Kriváň

Výstup na Kriváň

Dĺžka trasy:

18,4 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 1290 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

kamenný a lesný chodník, sutina, kamenné schody

(Prešovský kraj, lokalita Štrbské pleso, okres Poprad)

Výstup na Kriváň zo Štrbského plesa

Podľa jeho charakteristického tvaru ho spozná asi každý. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska, od roku 2005 je aj na našich eurominciach. Jeho meno vychádza z tvaru vrchnej časti, ktorá sa nakláňa k severovýchodu. Kriváň sa spomína v mnohých ľudových povestiach a piesňach. Pri výstupe na Kriváň platí to isté ako pri výstupe na Slavkovský štít – po ceste nie je žiadna horská chata, takže občerstvenie, pitie a jedlo na celú cestu musíte mať so sebou.

Trasa na Kriváň

Štrbské pleso –> Liečebný dom Solisko –> Rázcestie pod Furkotskou dolinou –> Jamské pleso –> Rázcestie v Krivánskom žľabe –> Daxnerovo sedlo –> Kriváň

Obľúbeným východiskovým bodom celodennej stredne náročnej túry je Štrbské pleso. Okrem už spomínaného pitia a jedla počítajte aj so zmenami počasia typickými pre Vysoké Tatry. Ďalším dôležitým faktorom je zimná uzávera na modrej značke od rázcestia pri Jamskom plese cez rázcestie Krivánsky žľab na vrchol Kriváňa a na zelenej značke od horárne Tri studničky po rázcestie Krivánsky žľab.

V letnom a jesennom období vyrážame po červenej značke lesným chodníkom smerom na Jamské pleso, dostaneme sa k nemu za niečo viac ako hodinu. Táto časť túry je príjemná, nie je tu veľkú stúpanie. Napojíme sa na chodník na vrchol Kriváňa, z červenej prejdeme na modrú značku, postupne vyjdeme z lesa na otvorený priestor. Otvoria sa pred nami výhľady, hlavne na Západné Tatry. Chodník sa zmení na kamenný, občas s kamennou sutinou. Tu začína najnáročnejší úsek, počas ktorého treba zdolať 1 000 výškových metrov. Prejdeme cez Daxnerovo sedlo a na vrchol ideme po hrebeni. Tesne pred cieľom treba dať pozor na kamenných platniach. Hore na nás čakajú neskutočné výhľady na masívy Západných, Vysokých (slovenských aj poľských) i Nízkych Tatier.

Začiatok:

Štrbské pleso

Koniec:

Štrbské pleso

Zaujímavosti:

Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú aj dnes vidieť stopy po práci baníkov v 15. až 18. storočí. Sú to štôlne a základy múrov ich obydlí. Neznámi baníci boli pravdepodobne prvými, kto vystúpil na vrchol tohto štítu.

Doprava:

Auto:

centrálne parkovisko Štrbské pleso, cena: 10e na celý deň

Autobus:

Štrbské pleso, 

Autori fotografií: Borievky Photogallery, Katka Polygym, Marek Šurina, Štefan Peterka

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Slavkovský štít

Výstup na Slavkovský štít

Dĺžka trasy:

15 km

Trvanie:

7:15 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1467 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

kamenisté a lesné chodníky, terén so sutinami

(Prešovský kraj, lokalita Starý Smokovec, okres Poprad)

Výstup na Slavkovský štít zo Starého Smokovca

Patrí medzi najvyššie tatranské štíty, na ktoré sa dá vystúpiť bez sprievodu horského vodcu. Stojí na konci rázsochy vybiehajúcej z hlavného vysokotatranského hrebeňa. Oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu, jeho názov pochádza od obce Veľký Slavkov. Na vrchol Slavkovského štítu vedie zo Starého Smokovca modrá značka, hore by ste sa mali dostať za niečo viac ako 4 hodiny. Potešia vás nádherné výhľady na Veľkú Studenú dolinu a masív Prostredného hrotu.

Trasa na Slavkovský štít

Starý Smokovec –> Hrebienok –> Rázcestie pod Slavkovským štítom –> Slavkovská vyhliadka –> Kráľovský nos –> Sedlo pod nosom –> vrchol Slavkovského štítu a späť

Viacerí priaznivci turistiky označujú túto túru ako nekonečnú. Ide o celodenný pochod bez možnosti občerstvenia, po ceste nie je žiadna horská chata, preto si treba zobrať dostatočné zásoby vody a jedla. Na druhej strane, čakajú na vás neskutočné výhľady na Veľkú Studenú dolinu, Starolesnianske pleso, Sivé plesá a na ďalšie okolité kopce a horské jazerá. Východiskovým bodom je Starý Smokovec, najprv sa ide lesným chodníkom na Hrebienok, cestu ukazuje modrá značka. Po viac ako hodine sa dostanete k Rázcestiu pod Slavkovským štítom, odtiaľ pokračujete ešte stále lesným chodníkom ku Slavkovskej vyhliadke, kde je možnosť oddýchnuť si pred nasledujúcim stúpaním po kamennom chodníku. Postupujete ku Kráľovskému nosu a Sedlu pod Nosom. Pokým sa dostanete na samotný vrchol Slavkovského štítu, ktorý je označený krížom, prekonáte ešte dva kopce. Ak si chcete túto túru skrátiť, môžete sa vyviesť zo Starého Smokovca na Hrebienok pozemnou lanovkou.

Začiatok:

Starý Smokovec, stanica pozemnej lanovky

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

V roku 1813 sa z vrcholu štítu zrútili do Veľkej Studenej doliny mohutné skalné bloky a kamenná sutina, ich zvyšky sa dajú vidieť dodnes. Podľa niektorých odhadov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrchom Tatier.

Doprava:

Auto:

Starý Smokovec parkovisko  

Autobus:

Železničná stanica Starý Smokovec  

Vlak:

Autobusová stanica Starý Smokovec.  

Autori fotografií: Lubos Olevic, Lubos Pipo Lalik, Matus Petak, Palo Dankanin, Peter Chalupka

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Výstup na Ďumbier

Výstup na Ďumbier

Dĺžka trasy:

13,4 km

Trvanie:

5:30 h

Prevýšenie:

↑↓ 914 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

lesný chodník, kamenistý chodník

(Žilinský/Banskobystrický kraj, lokalita Brezno)

Výstup na Ďumbier z Trangošky

Najvyšší vrch v Nízkych Tatrách, dosahujúci nadmorskú výšku 2 043 metrov, predstavuje výzvu pre všetkých nadšencov vysokohorskej turistiky. Pre tých, ktorí preferujú jednoduchšiu trasu, odporúčame výlet z Trangošky cez Štefánikovu chatu. Táto trasa patrí do kategórie stredne náročných, avšak vďaka blízkosti už spomenutej chaty, môžete využiť príležitosť na oddych, občerstvenie alebo ubytovanie, čo spríjemňuje výstup a robí ho prístupnejším pre turistov.

Trasa na Ďumbier

Trangoška –> K Jaskyni mŕtvych netopierov –> Chata generála M. R. Štefánika –> Rázcestie na Krúpovo sedlo –> Krúpovo sedlo –> Ďumbier a späť

Priamo na Trangoške nájdete smerovník, ktorý ukazuje cestu po zelenej značke vedúcej popri malebnom potôčiku Bystrianka. Samotná túra nie je náročná, avšak stúpanie začína už skoro od začiatku a postupne sa zvyšuje. Pokračujete k smerovníku k Jaskyni mŕtvych netopierov, kde si môžete urobiť prestávku, pretože začína najťažšia časť trasy. Po takmer dvoch hodinách stúpania dorazíš k Chate M.R. Štefánika. Tu si môžete oddýchnuť, občerstviť sa a užiť si krásne výhľady. Z chaty vykročíš po červenej značke po Ceste hrdinov SNP smerom na Krúpové sedlo. Zelené prostredie vystrieda kamenná krajina s množstvom balvanov. Môžete zazrieť kamzíka alebo svišťa. Z Krúpového sedla je to už len pol hodiny hore. Z vrcholu Ďumbiera sa naskytá jedinečný kruhový výhľad, ktorý ponúka pohľad na významné pohoria stredného Slovenska. V prípade jasného počasia môžeš obdivovať hrebeň Nízkych Tatier, pohoria Malá a Veľká Fatra, Chočské vrchy a tiež Západné a Vysoké Tatry. Pri návrate sa môžeš vydať rovnakou trasou.

Začiatok:

Trangoška

Koniec:

Trangoška

Zaujímavosti:

V priebehu druhej svetovej vojny dochádzalo v okolí Ďumbiera k bojom medzi partizánmi a nemeckými vojakmi. O tomto historickom období svedčí majestátny drevený dvojkríž umiestnený na vrchole a pamätná tabuľa na Štefánikovej chate. Tieto symboly slúžia ako pripomienka udalostí, ktoré sa odohrávali v týchto horských končinách počas obdobia vojny.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Trangoška  

Autobus:

zástavka – Trangoška   

Autori fotografií: Lubos Pipo Lalik, Matuś Peták, Miroslav Konfál, Patrik Resovsky

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Baranec v Západných Tatrách od Mária Badíka

Výstup na Baranec

Dĺžka trasy:

12,8 km

Trvanie:

7:25 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1324 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

kamenistý chodník, lúky

Žilinský kraj, lokalita Žiarska dolina, okres Liptovský Mikuláš

Výstup na Baranec zo Žiarskej doliny

Vrch Baranec, často nazývaný „Štít Liptova“, predstavuje tretí najvyšší vrch Západných Tatier. Ponúka možnosti turistiky po celý rok. Výstup na Baranec patrí medzi náročné vysokohorské trasy, ale nie je potrebné využitie služieb horského vodcu. Trasa je charakteristická strmým stúpaním do nadmorskej výšky až 2184 m n. m. Celý výstup je sprevádzaný úchvatnými prírodnými scenériami a vrcholmi pokrytými kosodrevinou, ktorá postupne prechádza do alpínskych lúk.

Výstup na Baranec

Žiarska dolina, ústie –> Stará Stávka –> Holý vrch –> Kečka –> Baranec a späť

Túru začínate na platenom parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Z tohto miesta pokračujte lesom po žltej značke až na rázcestie Holý vrch. Ďalej budete prechádzať cez alpské lúky, kde sa postupne otvárajú výhľady na celý Liptov. Chodník v týchto úsekoch je kamenistý a kosodrevinu nahradzujú trávnaté lúky.

Po pravej strane sa pred vami rozprestiera nádherná panoráma Tatier, pričom dominantou je Kriváň. Aj v letných dňoch sa pripravte na chladné a veterné podmienky v týchto výšinách. Na vrchole Baranca nájdete betónový pilier so slovenským znakom, žltú turistickú tabuľku s nadmorskou výškou a smerovými trasami. Naspäť sa vraciate tou istou trasou.

Začiatok:

Ústie Žiarskej doliny

Koniec:

Ústie Žiarskej doliny

Zaujímavosti:

Tieto vrchy sú vyhľadávanými miestami pre vzácnu vysokohorskú flóru a tiež pre svište a kamzíky, ktoré môžete pozorovať. Na zostup si môžete zvoliť aj inú menej náročnejšiu trasu: smerom do Žiarskeho sedla a ďalej pokračovať o niečo strmším zostupom po zelenej a modrej značke Žiarskou dolinou až k Žiarskej chate. Tu máte možnosť osviežiť sa počas celého roka a prípadne aj prespať.

Doprava:

Auto:

Auto: spoplatnené parkovisko – Ústie Žiarskej doliny  

Autobus:

autobusová zástavka – Žiar, Žiarska dolina 



Inšpirácia na výlet:

Autori fotografií: Daniel Goldbach, Jakub Habran I Foto & Video, Ján Hlavčo, Mário Badík

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Rysy

Výstup na Rysy

Dĺžka trasy:

20,4 km

Trvanie:

9 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1300 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

asfalt, kamene, terén so sutinami, reťaze

(Prešovský kraj, lokalita Štrbské pleso, okres Poprad)

Výstup na Rysy zo Štrbského plesa

Rysy predstavujú najvyšší vrchol Tatier, ku ktorému vedie označený turistický chodník. S prevýšením viac ako 1000 metrov je tento vrchol prístupný len v období od 15. júna do 31. októbra. Výstup na Rysy je náročnou celodennou túrou, vhodnou pre turistov so silnou fyzickou kondíciou. Možnosť výstupu na Rysy existuje zo slovenskej strany od Štrbského plesa alebo z Poľska od Morskieho oka.

Trasa na Rysy

Štrbské Pleso –> Liečebný dom Solisko –> Rázcestie nad Popradským plesom –> Rázcestie pri Žabom potoku –> Chata pod Rysmi –> sedlo Váha –> Rysy a späť

Výlet začína na Štrbskom plese, kde vykročíte po asfaltovanej ceste smerom k smerovníku Liečebný dom Solisko. Nasledujete červenú turistickú značku najskôr po asfaltovej ceste potom po lesnej ceste, kde začína mierne stúpanie. Postupujete stále po červenej značke, ktorá vás dovedie až k smerovníku nad Popradským plesom. Tu odbočíte na modrú značku doľava a pokračujete vo výstupe. Postupne sa terén mení na kosodrevinu, stáva sa kamenitým a okolité vrcholy sa vám viac odkrývajú.

Po hodine chôdze prídete na Rázcestie pri žabom potoku, kde odbočíte doprava na červenú značku smerom na Chatu pod Rysmi. Tu sa terén stáva náročnejším s väčším množstvom skál a kameňov. Na ľavej strane sa objavujú Žabie plesá, čo značí, že chata je už blízko. Avšak, pripravte sa na rebríky a úseky s reťazami, ktoré budú nasledovať. Po zvládnutí tejto časti je už len pár krokov k chate, kde si môžete oddýchnuť a osviežiť sa pred cieľom. Na chate nájdete aj zastávku SAD a miestnu požičovňu bicyklov. Od chaty vás čaká ďalšia hodina cesty. Pokračujete smerom ku sedlu Váha, kde vás čaká náročnejší a trochu nebezpečnejší terén. Pred samotným vrcholom máte možnosť vybrať si cestu – buď po pravej alebo ľavej strane hory, no výhľad z každej z nich je úchvatný. Pre návrat môžete zvoliť rovnakú trasu.

Začiatok:

Štrbské pleso

Koniec:

Štrbské pleso

Zaujímavosti:

Rysy majú tromi vrcholmi: prostredný (2 503,0 m n. m.), severozápadný (2 498,7 m n. m.) a juhovýchodný (2 473 m n. m., najnižší). Severozápadný vrchol je v letnej turistickej sezóne využívaný ako hraničný peší prechod do Poľska po červenej značke. Na úbočí sa nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.).

Doprava:

Auto:

centrálne parkovisko Štrbské pleso, cena: 10€ na celý deň,

Autobus:

autobusová zástavka – Štrbské pleso 

Vlak:

Stanica Štrbské pleso

Autori fotografií: Marek Šurina, Martin Vyparina, Peter Januch, Žanka Milovaná

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Kežmarský štít

Výstup na Kežmarský štít

Výstup na Kežmarský štít

z Tatranskej Lomnice

Dĺžka trasy:

16,3 km

Trvanie:

7 hod 30 min

Prevýšenie:

↑↓ 800 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

skalný hrebeň

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Výstup na Kežmarský štít predstavuje stredne náročnú túru, ktorá je vhodná pre skúsenejších turistov. Kvôli náročnejšej a neznačkovanej trase je výstup možný len s horským vodcom. Tiež je nevyhnutný špeciálny horolezecký výstroj, ktorý poskytuje práve horský vodca.

Výstup na Kežmarský štít

Tatranská Lomnica –> Skalnaté pleso –> Skalnatá dolina –> Huncovské sedlo –> Kežmarský štít a späť

Túra začína v prostredí Tatranskej Lomnice a na výstup môžete využiť kabínkovú lanovku, ktorá vás pohodlne vyvezie na Skalnaté pleso. Odtiaľto pokračujete pešo cez Skalnatú dolinu, čo zaberie približne 45 minút, až sa dostanete na Huncovské sedlo. Na tomto bode začína skutočné dobrodružstvo, kde sa naviazaní na lano vydáte skalnatým hrebeňom smerom nahor, až na vrchol Kežmarského štítu.

Odmeňujúcim výsledkom úsilia sú panoramatické výhľady na okolité vrcholy a krajinu. Po dosiahnutí vrcholu sa vraciame tou istou trasou do Huncovského sedla a následne zostupujeme späť na Skalnaté pleso.

Začiatok:

Tatranská Lomnica

Koniec:

Tatranská Lomnica

Zaujímavosti:

Kežmarský štít (2556 m n. m.) je jedným z 27 vrcholov Vysokých Tatier prevyšujúcich 2500 m. V jeho blízkosti sa nachádza Lomnický a Huncovský štít. Jeho 550-metrová južná stena poskytuje mnohé zaujímavé horolezecké výstupy v pevnej skale.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Tatranská Lomnica  

Autobus:

autobusová zástavka – Tatranská Lomnica 

Vlak:

Stanica Tatranská Lomnica

Autori fotografií: Erich Abt, Jozef Kubáni, Ľubomír Posluch, Patrik Ilavsky, Vladimír Šterbák

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Lomnický štít

Výstup na Lomnický štít

Výstup na Lomnický štít

z Lomnického sedla

Dĺžka trasy:

6 km

Trvanie:

4 hod

Prevýšenie:

↑↓ 450 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

skalný hrebeň

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Na vrchol Lomnického štítu sa dá vydať len v sprievode horského vodcu, pričom je nevyhnutné mať k dispozícii horolezecký výstroj, ktorý poskytuje práve horský vodca. Existuje niekoľko možných výstupových trás vedúcich na tento vrchol. Medzi tie najľahšie a zároveň najobľúbenejšie patrí trasa z Lomnického sedla.

Výstup na Lomnický štít

Tatranská Lomnica –> Skalnaté pleso –> Lomnické sedlo –> a späť

Na začiatok našej cesty sa vydáme kabínkovou lanovkou, ktorá nás vyvezie na Skalnaté pleso. Odtiaľto nás ďalej ponesie sedačková lanovka smerom k Lomnickému sedlu. Ozajstná túra začína práve tu, na Lomnickom sedle a pokračuje cez Lomnickú kopu. Táto časť trasy je zabezpečená skobami a reťazami. Na vrchole Lomnického štítu sa nachádza Astronomické observatórium. Túru ukončíte zostupom na Skalnaté pleso. Netreba zabúdať, že výstup na Lomnický štít je možný len v letnej sezóne od 15.6. do 31.10. 

Začiatok:

Tatranská Lomnica

Koniec:

Tatranská Lomnica

Zaujímavosti:

Lomnický štít (2633 m. n. m.) je považovaný za druhý najvyšší vrchol v Tatrách. Tento štít ako jediný ponúka možnosť dosiahnuť jeho vrchol bez náročného stúpania, vďaka kabínkovej lanovke z Tatranskej Lomnice.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Tatranská Lomnica 

Autobus:

autobusová zástavka – Tatranská Lomnica 

Vlak:

Stanica Tatranská Lomnica

Autori fotografií: Katarína Glovičková, Marek Debnarik, Marian Cefal, Maroš Sobotovič, Martin Krajíček, Vladimír Šterbák 

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Kráľova hoľa

Výstup na Kráľovu hoľu

Výstup na Kráľovu hoľu

z obce Šumiac

Dĺžka trasy:

12 km

Trvanie:

5 hod

Prevýšenie:

↑↓ 1050 m

Bicykle/ kočíky:

áno / nie

Terén:

asfaltová cesta, lesný chodník

Banskobystrický kraj, okres Brezno (Nízke Tatry)

Typ výletu: Tam a späť

Kráľova hoľa dominuje východnej časti Nízkych Tatier a je obľúbenou turistickou destináciou takmer počas celého roka. Tento výstup môže byť zaradený medzi nenáročné túry v Tatrách.cNajjednoduchšia cesta vedie z horehronskej obce Šumiac po značenej turistickej trase a tiež po staršej asfaltovej ceste, ktorú môžu cykloturisti využiť počas slnečného počasia. Kráľova hoľa slúži ako východiskový bod pre niekoľko hrebeňových túr v Nízkych Tatrách.

Trasa na Kráľovú hoľu

Šumiac –> Skalička –> Chata pod Kráľovou hoľou –> Kráľova hoľa a späť

Túru začínate v obci Šumiac po starej asfaltovej ceste pre cyklistov. Čaká vás asi 12 kilometrov s prevýšením takmer tisíc metrov. Treba byť pripravený na rýchle zmeny počasia, ktoré sú charakteristické pre tento vrch. Následne pokračujete lesnou cestou po modrej značke, pričom vás drevený snehuliak usmerní správnym smerom. Stále sa držíte modrej značky, ktorá vás dovedie až k Chate pod Kráľovou hoľou, kde si môžete dať prestávku. Od chaty už máte na vrchol iba asi hodinku cesty. Postupujete po modrej značke až na vrchol, kde pri dobrých podmienkach môžete vidieť Slanské, Zemplínske a Chočské vrchy, ako aj nádherné Západné a Vysoké Tatry. Pri návrate sa opäť rovnako vraciate do obce Šumiac.

Začiatok:

Obec Šumiac

Koniec:

Obec Šumiac

Zaujímavosti:

Kráľovu hoľu (1946 m.n.m.), prepojenú s legendami, piesňami a básňami, možno považovať za jedno z národných pohorí na Slovensku. Patrí medzi najčastejšie navštevované vrchy tejto oblasti. Okrem svojej prirodzenej krásy a rozmanitosti ponúka aj bohatstvo pod zemou v podobe jaskýň. Podľa legendy získala názov Kráľova hoľa od uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý tu poľoval a obedoval na vrchole. Tento vrch je zároveň pramenným miestom najväčších slovenských riek – Váhu (Čierny Váh), Hron, Hornád a Hnilec.

Doprava:

Auto:

parkovisko – Šumiac 

Autobus:

autobusová zástavka – Šumiac 

O Kráľovej holi si môžete vypočuť aj v podcaste S batohom cez hory

Autori fotografií: Matúš Peták, Marek Orlicky, Martina Lepe, Martin Zilka, Matúš Peták, Patryk Zlatan Mairanowic, Rudo Varsa

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek