Pizza bageta

TIP na turistickú desiatu: Bageta s prosciuttom

Predné Solisko sa mnohým spája najmä s tradičnou zimnou lyžovačkou. No veru aj taká letná turistika na v týchto končiaroch rozhodne stojí za to! Miernym tempon sa sem zo Štrbského plesa dostanete za 2 hodinky. Čakajú na vás krásne výhľady a ikonický dvojkríž. Aby ste počas cesty nevyhladli, ponúkame vám tip na skvelú pizza bagetu!

Vyskúšajte bagetu plnenú chutným prosciuttom.

Suroviny:

  • bageta
  • 150 ml pasírovaných paradajok
  • soľ, čierne korenie a chilli
  • 1 PL sušenej bazalky
  • 1 balenie Schwarzwäldskej šunky
  • 1 balenie Prosciutto Crudo
  • strúhaný syr
  • 3 cherry paradajky

Postup:

  • Pasírované paradajky zmiešame so soľou, čiernym korením a sušenou bazalkou. Zmes odložíme bokom.
Paradajková zmes
Ochutíme pasírované paradajky. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Čerstvú bagetu rozrežeme a začneme napĺňať. Poriadne ju potrieme paradajkovým základom a následne obložíme Schwarzwäldskou šunkou, Prosciuttom Crudo, plátkovým aj strúhaným syrom.
obložená bageta
Naplníme bagetu. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Nakoniec pridáme nakrájané cherry paradajky. A teraz, hor sa na Solisko!
obložená bageta
Obložíme celú bagetu. Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Výstup na Chatu pod Rysmi

Dôležitosť turistických značiek

Ilustračné foto:  Výstup na Chatu pod Rysmi. Foto: Miklós Jelentos

Sme svetoví! Slovensko a Česko má jednu z najdokonalejších a najhustejších sietí turistického značenia pre pešiu turistiku nielen v Európe, ale aj na svete. Viete, čo ktorá značka znamená a kam vás privedie?

Najskôr treba podčiarknuť, že o turistické značky u nás sa stará Klub slovenských turistov. Tak sa to historicky vyvinulo počnúc prvým turistickým chodníkom, ktorý vyznačil Sitniansky klub v roku 1874 v okolí Hodruše v Štiavnických vrchoch. Na budúci rok to bude 150 rokov a tento medzník si slovenskí turisti pripomenú aj obnovením tohto chodníka, ktorý dnes už neexistuje.

Kým sa dostaneme k podrobnejšiemu popisu jednotlivých značiek, zoznámme sa s charakteristikou turistickej značky. Ide o symbol, ktorého cieľom je poskytnúť turistom informáciu o smere cesty, vzdialenostiach, podmienkach priechodnosti, popisoch miest a podobne. Sú súčasťou turistického značenia, má za cieľ usmerniť turistov a upozorniť ich na prírodné krásy, zaujímavosti, históriu a kultúru krajiny.

Turistické značky delíme podľa účelu na:

Turistické značky pre pešiu turistiku

Turistické značky pre cykloturistiku

Turistické značky pre lyžiarov

Miestne turistické značky

Červené turistické značky pre pešiu turistiku sa používajú na najvýznamnejšie, diaľkové či hrebeňové trasy (napríklad Tatranská magistrála). Modré označujú dôležité regionálne trasy vedúce jedným pohorím, zelené označujú nástupové turistické chodníky a žlté nájdete na kratších trasách, ktoré nadväzujú na významnejšie chodníky. Typické je pre nich aj to, že sa nachádzajú prevažne v okolí obývaných lokalít.

Značenie nie je ľahkým chlebíkom, občas treba aj riskovať. Foto: archív  F. Šiller

Na Slovensku máme momentálne značených približne 15 tisíc kilometrov turistických trás. Nie sú medzi ne započítané náučné chodníky, ktoré nie sú pod správou Klubov slovenských turistov. Pre ilustráciu, iba vo Vysokých a Západných Tatrách evidujeme približne 700 kilometrov značených chodníkov.

Turistické značenie definuje slovenská norma, ktorá je ojedinelá aj v rámci Európy. Spomenúť treba tiež, že značkovanie turistických trás je zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pôvodné značky časom doplnili smerovky a nástenné mapy, neskôr aj značky pre cyklistov a lyžiarov.

Značenie vykonávajú dobrovoľníci, tzv. značkári, náučné chodníky zriaďujú a udržujú orgány a organizácie ochrany prírody. Dodať treba, že na Slovensku máme asi 300 aktívnych značkárov, ktorých školí a poveruje značením turistických chodníkov Klub slovenských turistov a jeho sekcia značenia.

Pripravujú sa novinky. Ako nám povedal predseda Klubu slovenských turistov František Šiller, aktuálne sa popri tvorbe zákona o turistických trasách plánuje aj zdokonalenie značenia v podobe QR kódov, ktoré by boli doplnené na smerovníky a obsahovali by informácie o mieste, zaujímavostiach v okolí a podobne.

Ilustračné foto. Stanislav Ševčík

Pozrime sa spoločne, s akými turistickými značkami sa môžeme stretnúť:

Pásová značka

Väčšina turistických chodníkov na Slovensku je značená pásovými značkami, ktoré pozostávajú z troch vodorovných pásov. Prostredný pás (červený, modrý, zelený, žltý) určuje vedúcu farbu značenej trasy. Oba krajné sú biele a majú za úlohu zviditeľňovať značku. Pásová značka je štvorcová a má rozmery 100 x 100 mm.

Šípka

Ostré zlomy značených ciest a ich odbočenia na inú kumunikáciu sa zdôrazňujú šípkami.

Viacfarebná značka

Ak v určitom úseku vedie po tej istej trase viacej značených chodníkov, všetky značky sa umiestňujú vždy na jeden objekt spoločne. V mieste odbočiek sa dopĺňa viacfarebná značka.

Miestna značka

Kratšie vychádzkové trasy v okolí miest, významných turistických stredísk, autokempingov, motelov a pod. sa značkujú miestnymi značkami. Majú rovnakú veľkosť ako pásové značky. Farebný trojuholník má jednu zo štyroch vedúcich farieb. Aj miestne značenie používa pri náhlej zmene smeru trasy šípky.

Koncová značka

Značka označuje začiatok a koniec značenej trasy ako aj koniec každej odbočky od priebežne značenej trasy (modrý štvoruholník v bielom poli).

Značka k prameňu, studničke

Touto značkou je vyznačená odbočka k prameňu, k studničke (zelený náznak nádoby v bielom poli). Vyznačkovanie odbočky nezaručuje zdravotnú nezávadnosť vody!

Značka k miestu s rozhľadom, k vrcholu

Značka pre vyznačenie odbočky na miesto s rozhľadom alebo k vrcholu (červený trojuholník v bielom poli).

Značka k zrúcanine

Značka tohto tvaru dovedie k zrúcanine hradu alebo k zámku (modrá grafika stavby v bielom poli).

Značka k inému objektu

Odbočka k inému turisticky významnému objektu alebo lokalite (zelená grafika stavby v bielom poli).

Značky náučného chodníka

Značka náučného chodníka sa na súvislé značkovanie trasy používa len výnimočne. Farebný pás tejto značky je vždy zelený.

Zastavenia náučného chodníka sú označené značkou náučného chodníka doplnenou číslicou označujúcou pozoruhodný objekt na trase v zhode s vydaným sprievodcom.

Lyžiarska turistická značka

Na lyžiarske turistické značkovanie sa používa pásová značka, miestna značka, šípka a koncová značka. Ako vodiace sa používajú farby červená, modrá, zelená a biela. Upozorňovacia farba lyžiarskych turistických značiek je oranžová.

Smerovka lyžiarskej značkovanej trasy má spravidla trojriadkový text. Vzdialenosť postupných cieľov na značkovanej trase sa uvádza v kilometroch. Smerovky lyžiarskych turistických trás sú oranžové a v záhlaví majú označenie LYŽIARSKA TRASA KST.

Zdroj informácií: Klub slovenských turistov

Škoricové guličky

TIP na turistickú desiatu: Škoricové guličky

Boli ste už niekedy na Skalnatom plese? Keď podídete k nemu čo najbližšie, otvorí sa vás ten najkrajší výhľad na Lomnický štít. Aj my sme sa vybrali obzrieť si Lomničák z blízka, aby sme však mali dostatok energie, tak sme si do batoha pribalili aj škoricové guličky plné zdravých ingrediencií. Veď presvedčte sa sami!

Vyskúšajte zdravé škoricové guličky.

Suroviny:

  • 250 g ovsených vločiek
  • 1 PL mandlí, 1 PL pekanových orechov
  • 1 PL chia semienok
  • 3 PL medu
  • 1 PL sirupu z agáve
  • 3 PL arašidového masla
  • 2 PL škorice
  •  

Postup:

     Ovsené vločky rozmixujeme v mixéri na menšie kúsky. Presypeme ich vo väčšej misky a začneme tvoriť škoricovú hmotu.

ovsené vločky
Rozmixujeme ovsené vločky. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Postupne pridáme arašidové maslo, med, sirup z agáve, škoricu, mandle, pekanové orechy a poriadne premiešame.
Pridáme med
Pridáme med. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Z pripravenej zmesi vytvarujeme guličky, ich veľkosť necháme na vás. Nakoniec ich poriadne zasypeme škoricou a môžeme vychutnávať.
Škoricové guličky
Vytvarujeme guličky. Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Zdravo cez hory

TIP na turistickú desiatu: Guacamole sendvič

Turistika na Kriváň vie byť poriadne náročná a najmä dlhá. Preto je dôležité sa na ňu poriadne pripraviť! Máme pre Vás tip na skvelý a najmä zdravý avokádový sendvič plný zeleniny a kvalitnej morčacej šunky. Tak dobrú chuť!

Vyskúšajte zdravý guacamole sendvič s morčacou šunkou.

Suroviny:

  • toastový chlieb
  • morčacia šunka
  • 2 avokáda
  • paradajky
  • soľ, čierne korenie a chilli
  • citrónová šťava
  • 1 strúčik cesnaku
  • čerstvá rukola

Postup:

      Očistíme si avokádo, vydlabeme ho a následne rozpučíme.

ZDRAVO CEZ HORY
Očistíme avokádo. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Cherry paradajky nakrájame na malé kúsky a pridáme k avokádu. K zmesi dáme ešte rozpučený cesnak, citrónovú šťavu, soľ, čierne korenie a mleté chilli. Celé premiešame a odložíme bokom.
ZDRAVO CEZ HORY
Pripravíme si guacamole. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Toasty si opečieme na grile a postupne naplníme. Začneme zmesou guacamole a pokračujeme šunkou, paradajkou, strúhaným syrom, čerstvou rukolou a sendvič je hotový!
ZDRAVO CEZ HORY
Toasty naplníme a poskladáme. Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Vysoké Tatry

Ako sa chrániť pred slnkom na horách?

Ilustračné foto:  Na zmenu teploty pri túrach v horách sa treba pripraviť. Foto: Artist

Počas uplynulého víkendu sa horskí záchranári takmer nezastavili. Iba v Tatrách asistovali pri riešení vyčerpanosti a nevoľnosti turistov na Tatranskej magistrále, ošetrovali zranenia pri Popradskom plese a dávali do poriadku poľského turistu, ktorý spadol v Lastovičej štrbine Malého Pyšného štítu.

Ani zďaleka sme nevymenovali všetky zásahy. Aj preto Horská záchranná služba apeluje na zodpovednosť návštevníkov našich veľhôr. Rozbehnutá letná sezóna sa prejavuje aj na počte a charaktere zásahov profesionálnych a dobrovoľných záchranárov nielen v Tatrách, ale aj vo všetkých slovenských pohoriach.

Horskí záchranári pomáhali poľskému turistovi, ktorý spadol v Lastovičej štrbine Malého Pyšného štítu. Foto: archív HZS

  • Na čo najčastejšie turisti zabúdajú? Predovšetkým na potrebnú ochranu pred slnkom a dostatok tekutín. Uplynulý víkend zamestnali kolabujúci turisti záchranárov najmä vo vysokotatranských lokalitách.

    Horská záchranná služba preto pripomína všetkým turistom, že pri plánovaní túr a výletov by nemali zabúdať na dostatočný zdroj tekutín, prísun energie najmä pri dlhších a náročnejších výstupoch a na potrebnú ochranu pred slnečným žiarením, ktoré je v horách intenzívne. Dôvodí predovšetkým skutočnosťou, že množstvo tatranských turisticky značených chodníkov vedie exponovaným terénom bez možnosti úkrytu v tienistých miestach.

Turista potreboval pomoc na Tatranskej magistrále pri Sliezskom dome. Bol vyčerpaný. Foto: archív HZS

  • Dôležité je ešte pred začiatkom túry sledovať predpoveď počasia. To sa počas horúcich letných dní rýchlo mení a často sa vyskytuje intenzívna búrková činnosť.  Preto horskí záchranári apelujú na zodpovednosť návštevníkov veľhôr a pripomínajú, že na túru je nevyhnutné vyrážať v skorých ranných hodinách. Na niektorých miestach nad 2000 metrov n. m. sa stále rozprestierajú snehové polia, ktoré by turisti nemali podceňovať.

    Do horského terénu je nevyhnutná vhodná pevná obuv. Často sa stane, že turisti na snehové polia vstúpia a uprostred nich sa nevedia dostať ďalej, ale ani späť a musia čakať na pomoc. Preto je potrebné pred vstupom do takéhoto terénu nasadiť si turistické mačky a pomáhať si paličkou alebo cepínom.

  • Ďalšie nebezpečenstvo spočíva v tepelných rozdieloch. Ako horskí záchranári pripomínajú, pred horúcim letným slnkom sa turisti radi ukrývajú v priestoroch chladnejších a vlhkejších jaskýň. No návrat do rozhorúčeného dňa po skončení prehliadky,  a teda najmä veľké teplotné rozdiely často spôsobujú kolaps. Najmä starší ľudia prechod z chladu do tepla nezvládnu.

  • Stáva sa to aj skúseným horolezcom. Jedna zo záchranných akcií smerovala k dvom poľským horolezcom, ktorých počas prechodu hrebeňom Kôprovského štítu v sobotu prekvapil náhly pokles teploty a požiadali o pomoc (obr. vyššie).
  • Zodpovedný prístup riziko nevylúči, ale určite ho eliminuje, akcentuje Horská záchranná služba. Pre zvýšenie bezpečnosti pohybu v horách preto odporúča sledovať aktualizované výstrahy na svojej internetovej stránke. Dostupná je tiež mobilná aplikácia. Treba myslieť aj na vhodné komerčné poistenie. Človeka síce nedokáže v nebezpečí ochrániť, ale určite zníži náklady spojené s prípadnou záchrannou akciou.
plnené tortilly

TIP na turistickú desiatu: Plnené tortilly

Niekto má počas turistiky radšej ľahké a jednoduché jedlá, ktorá zbalí do krabičky a môže si ich počas dňa kedykoľvek vychutnať. Práve pre tých je ako stvorený recept – tortilly plnené s lososom a pažítkovou pomazánkou.

Náš tip sú jednoznačne plnené tortillky s lososom. 

Suroviny:

  • 4 tortilly
  • 1 smotanová nátierka
  • hrsť čerstvej pažítky
  • 1 balenie Údeného lososa
  • 1 balenie strúhaného syra
  • soľ a čierne korenie

 

 Postup:

–    Čerstvú pažítku nakrájame na malé kúsky a zmiešame s celou smotanovou nátierkou. Zmes dochutíme soľou a čiernym korením.

Nakrájame pažítku
Nakrájame pažítku. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Pšeničné tortilly rozrežeme na polovice. Každú natrieme nátierkou, pridáme údeného lososa, čerstvú pažítku a strúhaný syr.
Tortilly naplníme zmesou
Tortilly naplníme nátierkou, údeným lososom a syrom. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Tortilly podľa návodu zložíme a opekáme v predhriatom grile.
Tortilly opekáme
Tortilly opekáme. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Hotové tortilly uložíme do misky a šup na túru.

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Chutný lepeňák

TIP na turistickú desiatu: Legendárny lepenec

Vo vysokých Tatrách častokrát býva cieľom turistiky vysokohorská chata. Tá ponúka pre turistov možnosť vychutnať si teplé jedlo kedykoľvek počas dňa. Ak ste sa však rozhodli zablúdiť na štíty Vysokých Tatier, nezabudnite si zbaliť dostatok jedla, ak by sa vaša turistika predĺžila. 

Náš tip? Jednoznačne tradičný lepeňák s vyprážaným kuracím rezňom.

Suroviny:

kuracie prsia
2 vajíčka
kukuričná strúhanka
hladká múka
repkový olej
soľ a čierne korenie
plátkový syr
anglická slaninka
medová horčica
kyslé uhorky
čerstvá rukola
chlieb

 

 Postup:

         Umyté kuracie prsia uložíme na drevenú dosku. Poriadne ich naklepeme, aby zostali tenké a po upečení chutné. 

Klepanie rezníkov
Rezne naklepeme. Autor fotografie: cezhory.sk

         Naklepané kuracie prsia osolíme a okoreníme. Pripravíme si múku, vajíčka a kukuričnú strúhanku. A teraz šup s rezníkmi do trojobalu. 

trojobal z kvalitných Billa surovín
Príprava trojobalu z múky, vajíčka a kukuričnej strúhanky. Autor fotografie: cezhory.sk

      Obalené rezne vypražíme a necháme vychladnúť.

     Nakrájame si krajce čerstvého chleba, potrieme ich medovou horčicou a uložíme na krajec vyprážaný rezník. Naň poukladáme slaninku, syr, kyslé uhorky a čerstvú rukolu. Hotovo! A teraz už len vychutnávajte

Hotový lepeňák. Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny z našich receptov nájdete v predajniach BILLA po celom Slovensku.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Vtáča vypadnuté z hniezda nezachraňujte

Tatranské kliešte

Ilustračné foto: Depositphotos.

Ešte pred pár rokmi bol epicentrom výskytu kliešťov juh Slovenska. Dnes si ho poľahky môžeme odniesť domov ako neželaný suvenír hoci aj z túry po Veľkej Fatre či z Tatier.

„Hranica bežného výskytu kliešťa sa nám posúva stále viac na sever,“ hovorí zoologička Mária Apfelová. „Veľkým rizikom je už aj v najvyšších polohách Veľkej Fatry či v predhorí Tatier. Pri prechádzkach či športe sa ním môžeme poľahky infikovať.“

Zoologička to odôvodňuje tým, že je stále teplejšie a na juhu Slovenska už kliešť nemá najvhodnejšie podmienky pre svoj život. „Teploty sú v posledných rokoch vysoké, snehová pokrývka netrvá dlho, kliešť v južných oblastiach trpí nadmerným teplom a keďže má okrem tepla rád aj vlhko, nachádza si lepší priestor pre život aj v oblastiach, kde doteraz nebol taký hojný,“ vysvetľuje.

Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská.

Radí zároveň, aby sme sa po každej túre v horách doma poriadne skontrolovali, či sme si nepriniesli neželaného parazita. Ochranou pred ním nie je ani to, že sa na túrach pohybujeme v horských oblastiach. Aj tam nás môžu poštípať. Pomôže aj vhodné oblečenie s dlhými nohavicami a použitie repelentov. No treba pamätať aj na to, že kliešte prenášajú nielen veľké cicavce, ale aj drobné zemné cicavce, teda myšky či hraboše, no i jašterice alebo vtáky, čo zvyšuje riziko poštípania pri pohybe vo vysokej tráve.

Pripomeňme, že kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých a domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia.

Kliešte sú už veľkým rizikom aj v predhorí Tatier.

Jelene zhadzujú parožie od jesene do jari

Zbieranie nparohov v Tatrách

Foto: Depositphotos.

Zbierať jelenie parožie nemôže hocikto. Je na to zákon. Nelegálnych zberačov motivuje aj napriek hrozbe pokuty a obmedzenia slobody najmä biznis.

Jelene zhadzujú parožie od neskorej jesene do skorej jari. Ich hľadači sa za nimi vyberajú aj teraz, keď pohybu v teréne už nebráni snehová prikrývka. No treba objasniť, že toto právo nemá každý. Povolenku na poľovačku, v ktorej je aj možnosť zberu parožia, vydáva užívateľ poľovného revíru iba držiteľovi poľovného lístka. Ako uvádza na svojej stránke Štátny podnik Lesy SR, zhody jeleňov či danielov škvrnitých sú významným prvkom hodnotenia kvality genfondu a zdravotného stavu poľovnej zveri.

Pripomína, že na základe zhodov majú lesníci prehľad o počte, veku a kvalite populácie jeleňov a danielov. Parožie je majetkom užívateľa poľovného revíru a údaje o ňom sú dôležitou súčasťou jeho databázy. Ak človek náhodne počas prechádzky v lese nájde zhodené parožie, mal by ho ponechať na mieste, resp. oznámiť túto skutočnosť poľovnému hospodárovi. Ak vás prichytia s parožím v ruke, hoci ste ho mohli nájsť náhodne, riskujete obvinenie z pytliactva s hrozbou trestu odňatia slobody až na dva roky.

Jeleň lesný so svojou laňou na ležovisku. Foto: Eduard Žákovic.

Do lesov na zhody sa ale vyberajú aj ľudia bez spomínaného povolenia. Parožie je predmetom, významného biznisu a čulého obchodovania, jeho cena každý rok stúpa. Výkupcovia nemusia dokazovať pôvod parožia a ľudia, ktorí ho na trh umiestnia, si tak môžu prísť na pekné peniaze. Ale na druhej strane aj na pokutu. Štátne lesy upozorňujú, že takíto pytliaci obyčajne vchádzajú do lesov nelegálne, parkujú na zakázaných miestach, ničia oplotenia zverníc, plašia a naháňajú zver, poškodzujú fotopasce – čo je dosť dôvodov na peňažný trest.

Poľovníci vedia, že skúsení zberači idú naisto. Pohybujú sa hlavne v zimoviskách jeleňov. V Tatrách jelene uprednostňujú život na hornej hranice lesa a v týchto priestoroch zanechávajú parohy. A hoci užívatelia poľovných revírov v spolupráci s políciou robia pravidelné akcie zamerané na boj proti zberateľom zhodov, nie vždy bývajú úspešní, lebo votrelcov treba prichytiť pri čine či odvoze parohov.

No snaha získať kráľovské ozdoby môže byť terčom aj iných atakov. Máme na mysli medvede. Zberač sa totiž pohybuje mimo turistických chodníkov, obyčajne skoro ráno a ticho, aby nedal o sebe vedieť, čo môže viesť k vyrušeniu šelmy.

Stretnúť jeleňa na turistickom chodníku je výnimočné. Foto: Stanislav Pokus.

„Ak nás medveď stretne na krátku vzdialenosť a vyhodnotí si, že už nemá priestor na útek, k útoku nie je ďaleko,“ zdôrazňuje Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody, vedúci jedného zo zásahových tímov medveďa hnedého na Slovensku. Dopĺňa, že to bývajú škaredé útoky. Obeť skončí v nemocnici prinajlepšom doudieraná a doškriabaná, ak nie ešte horšie.

Jelenie parožie je impozantným výtvorom prírody. Práve v tomto čase začína rásť – až do júla – augusta. Je biele a jeleň si ho vytĺka na okolitých drevinách. Až potom zdobí zviera v celej svojej kráse, majestátnosti, aby poslúžilo na potvrdenie postavenia v stáde a boji počas ruje s neodbytným sokom. Znižujúci sa prívod živín na prelome zimy a jari vedie k zhodom, no málokedy sa stane, že oba zhody ostanú na jednom mieste. Mladé jelene napríklad dokážu s druhým parohom odbehnúť aj pár kilometrov ďalej. Okrem jeleních možno v revíroch nájsť aj srnčie či danielie zhody, záleží od zastúpenia zveri v revíri.

Parožie sa považuje za trofej a podľa zákona o poľovníctve si ju nemožno nechať. Neoprávnený zber zhodov je priestupkom, za ktorý môže byť uložená pokuta až do výšky 3 tisíc eur. V prípade právnickej osoby sa ukladá pokuta v rozmedzí 5 až 15 tisíc eur.

Kapustnica vo Vysokých Tatrách.

Gastro turistika: Aj vám po túre v Tatrách chutí viac?

FOTO: Reštaurácia Koliba Kamzík

Naše veľhory sa po zimnom období prebúdzajú k novému životu a ponúkajú stále viac farieb. Lúky v nižších polohách začínajú kvitnúť, svoj vzhľad menia aj lesy. Jarná túra v takomto prostredí je určite zážitkom.

Koliba Kamzík

Vysokohorské chodníky sú do polovice júna uzavreté, ale možností na turistiku po bezpečných trasách je oveľa viac. Kontrast farebnej prírody s okolitými ešte bielymi štítmi je v tomto období nádherný. Rovnako dôležité je aj jedlo a nápoje, ktoré si zoberiete so sebou, prípadne naplánujete po turistickom pochode. V Tatrách nájdete mnoho typov reštaurácií, od tradičných horských chatiek s miestnymi špecialitami až po elegantné reštaurácie s vynikajúcimi gurmánskymi jedlami.

My sme sa po ceste z Hrebienka do Starého Smokovca zastavili v Kolibe Kamzík. Tradičný slovenský drevený interiér pôsobí útulne, na stoloch majú obrúsky s modrotlačou, vo vázach malé kvietky. Teraz na jar sa už dá počas slnečných dní v pohode posedieť aj na krytej terase, ktorá tiež dýcha teplom horskej chalupy. Zaujala nás aj originálna drevená podlaha, ktorá dodáva priestoru tú pravú atmosféru. V takomto interiéri asi nemôžu ponúkať iné ako tradičné slovenské špeciality.

Vybrali sme si na ochutnávku dve jedlá: Zemiakové placky s trhaným morčacím mäsom a Kamzík Tanier plný slovenských tradičných špecialít, ktorý sme mali aj so zvýhodnenou cenou vďaka MYAPLEND menu. Jedlá nám servírovali na tradičných modrých tanieroch a chuťovo sme boli veľmi spokojní. Sladkou bodkou za výborným obedom bola vanilková zmrzlina, ktorej dávame 10 z 10. bodov. Musíme uznať, že Koliba Kamzík určite stojí za vašu pozornosť. A ak máte radi ľudovú muziku, vraj sa máte zastaviť v Kolibe Kamzík v piatok a sobotu po 17-tej, vtedy tam vyhráva živá Cigánska muzika.

Reštaurácia Olívia

Podobné skúsenosti sme mali v Tatranskej Lomnici, konkrétne v Olívia Restaurant, ktorá sa nachádza na prízemí Hotela Kukučka. Vo vnútri pôsobí ako moderná horská chata, interiér v sebe spája pohodlie a pocit, ktorý sa vám bude spájať s Tatrami aj po návrate domov. Doplnky sa taktiež spájajú s tatranskou prírodou, najmä s majestátnymi jeleňmi a v interiéri prevládajú celkovo zemité farby. Personál je veľmi priateľský. Z ponuky sa dajú vybrať jedlá z rôznych druhov mäsa, rýb, nechýba množstvo zeleniny, ak nedáte dopustiť na dezerty, ste na správnom mieste. V kuchyni pripravujú jedlá z čerstvých surovín, sú celkom kreatívni, radosť sa pozerať na ponuku.

My sme neodolali jeleniemu steaku na šípkovej omáčke s ďumbierom a opečenou karlovarskou knedľou a grilovanému steaku z tuniaka v parmezánovo-sézamovej kruste podávaný na kukuričnom pyré s teryaki omáčkou. K jedlu sa výborne hodil pohár kvalitného vína, ale vybrať si môžete aj zo širokej ponuky špeciálnych siežich limonád. Obe z týchto reštaurácií majú na internete aj priaznivé recenzie od viacerých foodblogerov, čo sa potvrdilo aj nám. A ak sa zaregistrujete na www.myaplend.com, máte možnosť využiť zvýhodnené ceny vo viacerých tatranských reštauráciách.