Odmena za cyklotúru na Kraľovu hoľu je úchvatná

Tip na bikovačku v Nízkych Tatrách – Kraľova hoľa

Najskôr treba dobrú prípravu. Dôležitá je kondícia a dobrý stav bicykla. Kraľova hoľa v Nízkych Tatrách je u nás najvyšším kopcom, ktorý možno bicyklom zdolať. Znalci tvrdia, že náročnejšia je už iba Smrekovica vo Veľkej Fatre.

Ak vás to neodradilo, ale, naopak, namotivovalo, povedzme si na začiatok, čo cyklistu čaká, ak sa na vrchol tohto najvyššieho kopca vo východnej časti Nízkych Tatier vyberie.

Kým zažije jedinečné výhľady na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov, ale aj Horehronie, treba rátať s trasou dlhou takmer 14 kilometrov s prevýšením 1 145 m, pričom stúpanie začne ešte pred obcou Šumiac, nad ktorou sa Kraľova hola týči. Dostanete sa do nadmorskej výšky 1 946 metrov. Malé deti nechajte doma, staršie musia mať dobrú kondičku.

Trasa na Kraľovu hoľu vedie po asfaltke a aj po lesných cestách
Trasa na Kraľovu hoľu vedie po asfaltke a aj po lesných cestách. Autor fotografie: Cyklowebka

Ideálnou voľbou je horský bicykel s odpruženou vidlicou alebo trekový bicykel a použiť sa dá aj elektrobicykel,  časť trasy vedie nespevnenou cestou, miestami aj po vysypaných kameňoch. A stále hore, často až so 14 až 15-percentným stúpaním.

S pribúdajúcimi metrami ubúda lesa a kosodreviny, no nad touto partiou vás môže prekvapiť aj silný vietor, čo vyrieši vhodné oblačenie a motivácia, že na vrchol už nie je ďaleko. Uľaví sa vám po dosiahnutí Predného sedla, odkiaľ vedie hore na vrch až k vysielaču asfaltka.

Na vrchole Kráľovej hole
Na vrchole Kráľovej hole. Autor fotografie: Ján Krchavý

Námaha bude odmenená nádhernými panoramatickými výhľadmi – ako sme už spomenuli, ak budete mať šťastie na dobrú viditeľnosť, aj na Tatry, Spiš a stredné Slovensko. Kraľovu hoľu označujú za kopec s najlepšími výhľadmi na Slovensku, oplatí sa preto sledovať predpoveď počasia a vybrať si to najlepšie.

Do Šumiaca sa dá dostať autom, vedie tam klasická cesta, vlaky premávajú iba do neďalekej Červenej Skaly. Parkoviská v obci i blízko nástupného miesta na cyklotúru sú platené. V dedine sú aj požičovne bicyklov. Začiatok trasy je v hornej časti obce, na konci asfaltky. Spočiatku šliapete po zelenej značke, neskôr po žltej, kondíciu musíte mať poriadnu.

Ak ste si nevzali pitie, čo neodporúčame, občerstviť sa môžete na Chate pod Kraľovou hoľou. Dá sa tu aj najesť či prenocovať, ak máte väčšie plány ako iba cyklovýstup na hoľu. Ak nie, po osviežení treba opäť vysadnúť do sedla a využiť pomerne dobrú asfaltku vybudovanú pre pracovníkov vysielača, aby ste sa ňou dostali k cieľu.

Na vrchole si treba všímať značky
Na vrchole si treba všímať značky. Autor fotografie: Marek Orlický

Ak je zlé počasie, dá sa v budove vysielača schovať. Ale nečakajte veľký servis, ide iba o útočisko. Po hrebeni je zakázané pohybovať sa na bicykloch, pri vysielači je stojan, kde si bicykel môžete zaparkovať a vydať sa pešky k vrcholu. Dosiahnete ho za minútku. Výhľady budú patriť už iba vám.

Zjazd vás potrápi, namiesto pohľadov na okolitú prírodu budete musieť pozerať na cestu, lebo je deravá, šotolina rôznej veľkosti vás vytrasie. Hodia sa vám poriadne brzdy a dobre nastavený cyklotátoš. Helma je nevyhnutná, zákerný vietor vás môže vyhodiť zo sedla. Nezabudnite na slnečné okuliare a opaľovací krém. Pri zjazde musíte rešpektovať obmedzenia týkajúce sa rýchlosti.

Výhľady z Kráľovej hole sú úchvatné
Výhľady z Kráľovej hole sú úchvatné. Autor fotografie: Matúš Peták

Cyklotúra na Kraľovu hoľu je jednodňovkou. Kempy v okolí budete hľadať zbytočne. Najlepšie je, keď si termín výletu vyberiete v čase, keď z trasy zmiznú aj posledné zvyšky snehu, ale keď sa vás táto rada nechytí, výhľady zasnežených kopcov stoja tiež za námahu. 

Ak máte chuť spoznať aj okolie, dáme vám tip – návštevu prameňa Hrona pri Telgárte, Chamkovej stodoly, údajne najfotogenickejšej stavby na Horehroní a Stratenského kaňona, teda tiesňavy popri toku rieky Hnilec. 

Zdroj: Planet Slovakia, Cyklokopce, Cyklowebka

Autor titulnej fotografie: Patrik Ilavský

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Čarovná atmosféra Vlkolínca je jasná na prvý pohľad

Viete, čo je vo Vlkolínci, osade na Liptove, najkrajšie?

Ružomberok nemá nič vzácnejšie ako podhorskú osadu Vlkolínec. Akoby tu zastal čas kdesi v polovici minulého storočia. Všetko sa tu zachovalo v takej forme ako vtedy a hoci v drevenej osade ešte žije niekoľko stálych obyvateľov, o jej atmosféru sa už delia so stovkami turistov.

Ťažko zdôrazniť, čo je vo Vlkolínci najkrajšie. Asi genius loci zrubovej osady. Treba ju zažiť. No okrem jej vychutnávania si tu môžete pozrieť expozície, ktoré vytvorili pre návštevníkov a milovníkov histórie, alebo sa odtiaľ dá  vybrať spoznávať okolitú prírodu.

Ak ste v Tatrách a plánujete výlety, Vlkolínec, hoci nie je priamo súčasťou pohoria, je dobrým tipom.

Vo Vlkolínci zastal čas asi pred sto rokmi
Vo Vlkolínci zastal čas asi pred sto rokmi. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Poďme si Vlkolínec trocha opísať. Čo je na osade vzácne, tak to sú drevené zrubové domčeky želiarov, pastierov a drevorubačov, ktoré sú postavené popri potôčiku pretekajúcom stredom osady. Sú zasadené vo svahu Veľkej Fatry a týči sa nad nimi vrch Sidorovo, ktorý miestni nazývajú Žiar. Za domami sú ovocné sady, terasovité políčka a lúky posiate senníkmi.

Domčeky postavili zruční liptovskí remeselníci z otesaných kmeňov ihličnatých stromov, ktoré ukladali na kamennú podmurovku. Na strechách sú drevené šindle. Interiér tvorí vstupný pitvor s kuchyňou, komora a obytná miestnosť, kde ľudia spávali. Unikátom je, že drevenice sú ošetrené farebným vápenným náterom.

Osadu si môžete pozerať, ako dlho budete chcieť
Osadu si môžete pozerať, ako dlho budete chcieť. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Už krátko po druhej svetovej vojne si ľudia uvedomovali unikátnosť ľudovej architektúry, preto bol Vlkolínec vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu. Unikát prerazil aj do sveta, v roku 1993 bola osada zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Podobný súbor pôvodných domov sa nezachoval nikde v strednej Európe.

Hoci osadu možno obdivovať ako celok, predsa len sú v nej niektoré objekty s expozíciami, ktoré stoja za viac pozornosti. Ide napríklad o Roľnícky dom a dvor s minigalériou v sýpke, Dom UNESCO či Ľudový dom s ovčiarskou expozíciou a iné. Ak si ich chcete pozrieť, treba si kliknúť na webovú stránku Vlkolínca a zistiť si, či a ako sú sprístupnené, lebo to závisí aj od ročného obdobia. Vstupné sa nedá platiť platobnou kartou.

A teraz pár slov o tom, ako sa do Vlkolínca dá dostať. Spôsobov je mnoho, niektoré sú spojené aj s príjemnou vychádzkou či cyklotúrou, ktorá vám spestrí deň. Ak máte malé deti, najlepšie je vybrať si auto, dostanete sa ním až na parkovisko pri vstupe do Vlkolínca. Najlepšie je zo spojnice Ružomberok – Banská Bystrica odbočiť v mestskej časti Biely Potok popri reštaurácii Vlčí dvor vpravo, potom pokračovať do Vlkolínca. No cesta je úzka, je tam obmedzená rýchlosť. Pohybuje sa tu totiž veľa turistov.

Organizované skupiny môžu využiť aj autobus, ten ale má konečnú na parkovisku v Trienskej doline a odtiaľ treba pokračovať pešo. No dá sa rátať aj deväťmiestnymi autami, ktoré si ale treba objednať.

Do osady si treba vybrať pre vás najvhodnejšiu trasu. Je ich niekoľko
Do osady si treba vybrať pre vás najvhodnejšiu trasu. Je ich niekoľko. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Veľmi často sa do Vlkolinca ľudia vyberajú pešky. Dá sa to po prístupovej ceste z Bieleho Potoka, ktorá otvorí pekné výhľady na Veľkú Fatru, ale aj chodníkom Hôrka s množstvom lavičiek a náučných tabúľ. Do osady sa dá pešky vydať už aj z centra Ružomberka hrebeňom Sidorova, ale aj z Hrabova na Malinô Brdo cez Vlkolínske lúky do Vlkolínca. Najkratšou cestou do Vlkolínca je trasa Uhliskom z Bieleho Potoka. Je to chodníček, ktorý stále využívajú aj Vlkolínčania, no trasa nie je značená.

Vlkolíncom prechádzajú aj tri značené cyklotrasy. Do osady sa dá dostať z troch smerov – Trienskou dolinou popod Krkavú skalu a cez Vlkolínske lúky. Priamo vo Vlkolínci je prejazd bicyklov vylúčený, osadou ich treba tlačiť.

Odporúčame jedlo a pitie pribaliť do batoha. Ponuka služieb vo Vlkolínci nie je bohatá, lebo domáci nechcú osadu skomercionalizovať. Nájdete v nej iba predajňu suvenírov, malé občerstvenie či ubytovanie na súkromí. Ale ak by ste potrebovali sprievodcu, je možné si ho objednať. A je možné tiež v osade usporadúvať stretnutia, školenia či tvorivé dielne, núkajú sa tu aj ukážky remesiel a ochutnávka špecialít. 

Autor titulnej fotografie: Mária Pavúčková

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Výstup na Ihlu môžete začať v obci Ihľany

Zažite výstup na Ihlu, Tatry budete mať ako na dlani

Máme pre vás turistický tip. Výstup na Ihlu. Nie na tú v Ostrve vo Vysokých Tatrách, ale na tretí najvyšší vrchol Levočských vrchov nad obcou Ihľany. Organizuje sa už túto sobotu (18. mája). A ak budete mať šťastie na počasie, otvorí sa vám z neho krásny výhľad na naše veľhory.

Hviezdicový výstup na Ihlu a Čiernu horu organizuje Regionálna rada Klubu slovenských turistov Levočské vrchy – Branisko spolu s obcou Ihľany a s miestnou spoločnosťou lesomajiteľov už túto sobotu (18.mája). No výstup na Ihlu si môžete urobiť aj kedykoľvek inokedy.

Vrch dal obci meno, je najvyšším vrcholom Kežmarského okresu (1 283 m) a z jeho vrcholovej časti, ktorá je odlesnená, sú zaujímavé výhľady nielen na Nízke a Vysoké Tatry, ale aj na okolité Levočské vrchy, Branisko, Ľubovniansku vrchovinu, Stolické a Volovské vrchy, Spišskú Maguru a dokonca aj na viaceré pohoria v Poľsku. Ostatné vrcholy v okolí sú o 250 i viac metrov nižšie, preto je záruka výhľadov garantovaná.

Na Ihlu sa môžete vydať aj skoro na jar, odvážnejší aj v zime
Na Ihlu sa môžete vydať aj skoro na jar, odvážnejší aj v zime. Autor fotografie: archív Prešovský samosprávny kraj

Aj kvôli nim známe, neznáme Levočské vrchy objavuje čoraz viac turistov, ktorým sa už „prejedli“ notoricky známe pohoria a chcú do svojho kalendára zapísať aj vrcholové zážitky z menej navštevovaných, no tiež krásnych miest našej krajiny. Záujem o okolie Ihlian začal narastať po zrušení Vojenského obvodu  Javorina (2010). V minulom roku bol preto na vrchol Ihly vyznačený nový, zelený turistický chodník.

A hoci sobotný výstup je určený predovšetkým pre domácich a ľudí z okolitých obcí, pokojne sa k nim môžete pridať, a to aj s celou rodinou. Zažijete družnú atmosféru, spolupatričnosť a budete mať radosť z pohybu na čerstvom vzduchu.

Organizátori odporúčajú trasu z Ihlian, a to po zelenom turistickom chodníku. No keďže ide o časovo dlhší výstup, na ktorý by ste sa museli vydať skoro ráno, odporúčajú po dohode s obcou a vlastníkmi pozemkov skrátiť si cestu autom. Je možné tak urobiť po lokalitu Nad lesným mlynom, a potom pokračovať peši po žltej značke na Ihlu, no čaká vás asi dvojhodinový pochod určený pre kondične dobre pripravených turistov.

Alebo je možné autom zakerovať po lokalitu Peklo a odtiaľ sa vydať pešky po zelenej značke na vrchol Ihly, trvať to bude niečo málo nad dve hodiny. Výstup touto trasou zvládnu aj menej zdatní turisti. Je tu aj možnosť prísť autom po lokalitu Malý Václavák a pokračovať na vrchol po červenej značke. Miestni tento výstup označujú za menej náročný, trvá asi poldruha hodinu.

Keďže výstup na Ihlu má prívlastok hviezdicový, núkajú sa aj trasy z Nižných Ružbách po červenej značke, ale ide o päťhodinový náročný výstup. A na vrchol sa dá dostať aj z obcí Jakubany a Kolačkov podľa vlastného zváženie po neznačených cestách a chodníkoch.

Na Ihlu sa môžete vydať aj obce Kolačkov
Na Ihlu sa môžete vydať aj obce Kolačkov. Autor fotografie: Jerzy Opiola

Ešte je tu aj ponuka pre turistov starších ako 70 rokov. Pre nich organizátori umožnili výjazd autom k útulni a odtiaľ je Ihla pešky na dosah za takú trištvrtehodinku. K útulni sa dá dôjsť aj na bicykloch a je tu aj prameň pitnej vody a prístrešok.

Dôležitá je informácia pre účastníkov výstupu, že zraz všetkých, ktorí sa ho chcú zúčastniť, je na poludnie a čakať na nich bude aj chutný guľáš. A ak vám nebudú stačiť metre, ktoré budete mať v nohách, môžete sa od Ihly za približne polhodinu po hrebeni dostať na Čiernu horu, čo je najvyšší vrchol (1 289 m) Levočských vrchov.

Autor titulnej fotografie: archív obce Ihľany

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Slavkovský štít

Výstup na Slavkovský štít

Dĺžka trasy:

15 km

Trvanie:

7:15 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1467 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

kamenisté a lesné chodníky, terén so sutinami

(Prešovský kraj, lokalita Starý Smokovec, okres Poprad)

Výstup na Slavkovský štít zo Starého Smokovca

Patrí medzi najvyššie tatranské štíty, na ktoré sa dá vystúpiť bez sprievodu horského vodcu. Stojí na konci rázsochy vybiehajúcej z hlavného vysokotatranského hrebeňa. Oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu, jeho názov pochádza od obce Veľký Slavkov. Na vrchol Slavkovského štítu vedie zo Starého Smokovca modrá značka, hore by ste sa mali dostať za niečo viac ako 4 hodiny. Potešia vás nádherné výhľady na Veľkú Studenú dolinu a masív Prostredného hrotu.

Trasa na Slavkovský štít

Starý Smokovec –> Hrebienok –> Rázcestie pod Slavkovským štítom –> Slavkovská vyhliadka –> Kráľovský nos –> Sedlo pod nosom –> vrchol Slavkovského štítu a späť

Viacerí priaznivci turistiky označujú túto túru ako nekonečnú. Ide o celodenný pochod bez možnosti občerstvenia, po ceste nie je žiadna horská chata, preto si treba zobrať dostatočné zásoby vody a jedla. Na druhej strane, čakajú na vás neskutočné výhľady na Veľkú Studenú dolinu, Starolesnianske pleso, Sivé plesá a na ďalšie okolité kopce a horské jazerá. Východiskovým bodom je Starý Smokovec, najprv sa ide lesným chodníkom na Hrebienok, cestu ukazuje modrá značka. Po viac ako hodine sa dostanete k Rázcestiu pod Slavkovským štítom, odtiaľ pokračujete ešte stále lesným chodníkom ku Slavkovskej vyhliadke, kde je možnosť oddýchnuť si pred nasledujúcim stúpaním po kamennom chodníku. Postupujete ku Kráľovskému nosu a Sedlu pod Nosom. Pokým sa dostanete na samotný vrchol Slavkovského štítu, ktorý je označený krížom, prekonáte ešte dva kopce. Ak si chcete túto túru skrátiť, môžete sa vyviesť zo Starého Smokovca na Hrebienok pozemnou lanovkou.

Začiatok:

Starý Smokovec, stanica pozemnej lanovky

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

V roku 1813 sa z vrcholu štítu zrútili do Veľkej Studenej doliny mohutné skalné bloky a kamenná sutina, ich zvyšky sa dajú vidieť dodnes. Podľa niektorých odhadov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrchom Tatier.

Doprava:

Auto:

Starý Smokovec parkovisko  

Autobus:

Železničná stanica Starý Smokovec  

Vlak:

Autobusová stanica Starý Smokovec.  

Autori fotografií: Lubos Olevic, Lubos Pipo Lalik, Matus Petak, Palo Dankanin, Peter Chalupka

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Baranec v Západných Tatrách od Mária Badíka

Výstup na Baranec

Dĺžka trasy:

12,8 km

Trvanie:

7:25 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1324 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

kamenistý chodník, lúky

Žilinský kraj, lokalita Žiarska dolina, okres Liptovský Mikuláš

Výstup na Baranec zo Žiarskej doliny

Vrch Baranec, často nazývaný „Štít Liptova“, predstavuje tretí najvyšší vrch Západných Tatier. Ponúka možnosti turistiky po celý rok. Výstup na Baranec patrí medzi náročné vysokohorské trasy, ale nie je potrebné využitie služieb horského vodcu. Trasa je charakteristická strmým stúpaním do nadmorskej výšky až 2184 m n. m. Celý výstup je sprevádzaný úchvatnými prírodnými scenériami a vrcholmi pokrytými kosodrevinou, ktorá postupne prechádza do alpínskych lúk.

Výstup na Baranec

Žiarska dolina, ústie –> Stará Stávka –> Holý vrch –> Kečka –> Baranec a späť

Túru začínate na platenom parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Z tohto miesta pokračujte lesom po žltej značke až na rázcestie Holý vrch. Ďalej budete prechádzať cez alpské lúky, kde sa postupne otvárajú výhľady na celý Liptov. Chodník v týchto úsekoch je kamenistý a kosodrevinu nahradzujú trávnaté lúky.

Po pravej strane sa pred vami rozprestiera nádherná panoráma Tatier, pričom dominantou je Kriváň. Aj v letných dňoch sa pripravte na chladné a veterné podmienky v týchto výšinách. Na vrchole Baranca nájdete betónový pilier so slovenským znakom, žltú turistickú tabuľku s nadmorskou výškou a smerovými trasami. Naspäť sa vraciate tou istou trasou.

Začiatok:

Ústie Žiarskej doliny

Koniec:

Ústie Žiarskej doliny

Zaujímavosti:

Tieto vrchy sú vyhľadávanými miestami pre vzácnu vysokohorskú flóru a tiež pre svište a kamzíky, ktoré môžete pozorovať. Na zostup si môžete zvoliť aj inú menej náročnejšiu trasu: smerom do Žiarskeho sedla a ďalej pokračovať o niečo strmším zostupom po zelenej a modrej značke Žiarskou dolinou až k Žiarskej chate. Tu máte možnosť osviežiť sa počas celého roka a prípadne aj prespať.

Doprava:

Auto:

Auto: spoplatnené parkovisko – Ústie Žiarskej doliny  

Autobus:

autobusová zástavka – Žiar, Žiarska dolina 



Inšpirácia na výlet:

Autori fotografií: Daniel Goldbach, Jakub Habran I Foto & Video, Ján Hlavčo, Mário Badík

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Chata M. R. Štefánika

Túra na Chatu M. R. Štefánika

Túra na Chatu M. R. Štefánika

z Trangošky

Dĺžka trasy:

6,5 km

Trvanie:

4 hod

Prevýšenie:

↑↓ 601 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

lesná ceta, lúky, kamenistý chodník

Banskobystrický kraj, okres Brezno (Nízke Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Chata generála Milana Rastislava Štefánika, nazývaná aj Štefánička alebo Chata pod Ďumbierom je umiestnená na ideálnom mieste, priamo na turistickej hrebeňovke Nízkych Tatier, pod vrcholom Ďumbier (2046 m n.m.). Je ideálnym miestom na prenocovanie či občerstvenie, nech už sa vyberiete v okolí kamkoľvek. Chata je prístupná len pešo. Túra patrí medzi ľahšie, zvládnu aj deti.

Trasa na Chatu M. R. Štefánika

Trangoška –> K Jaskyni mŕtvych netopierov –> Chata generála M. R. Štefánika a späť

Od začiatku na nás čaká stúpanie popri potoku Bystrianka po zelenej turistickej značke. Z lesa sa dostaneme na rozľahlé lúky s krásnym výhľadom do Trangošskej doliny. Pri Hornom Salaši je odbočka k Jaskyni mŕtvych netopierov. Je to jediná vysokohorská jaskyňa prístupná verejnosti. Pokračujeme ďalej po zelenej po hrebeni vrchu Veľký Gápeľ až ku Štefáničke. Naspať sa vrátime tou istou trasou.

Začiatok:

Trangoška

Koniec:

Trangoška

Zaujímavosti:

Pod chatou sa nachádza aj jedna z najhlbších jaskýň na Slovensku, Jaskyňa mŕtvych netopierov. Tovar a materiál na prevádzku chaty stále vynášajú nosiči. Konalo sa tu aj niekoľko pretekov horských nosičov Šerpa Rallye. Najrýchlejší vyšiel z Trangošky so 60-kilogramovým nákladom za 55 minút.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Trangoška 

Autobus:

autobusová zastávka – Trangoška 

O Chate M. R. Štefánika si môžete vypočuť aj v podcaste S batohom cez hory

Autori fotografií: Erik Marfoldy, Ivan Krajcovic, Ivan Krajcovic, Ivan Krajcovic, Jano Krchnavy

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Téryho chata

Túra na Téryho chatu

Túra na Téryho chatu

zo Starého Smokovca

Dĺžka trasy:

17 km

Trvanie:

7 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1009 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

lesná ceta, kamenistý chodník

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Téryho Chata sa nachádza v Studenej doline, vo výške 2015 m n. m. Ponúka ubytovanie pre turistov počas celého roka. Patrí medzi stredne náročné túry. Z Téryho chaty môžete pokračovať ďalej buď cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu, alebo cez sedlo Sedielko do Tatranskej Javoriny.

Trasa na Téryho chatu

Starý Smokovec –> Hrebienok –> Rázcestie nad Rainerovou chatou –> Rázcestie pri Zamkovského chate –> Téryho chata a späť

Téryho chata je najlepšie dostupná zo Starého Smokovca, preto odporúčame začať práve tu. Naša cesta pokračuje cez Hrebienok, na ktorý sa môžete dostať pešo po zelenej značke alebo využitím pozemnej lanovky. Lanovka premáva každých 30 minút a cesta trvá približne 7 minút. Z Hrebienka pokračujete po červenej značke cez Rázcestie nad Rainerovou chatou až na Rázcestie pri Zamkovskej chate, odkiaľ potom nasledujete zelenú značku, ktorá vás privedie k Téryho chate.

Táto cesta je vhodná aj pre rodiny s deťmi a ako odmenu vám ponúkne nádherné pohľady na Päť Spišských plies a impozantné okolité štíty, ktoré v jej blízkosti stoja.

Začiatok:

Starý Smokovec

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

V minulosti Téryho chata zastávala pozíciu najvyššie položenej chaty v Tatrách, avšak neskôr ju prekonala Chata pod Rysmi, ktorá je otvorená iba v letnej sezóne. Tí, ktorí majú radi náročné outdoorové aktivity, môžu využiť možnosti horolezectva a skialpinizmu. Pre tých, ktorí uprednostňujú ľahšie túry, je v okolí dostatok krásnych Tatranských ples, ktoré stoja za návštevu.

Doprava:

Auto:

platené parkovisko – Starý Smokovec 

Autobus:

autobusová zástavka – Starý Smokovec 

Vlak:

Stanica Starý Smokovec

O Téryho chate si môžete vypočuť aj v podcaste S batohom cez hory

Autori fotografií: Andrej Stefina, Andrej Stefina, Erik Sukenik, Jano Krchnavy, Jozef Foso Juriga, Paul Oravec

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Starolesnianske pleso

Túra na Starolesnianske pleso

Túra na Starolesnianske pleso

z Hrebienka

Dĺžka trasy:

13,4 km

Trvanie:

5 hod 30 min

Prevýšenie:

↑740 ↓18 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

lesný a kamenistý chodník, kosodrevina

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Starolesnianske pleso sa nachádza v Veľkej Studenej doline s rozlohou 7 110 m² a maximálnou hĺbkou 4 m. Južne od neho ležia Sesterské plesá. Výlet na toto pleso je považovaný za mierne náročný a je možný len počas letnej turistickej sezóny (od 15. júna do 1. novembra).

Trasa na Starolesnianske pleso

Hrebienok –> rázc. nad Rainerovou chatou –> Zbojnícka chata –> Rázcestie pri sesterskom plese –> Starolesnianske pleso a späť

Zo Starého Smokovca sa vyveziete lanovkou na Hrebienok. Na Hrebienku prechádzate na červenú značku a postupujete až po Rázcestie nad Rainerovou chatou. Odtiaľ odbočíte doľava na modrú značku, vedúcu do Veľkej Studenej doliny. Stúpanie je zatiaľ ľahké, no mení sa v mieste, kde chodník drhýkrát prechádza cez Veľký Studený potok.

Chodník potom pokračuje v stúpaní a privádza vás do najužšieho miesta, kde sa nachádza Dlhé pleso. Odtiaľ je možné vidieť Zbojnícku chatu. Tu si môžete oddýchnuť a pokračovať k Rázcestiu pri sesterskom plese. Ak máte záujem o ďalšie plesá, môžete pokračovať od Rázcestia pri sesterskom plese po modrej značke na Zbojnícke plesá. Ak je váš cieľ iba Starolesnianske pleso, odbočte na žltú značku, ktorá vedie cez Zbojnícku pláň až k Starolesnianskemu plesu. Odtiaľ je nádherný výhľad na skalné steny Javorového štítu. Pri návrate zostupujete tou istou trasou.

Začiatok:

Starý Smokovec

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

Starolesnianske pleso sa nachádza na Zbojníckej pláni v nadmorskej výške 2 000 m n. m. Jeho názov je odvodený od Starolesnianskeho chotára, v časti ktorého je situované. Starolesnianske pleso nemá žiadny viditeľný prítok ani odtok. Za priaznivých podmienok počasia môžete na jeho hladine obdivovať odraz hrebeňa Prostredného hrotu.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Starý Smokovec 

Autobus:

autobusová zástavka – Starý Smokovec 

Vlak:

Stanica Starý Smokovec

Autori fotografii: Alexander Nemec, Andrej Hluben, Ivan Antolik, Ivan Antolik, Michal Slivka, Pavol Polony

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Zbojnícka chata

Túra na Zbojnícku chatu

Túra na Zbojnícku chatu

zo Starého Smokovca

Dĺžka trasy:

16,6 km

Trvanie:

7 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1002 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

lesná ceta, kamenistý chodník

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Zbojnícka chata (1960 m.n.m.) je dostupná pre turistov počas celého roka v malebnej Veľkej Studenej doline, obkolesenej známym Slavkovským štítom. Táto trasa je stredne náročná, pretože strieda strmé a mierne stúpania. Chata ponúka turistické ubytovanie s poschodovými posteľami pre 16 ľudí. V lete si môžete vychutnať obed na letnej terase s  výhľadom a v zime vás ohreje teplý čaj v interiéri chaty. 

Trasa na Zbojnícku chatu

Starý Smokovec –> Hrebienok –> rázcestie nad Rainerovou chatou –> Zbojnícka chata a späť

Začínajte po zeleno značenej trase zo Starého Smokovca na Hrebienok. Ak by ste si chceli túru zjednodušiť, odporúčame využiť pozemnú lanovku zo Starého Smokovca. Lanovka premáva každých 30 minút a cesta trvá približne 7 minút. Po príchode na Hrebienok pokračujeme červeno značenou cestou smerom k rázcestiu nad Rainerovou chatou. Od rázcestia pokračujeme po modrej značke smerom do Veľkej Studenej doliny. Táto trasa je pomerne náročná, s neustálym stúpaním až po Zbojnícku chatu.

Z ľavej strany budeme mať výhľad na Slavkovský štít. V tejto oblasti môžete nájsť aj niekoľko vodopádov, ktoré v zimných mesiacoch tvoria nádherné ľadové útvary. Po krátkom oddychu na Zbojníckej chate sa budeme vracať späť tou istou trasou do Starého Smokovca.“

Začiatok:

Starý Smokovec

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

V roku 1907 postavil Uhorský lesný erár na tomto území poľovnícku chatku, ktorú po drobných úpravách následne otvoril verejnosti. Neskôr bola chata oficiálne pomenovaná „Zbojnícka chata,“ a toto meno si dodnes zachováva. Jeho názov pripomína dobu pytliactva v tejto doline. V roku 1998 postihol chatu ničivý požiar, ktorý ju zničil do základov. Avšak vďaka sponzorom sa začala výstavba novej Zbojníckej chaty.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Starý Smokovec 

Autobus:

autobusová zástavka – Starý Smokovec 

Vlak:

Stanica Starý Smokovec

O Zbojníckej chate si môžete vypočuť aj v podcaste S batohom cez hory

Autori fotografií: Andrea Olejníková, Jano Krchnavý, Lukáš Ježo, Pavel Vrána, Peter Tobis, Peter Tobis

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Kežmarský štít

Výstup na Kežmarský štít

Výstup na Kežmarský štít

z Tatranskej Lomnice

Dĺžka trasy:

16,3 km

Trvanie:

7 hod 30 min

Prevýšenie:

↑↓ 800 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

skalný hrebeň

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Výstup na Kežmarský štít predstavuje stredne náročnú túru, ktorá je vhodná pre skúsenejších turistov. Kvôli náročnejšej a neznačkovanej trase je výstup možný len s horským vodcom. Tiež je nevyhnutný špeciálny horolezecký výstroj, ktorý poskytuje práve horský vodca.

Výstup na Kežmarský štít

Tatranská Lomnica –> Skalnaté pleso –> Skalnatá dolina –> Huncovské sedlo –> Kežmarský štít a späť

Túra začína v prostredí Tatranskej Lomnice a na výstup môžete využiť kabínkovú lanovku, ktorá vás pohodlne vyvezie na Skalnaté pleso. Odtiaľto pokračujete pešo cez Skalnatú dolinu, čo zaberie približne 45 minút, až sa dostanete na Huncovské sedlo. Na tomto bode začína skutočné dobrodružstvo, kde sa naviazaní na lano vydáte skalnatým hrebeňom smerom nahor, až na vrchol Kežmarského štítu.

Odmeňujúcim výsledkom úsilia sú panoramatické výhľady na okolité vrcholy a krajinu. Po dosiahnutí vrcholu sa vraciame tou istou trasou do Huncovského sedla a následne zostupujeme späť na Skalnaté pleso.

Začiatok:

Tatranská Lomnica

Koniec:

Tatranská Lomnica

Zaujímavosti:

Kežmarský štít (2556 m n. m.) je jedným z 27 vrcholov Vysokých Tatier prevyšujúcich 2500 m. V jeho blízkosti sa nachádza Lomnický a Huncovský štít. Jeho 550-metrová južná stena poskytuje mnohé zaujímavé horolezecké výstupy v pevnej skale.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Tatranská Lomnica  

Autobus:

autobusová zástavka – Tatranská Lomnica 

Vlak:

Stanica Tatranská Lomnica

Autori fotografií: Erich Abt, Jozef Kubáni, Ľubomír Posluch, Patrik Ilavsky, Vladimír Šterbák

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek