Prikrmovanie líšok sa nám môže vypomstiť

Pozor na to, čo jete v Tatrách! Stúpa počet ochorení na smrtiace parazity

Všetci to takto robíme. Vidíme pri turistickom chodníku čučoriedky, jahody či brusnice, natrháme si z nich do dlane a šup do úst. Netušíme, že si môžeme založiť poriadny problém. Hrozí echinokokóza, choroba, ktorá sa správa ako zhubný nádor. Prerastá do okolia a metastázuje. Účinná liečba neexistuje. Ochorieť môžu aj deti.

O čom je reč? O tom, že sa môžeme nakaziť parazitom horskej klímy. Ide o pásomnicu líščiu (echinococcus multilocularis), ktorá sa vyskytuje hlavne vo vlhkom a chladnejšom období. U nás je tento parazit najviac rozšírený v Žilinskom a Prešovskom kraji, Tatry teda nevynímajúc. Hovorí sa mu zabijak.

Líška hrdzavá, v Tatrách je parazitom nakazená každá druhá
Líška hrdzavá, v Tatrách je parazitom nakazená každá druhá. Autor fotografie: Lenka Lenny

Odborníci tvrdia, že týmto parazitom je v spomínaných krajoch nakazená každá druhá líška. Ak sa parazitom infikuje človek, môže sa u neho nenápadne rozvinúť ochorenie echinokokóza. Usídli sa v pečeni a správa sa ako zhubný nádor. Veľa rokov, udáva sa, že päť až pätnásť, o ňom ani nemusíme vedieť, malé cysty nezachytí ani ultrazvuk. Potom cysty začnú robiť problémy, tlačia na okolité orgány, nakazený človek cíti nepohodu.

O tom, že je nakazený, sa ale často dozvie aj úplne náhodou, keď absolvuje iné vyšetrenie, röntgen, USG a podobne, a tam mu zistia útvar na pečeni. Liečba záleží na veľkosti a rozsahu lézií. Na rade je operácia, ak to ide, a doživotná liečba. Neliečené ochorenie zabíja.

Prvá voľba je chirurgický zákrok. Ak sa to dá, lekár vyberie cystický útvar aj s okolitým zdravým tkanivom. No nezriedka je útvar tak rozrastený, že operácia možná nie je. Niektorí pacienti potrebujú transplantáciu. V každom prípade sa ale nasadzuje liečba antiparazitárnymi liekmi, ktorá je doživotná, lebo lieky parazita zahubiť nedokážu.

Pozor na líšky pri chatách a ľudských obydliach
Pozor na líšky pri chatách a ľudských obydliach. Autor fotografie: Maroš Matúš

Dobre je vedieť, ako sa môžete nakaziť a ako nákaze predchádzať. Treba si uvedomiť, že hlavným hostiteľom nebezpečného parazita je líška hrdzavá. Pásomnica žije v jej čreve a spolu s trusom sa do okolia dostávajú tisíce vajíčok. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak teda zjete neumytú čučoriedku, jahodu, zbierate huby, alebo sa napijete z horského prameňa, či si neumyjete ruky po práci v záhrade, do ktorej sa mohla líška dostať, môžete sa nakaziť.  

Parazit sa potom dostane do nášho tenkého čreva, odtiaľ do krvného obehu a potom do pečene. Tam sa uchytí a rastie. Ojedinele môže mať pacient lézie aj v pľúcach, mozgu, kostiach či inde. Ak sa domnievate, že parazita vyhubíte zamrazením neumytého ovocia, ste na omyle. Poľahky zvláda bežné teploty mrazničiek. Prežijú tam aj rok. Ničí sa iba varom. A nakaziť sa môže aj váš pes či mačka, ak ulovia napríklad nakazeného hlodavca.

Odborná literatúra uvádza, že prípadov nakazenia človeka v pomere s počtom nakazených líšok nie je veľa, no ak sa tak stane, čo je momentálne častejšie ako v minulosti, následky sú veľmi vážne. A nie každý z nás znáša dlhodobú liečbu. Môže dôjsť k poruchám funkcie, vypadať vlasy a choroba má aj viaceré iné dôsledky. Smrť spôsobí nie parazit, ale jeho život ohrozujú pôsobenie na iné orgány v tele človeka.

Niektorí ľudia majú aj šťastie, ochorenia sa môže organizmus zbaviť aj sám. Stane sa tak vtedy, ak človek nie je na infekciu vnímavý a jeho imunitný systém si s ňou vie poradiť. No je tu skupina pacientov, ktorých organizmus takto nezareaguje.

Nielen ľudia, aj líšky sa vedia kochať. Patria k horám, nerobme z nich našich miláčikov
Nielen ľudia, aj líšky sa vedia kochať. Patria k horám, nerobme z nich našich miláčikov. Autor fotografie: Zuzana Koťuhová

Čo robiť, aby sme sa nenakazili? Základným pravidlom je dôkladná hygiena. Ak nemáme poruke vodu, drobné ovocie nazberané na túre v horách radšej nejedzme. Každé ovocie by sme mali pred jedlom dôkladne umyť pod tečúcou vodu. Ak máte doma psa či mačku, ktoré chodia do prírody, je vhodné nechať ich vyšetriť aspoň dva razy do roka na prítomnosť pásomnice a odčerviť.

Mimoriadne nezodpovedné je kŕmiť líšky počas túry, hladkať ich, ako to vidíme na fotografiách najmä z okolia Rainerovej chaty či na Skalnatom plese. Analýzy ukazujú, že v Tatranskom národnom parku je na líščiu pásomnicu pozitívnych okolo 40 percent líšok. Konzumáciu ovocia z kríkov či zo zeme, by sme v Tatrách mali úplne vylúčiť. Odporúča sa nepiť vodu z neznámych prírodných zdrojov a ak sa dotkneme líšky, mali by sme si ruky dôkladne vyumývať. Platí to aj o ľuďoch, ktorí pracujú na poliach, v lesoch či záhradách a nemôžu úplne zabrániť kontaktu divých zvierat s týmito areálmi.

Zdroj: preventívne.sk, forestportal.sk

Autor titulnej fotografie:  Ján Borčin

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na vhodnom uskladnení zimného výstroja by malo záležať hlavne turistom, horolezcom a skialpinistom

Nezabudnite na údržbu horského výstroja

Najvyššie položené lyžiarske strediská ukončili sezónu prvého mája. Šikovnejší lyžiari a turisti už stihli zaletniť zimnú výbavu. Tým ostatným pripomenieme, na čo určite netreba v ošetrení zimného výstroja zabudnúť.

S obracajúcimi sa listami v kalendári sme stále bližšie k letu, zimný športový výstroj odsúvame čoraz hlbšie do políc a skríň. Ale, zaletnili sme ho správne? Tu je pár rád, na čo pritom nezabudnúť, od odborníkov zo Strediska lavínovej prevencie HZS.

Pochopiteľne, ich rady sa sústreďujú predovšetkým na pomôcky súvisiace s prevenciou lavínových nehôd. Nabádajú, aby si lyžiari a turisti nezabudli vybrať batérie z lavínového hľadacieho prístroja, lebo aj moderné alkalické batérie dokážu vytiecť, skorodovať a poškodiť prístroj. Odporúčajú tiež prekontrolovať lavínovú sondu. Treba sa pozrieť na skladanie a rozkladanie, sústrediť sa na všetky spoje a hľadať praskliny. Počas leta je vhodné sondu uskladniť v dobre vetranom priestore bez priameho slnečného žiarenia.

Lavínoví špecialisti upozorňujú aj na lavínovú lopatu. Podľa nich sa treba sústrediť na miesto, kde sa násada vkladá na porisko a hľadať prítomnosť prasklín či iných vád. Počas leta treba aj lopatu uložiť na miesto, kde nebudú dopadať slnečné lúče.

Ak vlastníte elektronický lavínový batoh, špecialisti odporúčajú na leto ho nabiť na skladovaciu kapacitu tak, ako uvádzajú výrobcovia. Ak takúto kapacitu výrobca neudáva, treba ho nabiť na 75 percent, čo pomôže predĺženiu životnosti akumulátorov. Mechanické lavínové batohy si vyžadujú iný prístup. Treba ich prevážiť a overiť si ich naplnenie. Okrem toho treba prekontrolovať všetky tiahla, upínania a batoh uložiť tam, kde o slnko nenájde.

A teraz niečo k lyžiarkam. Odporúča sa vybrať z nich papuče, umyť ich a dobre vysušiť, a potom ich uskladniť v dobre vetranom priestore. Čo s lyžami? Pred letom treba navoskovať sklznicu, čím sa zabráni jej vyschnutiu. Lavínoví špecialisti odporúčajú voskom zaliať aj hrany, čím sa zabráni ich korózii.

Pozornosť horolezcov, turistov a skialpinistov upriamujú aj na stúpacie železá. Podľa nich je práve teraz ideálny čas nabrúsiť zodraté mačky a skontrolovať ich upínanie. A ešte je tu lekárnička. Treba prekontrolovať jej obsah, a to, čo je expirované, vymeniť.

Autor titulnej fotografie: Dominik Lačný

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Odpadky pri ceste na Zelené pleso

Čo je najväčšou hanbou Tatier?

Odpadky pri ceste na Zelené pleso. Foto: Gyorgy Kerepesi

Máme svoje potreby a v hore necháme kopu papiera a… exkrementy, plienky. Tiež odpad, tiež stopa po ľuďoch a nie všetko sa rozloží. Najmä nie skoro. Čo s tým?

Všetci to poznáme. Ideme do hory, zoberieme si desiatu, obed – občerstvíme sa, ak sme slušní, odpadky zabalíme do plecniaka a znesieme dolu. No nie všetko sa zniesť dá.

Je tu riešenie, aby naša príroda neostala poznačená niečím, čo síce je prirodzené, ale na očiach byť nemusí. Už aj na Slovensku existuje kampaň Nezanechaj žiadnu stopu, alebo ľudovo povedané – Neserme na to.

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov. Foto: bezstopy.info 

Ide o slovenskú verziu filozofie Leave no trace (www.int.org), teda o ekologické odstránenie a skladovanie ľudských výkalov, čo je tiež súčasťou ochrany prírody. Nejde „iba“ o špinu. Fekálie sú napríklad aj zdrojom koliformných baktérii, čo môže ohroziť vodné zdroje. 

Kampaň sa venuje toaletným lopatkám, kula handričkám, ekologickým latrínam, čo je separácia moču a stolice) a všetkým, čo s tým súvisí. Ak ohŕňate nos, vedzte, že nemáte nad čím. Téma nesmie byť tabu, nemôžeme si zakrývať oči, inak si hory zanešvárime tak, že aj na tých najmenej prístupných miestach čoskoro nebude kam stúpiť.

Organizátori kampane, ktorá vznikla v spolupráci s OZ Sloboda pohybu a obchodu Outdoorline,  sú presvedčení, že sa s tým dá niečo robiť. Ak to ide inde, pôjde to aj u nás a chcú spolupracovať s outdoorovými obchodmi, samosprávami, správcami útulní a podobne.

Záložky upozorňujúce na potrebu odísť z hôr bez stopy.

Záložková kampaň. Foto: bezstopy.info

Začať niekde treba, preto začali letákmi, ktorým Slováci rozumejú: Naše hory nie sú smetisko, ani záchod! Dobrovoľníci ich umiestňujú na latríny a WC v horách. Zrozumiteľne je na nich vysvetlené, čo majú návštevníci hôr robiť, aby nenechali v prírode spúšť.

Na svete sú už aj záložky do kníh Nezanechaj žiadnu stopu, ktoré sa ponúkajú návštevníckej verejnosti a motivujú ju k ekologickému správaniu. Osveta je dôležitá, lebo so slobodou pohybu ide ruka v ruke zodpovednosť.

Latrína s letákom. Útulňa pod Chabencom

Leták na latríne v Útulni pod Chabencom. Foto: bezstopy.info

V niektorých outdoorových obchodoch sa už predávajú toaletné lopatky, teda toaletky a kula handričky. To prvé je určené na zahrabanie stolice, to druhé na utretie. Organizátori kampane predpokladajú, že sa im do ich predaja podarí zapojiť čoraz viac obchodov.

Rovnako sa sústreďujú na presviedčanie zodpovedných zo samosprávy, aby v horách či v blízkostí stredísk turistického ruchu, ktoré majú pod svojím dohľadom, budovali iba ekolatríny.

Lopatky na zahrabávanie odpadu

Lopatka na zahrabávanie odpadu sa dá zavesiť na batoh. Foto: bezstopy.info

Tí turisti, ktorí vnímajú túto tému ako dôležitú, tvrdia, že nejde o nič zložité. Lopatka je ľahká, dá sa zavesiť na plecniak, použiť sa dá kdekoľvek s výnimkou blízkosti či spádu vodného zdroja. V ponuke sú ľahšie plastové verzie, ale aj drahšie, duralové lopatky.

Tie prvé sa ľahko zlomia, kampaň ich neodporúča. Naopak – odporúča investovať do drahšej toaletky, ktorá vydrží dlhšie a dá sa ňou zakopať aj toaletný či iný papier. Ale zvážte hĺbku, aby ste nepoškodili pôdny kryt, najmä v národných parkoch je lepšie túry si plánovať tak, aby ste došli do chát alebo útulní a tam vykonali svoju potrebu.   

Vreckovky či toaletný papier môže nahradiť kula handrička

Kula handička nezaberie veľa „miesta“. Foto: bezstopy.info

No vreckovky či toaletný papier môže nahradiť aj kula handrička. Najmä ženy by ich mali používať a vnímať ich ako súčasť batožiny pri výletoch do hôr. Treba im dať šancu, lebo vreckovky sa v prírode iba tak „nevyparia“. Ich rozloženie trvá asi tri mesiace, toaletnému papieru na to treba asi mesiac, vlhčené obrúsky sú úplne iná kapitola. Handrička na cikanie je antimikrobiálna rýchle schnúca, odolná voči zápachu. Vyrába sa z netoxického materiálu.

Možno ju používať opakovane. Na utieranie je určená vnútorná, čierna strana. Dá sa používať aj počas menštruácie. Po použití sa zopne dovnútra, môže sa zavesiť na batoh a na vzduchu sa rýchlo vysuší. Opláchnuť ju možno hoci aj na konci dňa.

Nuž, čo, presvedčili sme vás? Ešte je síce zima a to, čo sme „naložili“ Tatrám teraz až tak nevidno. No čochvíľa bude. A potom nastane čas aj na otázky: Stojí nám naozaj naša pohodlnosť za to, aby sme si kazili krásne výlety pohľadom na nevábne kôpky v okolí chodníkov? Alebo s tým niečo urobíme… 

Tatry na poľskej strane

V našich Tatrách platí zimná uzávera, v poľských sa platí vstupné

Poľský Tatranský národný park nie je zadarmo a tiež v ňom majú uzávery a obmedzenia. Koľko stojí vstupné a ktoré zákazy sú najdôležitejšie?

Každá minca má dve strany. A aj fakt, že na poľskej strane Tatier neplatí zimná uzávera, nemusí automaticky znamenať, že návštevník môže v horách za našimi severnými hranicami všetko, byť všade a bez obmedzení. Veľkým rozdielom medzi parkom v našich a poľských Tatrách sú napríklad tamojšie poplatky. A nie je to jediný rozdiel.

 Pozrime sa na nich podrobnejšie. Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy, skr. TPN) hraničí s našim Tatranským národným parkom. Dnes má rozlohu 21 197 ha a je jedným z najväčších v Poľsku a jediným, ktorý sa rozprestiera v horách.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo Poliaci neuvažujú o vyhlásení zimnej uzávery. Ako hovorí riaditeľ TPN Pawol Skawinski v rozhovore pre lesytanap.sk, chcú umožniť ľuďom užiť si hory aj v zime, lebo Tatry sú v ich krajine jediným horstvom vysokohorského charakteru.

Krásny pohľad na poľské štíty. Od Swinica po Kozi Wierch. 

Poliaci majú v parku 275 kilometrov turistických chodníkov a jedným zo zásadných obmedzení v ich časti Tatier je to, že zaviedli v období od 1. marca do 30. novembra zákaz turistiky v noci. Platí od súmraku do úsvitu. Znamená to, že si treba svedomito naplánovať túry a vystríhať sa pohybu v TPN po zotmení. Platí aj pravidlo zákazu pohybu mimo turistických chodníkov, čo je v Poľsku rokmi uplatňovaná zásada, ktorá sa nespochybňuje.

V spomínanom rozhovore riaditeľ zdôrazňuje tiež, že v parku nemajú záujem drasticky obmedzovať počet návštevníkov. Uprednostňujú rozšírenie dôležitých informácií v strediskách turistického ruchu, kde sa ľudia online dozvedia, koľko turistov už v ten deň vošlo do tatranských dolín. Ak zistia, že ide o niekoľkotisícové číslo, môžu upustiť od vstupu do parku, aby sa v horách necítili ako „na Václaváku“.

Morské oko

Morské oko v zime. Foto. Jaroslav Lengyel

Tatry na poľskej strane navštívi ročne asi 4 milióny turistov. Trasy možno absolvovať individuálne alebo so sprievodcom. Ak ide o organizované výlety pre školákov, musia ich viesť autorizovaní tatranskí sprievodcovia. To je pravidlo, ktoré treba rešpektovať.

Na turistických chodníkoch, kde sa prevádzkuje zimná turistika, sú v Poľsku v platnosti letné značky. Keď napadne sneh, nie sú vždy viditeľné. Preto sa odporúča, aby sa na chodníky nad hranicou lesa vybrali iba veľmi skúsení turisti so znalosťou teréne. Vždy je to na vlastné riziko. Ani pre lavínové nebezpečenstvo nebývajú turistické chodníky v poľských Tatrách uzavreté. Je na rozhodnutí každého turistu, či sa mu oplatí riskovať.

Zawrat, Dolina pięciu stawów polskich. Timea Sikora

Na Slovensku je bežne rozšírený mýtus, že Poliaci nemajú vo svojej časti Tatier žiadne obmedzenia. Nie je to pravda. V čase od 1. decembra do 15. mája sú pre turistov uzatvorené tieto úseky chodníkov (uvádzame ich pre lepšiu orientáciu turistov v poľštine): Priesmyk v Grzybowiec – Wyżnia Kondracka Przełęcz, ďalej Tomanowa dolina – Chuda PrzeŁączka a Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko.

Ďalej platí, že v období od 1. marca do 15. mája od súmraku do 8. h ráno pre turistov uzatvorené  úseky chodníkov: Polana Chochołowska – Bobrowiecki Żleb – Grześ (žlté značky), Bobrowiecka Przełęcz – Bobrowiecki Żleb (spojenie so žltou značkou) – Grześ (modré značky) a Grześ – Długi Upłaz – Rakoń (modré značky).

Gorzański park narodowy

Gorzański park narodowy. Foto. František Strioster

A teraz pár viet k poplatkom. V TPN sa vyberajú a slúžia na vytváranie a udržiavanie turistickej infraštruktúry – napríklad na prenájom prenosných toaliet, čistenie a obnovu chodníkov, mostov, schodov, výmenu značiek, výmenu zabezpečenia (reťaze, rebríky, svorky, kramle) na vysokohorských chodníkoch, ale aj na monitoring pohybu turistov. Pätnásť percent z výberu poplatkov v Poľsku dostáva na dofinancovanie aj Tatranská horská služba a časť príjmov ide na vzdelávanie a vydavateľskú činnosť parku.  

Koľko stojí lístok

Cenník je platný od 1. marca 2023 bez ohľadu na sezónu

Obyčajný lístok – 9 PLN (prepočet: 1 poľský zlotý je aktuálne približne 0,23 eura)

Zľavnený lístok – 4,50 PLN

7-dňový obyčajný lístok – 45 PLN

7-dňový zľavnený lístok – 22,50 PLN

obyčajný skupinový lístok (skupina 10 osôb) 81 PLN

zľavnený skupinový lístok (skupina 10 osôb) 40,50 PLN

Zľavnené vstupenky do parku si môžu uplatniť žiaci a študenti, seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, aktívni vojaci – podmienkou je predloženie dokladu oprávňujúceho na zľavu.

Predajnými miestami vstupeniek sú celoročne otvorené brány parku:  Łysa Polana, Wierch Poroniec,  Dolina Jaworzynki, Goryczkowa (Myślenickie Turnie), Kalatówki, Dolina Biały, Dolina Strążyska, Dolina Mała Łąki  a Dolina Kościeliska. Lístky vám predajú aj na iných miestach pred vstupom do parku, no sú otvorené iba v niektorých mesiacoch. Preto je vhodné overiť si ich otváracie hodiny na webovej stránke: https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka. No domáci odporúčajú kúpiť si lístok na tomto portáli online v predstihu. Je to istota, pretože internet v parku nie je vždy a všade dostupný.

Na Morskom oku. Drahomír Danko

Parkovanie v poľských Tatrách tiež nie je zadarmo. Pre autá a autobusy fungujú parkoviská v Doline Kościeliska (Kiry), Wierch Poroniec „Klimkówka“, Wierch Poroniec „Nad Kiczorą“. Pre osobné autá a motocykle nájdete parkovanie v Palenica Białczańska / Łysa Polana, Wierch Poroniec, Chałubiński  a v Doline Mała Łąki.

Keďže Morské oko je veľmi zaujímavá cieľová destinácia, odporúča sa naplánovať si cestu vopred a kúpiť si parkovací e-lístok aspoň v jednodennom predstihu cez stránku:  https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety, čo vám zabezpečí jednak nižšiu cenu ako v deň príchodu, ale aj parkovacie miesto.

Čo sa týka ceny parkovného, jeho výška sa pohybuje od typu dopravného prostriedku a miesta parkovania, ale spravidla pre osobné autá predstavuje denný poplatok približne 30 PLN, pre autobusy 60 PLN.

Medveď v poľských Tatrách

Medveď v poľských Tatrách. Ani tu ho neradno vyrušovať. Foto: Michal Kasperczyk

Nezaškodí pripomenúť, čo je TPN zakázané. Zakázané je kempovať, zapaľovať oheň či tabak (okrem miest na to určených a označených), pod ochranou sú tu kvety, ovocie, úlomky skál, prísne sa rešpektuje zákaz hluku, aby nedošlo k rušeniu zvierat.

Približovať sa k nim a fotografovať ich zblízka je tiež zakázané, rovnako ako ich kŕmenie. Aj tu platí, že zvieratá si rýchlo zvyknú na takýto prísun potravy, môžu sa stať agresívnymi a požadovať potravu od ľudí.

V TPN nie sú odpadkové koše. Odpad treba zobrať so sebou. Odpadky predstavujú hrozbu pre zvieratá, vyrušuje ich zápach zvyškov potravín, ak ich zožerú, môže to viesť k ich ochoreniu. Poliaci odporúčajú nechať doma aj psov.

Divoké zvieratá ich vycítia, majiteľ vystavuje svojho miláčika riziku útoku. Na túru so psom sa možno vydať iba po Droge pod Reglami a chodníku vedúcom po dne Chochołowskej doliny (od Siwej Poľany k útulni na Poľane Chochołowskej). Pes musí byť držaný na vodidle.

Na Orlej prti

Na Orlej prti. Foto: Michal Veselovský

Upozorňujeme tiež, že na turistických chodníkoch v Poľsku je zakázané používať kolobežky, elektrokolobežky, jednokolky a podobne. Ich rýchlosť, najmä z kopca, a tichá jazda ohrozuje chodcov, ale aj používateľov týchto dopravných prostriedkov. Všetky vstupné body na túry v poľských Tatrách sú dostupné verejnou dopravou.

Slováci sa do TPN môžu dostať cez hranice v miestach, kde sa stretávajú chodníky oboch parkov, teda nášho i poľského národného parku. Prekročiť hranice môžete na priechodoch Chochołów – Suchá Hora, Lysá Poľana – Javorina a Jurgów – Podspády.

V rámci Schengenu prechádzajú štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom turisti aj vo vysokohorskom prostredí. Najčastejšie naši turisti prechádzajú do na poľskú stranu do regiónu Volovca, Kasprovho vrchu či Svinice cez Orliu prť. O počasí v poľských Tatrách sa treba informovať na webovej stránke www.tpn.pl.

ZDROJE:

https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka, https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka/turystyka-piesza, https://tpn.pl/zwiedzaj/bezpieczenstwo

Autor titulnej fotografie:  Michal Kasperczyk

Na vrchole

Tatry magnetom aj v zime. Prinášame výber populárnych horolezeckých stien

Ilustračné foto:  József Jocó Pozsgai 

Zimná horolezecká sezóna trvá vo Vysokých Tatrách do 15. apríla.  Aktuálny návštevný poriadok horolezcom síce priniesol sumár obmedzení, no aj pri ich rešpektovaní sa v pohorí dá vybrať z množstva populárnych i lahôdkových stien.

Vyberme si niektoré z nich, napríklad steny Mengusovského štítu (2 424 m). Je najvyšším z troch Mengusovských štítov tvoriacich amfiteáter nad Veľkým Hincovým plesom. Znalci odporúčajú južnú, rozľahlú stenu, alebo severovýchodnú a severnú stenu. Severné zrázy spadajú z Mengusovského štítu k Morskému oku a patria svojou mohutnosťou k najväčším tatranským stenám. Prístup pod steny je od Popradského plesa a športovci si môžu vybrať z ponuky 46 možností výstupov, ktoré už v minulosti horolezci absolvovali.

Ihla v Mengusovskej doline. Foto: Eduard Kuro Lipták

V hlavnom hrebeni Vysokých Tatier sú horolezecky mimoriadne populárne Rysy (2 503 m). No najmä v zime patrí ich 400 vysoká východná stena k náročným horolezeckým podujatiam a odvážia sa na ňu iba skúsení lezci. Prístup na ňu je z Chaty pod Rysmi a z Bielovodskej doliny, pričom horolezci majú k dispozícii 18 trás.

Šesť možností na výstup poskytuje Ťažký štít (2 520 m). Je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho severovýchodná stena, ktorá sa ponúka aj na zimný výstup, uzatvára Ťažkú dolinu a je vysoká 400 m. Priamo pod stenu je možné dostať sa zo sedla Váhy..

Po výstupe. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Jedným z najkrajších štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je i Vysoká (2 560 m). Do plánu zimných výstupov sa núkajú jej východná (450 m) i severná stena (500 m). Pod východnú stenu je prístup od Popradského plesa, pre severnú od Chaty pod Rysmi, resp. z táboriska v Bielovodskej doline. Horolezci majú súhrnom k dispozícii 17 možností výstupov.

Dračí štít (2 523 m) je najvyšším štítom bočného hrebeňa Vysokej a horolezecké príručky odporúčajú cestu na vrchol južnou alebo severovýchodnou stenou. V obidvoch prípadoch sa  pod nich nastupuje od Popradského plesa. Popísaných je deväť možností výstupov južnou stenou. Výstupy vedúce severovýchodnou stenou Dračieho štítu sú totožné s popisom výstupu na Vysokú východnou stenou.

Končistá (2 535 m) je ďalším možným cieľom horolezcov v zimnej sezóne. Na jej vrchol sa odporúča liezť západnou stenou od Popradského plesa, resp. rovno z Lávky Končistej. Horolezci si môžu vybrať trasu spomedzi 24 popísaných výstupov.

Od Popradského plesa je možné vybrať si aj výstup na Štrbský štít (2 385 m). Hoci naň nevedie značkovaný turistický chodník, často je navštevovaný od Mlynickej doliny. Horolezci sa na jeho vrhol dostanú severnou stenou a majú k dispozícii dvanásť  popísaných trás.

Čertovu vežu (2 565 m) možno horolezecky pokoriť východnou stenou, pod ktorú sa športovci dostanú od Velického plesa. Je vysoká 500 m a poskytuje exponované a neobvykle dlhé zimné výstupy. Horolezci majú na výber 14 možností trás na vrchol.

Výstup. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Horolezcov v zime láka aj Pyšný štít (2 623 m). Je piatym najvyšším vo Vysokých Tatrách a leží v rázsoche Lomnického štítu. Dá sa na neho vyliezť západnou i východnou stenou od Téryho chaty či Chaty pri Zelenom plese. Populárne sú najmä žľaby západnej steny. Ale horolezci si môžu vybrať až z 23 možností popísaných výstupov na vrchol štítu.

V zime je atraktvíny i Jahňací štít (2 229 m), ktorý je najvýchodnejším vrcholom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.  Jeho južná stena poskytuje horolezcom 8 alternatív výstupov. Pod stenu sa treba vybrať od Chaty pri Zelenom plese. 

Lezenie na ľadopádoch.  Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

K zimnému horolezectvu neodmysliteľne patrí aj lezenie ľadopádov. Vysoké Tatry majú neúrekom možností, ako si vyskúšať techniku lezenia na ľade. Napríklad v západnej časti pohoria sú to ľadopády v Hlinskej doline, Mengusovskej doline či Mlynickej doline, v centrálnej časti ich ľadolezci nájdu v Bielovodskej doline, Velickej doline či Veľkej Studenej doline a vo východnej časti Vysokých Tatier napríklad v Javorovej doline, Malej Studenej doline a Doline Zeleného plesa.

Pri plnení všetkých horolezeckých plánov vo Vysokých Tatrách ale treba rešpektovať nový návštevný poriadok TANAP-u, ktorý sa v paragrafe 6 venuje aj podmienkam vykonávania horolezectva. Okrem časových obmedzení vstupu na jednotlivé miesta národného parku je dôležité horolezecké túry zaregistrovať na webovom sídle správy TANAP-u. Pravidlom je tiež vlastníctvo preukazu národného horolezeckého zväzu.

Zdroj:  Výber tatranských stien, horolezecký sprievodca, Vysoké Tatry – zima

Pixabay

Toto nie, v národnom parku určite nie!

Ilustračné  foto: Pixabay

Možno aj vy si silvestrovskú zábavu a vítanie nového roka neviete predstaviť bez petárd a ohňostrojov. V národných parkoch, aj tých tatranských, si ich ale musíte odpustiť. Hrozia vysoké pokuty.

Správy národných parkov v oblasti Tatier apelujú na návštevníkov, domácich obyvateľov i podnikateľov, aby na vítanie nového roku nepoužívali zábavnú pyrotechniku. Hluk, ktorý sa tým vyvolá, pôsobí na zvieratá ohlušujúco a horskom prostredí s hlbokými dolinami vyvoláva efekt ozveny, ktorý počuť na veľké vzdialenosti, pričom jeho intenzita klesá od zdroja iba veľmi pomaly.

Zákon o ochrane prírody a krajiny nedovoľuje v národných parkoch používať svetelné a zvukové efekty a jeho porušenie sa trestá blokovou pokutou do výšky 300 eur, v priestupkovom konaní to môže byť až nad tritisíc eur a u právnických osôb nad deväťtisíc eur.

„Mnoho silvestrujúcich v Tatrách si stále nedokáže oslavu predstaviť bez zábavnej pyrotechniky, hoci vedia, že napríklad aj v domácich podmienkach hluk veľmi sužuje psy. Rovnako trpia aj voľne žijúce zvieratá,“ uvádza Správa Národného parku Vysoké Tatry. „U chráneného živočícha, ako je kamzík vrchovský tatranský, môže nadmerný hluk v podobe výbuchov, ešte umocnený efektom odrazov od skalných útvarov, spôsobiť stres, ktorý má za následok jeho nekontrolované správanie sa,“ pripomína Erika Feriancová, zoologička Správy TANAP-u. 

Dodáva, že celé čriedy často utekajú a dostávajú sa do kritickej situácie, napríklad do hlbokého snehu, kde ich pobyt vysiľuje, alebo do exponovaných žľabov, v ktorých im hrozí pád či odrhnutie lavíny. Námaha v zimnom období znižuje schopnosť kamzíkov, ale i ostatných druhov žijúcich v Tatranskom národnom parku čeliť nepriaznivým podmienkam. Ilustruje to aj príkladom z prelomu rokov 2017 a 2018 pre telemetricky monitorovanú kamzicu Jesicu. Pravdepodobne silvestrovská zábava pri ubytovacom zariadení vo Velickej doline spôsobila, že utiekla do lavinózneho terénu, kde na extrémne zľadovatenom povrchu zahynula.

Správa TANAP-u apeluje na ľudskosť a tolerantnosť, keďže reštrikčné opatrenia nie sú vždy účinné. „V tatranskej prírode sme iba návštevníkmi. Domácimi sú tu zvieratá, ktoré v nej žijú po celý rok,“ uzatvára Feriancová.

Vhodnou alternatívou oslavy sú prskavky a sviečky. Zvieratá nerušia a nenarobia škody na životnom prostredí. Ilustračné foto: Pixabay

Pripomeňme, že odpaľovanie ohňostrojov nie je zakázané iba na území národných parkov, ale aj v ich ochrannom pásme. Každoročne sú najviac problémovými miestami, kde sa zákaz porušuje vo veľkom, Donovaly, Demänovská Dolina, Tatranská Lomnica, ale aj iné tatranské osady, pričom sa vie, že pyrotechniku najčastejšie používajú pri súkromných chatách a hoteloch. Na oslavu sa odporúčajú jemnejšie alternatívy, napríklad prskavky alebo sviečky.

Používanie ohňostrojov a petárd sa obmedzuje aj v bežnom prostredí, nielen v horách. Tento Silvester bude zrejme posledný, ktorý strávime v ich „spoločnosti“. Od 2. januára 2024 začnú platiť zmeny v zákone, ktoré celoročne zakážu predaj a používanie pyrotechniky určenej na výrobu hluku, pyrotechnika s vizuálnym efektom do tohto zákazu nespadá.

Určené sú aj hodiny, kedy sa v závere roka bude môcť používať a súčasťou obmedzení je aj to, že sa zábavná pyrotechnika nesmie odpaľovať v blízkosti nemocníc, hospicov, rôznych zariadení sociálnych služieb, zoologických záhrad, zvieracích útulkov, hospodárskych budov so zvieratami. 

Bachledka, chodník korunami stromov s výhľadom

7 tipov, čo robiť v Bachledke

Keď sa povie Bachledova dolina, väčšine z nás sa vybaví Chodník korunami stromov. Toto najrýchlejšie sa rozvíjajúce celoročné rodinné horské stredisko ponúka omnoho viac.

1. Výborné podmienky pre všetkých lyžiarov
Dostatok snehu na začiatku zimy umožnil, že stredisko Bachledka spustilo novú lyžiarsku sezónu už 8. decembra. Na lyžiarov je pripravených 8,5 km perfektne upravených zjazdoviek všetkých typov náročností. Na hrebeň, kde sa spájajú všetky zjazdovky, sa z Bachledovej doliny vás vyvezie 10-miestna kabínková lanovka. K dispozícii je aj 4-sedačková lanovka Jezersko a ďalších šesť lyžiarskych vlekov. Začiatočníci môžu rozvíjať svoje lyžiarske schopnosti na modrých zjazdovkách ako na hrebeni, tak aj v doline.

Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun
Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun

2. Najväčšia lyžiarska škola pre deti v okolí
Svoje deti môžete zveriť do rúk profesionálnych inštruktorov v najväčšej lyžiarskej škole v okolí – ohradenom areáli Bachledka Detský svet na zjazdovke Hrebeň. Trasa je postavená z rozprávkových postavičiek a ďalšie zábavné pomôcky pre staršie i najmenšie deti. Okrem výučby si tu deti užijú sánkovanie a minikolotoč. Ak je von veľká zima, môžu sa ohriať a vyšantiť vo vnútornom detskom kútiku.

Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun
Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun

3. Bežkovanie s krásnymi výhľadmi
Bežecké lyžovanie spojené s nádhernými výhľadmi na hrebeň Belianskych Tatier, to je trasa hrebeňom Spišskej Magury. Pri slnečnom počasí a dobrej viditeľnosti ide o naozaj silný zážitok. Trať začína na vrchole Spišskej Magury, pokračuje na Ždiar – Príslop. Dlhá je 7 kilometrov, ak pôjdete aj späť, prejdete dvojnásobnú vzdialenosť. Trať upravujú ratrakom, nie je na nej bežkárska stopa, je vhodná na klasický aj korčuliarsky štýl bežkovania.

4. Populárny skialp
Vedeli ste, že preteky vojenských hliadok na lyžiach, podobné dnešnému skialpinizmu, boli v programe už prvých zimných olympijských hier v roku 1924? Odvtedy tento druh aktívneho pohybu na snehu prešiel veľkým vývojom nabral na popularite. V Bachledovej doline začnete pri Aprés Ski reštaurácii, koniec je na vrchole Spišskej Magury pri Chodníku korunami stromov. Zjazd absolvujete po zjazdovke Bachledka I. Trasa meria 2,3 kilometra s prevýšením 254 metrov, mali by ste ju zvládnuť približne za polhodinu.

Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun
Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun

5. Výhľad, ktorý neomrzí v žiadnom ročnom období
Chodník korunami stromov môžeme zaradiť medzi jednu z najväčších turistických atrakcií celých Tatier. Trasa je dlhá viac ako 600 metrov a vedie doslova až nad korunami stromov. Je na nej množstvo informačných tabúľ o živote v miestnych lesoch, aj o ničivej sile počasia. Neskutočným zážitkom je výhľad z 32 metrov vysokej vyhliadkovej veže. Les okolo seba, štíty Belianskych Tatier, ale aj Pieniny a Zamagurie budete mať ako na dlani.

Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun
Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun
Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun
Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun

6. Výborná kuchyňa s panoramatickými výhľadmi
Po aktívnom pohybe dobre padne obed či večera v príjemnom podniku. V Bachledovej doline nájdete viaceré druhy gastro zariadení – reštaurácia Panorama s ponukou rôznych jedál a vonkajšou terasou, reštaurácia La Gamba je zameraná skôr na taliansku kuchyňu, má aj aprés ski bar. Ak dáte prednosť rýchlemu občerstveniu a teplému varenému jedlu, je tu napríklad bistro Jezersko alebo bistro Furmanec.

Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun
Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun

7. Zážitkový večerný program pre celú rodinu
Ak máte večer chuť zažiť ešte niečo zaujímavé, opäť si môžete vybrať z viacerých možností. Stredisko Bachledka pripravilo trikrát týždenne Čarovnú krajinku. Každú stredu, piatok a sobotu čaká návštevníkov večerná prechádzka Chodníkom korunami stromov za svitu mesiaca a zábavná večerná sánkovačka na 2,5 kilometra dlhej sánkarskej trati. Stredisko ponúka aj hudobný program, snežné párty i koncerty živej ľudovej hudby.

Tak čo? Navnadili sme vás na dobrodružstvo v Bachledke?

Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun
Autor fotografie: Bachledka Ski & Sun

Autor titulnej fotografie: Bachledka Ski & Sun

Popradské pleso

Nový návštevný poriadokv TANAP-e

Foto: Richard Guban

Od piatku – 15. decembra – začne platiť nový návštevný poriadok Tatranského národného parku. Práce na ňom trvali šesť rokov a odzrkadľujú kompromis medzi záujmami ochrany prírody a návštevníkmi nášho najstaršieho národného parku. 

Strategický dokument sa začal tvoriť ešte v roku 2017, keď vyšlo najavo, že prijatím zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v roku 2002 stratila platnosť vyhláška, ktorou sa vyhlasoval Návštevný poriadok Tatranského národného parku.

Ešte v tom roku sa iniciovalo vydanie Zoznamu vyhradených miest, ktorý v skratke kopíroval základné pravidlá pôvodného návštevného poriadku, ako i Rozhodnutie o sezónnej uzávere, ktoré prevzalo zaužívaný režim sezónnej uzávery vybraných turistických chodníkov na území Tatranského národného parku.

Oba dokumenty platia už iba dnes, od zajtra – 15. decembra 2023 – už nadobudne účinnosť nový návštevný poriadok.

Téryho chata patrí k najnavštevovanejším vo Vysokých Tatrách. Foto: Radomír Bednár

Nový návštevný poriadok prináša niekoľko kľúčových zmien. Okrem skrátenia obdobia sezónnej uzávery musia návštevníci rátať aj s obmedzením vstupu psov a iných zvierat do vysokohorského prostredia. Pohybovať sa s nimi môžu iba mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych druhov živočíchov.

No nielen to. Nový návštevný poriadok sa venuje pohybu turistov v okolí vysokohorských chát či vrcholov štítov alebo na iných miestach mimo vyznačených turistických chodníkov, kde sa doposiaľ zvyklo zhromažďovať mnoho ľudí. Nové pravidlá určuje aktuálny návštevný poriadok aj horolezcom, skialpinistom a vyznávačom zimnej turistiky.

Návštevný poriadok myslí aj na cyklistov, pre nich predlžuje existujúce cyklotrasy a vyhradzuje nové miesta pre cykloturistiku. Rozšíria sa aj areály pre vodnú turistiku a nastavujú sa aj pravidlá pre geocaching v prostredí národného parku.

Nový návštevný poriadok bude postupne zverejňovaný na www.tanap.sk, novinky budú priamo vyznačené v teréne.

Nový návštevný poriadok TANAP-u je kompromisom medzi záujmami ochrany prírody a záujmami návštevníkov.  Foto: Jozef Antol 

„Na jednej strane sme sa síce úspešne dopracovali k finálnej podobe návštevného poriadku, avšak ani zďaleka nie sme na konci. Práve naopak. Pred nami je množstvo mravčej práce, ktorá by mala viesť k tomu, že si tieto pravidlá postupne osvojí každý návštevník nášho najstaršieho národného parku. Aj preto sa budeme snažiť byť prvý rok voči návštevníkom tolerantní a dúfame, že takisto aj oni budú mať pochopenie voči nám pri zavádzaní pravidiel,“ komentuje námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici Peter Spitzkopf.

Zdroj: Správa TANAP v Tatranskej Lomnici.

Zimna-tustika-chata-pri-Zelenom-plese-Vladimir-Sterbak-100

Návštevný poriadok: Kam sa dá v národnom parku vybrať na túru?

Ilustračné foto:  Vladimír Šterbák

Zimná turistika vo Vysokých Tatrách má svoje pravidlá. Právny rámec im dáva nový návštevný poriadok TANAP-u. Ten aktuálny začne platiť 15. decembra.

Všeobecne platí, že na túry v zime sa môžu návštevníci vybrať na turistické chodníky pokryté dostatočnou prikrývkou prírodného  snehu, na ktoré sa nevzťahuje sezónna uzávera a zimnú turistiku možno vykonávať v areáloch a koridoroch, ktorých zoznam je prílohou návštevného poriadku.  TANAP-u.

Pohľad na Belianske Tatry. Je to celoročne uzavretéI územie TANAP-u, zvlášť chránené ako národná prírodná rezervácia. Ilustračné foto:  Piotrek

Je uverejnený na  webovom sídle Tatranského národného parku. V časti venovanej zimnej turistike s uvádzajú aj areály, ktoré môžu v zimnej sezóne turisti využívať.

Má celkovo sedem položiek a patria medzi ne areály Studených dolín – Doliny Zeleného plesa – Skalnatého plesa, potom Filmársky žľab – Kartárikov žľab, ďalej areály Mlynickej, Mengusovskej, Žiarskej doliny, Červenca, Zelenej a Salatínskej doliny.  V prílohe sú presne ohraničené celé areály s vymedzením geografických bodov, v rámci ktorých je možné sa pohybovať.

Vstupná brána do Vysokých Tatier aj pre viaceré trasy zimnej turistiky – stanica Starý Smokovec. Ilustračné foto:  Ľuboš Popovič

No nie je to jediné obmedzenie pre zimnú turistiku. Návštevný poriadok sa venuje aj presnejšiemu usmerneniu turistov. Do areálov a koridorov zimnej turistiky možno vstupovať iba z východiskových bodov určených pre každý areál a koridor osobitne.

Venovať sa tomuto športu je možné iba počas dňa, a to od 15. decembra do 15. apríla nasledujúceho roku. A na miesta vyhradené pre zimnú turistiku návštevný poriadok zakazuje sprievod zvieraťa.

Romantika. Aj zimná turistika má svoje čaro. Ilustračné foto: Éva Szücs

A ešte jedno upozornenie. Do areálu zimnej turistiky Studené  doliny – Dolina Zeleného plesa – Skalnaté pleso, ak mierite na výstup na Baranie sedlo, Priečne sedlo, Filmársky žľab a Kartárikov žľab, možno vstupovať len so skialpinistickou, resp. horolezeckou, výzbrojou a výstrojom.

Kam podľa nového návštevného poriadku nesmú domáce zvieratá

Kam v Tatrách nemôžu psi?

Ilustračné foto: Pixabay

Tatranský národný park má nový návštevný poriadok. Po viac ako šiestich rokoch jeho tvorby  je na svete strategický dokument, ktorý určuje nové pravidlá pohybu návštevníkov v najstaršom národnom parku na Slovensku. Má niekoľko noviniek, medzi nimi aj obmedzenie vstupu psov a iných spoločenských zvierat.

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku (TANAP) odzrkadľuje kompromis medzi záujmami ochrany prírody a požiadavkami rôznych záujmových skupín, ktoré využívajú jeho územie. Kľúčový dokument, ktorý začne platiť v polovici decembra, okrem iného obmedzuje aj pohyb psov a iných zvierat vo vysokohorskom prostredí.

Pred túrou v Tatranskom národnom parku si bude treba podrobne naštudovať, kam pes nemôže. Samozrejme, to pre prípad, že mu tiež chcete dožičiť  trochu horského vzduchu. Ilustračné foto: Lenka Jakubíková  

Pohybovať sa môžu iba v spoločnosti návštevníkov parku, a to len mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych a ohrozených druhov živočíchov.

Nový návštevný poriadok v jednej zo svojich príloh obsahuje aj zoznam lokalít a príslušných turistických chodníkov na území národného parku, kam nie je možné vstupovať v sprievode zvierat. Má 65 položiek, obsahujú presný názov chodníka, jeho číslo a farbu jeho značenia. V niektorých prípadoch ide o celú trasu chodníkov, v časti položiek sú zákazom označené iba ich niektoré úseky. V teréne budú pre lepšiu orientáciu presne označené.  

Stopku dostali domáce zvieratá napríklad pre chodníky v Bielovodskej či Javorovej doline, v Doline Bielej vody kežmarskej, Malej a Veľkej Studenej doline, Skalnatej doline, Slavkovskej či Velickej alebo Mengusovskej doline, ale aj vo Furkotskej, Važeckej, Belianskej doline, na niektorých trasách  Tatranskej magistrály, no aj Kôprovej či Tichej doliny, ďalej v Žiarskej doline, Salatínskej a Roháčskej doline, na hlavnom hrebeni Západných Tatier, ale aj na mnohých ďalších návštevnícky atraktívnych miestach národného parku.

Tatranské zvieratá potrebujú nielen v zime trochu viac pokoja. Ilustračné foto: Eva Szücs

Odporúča sa naštudovať si pri plánovaní tatranských výletov so zvieratami trasy, kam nemôžu vstúpiť. Dôvodom, okrem pokoja pre vzácne tatranské živočíchy, je aj ochrana domácich zvierat a návštevníkov  pred možnou nákazou, vyprovokovaním útokov a podobne.  

„Na jednej strane sme sa síce úspešne dopracovali k finálnej podobe návštevného poriadku, avšak ani zďaleka nie sme na konci. Práve naopak. Pred nami je množstvo mravčej práce, ktorá by mala viesť k tomu, že si tieto pravidlá postupne osvojí každý návštevník nášho najstaršieho národného parku. Aj preto sa budeme snažiť byť prvý rok voči návštevníkom tolerantní a dúfame, že takisto aj oni budú mať pochopenie voči nám pri zavádzaní pravidiel,“ konštatuje Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Zdroj: Správa TANAP so sídlom v Tatranskej Lomnici