Cart is empty 
Ilustračné foto: Ivo Malysz
Je najvyšším vrchom v Nízkych Tatrách i sladko-pikantným korením. Jedno i druhé sa navzájom nevylučuje. Chutia rovnako – omamne, príjemne, spomienkovo výrazne i nezabudnuteľne.
Každý, kto ich „ochutnal“, môže potvrdiť, že to bol zážitok. Superlatívy si treba užiť. Nízkotatranský Ďumbier (2043 m) ich ponúka rovnako v lete, ako aj v zime, ale aj teraz – na jeseň. Kým jeho južné svahy pôsobia mierne, severné sú plné žulových zrázov. Raj pre horolezcov v zime. Je to populárny i jedinečný kopec nielen kvôli nim, ale aj vďaka dostupnosti. Za ideálneho počasia zvládne výstup i staršie dieťa či aktívny dôchodca.
Typický obrázok – vrchol Ďumbiera s dvojkrížom. Ilustračné foto: Jaro Šlejzák
A ak to nejde na sto percent pešky, sú tu lanovky. Najmä pre starších návštevníkov má výstup symboliku. V okolitých horách sa odohrávali boje SNP, vrchol stelesňuje národnú hrdosť, je tam osadený slovenský dvojkríž. Dostať sa do bezprostrednej blízkosti rozosiatych pamätníkov po okolí znamená byť v tesnej blízkosti slávnej minulosti, ktorá poznačila život odchádzajúcej generácie.
Možno budete mať šťastie a cestou na Ďumbier natrafíte na takéhoto krásavca. Hoci, ktovie! Svište sa ukladajú na zimný spánok už koncom októbra. Ilustračné foto: Dana Dubcová Nemčoková
Tá dnešná má Ďumbier rada pre jeho jedinečnosť, možnosti prístupu, výhľady prakticky na všetky pohoria stredného a severného Slovenska a dychberúce pohľady do dolín pod nohami. Vždy ich podfarbuje ročné obdobie. Ak nám nestačia tri z nich, určite športové očakávania splní zima, lyžovanie a skialpinizmus, ktoré sú na Ďumbieri lahôdkou.
Na vrchol sa dá prísť z rôznych smerov, každý chodník je niečím zaujímavý, a to každom ročnom období. Možností je nesmierne veľa a pri viacerých sa „do cesty“ postavia dve chaty – Kamenná a Štefánička (na obr.), obe s celoročnou prevádzkou a čarovnou atmosférou. Najpriamejší výstup je od parkoviska na Trangoške, kúsok od Srdiečka, údolnej stanice lanovky na Chopok.
Mimochodom, „urobiť“ za deň dva nízkotatranské vrcholy, teda okolo tisíc výškových metrov, má tiež čo do seba.
Ilustračné foto: Ivan Krajčovič
