Marek Király

Päť vecí, ktoré ľudia v horách robia, no nemali by

Určite sa vám už stalo, že ste niečo urobili s dobrým úmyslom, ale nevyšlo to podľa vašich predstáv. Práve naopak, urobili ste viac škody ako úžitku. Takéto situácie sa stávajú aj v horách, keď si turisti myslia, že môžu napríklad odhodiť banánovú šupku, lebo veď ona sa rozloží, prípadne pustiť psa na voľno, veď v okolí sa teraz nikto nenachádza.

Foto: Marek Király

Vybrali sme päť vecí, ktoré ľudia robia v horách, možno v dobrej viere, ale nemali by:

  1. Odhadzujú odpadky, aj keď by nemali

Už sme to spomenuli v úvode. Podľa viacerých prieskumov ľudia v prírode najviac nechávajú plastový odpad. Táto situácia sa možno trochu zmení so zavedením zálohovania plastových fliaš a plechoviek od začiatku tohto roku. Turisti sú aj u nás už väčšinou uvedomelí a plasty v prírode nenechávajú, ale čo napríklad taký ohryzok z jablka? Čas jeho rozkladu je asi dva týždne, ale je to vec, ktorá do prírodného prostredia nepatrí. Zbytočne láka rôzne druhy zvierat na ľahko získanú potravu. Ešte horšie je to so šupkou od banána. Tá sa rozkladá priemerne šesť týždňov, zároveň je napustená rôznymi chemickými látkami, čo je pre zvieratá nebezpečné. To platí aj pre pomarančové šupky alebo cigaretové ohorky, tie sa rozkladajú asi dva roky.

  1. Zvieratá nemajú na vôdzkach

Predtým ako zoberiete svojho štvornohého miláčika na túru do hôr mali by ste navštíviť veterinára. Ten vám povie, či je to pre psíka vhodné alebo sa treba venovať iným aktivitám. Známym pravidlom je, že by mal byť v prírode na vôdzke. Nemal by voľne behať, ani v prípade, že máte pocit, že okolo nikto nie je. Nikdy neviete, aké zvieratá sa pohybujú v okolí, aj keď ich práve nevidíte. To isté platí o turistoch, ktorí sa môžu nečakane objaviť a váš pes ich môže ohroziť. Obozretný treba byť hlavne na území národných parkov, kde platia prísnejšie pravidlá.

  1. Chodia po nevyznačených chodníkoch

Poznáte to chválenie sa: „Vybral som sa cestou, aj keď tam nebola značka. Bol to iný zážitok, videl som veci z iného pohľadu.“ A my doplníme, že aj uškodil prírode. Prečo? Pretože ide o určitú kultúru pri turistike, o vašu bezpečnosť a zas aj o život zvierat a rastlín, ktorý by sme nemali takýmto spôsobom narúšať. Divo žijúce zvieratá vedia, po ktorých chodníkoch chodia ľudia, snažia sa im (vo väčšine prípadov) vyhýbať. Ak vás stretnú v miestach, kde vás nečakajú môže ich to vyľakať alebo na vás zaútočia.

  1. Preceňujú svoje sily, neplánujú

Neplatí to len pre Vysoké Tatry, ale aj pre iné pohoria u nás. Medzi najčastejšie príčiny zásahov Horskej služby patrí precenenie vlastných síl, zlé plánovanie trasy, nevhodný výstroj. Sandále do horského terénu určite nepatria, aj keď sa v nich dobre vetrajú nohy. Medzi časté chyby patrí aj neskorý odchod na túru a podcenenie zmien počasia. Skúsenejší turisti vám povedia, že letné búrky prichádzajú väčšinou až po 16-tej hodine, takže ak sa dovtedy vrátite do nižších polôh, nemali by vás prekvapiť.

  1. Nemajú vhodnú obuv ani výstroj

Ako sa oblečiem? Mám toho so sebou dosť alebo málo? Aj takéto otázky si niektorí dávajú pred túrou. Sú veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť, lebo sa vám to môže v horách vypomstiť. Začnime od obuvi, tu by sme nemali podceňovať situáciu a zvoliť pevnú obuv s podrážkou s profilom. Obyčajné športové tenisky, ani topánky na bežné nosenie ich nedokážu nahradiť. Túto vec podceňuje veľa turistov a potom sa im to vypomstí v podobe otlakov, presilených členkov, kolien či dokonca vyvrtnutí. Na oblečenie už máme dnes na výber z kvalitných a odolných materiálov, mali by sme mať na sebe viac tenkých vrstiev, je to praktickejšie ako napríklad dve hrubšie vrstvy. Chybou často je aj to, že si turisti nezoberú náhradné oblečenie. Ak plánujete dlhšiu túru, určite nezabudnite na pršiplášť, čiapku, ale aj termoizolačnú fóliu a lekárničku. Každú túru by sme si mali dopredu naplánovať a nepreceňovať svoje sily. Napríklad vetou: „Tieto kopce mám pochodené, ani sa nemusím dívať do mapy. Do dám kedykoľvek aj s rukami vo vreckách.“

Zdenka Kajanová

Kamenné sošky v horách radšej nestavajte

S davovou psychózou sa môžete stretnúť aj v prírode. Nemyslíme teraz na pretlak turistov na niektorých trasách počas sviatkov či víkendov, ale na kamene poukladané na sebe, ktoré vytvárajú akoby sošky. Určite ste sa s nimi už na svojich cestách prírodou stretli.

Foto: Zdenka Kajanová

Väčšinou je to tak, že ak sa niekde jedna takáto soška objaví, turisti k nej postavia ďalšiu, potom ďalšiu a tak ďalej. Viacerí si myslia, že tým skrášlia prírodné prostredie a potešia ostatných turistov, ale nie je to tak. Kamene by mali ostať na tom mieste, kde ležia. Neživá príroda má tiež svoju dôležitú funkciu a tým, že kamene premiestňujeme z miesta na miesto, narúšame charakter krajiny, čo citlivo vnímajú hlavne divo žijúce zvieratá.

Iné je to v Himalájach, kde slúžia títo „kamenní mužíci“ ako značenie ciest pre horolezcov. Natrafiť na nich však môžete prakticky kdekoľvek na svete, veľmi populárne sú napríklad v susednej Českej republike. Ako sme písali v predchádzajúcom článku venovanom turistickým značkám – Slovensko patrí medzi krajiny s najlepším značením turistických trás na svete, takže stavanie kamenných sošiek u nás nemá v tomto smere zmysel.

Správcovia národných parkov ho označujú za zlozvyk, ktorý môže prírode rôznym spôsobom škodiť. Napríklad v blízkosti vodných tokov sa pod skalami ukrývajú larvy hmyzu a iné živočíchy, ktoré po vybratí z vody uhynú. Ak sú tieto sošky vysoké alebo umiestnené na vyšších miestach, napríklad na skalách, môžu počas silného vetra spadnúť a ohroziť ľudí pod nimi.

Nemali by sme zabúdať, že v horách sme len návštevníkmi a mali by sme ich zanechať v takom stave, v akom sa nachádzali predtým, ako sme tam prišli.

Miroslav Nagy

Prečo sú turistické značky farebne rozlíšené?

„Pôjdete po modrej a na rázcestí odbočíte doprava na červenú.“ Určite ste viackrát čítali alebo počuli takéto pokyny pred plánovanou túrou. Turistické značky nás orientujú v prírodnom teréne už od druhej polovice 19. storočia. Práve územie Slovenska a Českej republiky patrí k oblastiam s najhustejšou a najlepšou sieťou značenia peších turistických chodníkov.

Foto: Miroslav Nagy

Viete však, čo značia jednotlivé farby turistických značiek? Nemôžeme ich porovnávať s označením lyžiarskych zjazdoviek. Tam farba označuje náročnosť kopca, ale pri turistických značkách to tak nie je. Tu farba označuje druh trasy alebo jej významnosť.

Jednoduchšie a kratšie trasy, hlavne v okolí obývaných oblastí, sú označené žltou farbou. Nájdete ich aj vo Vysokých Tatrách, napríklad zo Štrbského plesa na Rázcestie pod Furkotskou dolinou, z Tatranskej Lesnej k Vodopádom Studeného potoka či zo Starého Smokovca na Velickú Poľanu.

Zelené značky sú na nástupových chodníkoch nadväzujúcich na významnejšie trasy. Napríklad z dolín k hrebeňom. Vo Vysokých Tatrách majú zelené chodníky spolu asi 37 kilometrov. Spomenúť môžeme časti Starý Smokovec – Tatranská Javorina, Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso, Trigan – Popradské pleso alebo Štrbské pleso, liečebný dom Solisko – Rázcestie v Krivánskom žľabe.

Ak už ide o dôležitú regionálnu turistickú trasu vedúcu jedným pohorím, tak je označená modrou farbou. Vo Vysokých Tatrách je ich osem, napríklad úseky Tatranská Lomnica – Lysá Poľana, Tri studničky, Stará horáreň – Popradské pleso, Biely Váh – Kriváň či Tatranské Matliare – Tatranská Javorina.

Keď sa vydáte po červenej turistickej značke, pripravte sa, že to bude fyzicky náročnejšie. Budete totiž na niektorej z najvýznamnejších trás, hrebeňovej alebo diaľkovej túre. Touto farbou sú označené legendy ako Cesta hrdinov SNP, Tatranská magistrála, Štefánikova magistrála a ďalšie.

Turistické značky nemôžu ich správcovia maľovať len tak. Ich tvar, umiestnenie a ďalšie náležitosti zastrešuje technická norma STN 01 8025. Značkársku činnosť u nás robí Klub slovenských turistov a máme viac ako 15-tisíc kilometrov značených trás.

Boris Michaliček

Turistika ako liek pre dušu

Boľavé nohy, chrbát, otlaky, často aj menšie odreniny – stojí to za to? A čo tak čerstvý vzduch, bzučanie hmyzu na lúke, nádherné prírodné scenérie, únik od každodenných starostí a moderných technológií – áno, stojí to za to.

Foto: Boris Michaliček

Nemusí ísť o celodennú náročnú túru, stačí vychádzka na niekoľko hodín a naše telo i duša budú na tom oveľa lepšie. Pravidelný pohyb je pre nás veľmi dôležitý, nehovoriac o tom, že turistika je vhodným druhom aktivity asi pre každého bez rozdielu veku a životného štýlu. Pomáhate napríklad svojim pľúcam. Chôdza zlepšuje dychovú kapacitu a postupne i využívanie vydychovaného kyslíka. Telo môže mať viac energie na fyzické a psychické aktivity. Turistika je prospešná aj pri úprave krvného tlaku. Pravidelné výlety do prírody posilňujú naše srdce a podporujú jeho správnu činnosť.

Okrem fyzickej stránky pobyt v prírode priaznivo vplýva aj na našu psychiku. Zmierňuje stres, pocit nervozity, napätie, negatívne myšlienky. Ak máte problémy s nespavosťou, tak práve toto je cesta, ako s ňou niečo urobiť. Mozog môže tiež trochu vypnúť, čo nám zlepšuje pamäť, schopnosť sústrediť sa i kreativitu. Ruch mesta a technológie nás vyrušujú od premýšľania, pretože sa neustále sústredíme na rôzne nové podnety. Ak si neviete rady s nejakým problémom, možno práve počas turistického pochodu nájdete správne riešenie.

Hovorí sa, že z túry sa vraciame ako úplne iný človek, a je na tom kus pravdy. Aktívny pobyt v prírode prináša veľa pozitívnych vplyvov, ktoré ocenia hlavne ľudia so zdravotnými problémami či syndrómom vyhorenia. Zásluhou turistiky sa dajú potom lepšie zvládať stresové situácie, imunita je silnejšia, predísť môžeme dokonca aj výpadkom pamäte a pocitom úzkosti. Verili by ste, že pohybom v prírode sa dá zvýšiť aj sebavedomie?

Tak, kam sa najbližšie vyberiete za zážitkami a načerpaním toľko potrebnej pozitívnej energie?

Ivan Hutlák

Aj krásne slnečné počasie sa dokáže v priebehu sekundy zmeniť

Stalo sa vám, že ste boli v horách, počasie bolo slnečné, no v priebehu pár minút sa otočilo o 180 stupňov? Aj to je realita počas mnohých turistík na Slovensku. Čo však robiť, aby ste sa nedostali do komplikovanej situácie spôsobenej počasím?

Foto: Ivan Hutlák

Plánovať, plánovať a ešte raz plánovať
Nie nadarmo sa hovorí, že plánovaním sa nič nedá pokaziť. Rovnako to platí aj pri plánovaní turistiky. Dôležitou súčasťou prípravy na výlet je sledovanie vývoja počasia. Práve preto, že v horách sa môže zmeniť, je dobré predpoveď si pozrieť, a prispôsobiť jej výbavu batoha. Na oficiálnej webovej stránke Horskej záchrannej služby nájdete aktuálne informácie o snehovej pokrývke, stavoch chodníkov a všetko potrebné.

Varovné signály
Zmena tlaku vzduchu je istým prejavom prichádzajúcej zmeny počasia. Napriek tomu, že človek jemné odchýlky zmeny tlaku nepocíti, existujú vreckové barometre, ktoré zachytia čo i len malý výkyv. Laicky však môžeme povedať, že ak tlak vzduchu poklesne prudko, prichádza zlé počasie. Ak tlak klesá pomalým tempom znamená to, že krásne slnečné počasie vystrieda čoskoro dážď či búrka. 

Ďalším javom, ktorý je predzvesťou búrok, sú oblaky s originálnym názvom cirrocumulus. Určite ich mnohí z vás poznajú. Sú to tenké, biele oblaky, ktoré pripomínajú vankúšiky rozosiate po oblohe. Práve tieto oblaky častokrát vedú k silnej búrke.

Skvelým varovným signálom zmeny počasia sú aj zvieratá. Napríklad jelene hľadajú pred búrkou útočisko v podrastoch. Mimo lesa ich preto budete v tomto čase hľadať len veľmi ťažko.

Výrazné rýchle ochladenie či silnejúci vietor – to sú tiež jedny zo základných varovných signálov zmeny počasia. Práve v tejto chvíli oceníte, ak máte vo svojom batohu potrebnú výbavu.

Nezabúdajte na pevnú obuv, ktorá vám pomôže predísť prípadným zraneniam. 
Kvalitnú obuv s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk. Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/shop/produkty/turisticka-obuv

 

DSC01697
DSC01646-Edit
DSC01813-Edit

Ak ma búrka zastihla, čo mám robiť?
Odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoznačná, pretože každá situácia je iná. V prvom rade je dôležité už pri prvotných náznakoch búrky hneď zostupovať z vrcholov dole. Najväčšie riziko výskytu bleskov je na najvyššie položených miestach, pri osamelých stromoch, na otvorených rovinách či v tesnej blízkosti vodných plôch. Netreba zabúdať, že vysoké riziko je stále aj na zostupových chodníkoch. Ak sa už v búrke ocitnete, lepšie je schádzať po suchom žľabe než po hrebeni. Vyhýbajte sa železným
reťaziam, ktoré sa nachádzajú na mnohých zaistených cestách. Práve reťaze slúžia ako bleskozvod. Spočítajte si čas medzi bleskom a hromom a súčet následne vydeľte číslom 3. Táto pomôcka vám napovie, ako ďaleko sa od vás búrka nachádza. Najväčšie riziko hrozí, ak je bližšie ako 3 kilometre.

Pokiaľ sa vám podarí dostať do husto zalesneného pásma, práve tu je možnosť prečkať búrku, no netreba ubrať na ostražitosti. Ak ste väčšia skupina ľudí, radšej sa rozptýľte. Potom vyhľadajte čo najsuchšie miesto, nohy dajte do klbka a kolená prikrčte k brade. Najvhodnejším úkrytom pred búrkou v horách sú horské chaty či iné uzavreté prístrešky.

A nakoniec, mobily blesky nepriťahujú 🙂

Ewike Evina

Selfie s medveďom? Radšej nie

Ak divo žijúce zvieratá stratia svoju prirodzenú plachosť, sú pre turistov v horách oveľa väčším nebezpečenstvom.

Foto: Ewike Evina

Známe sú prípady, keď medvede, ale aj diviaky či srnčia zver, pravidelne chodia hľadať niečo pod zub v kontajneroch na odpad v podhorských obciach a mestách. Do tejto kategórie patrí aj prípad, ktorý sa stal na chodníku z Trangošky na chatu M. R. Štefánika. Turisti tu divo žijúceho medveďa prikrmovali, aby ho mohli odfotografovať alebo urobiť video. To vyústilo až do jeho stretu so skupinou turistov. V tomto prípade všetko dobre skončilo, keď žena odhodila svoj batoh a maco sa uspokojil s jeho obsahom. O nebezpečenstve na tejto trase v Nízkych Tatrách sa hovorilo už dlhšie, bolo vraj len otázkou času, kedy k niečomu podobnému príde.

Je tu však aj ďalšia otázka, ako sa správať k divo žijúcim zvieratám počas turistiky? Ochranári prizvukujú, aby sme stretnutie s medveďom, či iným divo žijúcim zvieraťom v našich horách, nepodceňovali, nepribližovali sa k nim a chodili len po vyznačených chodníkoch. Až do 14. júna sú v Tatrách viaceré vysokohorské chodníky uzavreté. Podľa Základných pravidiel TANAPu by sme nemali v prírode robiť nadmerný hluk, na území národného parku nebivakovať ani nestanovať. Ak máme v tomto prostredí so sebou psa, musí byť na vôdzke a celý čas s náhubkom. Pred túrou by sme nemali používať ani silné parfumy či výrazné voňavky. Všetko jedlo treba mať dobre zabalené a nenechávať po sebe jeho zvyšky ani žiadny iný odpad. Čo sme si do hôr doniesli, to by sme si mali aj odniesť späť. Nič by tam po nás nemalo zostať.

Medzi veci, na ktoré by sme nemali zabudnúť patrí nabitý mobil, prípadne lekárnička a termofólia či opaľovací krém. Pri turistike majme na pamäti, že my sme v horách návštevníci, zvieratá tam majú svoj domov.

DSC00412 (1)

MUST HAVE, keď ideš do Tatier

Každá turistika má svoje čaro, a obzvlášť v tomto období, keď je príroda na mnohých miestach ešte stále pokrytá snehovou prikrývkou. Netreba asi pripomínať, že turistické chodníky sú počas zimy zradnejšie, a pokiaľ toto ročné obdobie podceníte, môžu byť aj nebezpečné.

Plánovanie zimnej turistiky

Pred turistikou je vždy potrebné poriadne si naplánovať trasu, prestávky a návrat, pretože zostať v horách v noci a v mraze môže byť extrémne nebezpečné. Netreba sa preceňovať a určite treba viac dbať na vlastnú bezpečnosť. Sledujte stupeň lavínového nebezpečenstva, pretože viaceré zimné chodníky križujú lavínové trasy. Až do 15. júna trvá vo Vysokých Tatrách uzávera vybraných turistických chodníkov. Ide hlavne o vyššie položené sedlá a štíty. Zatvorená je aj Chata pod Rysmi, ostatné tatranské vysokohorské chaty sú otvorené celoročne. Cesty k nim patria v zimnom období medzi obľúbené turistické trasy.

Foto: BOSP

Obuv

Alfou a omegou výbavy turistu je správne zvolená obuv. Od tej sa odvíja celkový komfort a úspešný návrat späť. Ak zvolíte vhodnú obuv, na druhý deň sa vám nohy doslova poďakujú. Ako ale vybrať správne? Podrážka by mala byť hrubšia, aby neprepúšťala chlad od zeme. Tiež je dôležité, aby bola pevná a vy ste cítili pri každom kroku istotu. Pri zle zvolenej obuvi sa môže stať, že bolesť nezostane len v oblasti nôh, ale prejde aj do chrbtice. Ďalším parametrom, ktorý si treba pri kúpe obuvi všímať, je nepremokavosť. So suchými nohami zájdete ďalej. Zradiť vás počas turistiky môže aj nevhodná veľkosť turistickej topánky. Pred výberom sa porozprávajte s odborníkmi, ktorí vám správne poradia. Odborníkov na turistickú obuv a kvalitné trekové topánky s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk.

Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/produkt/caledon-pro-grizzly

DSC01785-Edit
DSC01737-Edit-1
DSC01619-Edit

Vhodné oblečenie

Pri turistike je dôležité dbať aj na správne vrstvenie oblečenia. Základom je správne zvolené termo prádlo. Malo by byť z pohodlných materiálov, ktoré počas výstupu telo zároveň hrejú (napríklad merino vlna). Hneď po ňom nasleduje aktívna vrstva, do ktorej patria mikiny či vesty. Táto stredná časť by mala byť vzdušná, aby odvádzala prebytočnú vlhkosť a v neposlednom rade rýchloschnúca, aby sa predišlo prechladnutiu. Pri výbere vrchnej vrstvy je dôležité pozerať na tieto aspekty: nepremokavosť, vetruvzdornosť a hrejivosť. Pri balení nezabúdajte na pršiplášť, ktorý sa vždy zíde.  

Jedlo a tekutiny

Okrem poriadnej turistickej výbavy by ste nemali podceniť ani dostatok jedla a tekutín. Pri chystaní občerstvenia treba vyberať také potraviny, ktoré zaženú hlad, no zároveň nezaťažia žalúdok. Ideálne je preto zbaliť si poriadnu dávku energie v čo najľahšej a najmenšej forme. Počas túry nestačí dopĺňať iba kalórie a jednoduché cukry, nezabúdajte ani na vitamíny a minerály, ktoré vaše telo stráca. A samozrejme, nezabudnite pri balení desiaty prihliadať na dĺžku svojho výletu. Dobré je pribaliť si aj niečo, čo obsahuje tuky – napríklad orechy alebo sušené ovocie, ktoré zabránia kolísaniu hladiny krvného cukru, rýchlo zaženú pocit hladu, odďaľujú únavu a dodávajú energiu počas dlhšieho času. Netreba však zabudnúť ani na zeleninu a ovocie, ktoré sú zdrojom vlákniny a minerálov, osviežia vás a povzbudia organizmus. Zo všetkého najdôležitejšie je dodržiavanie pitného režimu. V prípade zimnej turistiky môžete siahnuť po termoske s čajom, ktorý vás počas cesty zohreje.

Čo ešte prihodiť do batoha?

  • Čelovka pomôže každému, kto má počas turistiky rád voľné ruky. Predovšetkým v zimnom období, keď slnko zapadá skôr.
  • Lekárnička by určite nemala chýbať. Či už sa šmyknete na mokrých skalách alebo sa vám spaví otlak na chodidle, určite oceníte základnú výbavu lekárničky. Do tej patrí dezinfekcia, obväz či leukoplast.
  • Mapa, pretože mobil môže sklamať. 
  • Doklady totožnosti a peňaženka na chutnú parenú buchtu na vysokohorskej chate.
  • Slnečné okuliare a UV ochranný krém, ktorý určite oceníte. Nie nadarmo sa hovorí „horské slnko“.
Tatry

Lavíny v Tatrách

Sú odjakživa postrachom turistov a zimných športovcov. Náuka o lavínach je dnes už prepracovaná veda a tak sme sa rozhodli zozbierať pár tipov ako sa im vyhnúť a čo robiť ak sa s ňou niekedy stretneš. Prvým krokom lavínovej prevencie je čítanie lavínových prognóz a odporúčaní horskej služby, nevstupovať do lavínových oblastí od tretieho stupňa nebezpečenstva. Pri nižších stupňoch je dôležité taktiež sledovať terén a pokiaľ narazíte na pád menšej lavíny alebo čerstvých lavínových nánosov, je bezpečnejšie sa vrátiť. Zvýšené lavínové riziko často sprevádza dážď, husté sneženie a vietor. Najnebezpečnejší je však vždy prvý slnečný deň po snežení. Radíme teda neísť do hôr pri výraznom oteplení, trvalom teplom počasí a trvalom mraze. K bezpečnému pohybu na horách však patrí aj poriadne naplánovanie trasy, treba si určiť kadiaľ pôjdeme, ako rýchlo daný úsek chceme prejsť a je fajn predom si vyhľadať prípadné obchádzky.

Foto: Tatry

Taktiež netreba zabudnúť na poriadnu lavínovú výbavu, ktorá by mala obsahovať: sondu – skladacia tyč, ktorou možno zistiť hĺbku zasypaného a lavínovú lopatku. Túto výbavu jednoducho zbalíš do batohu a mal by ju mať každý kto sa vydá na freeride, skialp či zimnú turistiku. Môže totiž zachrániť život nie len tebe ale aj tvojim kamošom. Túto výbavu je potrebné nosiť so sebou počas celej zimnej sezóny, no nestačí ju len mať zabalenú v batohu, treba s ňou vedieť aj narábať. Skúsenejší turisti používajú aj lavínový vyhľadávač – podáva zvukovú aj vizuálnu informáciu o polohe zasypaného a v mnohých prípadoch už zachránil život. Ak vás teda strhne lavína, treba sa pokúsiť z nej čo najrýchlejšie dostať, zbaviť sa všetkého, čo by mohlo pôsobiť ako kotva – paličky, lyže a ďalšie veci.  Pomocou pohybov podobných plávaniu dokážete stlačiť sneh pod seba a zostať na povrchu, no ak to nie je možné a dostanete sa pod masu snehu, treba pokrčiť nohy k hrudníku a rukami vytvoriť vzduchovú bublinu pred tvárou, tento krok výrazne zvýši šancu na prežitie.

Pri zasypaní lavínou je najpodstatnejší čas, takže záchrana zasypaného je v rukách priateľov. Záchranári by mali byť privolaní hneď a je potrebné im povedať čo najpresnejšiu polohu, možné prekážky, oznámiť aktuálne počasie a viditeľnosť. Lavína je zosuv snehovej pokrývky, niekedy môže byť aj v kombinácií s kameňmi a pod. Spravidla je spôsobená odtrhnutím nahromadeného snehu a je jedným z najväčších nebezpečenstiev hroziacich na horách v zime. Lavíny sleduje stredisko lavínovej prevencie v Jasnej, ktoré vyhlasuje lavínové nebezpečenstvo.