaviť na znak úcty správcovi svojho majetku Eduardovi Kégelovi. Vľavo nad hrobkou je miesto posledného odpočinku Christiana a Otýlie. Na cintoríne odpočíva aj známy maliar Tatier Jaroslav Votruba.

Malebná Tatranská Javorina má svoje príbehy. A vy k nim môžete pridať aj ten svoj – cyklistický.  

Cyklotrasa Čierny Váh

Cyklotrasy na Čierny Váh

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Ilustračné foto:  Takéto pohľady sa vám otvoria z Hornej nádrže elektrárne. Foto: mkreo

Prečerpávacia Vodná elektráreň Čierny Váh patrí k top industriálnym stavbám Slovenska a cestu k nej si môžete vychutnať aj zo sedla bicykla. Tí, čo tam boli, sa zhodujú v tom, že  trasy, ktoré k nej vedú, a cieľ, ktorý dosiahnu, patria medzi cyklistické lahôdky. Ochutnajte ju napríklad už tento víkend.

K nádržiam vodnej elektrárne vedie niekoľko cyklotrás, rozdiel medzi nimi je v nástupnom mieste, dĺžke či prekonávaní prevýšenia. Rovnaké sú ale nádherné a neopakovateľné výhľady na Vysoké a Nízke Tatry a takmer celý Liptov.

Aj pre rodiny s malými deťmi

Začneme tou najmenej náročnou, vhodnou aj pre rodiny s deťmi. Je značená z Kráľovej Lehoty, veľmi strmých je iba posledných 100 metrov trasy. Oddýchnuť si môžete v jej polovici v altánku uprostred lesa. Použiť možno horské i trekingové bicykle. Trasa: Kráľova Lehota – Svarín – Čierny Váh (Horná nádrž) a späť po rovnakej trase meria 26 km, prekonávate prevýšenie okolo 500 m.

Štartuje sa pri železničnej stanici, pokračovať treba po červenej cyklotrase do lokality Svarín. Odbočíte doľava na Hornú nádrž. Vybrať sa tam treba za slnečného počasia, iba vtedy vás za námahu odmení výhľad na Vysoké Tatry a Liptov, aký sa každý deň nevidí.

Pohľad na Kriváň z Hornej nádrže elektrárne. Foto: Alenka Tomanová

  • Z Kráľovej Lehoty je dostupná aj Dolná nádrž, a to cez Svarín po Liptovskej magistrále. Dostanete sa k nej asi po hodinke bicyklovania, pričom prekonáte prevýšenie iba 148 m. Stačiť vám bude cestný bicykel.

    Vytrvalci budú najlepšie odmenení

    Pre vytrvalcov ponúkame trasu: Tatranská Štrba – Štrba – Šuňava – Biely Potok – Benkovo – Čierny Váh (Dolná nádrž) – Svarín – Čierny Váh (Horná nádrž) – Svarín – Kráľová Lehota. Potrebujete na ňu asi 4,5 hodiny jazdy, prešľapete 48 km. Vedie tichým a krásnym prostredím na hranici Národného parku Nízke Tatry, z veľkej časti aj po telese bývalej Považskej lesnej železnice. Až do roku 1976 slúžila na prepravu dreva a lesných robotníkov. Dolina Čierneho Váhu a priľahlé dolinky sú stále popretkávané jej trasami, no iba jej časť slúži cyklistom.

    A práve tá je možno najčarovnejším miestom spomínanej cyklotrasy. Je to krásny úsek, ktorý vedie po štrkovej lesnej ceste nad kaňonom Čierneho Váhu. V týchto miestach sa nachádza kostol, zvonica a Múzeum Považskej lesnej železnice. Stojí za to zastaviť sa tu a vychutnať si nostalgiu minulých čias.  Fanúšikom histórie slovenských železníc ale odporúčame navštíviť hlavnú expozíciu tejto železnice, ktorá sa nachádza v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Sú tam aj vozne a rušne, ktoré kedysi premávali dolinou Čierneho Váhu.

    Ale to je už iný tip na výlet. Vráťme sa do Tatranskej Štrby a pripomeňme, že podstatná časť cyklotrasy vedie dolu kopcom, čo sa tak ľahko inde nezopakuje. „Stupáky“ zažijete až v úsekoch, keď sa budete blížiť k nádržiam vodnej elektrárne.  

Po trase k nádržiam sa cykloturisti môžu zastaviť pri informáciách o elektrárni, faune i flóre tohto územia. Foto: mkreo

  • Z Východnej k Čiernemu Váhu si dáte do tela

    A teraz niečo pre cyklistov, ktorí si chcú dať do tela. Im odporúčame stredne ťažkú trasu z Východnej. Sadnúť treba na MTB a pripraviť sa na prekonanie prevýšenia 641 m. Výlet bude trvať 4 hodiny.

    Začína sa pri amfiteátri vo Východnej, vedie k rybníku, potom popod železnicu na lesnú cestičku, ktorá kopíruje železničnú trať. Neskôr sa zabočí vľavo a začne stúpať. Prejdete okolo posedov a ak večer budete mať čas, trpezlivosť a šťastie, môžete z nich pozorovať lesnú zver. Vráťme sa ale na bicykel, lebo treba dávať pozor. Trasa sa začne kľukatiť lesom až vás privedie na asfaltovú cestu, zabočíte vľavo a stúpate až k vodnej nádrži. Odmenou za námahu vám bude výhľad na celý Liptov, ale aj Chočské vrchy v diaľke, uvidíte i Nízke Tatry a vpravo aj Západné a Vysoké Tatry. Paráda!

    Toto je dôležité

    Podľa toho, ktorú z trás si vyberiete, nájdete aj vhodné občerstvenie – v Kráľovej Lehote, v rodinnom penzióne Larion s wi-fi prepojením, v obciach Štrba, Šuňava i Východná. Dôležité je uvedomiť si, že k nádržiam je zakázané jazdiť autom, parkovať môžete vo všetkých východiskových obciach, ale aj napríklad vo Svaríne. Dobrým výberom je aj vlak či autobus, spomínané obce majú dobré dopravné prepojenie.

Vodná elektráreň – čarovná i unikátna

A teraz pár informácií o Prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh. Je našou najväčšou prečerpávacou elektrárňou, svojím výkonom 735 MW aj najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Stavali ju v rokoch 1978 – 1982 a je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Vodná stavba pozostáva z dvoch nádrží, nachádza sa v nadmorskej výške 1161,70 metrov s objemom 3,88 miliónov m3.  

Z Hornej nádrže sa voda dopraví tlakovým potrubím v horskom masíve do elektrárne. Tá sa spolu s Dolnou nádržou nachádza v Národnom parku Nízke Tatry. Elektráreň do plnej prevádzky nabehne a plný výkon do siete dodá za rekordných 70 sekúnd. Celý objem vody z Hornej nádrže dokáže spracovať za 5,5 hodín. Následne sa voda z Dolnej nádrže prečerpáva do Hornej tým istým potrubím, pričom prekonáva takmer polkilometrový výškový rozdiel. Na prečerpanie podľa potreby odoberie elektrinu zo siete za 100 až 180 sekúnd. 

Čierny Váh má nezastupiteľnú úlohu v energetike pre reguláciu odchýlok v sieti a zabezpečenie stability energetickej sústavy. Dokáže „uložiť“ až takmer 4 tisíc megawatthodín energie, teda približne toľko, koľko za rok spotrebuje vyše 1 300 domácností. (Ilustračné foto: Norbert Klukovský)

Iveta Prextová

A čo tak cyklotúra v Západných Tatrách?

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Tento tip je určený pre skúsenejších horských cyklistov. Známa Podtatranská cyklomagistrála patrí podľa náročnosti do kategórie 5, teda veľmi ťažká. Ale ak počas jesenných mesiacov svieti slnko, tak to doslova zvádza na túru alebo cyklovýlet. Ak si netrúfate na celú viac ako 36-kilometrovú cestu, môžete prejsť niektorú z jej častí.

Foto: Iveta Prexterová

Trasa začína v liptovskej obci Kvačany na križovatke s Oravskou cyklomagistrálou. Ak ste prišli autom, v tejto obci môžete aj zaparkovať. Za Liptovskými Matiašovcami už pôjdete po dobrej lesnej ceste, ale začne aj stúpanie nad obce Horného Liptova. Už tu zistíte, že výlet sa oplatil, hlavne pre výhľady na romantickú scenériu Liptova a za ním stojace tatranské štíty. Stačí sa zastaviť, zhlboka nadýchnuť a vychutnávať si vône jesennej prírody.

Plní krásnych dojmov sa dostanete do obce Bobrovec, tu v lokalite Bobrovecká Vápenica sa trasa na chvíľu spája so zelenou cykloturistickou trasou a spolu vedú do lokality Tokariny, kde Podtatranská trasa pokračuje smerom doprava. Pri vstupe do Jaloveckej doliny prejdeme cez potok a pokračujeme popod Tatry. Jalovecká dolina je zaujímavá tým, že v nej nie je žiadna lesná cesta. Spôsobila to veľká povodeň, ktorá v roku 1958 zničila cestu prechádzajúcu dolinou, a tým pomohla obnoviť pôvodnú divokú prírodu.

Dôležitým bodom na trase je aj ústie Žiarskej doliny, križujú sa tu hneď tri značené cykloturistické trasy. Červená, ktorou sa môžete dostať späť do Kvačian, zelená smeruje do Smrečian a potom do Liptovského Mikuláša, žltá do Konskej a Liptovského Ondreja.

Ďalšou z lokalít, do ktorej sa dostaneme, je ústie Bystrej doliny, odtiaľ potom po lesných cestách popod Západné Tatry až do Podbanského, ktoré je cieľovou stanicou cesty. Zdatní cykloturisti by mali celú trasu zvládnuť približne za štyri hodiny. Ak by ste si naplánovali túto cyklomagistrálu na viac etáp, v jednotlivých obciach (Kvačany, Liptovské Matiašovce, Bobrovec, Jalovec, Žiar, Podbanské a ďalších) môžete využiť možnosti ubytovania a stravovania v penziónoch, menších hoteloch alebo v súkromí.

Marek Király

Kôprová dolina – pokojne aj na bicykli či s deťmi

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Rozľahlá dolina ponúka množstvo tipov na rôzne druhy aktívneho trávenia voľného času.  Východiskovými bodmi sú Podbanské alebo Tri studničky. Turistické chodníky vedú ku Kmeťovmu vodopádu, Vajanskému vodopádu, Temnosmrečianskym plesám alebo k sedlu Závory. Môžete ich prejsť peši, ale niektoré pokojne aj na bicykli, či dokonca s kočíkom.

Foto: Marek Király

Ku Kmeťovmu vodopádu sa dostanete napríklad z Podbanského, stúpanie je počas väčšiny trasy pozvoľné, nemusíte prekonávať ani kopce či iné terénne nerovnosti. Kratšia a možno aj zaujímavejšia je trasa od Važeckej chaty, ale oproti ceste z Podbanského je viac kopcovitá. Ak sa chystáte prísť s bicyklom, tak použite radšej cestu z Podbanského.

Od rázcestia Horáreň Tichá po Kmeťov vodopád vedie cyklotrasa dlhá 6 kilometrov. Za pekného počasia ponúka ideálne podmienky na cykloturistiku, cestu zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Odmenou pre vás bude pohľad na najväčší vodopád u nás, ktorým je práve Kmeťov vodopád. Turistika s deťmi sa v tejto oblasti osvedčila mnohým rodinám, zvládnu ju aj najmenšie deti.

Cez Hlinskú dolinu a Kôprovské sedlo sa dá dostať až do Mengusovskej doliny k Veľkému Hincovmu plesu, ale to si treba počkať do 15. júna, pretože Kôprová dolina je kvôli zimnej uzávere tatranských chodníkov ešte uzavretá od Kmeťovho vodopádu cez rázcestie Hlinská dolina do Vyšného Kôprovského sedla.