S parťákom cez hory – až na Baranec

26 júna, 2022
autor článku: Viera Legerská

Chvíľu teplo, chvíľu zima a guľovačka v júni? Aj taký je výlet do Tatier na začiatku leta. Keď máte dobrých parťákov, rovno piatich, ide to v každej situácii lepšie. Zabudnúť nemôžeme ani na našu štvornohú kamošku Kiaru. Tá z nás všetkých vládala najviac, aj keď s vyplazeným jazykom.

Naším cieľom bola pekná, no náročná túra na Baranec, vrchol v Západných Tatrách. Vďaka svojim úctyhodným 2 185 metrom, patrí na tretie miesto v rebríčku najvyšších vrchov v Západných Tatrách.

Celé to začalo na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Odtiaľ sme sa vybrali po žltej značke a tabuľa ukazovala, že do cieľa zostávajú necelé štyri hodiny. Niekomu to môže prísť veľa, no v partii dobrých priateľov čas nehrá rolu.

Najstrmšie stúpanie prišlo už spočiatku v hlbokom lese. Bol príjemný pocit opustiť prácu a aspoň na chvíľu sa nadýchať čerstvého horského vzduchu. V zime sme sa turistike venovali menej, a to si vyžiadalo svoju daň. Častejšie prestávky s osviežením so Zlatý Bažant Radler prišli vhod.

Vystúpili sme vyššie, a ani sme sa nezdali a ocitli sme sa v pásme kosodreviny. Počas túry sme stretli aj „domácich“ – tatranské zvieratká kamzíka a svišťa. Z rázcestia Holý vrch sme sa kochali výhľadom na cieľ cesty. Po pásme kosodreviny nasledovali nekončiace lúky, kde na nás čakala posledná snehová kopa široko-ďaleko. Ľadové osvieženie v tomto horúcom počasí padlo veľmi vhod. Počas guľovačky sme si chladili aj Zlatý Bažant Radler 0,0 % Svieži Pšeničný citrón, ktorý patril k pravidelnému pitnému režimu počas túry.

Trochu uzimení sme sa rozhodli opäť vydať na cestu a dobyť vrchol. Po približne hodine únavného šliapania nás vítal ikonický betónový pilier. Podarilo sa, no my nekončíme, ale o tom už nabudúce. Kam nás nohy zoberú najbližšie? Máte aj vy svojich parťákov na hory?