Cart is empty 
Ilustračné foto: MKreo
Tatranská Javorina je malebná obec iba 11 km vzdialená od hraničného priechodu do Poľska na Lysej Poľane. Meno jej dali javory, ktoré tu kedysi rástli v hojnom počte. Zničilo ich pálenie drevného uhlia a spotreba dreva v niekdajších železiarňach a lepenkárni.
Dnes by ste po nich ťažko hľadali stopy. Naznačíme ich ale neskôr. A možno aj kvôli nim sa budete do tejto oblasti Belianskych Tatier radi vracať. Hoci aj na bicykli. Lebo aj tu sú trasy, ktoré vám prinesú radosť zo športového výkonu a výhľady na Tatry. O niektorých sa trochu pobavíme. Tatranská Javorina je vhodnou zastávkou pre viaceré z nich.
Zadné Meďodoly naznačujú banícku históriu
Začneme trebárs trasou, ktorú zvládne s trochou kondície aj bežný cyklista. Začína sa v Ždiari, pokračuje cez Tatranskú Javorinu a jej cieľom sú Zadné Meďodoly. Tam i späť meria 28 km.
Zadné Meďodoly je meno doliny i názov náučného chodníka, ktorý sa začína v Tatranskej Javorine a končí v Kopskom sedle. Možno je to na iný výlet ako na cyklotúru, ale odporúčame ho. Chodník sa dá pokojnou chôdzou prejsť za tri hodinky a počas nej vás desať infotabúľ poučí o o flóre, faune i banskej i priemyselnej histórii doliny. Môže to byť prvá stopa, ktorá vás do týchto končín privedie ešte raz.
Do poľského Zakopaného na poľské špeciality
Ak máte chuť prekračovať hranice, vyberte sa na bicykli z Tatranskej Javoriny cez Lysú Poľanu do poľského Zakopaného. Znalci hovoria o strednej náročnosti, potrebujete trekking, MTB. Do jedného z centier poľskej strany Vysokých Tatier dorazíte po zdolaní 21 km s celkovým prevýšením 553 m. Trasa vedie sčasti po štátnej ceste I. triedy, miestnych a účelových lesných komunikáciách. Zakopané je najvyššie položeným mestom v Poľsku, domáci mu dali prívlastok hlavné zimné mesto.
Ale aj v lete je v ňom čo obdivovať. Prekvapí bulvár na hlavnej ulici, kde sa dá nakúpiť množstvo vybavenia do hôr, ponuka poľskej gastronómie, ktorá stavia na lokálnych špecialitách. Ale ochutnáte tu aj jedinečnú zmrzlinu.
Bielovodská dolina. Ilustračné foto: Veronika Svetlíková
Na bicykli zdoláte aj časť najkrajšej doliny Tatier
Vráťme sa ale domov a ponúknime aj inú lahôdku, tentoraz pastvu pre oči. Nájdete ju, keď sa na bicykli vydáte po trase Ždiar – Tatranská Javorina – Bielovodská dolina. Začnite na hornom konci obce, približne po dvoch kilometroch jazdy odbočíte vľavo na Tatranskú Javorinu, na jej konci po pravej strane nájdete zámoček kniežaťa Hohenlohe. K nemu trochu neskôr, lebo pred sebou máte asi po troch kilometroch jazdy Lysú Poľanu, tam pred mostom odbočíte vľavo na Bielovodskú dolinu.
Poľovnícky zámoček kniežaťa Ch. Hohenlohe, dnes reprezentačné prezidentské sídlo. Pozrieť si ho môžete každý štvrtok. Ilustračné foto: Michaela Mišička
A začína ozajstný zážitok. Pokoj, pohoda, les a aj priame výhľady na okolité tatranské štíty. Mnohí tvrdia, že je najkrajšou dolinou celých Tatier. Necháme to na vás. Má dĺžku desať kilometrov, no pre cyklistov (modré značenie) je prístupných iba 3,5 kilometra, ktoré ústia pri horárni. Potom sa musíte tou istou cestou vrátiť späť.
Do Ždiaru za filmovačkou
Pre rodiny s deťmi (tak od desať rokov) tu máme ľahko zdolateľnú trasu: Tatranská Kotlina – Ždiar. Má niečo cez dvanásť kilometrov a v smere od Kotliny predstavuje prevýšenie 422 metrov. Začínate na križovatke cesty od Lendaku, cyklotrasa je vľavo. Po pár metroch prichádzate k bývalému kameňolomu, v ktorom sú dnes cvičné horolezecké skalky a dve ferraty. Cyklotrasa sa vlní ďalej lesom, mostami, napravo vidíte hlavnú cestu do Ždiaru. V obci prechádzate ústím Monkovej doliny do Širokého sedla. Smerujete na Strednicu a dnom v okolí údolných staníc vlekov sa dostávate k zasnežovacej nádrži, kde si treba oddýchnuť, lebo máte pred sebou poslednú časť trasy – po serpentíne k hlavnej ceste.
Návrat je možný tou istou trasou. Ale predtým sa ešte rozhliadnite po rázovitom Ždiari, nájdete tu okrem iného aj pár zaujímavých odkazov na filmovačky, ktoré túto obec preslávili široko-ďaleko.
Bez kniežaťa v Tatranskej Javorine ani na krok
My sa ale vráťme k stopám, ktoré sme naznačili v súvislosti s Tatranskou Javorinou. Knieža Christian Hohenlohe v nej zanechal hádam najhlbšiu. Na scénu tento zástupca pruského kniežacieho rodu prišiel v Tatranskej Javorine, vtedy ešte iba Javorine, v roku 1879, keď odkúpil tamojšie majetky. Oblasť mu patrila až do roku 1936, keď prešla do vlastníctva československého štátu.
V čase, keď Christan Hohenlohe v Javorine zainvestoval, bol jedným z najbohatších nemeckých šľachticov. V Javorine zriadil správu svojich európskych revírov, v lete 1885 tu dostaval podľa projektu Gedeona Majunkeho svoj poľovnícky zámoček. Dnes je po úpravách reprezentačným sídlom Slovenskej republiky, prezident Andrej Kiska ho otvoril aj pre verejnosť, ktorá si ho môže pozrieť každý štvrtok.
Kostol sv. Anny, cintorín, alebo aj dobre spracované lesy
Knieža bol síce evanjelikom, ale v úlohe patróna dal v roku 1903 vysvätiť novopostavený katolícky drevený Kostol sv. Anny, ktorý je dnes klenotom osady. Ak ho navštívite, odhalia sa vám nádherné výhľady na Belianske Tatry (na snímke Samuela Leška v pozadí Ľadový, Snehový, Kolový štít a Baranie rohy). Aj interiér kostolíka je nádherný, najmä keď sa do jeho stien oprie slnko. Na počesť kniežaťa je v kostole umiestnený erb rodu Hohenlohe.
Christián rád poľoval, no ním spravované územie dnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAP-u. Zaužívané prírodoochranné opatrenia plynule prešli do prírodoochranných zásad nielen TANAP-u, ale aj iných národných parkov. Tatranskú Javorinu aj pre toto dedičstvo zaradili medzi významné lesnícke miesta.
Niektoré pramene uvádzajú, že knieža celý život prežil so svojou mladšou družkou – neurodzenou poľskou umelkyňou Otýliou Lubraniec – Dambskou. Iné tvrdia, že si ju vzal za manželku. Každopádne, bol to ukážkový vzťah, prežitý v ústraní pred jeho urodzenými príbuznými. Keď v roku 1922 zomrela, CH. Hohenlohe ju dal pochovať na javorinskom cintoríne. On sám ďalšie štyri roky prežil v Szomogyszobe, kde v roku 1926 vo veku 78 rokov zomrel. Wikipedia upresňuje, že jeho posledným želaním bolo, aby ho pochovali vedľa Otýlie. Na jeho pohrebe sa zišla nielen európska aristokracia, ale aj zástupcovia československej štátnej moci a rôznych spolkov. V krojoch sa s ním rozlúčili aj miestni – z Jurgova, Podspádov, Javoriny, Ždiaru, Lendaku, Štôly a ďalších osád Vysokých Tatier.
Christiánov majetok potom nemal kto zveľaďovať. Vlastné deti nemal, majetok zdedil jeho bratranec August Hohenlohe, no keďže k nemu nemal vzťah, predával ho postupne až do roku 1936 Československej republike.
Dnes sa Tatranskú Javorinu oplatí navštíviť. Okrem už spomínaného zámočka a Kostola sv. Anny je tu aj cintorín s veľkou hrobkou. Tú dal knieža postaviť na znak úcty správcovi svojho majetku Eduardovi Kégelovi. Vľavo nad hrobkou je miesto posledného odpočinku Christiana a Otýlie. Na cintoríne odpočíva aj známy maliar Tatier Jaroslav Votruba.
Malebná Tatranská Javorina má svoje príbehy. A vy k nim môžete pridať aj ten svoj – cyklistický.
