Škoricové guličky

TIP na turistickú desiatu: Škoricové guličky

Boli ste už niekedy na Skalnatom plese? Keď podídete k nemu čo najbližšie, otvorí sa vás ten najkrajší výhľad na Lomnický štít. Aj my sme sa vybrali obzrieť si Lomničák z blízka, aby sme však mali dostatok energie, tak sme si do batoha pribalili aj škoricové guličky plné zdravých ingrediencií. Veď presvedčte sa sami!

Vyskúšajte zdravé škoricové guličky.

Suroviny:

  • 250 g ovsených vločiek
  • 1 PL mandlí, 1 PL pekanových orechov
  • 1 PL chia semienok
  • 3 PL medu
  • 1 PL sirupu z agáve
  • 3 PL arašidového masla
  • 2 PL škorice
  •  

Postup:

     Ovsené vločky rozmixujeme v mixéri na menšie kúsky. Presypeme ich vo väčšej misky a začneme tvoriť škoricovú hmotu.

ovsené vločky
Rozmixujeme ovsené vločky. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Postupne pridáme arašidové maslo, med, sirup z agáve, škoricu, mandle, pekanové orechy a poriadne premiešame.
Pridáme med
Pridáme med. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Z pripravenej zmesi vytvarujeme guličky, ich veľkosť necháme na vás. Nakoniec ich poriadne zasypeme škoricou a môžeme vychutnávať.
Škoricové guličky
Vytvarujeme guličky. Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Zdravo cez hory

TIP na turistickú desiatu: Guacamole sendvič

Turistika na Kriváň vie byť poriadne náročná a najmä dlhá. Preto je dôležité sa na ňu poriadne pripraviť! Máme pre Vás tip na skvelý a najmä zdravý avokádový sendvič plný zeleniny a kvalitnej morčacej šunky. Tak dobrú chuť!

Vyskúšajte zdravý guacamole sendvič s morčacou šunkou.

Suroviny:

  • toastový chlieb
  • morčacia šunka
  • 2 avokáda
  • paradajky
  • soľ, čierne korenie a chilli
  • citrónová šťava
  • 1 strúčik cesnaku
  • čerstvá rukola

Postup:

      Očistíme si avokádo, vydlabeme ho a následne rozpučíme.

ZDRAVO CEZ HORY
Očistíme avokádo. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Cherry paradajky nakrájame na malé kúsky a pridáme k avokádu. K zmesi dáme ešte rozpučený cesnak, citrónovú šťavu, soľ, čierne korenie a mleté chilli. Celé premiešame a odložíme bokom.
ZDRAVO CEZ HORY
Pripravíme si guacamole. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Toasty si opečieme na grile a postupne naplníme. Začneme zmesou guacamole a pokračujeme šunkou, paradajkou, strúhaným syrom, čerstvou rukolou a sendvič je hotový!
ZDRAVO CEZ HORY
Toasty naplníme a poskladáme. Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Vysoké Tatry

Ako sa chrániť pred slnkom na horách?

Ilustračné foto:  Na zmenu teploty pri túrach v horách sa treba pripraviť. Foto: Artist

Počas uplynulého víkendu sa horskí záchranári takmer nezastavili. Iba v Tatrách asistovali pri riešení vyčerpanosti a nevoľnosti turistov na Tatranskej magistrále, ošetrovali zranenia pri Popradskom plese a dávali do poriadku poľského turistu, ktorý spadol v Lastovičej štrbine Malého Pyšného štítu.

Ani zďaleka sme nevymenovali všetky zásahy. Aj preto Horská záchranná služba apeluje na zodpovednosť návštevníkov našich veľhôr. Rozbehnutá letná sezóna sa prejavuje aj na počte a charaktere zásahov profesionálnych a dobrovoľných záchranárov nielen v Tatrách, ale aj vo všetkých slovenských pohoriach.

Horskí záchranári pomáhali poľskému turistovi, ktorý spadol v Lastovičej štrbine Malého Pyšného štítu. Foto: archív HZS

  • Na čo najčastejšie turisti zabúdajú? Predovšetkým na potrebnú ochranu pred slnkom a dostatok tekutín. Uplynulý víkend zamestnali kolabujúci turisti záchranárov najmä vo vysokotatranských lokalitách.

    Horská záchranná služba preto pripomína všetkým turistom, že pri plánovaní túr a výletov by nemali zabúdať na dostatočný zdroj tekutín, prísun energie najmä pri dlhších a náročnejších výstupoch a na potrebnú ochranu pred slnečným žiarením, ktoré je v horách intenzívne. Dôvodí predovšetkým skutočnosťou, že množstvo tatranských turisticky značených chodníkov vedie exponovaným terénom bez možnosti úkrytu v tienistých miestach.

Turista potreboval pomoc na Tatranskej magistrále pri Sliezskom dome. Bol vyčerpaný. Foto: archív HZS

  • Dôležité je ešte pred začiatkom túry sledovať predpoveď počasia. To sa počas horúcich letných dní rýchlo mení a často sa vyskytuje intenzívna búrková činnosť.  Preto horskí záchranári apelujú na zodpovednosť návštevníkov veľhôr a pripomínajú, že na túru je nevyhnutné vyrážať v skorých ranných hodinách. Na niektorých miestach nad 2000 metrov n. m. sa stále rozprestierajú snehové polia, ktoré by turisti nemali podceňovať.

    Do horského terénu je nevyhnutná vhodná pevná obuv. Často sa stane, že turisti na snehové polia vstúpia a uprostred nich sa nevedia dostať ďalej, ale ani späť a musia čakať na pomoc. Preto je potrebné pred vstupom do takéhoto terénu nasadiť si turistické mačky a pomáhať si paličkou alebo cepínom.

  • Ďalšie nebezpečenstvo spočíva v tepelných rozdieloch. Ako horskí záchranári pripomínajú, pred horúcim letným slnkom sa turisti radi ukrývajú v priestoroch chladnejších a vlhkejších jaskýň. No návrat do rozhorúčeného dňa po skončení prehliadky,  a teda najmä veľké teplotné rozdiely často spôsobujú kolaps. Najmä starší ľudia prechod z chladu do tepla nezvládnu.

  • Stáva sa to aj skúseným horolezcom. Jedna zo záchranných akcií smerovala k dvom poľským horolezcom, ktorých počas prechodu hrebeňom Kôprovského štítu v sobotu prekvapil náhly pokles teploty a požiadali o pomoc (obr. vyššie).
  • Zodpovedný prístup riziko nevylúči, ale určite ho eliminuje, akcentuje Horská záchranná služba. Pre zvýšenie bezpečnosti pohybu v horách preto odporúča sledovať aktualizované výstrahy na svojej internetovej stránke. Dostupná je tiež mobilná aplikácia. Treba myslieť aj na vhodné komerčné poistenie. Človeka síce nedokáže v nebezpečí ochrániť, ale určite zníži náklady spojené s prípadnou záchrannou akciou.
plnené tortilly

TIP na turistickú desiatu: Plnené tortilly

Niekto má počas turistiky radšej ľahké a jednoduché jedlá, ktorá zbalí do krabičky a môže si ich počas dňa kedykoľvek vychutnať. Práve pre tých je ako stvorený recept – tortilly plnené s lososom a pažítkovou pomazánkou.

Náš tip sú jednoznačne plnené tortillky s lososom. 

Suroviny:

  • 4 tortilly
  • 1 smotanová nátierka
  • hrsť čerstvej pažítky
  • 1 balenie Údeného lososa
  • 1 balenie strúhaného syra
  • soľ a čierne korenie

 

 Postup:

–    Čerstvú pažítku nakrájame na malé kúsky a zmiešame s celou smotanovou nátierkou. Zmes dochutíme soľou a čiernym korením.

Nakrájame pažítku
Nakrájame pažítku. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Pšeničné tortilly rozrežeme na polovice. Každú natrieme nátierkou, pridáme údeného lososa, čerstvú pažítku a strúhaný syr.
Tortilly naplníme zmesou
Tortilly naplníme nátierkou, údeným lososom a syrom. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Tortilly podľa návodu zložíme a opekáme v predhriatom grile.
Tortilly opekáme
Tortilly opekáme. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Hotové tortilly uložíme do misky a šup na túru.

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Chutný lepeňák

TIP na turistickú desiatu: Legendárny lepenec

Vo vysokých Tatrách častokrát býva cieľom turistiky vysokohorská chata. Tá ponúka pre turistov možnosť vychutnať si teplé jedlo kedykoľvek počas dňa. Ak ste sa však rozhodli zablúdiť na štíty Vysokých Tatier, nezabudnite si zbaliť dostatok jedla, ak by sa vaša turistika predĺžila. 

Náš tip? Jednoznačne tradičný lepeňák s vyprážaným kuracím rezňom.

Suroviny:

kuracie prsia
2 vajíčka
kukuričná strúhanka
hladká múka
repkový olej
soľ a čierne korenie
plátkový syr
anglická slaninka
medová horčica
kyslé uhorky
čerstvá rukola
chlieb

 

 Postup:

         Umyté kuracie prsia uložíme na drevenú dosku. Poriadne ich naklepeme, aby zostali tenké a po upečení chutné. 

Klepanie rezníkov
Rezne naklepeme. Autor fotografie: cezhory.sk

         Naklepané kuracie prsia osolíme a okoreníme. Pripravíme si múku, vajíčka a kukuričnú strúhanku. A teraz šup s rezníkmi do trojobalu. 

trojobal z kvalitných Billa surovín
Príprava trojobalu z múky, vajíčka a kukuričnej strúhanky. Autor fotografie: cezhory.sk

      Obalené rezne vypražíme a necháme vychladnúť.

     Nakrájame si krajce čerstvého chleba, potrieme ich medovou horčicou a uložíme na krajec vyprážaný rezník. Naň poukladáme slaninku, syr, kyslé uhorky a čerstvú rukolu. Hotovo! A teraz už len vychutnávajte

Hotový lepeňák. Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny z našich receptov nájdete v predajniach BILLA po celom Slovensku.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Vtáča vypadnuté z hniezda nezachraňujte

Tatranské kliešte

Ilustračné foto: Depositphotos.

Ešte pred pár rokmi bol epicentrom výskytu kliešťov juh Slovenska. Dnes si ho poľahky môžeme odniesť domov ako neželaný suvenír hoci aj z túry po Veľkej Fatre či z Tatier.

„Hranica bežného výskytu kliešťa sa nám posúva stále viac na sever,“ hovorí zoologička Mária Apfelová. „Veľkým rizikom je už aj v najvyšších polohách Veľkej Fatry či v predhorí Tatier. Pri prechádzkach či športe sa ním môžeme poľahky infikovať.“

Zoologička to odôvodňuje tým, že je stále teplejšie a na juhu Slovenska už kliešť nemá najvhodnejšie podmienky pre svoj život. „Teploty sú v posledných rokoch vysoké, snehová pokrývka netrvá dlho, kliešť v južných oblastiach trpí nadmerným teplom a keďže má okrem tepla rád aj vlhko, nachádza si lepší priestor pre život aj v oblastiach, kde doteraz nebol taký hojný,“ vysvetľuje.

Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská.

Radí zároveň, aby sme sa po každej túre v horách doma poriadne skontrolovali, či sme si nepriniesli neželaného parazita. Ochranou pred ním nie je ani to, že sa na túrach pohybujeme v horských oblastiach. Aj tam nás môžu poštípať. Pomôže aj vhodné oblečenie s dlhými nohavicami a použitie repelentov. No treba pamätať aj na to, že kliešte prenášajú nielen veľké cicavce, ale aj drobné zemné cicavce, teda myšky či hraboše, no i jašterice alebo vtáky, čo zvyšuje riziko poštípania pri pohybe vo vysokej tráve.

Pripomeňme, že kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých a domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia.

Kliešte sú už veľkým rizikom aj v predhorí Tatier.

Jelene zhadzujú parožie od jesene do jari

Zbieranie nparohov v Tatrách

Foto: Depositphotos.

Zbierať jelenie parožie nemôže hocikto. Je na to zákon. Nelegálnych zberačov motivuje aj napriek hrozbe pokuty a obmedzenia slobody najmä biznis.

Jelene zhadzujú parožie od neskorej jesene do skorej jari. Ich hľadači sa za nimi vyberajú aj teraz, keď pohybu v teréne už nebráni snehová prikrývka. No treba objasniť, že toto právo nemá každý. Povolenku na poľovačku, v ktorej je aj možnosť zberu parožia, vydáva užívateľ poľovného revíru iba držiteľovi poľovného lístka. Ako uvádza na svojej stránke Štátny podnik Lesy SR, zhody jeleňov či danielov škvrnitých sú významným prvkom hodnotenia kvality genfondu a zdravotného stavu poľovnej zveri.

Pripomína, že na základe zhodov majú lesníci prehľad o počte, veku a kvalite populácie jeleňov a danielov. Parožie je majetkom užívateľa poľovného revíru a údaje o ňom sú dôležitou súčasťou jeho databázy. Ak človek náhodne počas prechádzky v lese nájde zhodené parožie, mal by ho ponechať na mieste, resp. oznámiť túto skutočnosť poľovnému hospodárovi. Ak vás prichytia s parožím v ruke, hoci ste ho mohli nájsť náhodne, riskujete obvinenie z pytliactva s hrozbou trestu odňatia slobody až na dva roky.

Jeleň lesný so svojou laňou na ležovisku. Foto: Eduard Žákovic.

Do lesov na zhody sa ale vyberajú aj ľudia bez spomínaného povolenia. Parožie je predmetom, významného biznisu a čulého obchodovania, jeho cena každý rok stúpa. Výkupcovia nemusia dokazovať pôvod parožia a ľudia, ktorí ho na trh umiestnia, si tak môžu prísť na pekné peniaze. Ale na druhej strane aj na pokutu. Štátne lesy upozorňujú, že takíto pytliaci obyčajne vchádzajú do lesov nelegálne, parkujú na zakázaných miestach, ničia oplotenia zverníc, plašia a naháňajú zver, poškodzujú fotopasce – čo je dosť dôvodov na peňažný trest.

Poľovníci vedia, že skúsení zberači idú naisto. Pohybujú sa hlavne v zimoviskách jeleňov. V Tatrách jelene uprednostňujú život na hornej hranice lesa a v týchto priestoroch zanechávajú parohy. A hoci užívatelia poľovných revírov v spolupráci s políciou robia pravidelné akcie zamerané na boj proti zberateľom zhodov, nie vždy bývajú úspešní, lebo votrelcov treba prichytiť pri čine či odvoze parohov.

No snaha získať kráľovské ozdoby môže byť terčom aj iných atakov. Máme na mysli medvede. Zberač sa totiž pohybuje mimo turistických chodníkov, obyčajne skoro ráno a ticho, aby nedal o sebe vedieť, čo môže viesť k vyrušeniu šelmy.

Stretnúť jeleňa na turistickom chodníku je výnimočné. Foto: Stanislav Pokus.

„Ak nás medveď stretne na krátku vzdialenosť a vyhodnotí si, že už nemá priestor na útek, k útoku nie je ďaleko,“ zdôrazňuje Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody, vedúci jedného zo zásahových tímov medveďa hnedého na Slovensku. Dopĺňa, že to bývajú škaredé útoky. Obeť skončí v nemocnici prinajlepšom doudieraná a doškriabaná, ak nie ešte horšie.

Jelenie parožie je impozantným výtvorom prírody. Práve v tomto čase začína rásť – až do júla – augusta. Je biele a jeleň si ho vytĺka na okolitých drevinách. Až potom zdobí zviera v celej svojej kráse, majestátnosti, aby poslúžilo na potvrdenie postavenia v stáde a boji počas ruje s neodbytným sokom. Znižujúci sa prívod živín na prelome zimy a jari vedie k zhodom, no málokedy sa stane, že oba zhody ostanú na jednom mieste. Mladé jelene napríklad dokážu s druhým parohom odbehnúť aj pár kilometrov ďalej. Okrem jeleních možno v revíroch nájsť aj srnčie či danielie zhody, záleží od zastúpenia zveri v revíri.

Parožie sa považuje za trofej a podľa zákona o poľovníctve si ju nemožno nechať. Neoprávnený zber zhodov je priestupkom, za ktorý môže byť uložená pokuta až do výšky 3 tisíc eur. V prípade právnickej osoby sa ukladá pokuta v rozmedzí 5 až 15 tisíc eur.

Kapustnica vo Vysokých Tatrách.

Gastro turistika: Aj vám po túre v Tatrách chutí viac?

FOTO: Reštaurácia Koliba Kamzík

Naše veľhory sa po zimnom období prebúdzajú k novému životu a ponúkajú stále viac farieb. Lúky v nižších polohách začínajú kvitnúť, svoj vzhľad menia aj lesy. Jarná túra v takomto prostredí je určite zážitkom.

Koliba Kamzík

Vysokohorské chodníky sú do polovice júna uzavreté, ale možností na turistiku po bezpečných trasách je oveľa viac. Kontrast farebnej prírody s okolitými ešte bielymi štítmi je v tomto období nádherný. Rovnako dôležité je aj jedlo a nápoje, ktoré si zoberiete so sebou, prípadne naplánujete po turistickom pochode. V Tatrách nájdete mnoho typov reštaurácií, od tradičných horských chatiek s miestnymi špecialitami až po elegantné reštaurácie s vynikajúcimi gurmánskymi jedlami.

My sme sa po ceste z Hrebienka do Starého Smokovca zastavili v Kolibe Kamzík. Tradičný slovenský drevený interiér pôsobí útulne, na stoloch majú obrúsky s modrotlačou, vo vázach malé kvietky. Teraz na jar sa už dá počas slnečných dní v pohode posedieť aj na krytej terase, ktorá tiež dýcha teplom horskej chalupy. Zaujala nás aj originálna drevená podlaha, ktorá dodáva priestoru tú pravú atmosféru. V takomto interiéri asi nemôžu ponúkať iné ako tradičné slovenské špeciality.

Vybrali sme si na ochutnávku dve jedlá: Zemiakové placky s trhaným morčacím mäsom a Kamzík Tanier plný slovenských tradičných špecialít, ktorý sme mali aj so zvýhodnenou cenou vďaka MYAPLEND menu. Jedlá nám servírovali na tradičných modrých tanieroch a chuťovo sme boli veľmi spokojní. Sladkou bodkou za výborným obedom bola vanilková zmrzlina, ktorej dávame 10 z 10. bodov. Musíme uznať, že Koliba Kamzík určite stojí za vašu pozornosť. A ak máte radi ľudovú muziku, vraj sa máte zastaviť v Kolibe Kamzík v piatok a sobotu po 17-tej, vtedy tam vyhráva živá Cigánska muzika.

Reštaurácia Olívia

Podobné skúsenosti sme mali v Tatranskej Lomnici, konkrétne v Olívia Restaurant, ktorá sa nachádza na prízemí Hotela Kukučka. Vo vnútri pôsobí ako moderná horská chata, interiér v sebe spája pohodlie a pocit, ktorý sa vám bude spájať s Tatrami aj po návrate domov. Doplnky sa taktiež spájajú s tatranskou prírodou, najmä s majestátnymi jeleňmi a v interiéri prevládajú celkovo zemité farby. Personál je veľmi priateľský. Z ponuky sa dajú vybrať jedlá z rôznych druhov mäsa, rýb, nechýba množstvo zeleniny, ak nedáte dopustiť na dezerty, ste na správnom mieste. V kuchyni pripravujú jedlá z čerstvých surovín, sú celkom kreatívni, radosť sa pozerať na ponuku.

My sme neodolali jeleniemu steaku na šípkovej omáčke s ďumbierom a opečenou karlovarskou knedľou a grilovanému steaku z tuniaka v parmezánovo-sézamovej kruste podávaný na kukuričnom pyré s teryaki omáčkou. K jedlu sa výborne hodil pohár kvalitného vína, ale vybrať si môžete aj zo širokej ponuky špeciálnych siežich limonád. Obe z týchto reštaurácií majú na internete aj priaznivé recenzie od viacerých foodblogerov, čo sa potvrdilo aj nám. A ak sa zaregistrujete na www.myaplend.com, máte možnosť využiť zvýhodnené ceny vo viacerých tatranských reštauráciách.

Medveď vo voľnej prírode

Fotoobjektív v medveďom brlohu? Áno, aj toto sa stáva

Predstavte si, že by vám niekto počas prechádzky mestom strčil objektív fotoaparátu do detského kočiarika a z ničoho nič odfotil vaše dieťa. Zrejme by ste pri takomto správaní vyskočili z kože. To isté môže urobiť medvedica, keď si bráni pred brlohom svoje mláďatá.

Isteže, vo svete zvierat neplatí zákon o rodine, ale súdnosť by mala. Divili by ste sa, koľko ľudí je ochotných riskovať svoju kožu iba pre obrázok s medvieďatami, ktoré potom publikujú na sociálnych sieťach.

„Bežnému turistovi také niečo ani nenapadne, no sú ľudia, ktorí cielene na jar vyhľadávajú medvedie brlohy a fotia mláďatá,“ hovorí Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku.

„Pritom, za ostatné roky sa v množstve článkov v médiách či počas stoviek edukatívnych podujatí organizovaných zo strany Štátnej ochrany prírody zdôrazňuje, že k útoku medveďa na človeka dochádza výlučne vtedy, keď medveď pre príliš krátku vzdialenosť nestihne ujsť od človeka, a najmä vtedy, keď si medvedica chráni svoje mláďatá,“ zdôrazňuje.

Slasťan

Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku.

Pochopiteľne, medvedica v takomto prípade nepozná mieru, je odhodlaná brániť svoje potomstvo, lebo blízkosť brloha považuje za svoje výsostné teritórium. Nespratný lovec raritných fotografií tak môže dostať prinajlepšom iba boľavú príučku. No spravidla riskuje život.

„Ľudia, ktorí poznajú hory, vedia, že ak sa majú vyhnúť medveďom, musia robiť nejaký hluk, minimálne rozprávať sa. Vtedy ich medveď zaregistruje a obyčajne sa im vie vyhnúť. No dobrodruhovia, ktorí na jar vyhľadávajú medvedie brlohy a chcú fotografovať mláďatá, sa pohybujú obyčajne potichu, lebo chcú k zveri prísť čo najbližšie. Čiže, robia opak toho, čo sa vyžaduje a zvyšujú riziko, že medvedica na nich zaútočí,“ komentuje správanie sa takých návštevníkov hôr J. Slašťan. 

Dodáva, že ak ľudia nájdu v prírode miesto, ktoré by mohlo byť medvedím brlohom, určite by nemali do neho nazerať, ani hádzať do neho kamene, ale ticho odísť. Krátko po narodení medvieďat matka od nich neodchádza, resp. pohybuje sa v takej vzdialenosti od brlohu, aby ich mala pod dohľadom. Ak zaregistruje prítomnosť človeka, bude svoje potomstvo brániť. Vo veľkom strese ho ale môže aj trvalo opustiť.

Medveď si hľadá potravu v noci

S čelovkou na medvede? Hazard, ktorý sa nemusí vyplatiť

Je ich plný internet. Ponúk outdoorovej výbavy, v ktorej nesmie chýbať nôž, turistická lampa a najmä čelovka. Kým je spojená s behaním po parkoch, prechádzkami so psom, bicyklovaním, letnou stanovačkou, jaskyniarstvom či hobby chvíľkami v dielni, je všetko v poriadku. Ale odporúča sa aj hubárom, turistom či dobrodruhom.

A to už v poriadku až tak nie je. Samozrejme, sú situácie, keď sa hubári či turisti dostanú do časovej tiesne a v lese ich zastihne nečas alebo tma a  musia improvizovať, vtedy sa čelové svetlo zíde a je dobre, že ho na nevyhnutný čas majú. No sú aj takí, ktorí tmu považujú za bežného spoločníka, štartujú do hory skoro ráno alebo rovno večer za tmy. A čelovku vnímajú ako normálnu súčasť svojho oblečenia a výbavy.

Najnovšia móda? Túžba po dobrodružstve či chuť ukázať ostatným, že na to máme? Alebo nevedomosť? Všetko môžu byť dôvody tohto neuváženého správania.

„Túlať sa za tmy horou s čelovkou na hlave je veľmi nebezpečné. Zvieratá sú tvory s nočnou aktivitou, v tom čase si hľadajú potravu a môžu zaútočiť,“ hovorí Jaroslav Slašťan, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého zo Štátnej ochrany prírody. „Platí to aj o medveďovi. Ak nás stretne na krátku vzdialenosť a vyhodnotí si, že už nemá priestor na útek, čo sa v noci môže veľmi rýchlo stať, k útoku nie je ďaleko,“ zdôrazňuje.

Bývajú to škaredé útoky. Medveď je naša najväčšia šelma, človek prinajlepšom skončí v nemocnici doudieraný a doškriabaný. „Za ostatných sto rokov sa na Slovensku iba raz stalo, že stret s medveďom skončil smrťou človeka, no túto štatistiku nemožno preceniť,“ pokračuje J. Slašťan, podľa ktorého si treba na túru vyberať hlavne pekné počasie a vyhýbať sa pohybu v horách za dažďa a vetra. „A najmä sa treba snažiť plánovať si túry tak, aby sme ich nezačínali skoro ráno a nekončili v neskorých večerných hodinách,“ dodáva. 

Obzvlášť dôležité je takto sa správať v oblastiach jadrovej zóny medveďa, ktorými sú Poľana, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra a Kremnické vrchy. Tam je medveďov najviac, lebo tu majú najlepšie podmienky na prežitie a možno sa tu s nimi, hlavne v noci, aj najčastejšie stretnúť. Človek s čelovkou má pri tom iba jedinú výhodu. Na zlomok sekundy lepšie uvidí, aký veľký je medveď, ktorému skrížil cestu za potravou.  

Slasťan