Starý Smokovec

7 dôvodov, prečo budete najstaršiu tatranskú osadu milovať aj vy

Titulná fotografia:  Eva Danišová

Núdzu o krásne výhľady, turistické chodníky rôznych náročností či možnosti relaxu a zábavy v nej mať nebudete. Najstaršia tatranská osada je dnes obľúbeným miestom, z ktorého turisti začínajú svoje dobrodružstvá. Viete, o akom mieste hovoríme? Správne, reč je o Starom Smokovci.

  1. Celoročne dostupné trasy

Rodinná túra môže byť zážitkom za každého počasia. Zvlášť v zime majú Tatry rozprávkovú atmosféru. Jednou z „klasík“, ktorú zvládne každý, je trasa zo Starého Smokovca na Hrebienok. Ide sa po asfaltovej ceste, takže pokojne zoberte aj menšie deti v kočíku. Začína sa pri dolnej stanici pozemnej lanovky, potom po červenej značke, do cieľa sú to asi tri kilometre. Keď už ste na Hrebienku, nenechajte si ujsť príležitosť pozrieť si Vodopády Studeného potoka medzi Hrebienkom a Bilíkovou chatou.

  1. Kúsok britskej kráľovskej rodiny v Tatrách

Už v týchto dňoch môžete obdivovať aj známy Tatranský ľadový dóm. Tento rok i s monumentálnou stavbou Westminsterského opátstva na počesť 15. výročia návštevy britskej kráľovnej Alžbety II. na Slovensku a vo Vysokých Tatrách. Každý, kto tento rok ľadový dom navštívi, má šancu odniesť si jednu z pamätných guľôčok Tatranského ľadového dómu.

  1. Neokúsiť miestnu kuchyňu by bol hriech

Na jedlo sa môžete zastaviť v známej Kolibe Kamzík. Ich tradičné jedlá sú z domácich surovín a majú vlastnú výrobu pirôh, rezancov, mrveničky, špeciálnych druhov pečiva mnoho iného. A ak ešte nepočuli o legendárnej parenej buchte z Koliby Kamzík, tak šikovne utekajte ochutnať. 

  1. Kreslenie svetlom zaujme aj deti

Prekvapením pre deti, ale aj dospelých, môže byť návšteva Kvantaria na Hrebienku. Je to galéria svetla ponúkajúca multimediálnu prehliadku vrátane laserovej šou či kreslenia svetlom, ale dozviete sa tu viac aj o niektorých fyzikálnych záhadách.

  1. Starý Smokovec z inej perspektívy

Chcete spoznať Starý Smokovec z inej perspektívy? Potom sa vyberte na Peknú vyhliadku. Ide o nenáročnú túru, ku ktorej vedie krížová cesta s najvyššie položenou kalváriou v strednej Európe. Cestou nevynechajte ani liečivý prameň Smokovecká kyselka. Kvalita vody z prameňa je pozorovaná a je vhodná na pitie, no nie je určená na dlhodobú konzumáciu.

  1. Byť verný Tatrám sa oplatí

Ak počasie nie je priaznivé, prekvapte deti napríklad návštevou Tricklandie a vychutnajte si množstvo optických ilúzií. Navyše, teraz máte možnosť v rámci programu benefitov MYAPLEND využiť zľavu 20 % na vstup. Taký istý benefit sa dá uplatniť v detskej interaktívnej galérii Dobrá hračka v Tatranskej Lomnici, digitálnej galérii Poliankovo v Tatranskej Polianke či v spomínanej interaktívnej galérii svetla Kvantarium na Hrebienku.

  1. Deň naviac zadarmo

Ak ešte plánujete pobyt v jeseni v Tatrách a ste členom MYAPLEND, stále máte možnosť využiť až do 10. decembra akciu 3+1 noc zadarmo vo vybraných zariadeniach – Koliba Kamzík v Starom Smokovci, Resort Beatrice, HotelLujza Major v Tatranskej Lomnici a Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove.

Gerlachovský štít

Tipy kam v Tatrách keď prší

Foto: Andrea Marianska

Chystáte sa do Tatier, ale počasie s vami nechce spolupracovať? Nezúfajte, aj v takomto prípade ponúkajú Tatry veľa možností na aktívny oddych a zmysluplné trávenie voľného času. Práve vtedy máme možnosť spoznať kultúru, históriu, gastronómiu a ďalšiu ponuku služieb v tomto horskom prostredí.

  1. Relax a zábava vo vode
    Väčšina tatranských hotelov ponúka wellness služby. Počas daždivého dňa môžete stráviť čas vo vírivke, saune, bazéne alebo si dopriať masáže či ďalšie procedúry. V Tatranskej Lomnici je napríklad komorný wellness v hoteli Lujza Major, kde využijete pohodlie v infrasaune a fínskej saune,
    oddychovej miestnosti, prípadne sa dá ochladiť v kadi. Takéto služby ponúka aj hotel Kukučka v Tatranskej Lomnici. Ak ste ubytovaní v Hoteli Ovruč alebo v Lake Resort na Štrbskom plese, máte k dispozícii moderný wellness v prvom z menovaných hotelov.
  2. S MYAPLEND nuda nehrozí
    Nudiť by sa nemali ani deti. Návšteva Tricklandie v Starom Smokovci poteší mladších, ale aj starších, návštevníkov. Navyše, teraz máte možnosť v rámci programu benefitov MYAPLEND využiť zľavu 20 % na vstup. Taký istý benefit sa dá uplatniť v detskej interaktívnej galérii Dobrá hračka v Tatranskej Lomnici, digitálnej galérii Poliankovo v Tatranskej Polianke či v interaktívnej galérii svetla Kvantarium
    na Hrebienku.

3. Pamiatky s históriou
Chceli by ste sa práve v tomto období dozvedieť viac o našich veľhorách? Môžete si vybrať z niekoľkých zaujímavých múzeí a galérií približujúcich históriu a kultúru tohto regiónu. Najznámejším je Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici s množstvom exponátov
približujúcich flóru a faunu Tatier. Pestrá je aj kultúrna ponuka, viaceré obce organizujú kultúrne akcie, pozrite si aktuálne programy, určite vás niečo zaujme. Ak plánujete pobyt v Tatrách a ste členom MYAPLEND, stále máte možnosť využiť až do 10. decembra akciu 3+1 noc zadarmo vo vybraných zariadeniach – Vila Beatrice, Vila Júlia, Vila Magnólia, Hotel
Lujza Major v Tatranskej Lomnici, Koliba Kamzík v Starom Smokovci a Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove. 

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa ZADARMO registrovať na myaplend.com a hneď máte zľavy a ďalšie benefity ako výhodné ceny v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú na recepcii pri nástupe na pobyt.

koliba kamzik

Tipy na reštaurácie pod Tatrami

Foto: Marián Béreš Photography

Aké jedlo vám napadne, keď si spomeniete na naše veľhory? Možno halušky alebo pirohy, prípadne steaky či domáce parené buchty?

Či idete do Tatier na turistiku, lyžovať alebo vychutnať si relaxačný pobyt, vždy bude treba myslieť aj na to, ako a kde sa najesť. O tom, čo je to dobré jedlo má každý z nás asi inú predstavu, ponuka tatranských hotelov, reštaurácií, bistier či stánkov je však dnes už naozaj pestrá. Je to spojenie tradičných slovenských jedál s modernými kuchárskymi trendmi a vplyvmi. Ak teda očakávate, že si dáte bryndzové halušky alebo napríklad niečo zo stredomorskej či thajskej kuchyne, mali by ste si nájsť to svoje.

Mesiac október sa spája s tradičnými kačacími a husacími hodmi, ktoré neobchádzajú ani naše veľhory. Ani tento rok tomu nie je inak, podniky ponúkajú tieto mäsové pochúťky a prílohy k nim na rôzne spôsoby. Zážitok spojený s nádherným horským prostredím a výhľadmi na okolitú scenériu štítov či hôr môže byť znásobený špecialitami typickými práve pre jesenné obdobie, na ktoré sa mnohí tešia po celý rok.

Dobrým tipom je Olívia Restaurant v Tatranskej Lomnici. Je to moderná reštaurácia horského typu nachádzajúca sa na prízemí hotela Kukučka. Jej interiér pripomína horskú chatu, posedenie je však komfortné. Na jedálnom lístku nechýba medzi predjedlami jemná kačacia paštéta s domácim čučoriedkovým džemom a ciabattou, medzi hlavnými jedlami zas konfitované kačacie stehno na kapustovom pyré s domácou karlovarskou knedľou.

Ak máte predsa len chuť na klasiku, objednajte si v tejto reštaurácii tradičné bryndzové halušky s domácou slaninkou a pažítkou, prípadne domáce zemiakové taštičky s kačacím mäsom podávané na kapustovom pyré s chrumkavou cibuľou. Ako dezert sa výborne hodia slivkovo-makové pirôžky s ovocným jogurtom. Na zahriatie majú v zimnej ponuke nápojov napríklad horúce tatranské Mojito. Mladší hostia si môžu dať rakytníkovú horúcu limonádu s pomarančom a zázvorom.

Reštaurácia Olívia v Tatranskej Lomnici patrí do portfólia spoločnosti APLEND, preto tu môžu členovia vernostného programu MYAPLEND využiť zvýhodnené ceny, ktoré platia aj v ďalších reštauráciách siete APLEND – Koliba Kamzík v Starom Smokovci, na Salaši Veľký Slavkov. Ak ste v Tatrách ubytovaní, MYAPLEND sa postará o program počas celého vášho pobytu.

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa registrovať na myaplend.com a môžete využívať bohatý balík benefitov v podobe výhodných cien v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri registrácii na recepcii.

Scenéria štítov okolo Zeleného plesa

TIP na turistickú desiatu: Tatranská misa

Čo neodmysliteľne patrí k turistike? No predsa poriadna poctivá klobáska či slaninka. To je jednoznačne ten najlepší tip na turistiku a to nielen v Tatrách.

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • slanina
  • klobáska z mangalice
  • fuet saláma
  • údená parenica
  • 1 varené vajíčko

Postup:

  • Slaninku, klobásu, fuet, parenicu a varené vajíčko nakrájame na malé kúsky, zabalíme do krabičky a vychutnávame.
Tatranská misa
Autor fotografie: cezhory.sk

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

domáca granola

TIP na turistickú desiatu: Domáca granola

Raňajky sú základom dňa o tom niet pochýb. Keď sa chystáte na celodennú turistiku, tak jednoznačne sa na to treba poriadne pripraviť. Taká turistika na Tichou dolinou vie byť náročná, a preto vám odporúčame zabaliť si so sebou napríklad takú domácu granolu.

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • 100 g ovsených vločiek
  • 1 jablková výživa
  • hrsť mandlí, pekanových orechov, slnečnicových semienok a sušeného ananásu
  • 1 PL chia semienok
  • 1 PL sirupu z agáve
  • 3 PL medu
  • štipka soli
  • 1 smotanový jogurt
  • jahody a čučoriedky
  •  

Postup:

  • Do misky nasypeme ovsené vločky, ktoré zmiešame s jablkovým pyré.
domáca granola
Ovsené vločky sa zmiešajú s jablkovým pyré. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Pridáme mandle, pekanové orechy, slnečnicové semienka, sušený ananás a chia semienka.
Pekanové orechy
Do ovsených vločiek pridáme oriešky. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Všetko osladíme sirupom z agáve a medom. Zmes premiešame, dáme piecť dozlatista pri teplote 180 stupňov približne 20 až 25 minút.
domáca granola
Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

chia puding

TIP na turistickú desiatu: Chia puding

Poznáte obľúbený dezert, ktorý sa v posledných rokoch teší veľkej obľube? Správne, hovoríme o sviežom a sladkom chia pudingu, ktorý si môžete pripraviť presne podľa svojej chuti. Okrem toho je to aj skvelý tip na desiatu kamkoľvek!

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • 1/2 banánu
  • 3 PL chia semienok
  • 2 PL sirupu z agáve
  • hrsť malín a čučoriedok
  • 50 ml kokosového mlieka

Postup:

  • Banán nakrájame na malé kúsky a dáme do pohárika. Prihodíme hrsť malín a čučoriedok.
chia puding
Do pohárika nakrájame banán a pridáme maliny s čučoriedkami. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Zasypeme dvomi lyžicami chia semienok, zalejeme kokosovým mliekom a osladíme sirupom z agáve.  Pohárik zavrieme a poriadne zatrepeme, kým nám nevznikne konzistencia pudingu.
chia puding
Pridáme kokosové mlieko a osladíme. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Hotový puding zasypeme čerstvým ovocím a môžete vychutnávať.

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

ovocné smoothie

TIP na turistickú desiatu: Ovocné smoothie

Čo je lepšie na štart dňa ako ovocné smoothie s ovsenými vločkami a kokosovým mliekom? Výborne vás zasýti a dodá vám dostatok energie na to, zdolať akúkoľvek turistiku. Poznáte tatranskú štart lanovku, z ktorej sa dostaneme napríklad na Skalnaté pleso?

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • 100 g jahôd
  • 100 g čučoriedok
  • 50 g malín
  • 1 banán
  • 1 avokádo
  • 2 PL sirupu z agáve
  • 50 g ovsených vločiek
  • 100 ml kokosového mlieka

Postup:

  • Do mixéra postupne hodíme jahody, čučoriedky, maliny, ovsené vločky, banán a avokádo.
ovocné smoothie
Do mixéra pridáme vybrané ovocie. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Presypeme ich do väčšej misy, pokvapkáme olivovým olejom a pridáme soľ, čierne korenie a chilli.
ovocné smoothie
Pridáme kokosové mlieko. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Osladíme sirupom z agáve a zalejeme kokosovým mliekom. Všetko rozmixujeme, prelejeme do fľašky a zabalíme do batohu.

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Pes v horách

Zobrať psa či mačku do hôr?

Ilustračné foto: Ľubka Kovácsová

Maxík, Rocky, Betinka, Daisy, Lola… Nie, nie sme na výstave psov, ale v národnom parku. Vziať domáce zviera na relax v prírode je trendy. Ale je to aj vhodné, či správne?

V národných parkoch sa spravidla zhodujú v tom, že v nejakých ich okrajových častiach, kde je veľká koncentrácia ľudí a zviera je naozaj spoločenské, dobre trénované a zvyknuté na takéto prostredie, možno akceptovať jeho pohyb v prírode. Ale na vôdzke. No nie každý majiteľ je s obmedzeniami stotožnený.

Zoologička Mária Apfelová. Foto: archív MA

  • „Nie všetci ľudia si to uvedomujú, ale behanie na voľno je nebezpečné pre samotné domáce zvieratko. Môže sa stretnúť s výkalmi iných zvierat, ktoré sú pre neho potenciálne infekčné,“ otvára túto tému zoologička Mária Apfelová. Upozorňuje napríklad na líščie pásomnice, ktoré sú teraz veľkou témou. Prenášajú sa na zvieratá i ľudí a môžu byť smrteľne nebezpečné pre zviera i človeka.

    „Ak domáci miláčik zabehne do lesa, čo sa pri prechádzkach stane, nemožno vylúčiť jeho kontakt s iným voľne žijúcim zvieraťom. Stáva sa, že usmrtí nejaké mláďa, pohryzie iné, ale môže aj nechtiac doviezť rozzúreného medveďa k svojmu majiteľovi. Iným zvieratám spôsobí stres, čo v národnom parku nie je vhodné,“ hovorí o skúsenostiach z terénu zoologička.

    Zdôrazňuje, že rozhodnutie vziať spoločenské zviera do hory by mal dobre zvážiť každý jeho majiteľ. Aj keď je na vôdzke, stretáva sa s rôznymi pachmi a nástrahami, ktoré pre neho nemusia byť príjemné, ale stresujúce.

Náš pes alebo mačka môžu v lese naraziť na výkaly zvierat. Dnes sú veľkou témou líščie pásomnice, ktoré sa prenášajú na zvieratá i ľudí a môžu byť smrteľne nebezpečné. Ilustračné foto: Ján Hablák

„Národné parky sú domovom pre voľne žijúce zvieratá, ktoré tu sú vo vyššej koncentrácii, našou úlohu je starať sa o to, aby v ich prirodzenom prostredí boli čo najmenej vyrušované. Pes či mačka, ktoré sa vyskytnú v ich blízkosti, tomu nepomáhajú,“ tvrdí M. Apfelová.

Práve preto napríklad v pripravovanom návštevnom poriadku Tatranského národného parku, ktorý začne platiť v priebehu tohto leta, ohraničia lokality so zákazom vstupu domácich zvierat. „Budú na to upozorňovať zákazové tabule a bude to platiť nielen pre psov, mačky, prasiatka, králiky, ale aj pre iné zvieratá, ktoré si ľudia do hôr donesú,“ vyjadril sa pre Korzár námestník riaditeľa TANAP-u Peter Spitzkopf. „Prekáža nám, že najmä psi robia problémy v teritóriách výskytu svišťov, kamzíkov či šeliem, čomu treba zabrániť,“ dodal.

Druhým extrémom, ktorého sa ľudia dopúšťajú v súvislosti s domácimi zvieratami, je ich rozhodnutie nechať ich v horách, lebo sa ich chcú z rôznych príčin zbaviť. „To je vyslovene týranie zvierat,“ prízvukuje M. Apfelová. „Ak je zviera v ľudskej opatere, je od človeka závislé. Dostáva od neho potravu, vodu, zabezpečuje mu aj iné životné potreby. Ak nebolo naučené starať sa o seba, v prírode neprežije,“ konštatuje zoologička.

Prirovnáva to k situácii, ak by sme nechali človeka samého v púšti. „Opustené zviera si nevie hľadať potravu, je vystrašené, bojí sa, hynie od hladu, smädu, stresu, ak sa predtým nestane obeťou iných zvierat či predátora. Je to nepekný osud.“

V inej situácii je opustená mačka. „Má väčší lovecký pud a ak je už vo veku, že si dokáže vyhľadať potravu, tak loví. Stáva sa nebezpečnou pre iné miestne druhy zvierat. No môže byť aj lovená,“ pokračuje zoologička.

Upozorňuje ale na iné riziko. „Mačka domáca sa môže páriť s mačkou divou. Vedia sa stretnúť, rozumejú si. No má to následky. Vznikajú neplodné krížence a znečisťuje sa genetická informácia pôvodného druhu. Neplodné potomstvo sa síce snaží rozmnožovať, ale už neodovzdáva genetickú informáciu,“ argumentuje M. Apfelová s tým, že mačka domáca môže zničiť populáciu voľne žijúcich divých mačiek.

Prítomnosť domácich zvierat je preto v národných parkoch vždy diskutabilná a návštevníci by si mali ešte pred cestou do hôr zvážiť všetky jej riziká. 

tuniakový šalát

TIP na turistickú desiatu: Tuniakový šalát

Najkrajšie pleso vo Vysokých Tatrách? Mnohí by sa jednohlasne zhodli na Štrbskom plese. A prečo? Zo Štrbského plesa sa vám naskytne nádherný pohľad na štíty Vysokých Tatier a jeho romantická atmosféra je niečo, čo len tak niekde nezažijete. Zoberte si so sebou aj výdatnú desiatu, pretože v okolí Štrbského plesa je množstvo miest, ktoré rozhodne treba navštíviť!

Tuniakový šalát, aký ste ešte nejedli!

Suroviny:

  • 1 balenie farfalle cestovín
  • šalátová uhorka
  • paradajky
  • menšia biela cibuľa
  • soľ, čierne korenie a chilli
  • olivový olej
  • 2 poháriky prémiového tuniaka

Postup:

  • Začíname s prípravou farfalle cestovín, ktoré si uvaríme domäkka.
farfalle cestoviny
Uvaríme si cestoviny. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Presypeme ich do väčšej misy, pokvapkáme olivovým olejom a pridáme soľ, čierne korenie a chilli.
recept na cestoviny
Cestoviny si ochutíme. Autor fotografie: cezhory.sk

Postupne si nakrájame zeleninku – paradajky, uhorku a bielu cibuľku.

recept na cestovinový šalát
Pridáme ostatné ingrediencie a vychutnávame. Autor fotografie: cezhory.sk

Zeleninu a tuniaka pridáme k cestovinám a poriadne zamiešame. Nakoniec dochutíme šťavou z limetky a čerstvou bazalkou. Hotovo!

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Jaroslav Slašťan

Prečo sa nebáť tatranských zvierat?

Ilustračné foto:  Medveď hnedý. Foto: Jaroslav Slašťan

S útokmi zvierat vo voľnej prírode je spojených množstvo mýtov. No pravda je taká, že zviera v prírode zaútočí iba vtedy, ak sa cíti ohrozené, alebo ak sú ohrozené jeho mláďatá. Keď si to osvojíme a nebudeme zbytočne vyvolávať situácie, v ktorých by sme mohli dostať zvieratá do stresu, alebo nechávať po sebe zvyšky jedál, ktoré ich môžu prilákať, budeme sa v horách cítiť bezpečnejšie.

Po incidente s medveďom nezomrel do roku 2020 ani jeden človek. Prvý útok so smrteľnými následkami sa stal až v roku 2021 v Liptovskej Lúžnej. Strach z hnedej šelmy je podľa ľudí zo Zásahového tímu medveďa hnedého ale neopodstatnený.

„Veľa zbytočných tragédií sa v horách stane z úplne iných dôvodov. Štatistika dokladá, že za ostatné približne dve desaťročia zahynulo pri páde zo stromu či brala viac ako 350 ľudí, na otravu hubami takmer polstovka, vyše tridsať ľudí usmrtil blesk a bezmála štvrťstovka ľudí zomrela po bodnutí sršňom, včelou či osou. Smrťou približne v dvadsiatich prípadoch skončili aj útoky psov,“ upresňuje Jaroslav Slašťan. 

Stretnutia s medveďom minimalizujeme, ak obmedzíme pohyb v horskom prostredí pred svitaním a po súmraku. Ilustračné foto: Fero Babiar

  • Hnedá šelma a najväčšia obava z nej

    Stretnutia s medveďom minimalizujeme, ak obmedzíme pohyb v horskom prostredí pred svitaním a po súmraku, a ak sa pohybujeme iba po  turistických chodníkoch. Treba pritom dávať o sebe vedieť rôznym hlukom, rozhovorom, spevom, pískaním, a to najmä za hmly či dažďa, alebo aj pri pohybe v okolí vodného toku, ktorý môže prehlušiť zvuky sprevádzajúce človeka.

    „Dôležité je vyhýbať sa húštinám, mladinám, kde medvede často oddychujú, ale aj miestam s poľovníckymi krmoviskami, lebo tam medvede nachádzajú ľahko dostupnú potravu,“ pripomína zoologička Mária Apfelová.  

    Neodporúča ani vstupovať do odľahlých dier a jaskýň a dávať si pozor na skladovanie potravín, ktoré si berieme so sebou. „Potrava je pre medvede vždy atraktívna, odporúčame skladovať ju v plastových vreckách alebo nádobách, čo platí aj o odpade po grilovaní či varení guláša. Rozvoniavajú na veľkú vzdialenosť a keďže medveď je zviera s výborným čuchom, prilákajú ho k ľuďom,“ upozorňuje.

    Horšie je, keď sa spustí na štyri

    O blízkosti medveďa veľa napovie trus, stopy či stromy s odretou kôrou po zuboch. Zoologička  zdôrazňuje, že medveďa netreba vyhľadávať či približovať sa k nemu, hoci sa zdá pokojný. Zrejme nás ešte nezacítil. Ak fučí, či stojí na zadných labách, ešte stále to nemusí znamenať útok. Len monitoruje terén a snaží sa vyčistiť si priestor okolo nozdry, zachytiť pach, aby zistil, čo sme zač.

    „Horšie je, keď sa spustí na štyri nohy, zaklopí uši dozadu a uprene sa na nás pozerá,“ opisuje správanie šelmy M. Apfelová. „Ak sa k nám rozbehne, skúsme neutekať. Mohlo by ho to vyprovokovať k prenasledovaniu. Väčšina medveďov nejde do absolútneho kontaktu s človekom, útok iba naznačí, hrabne pred nami labou a snaží sa nás nejako, zastrašiť či varovať. Aj pre medveďa je útok nebezpečný, vie, že riskuje zranenie, ktoré ho môže v prírode znevýhodniť, alebo stáť život. Neloví vo svorke, ale žije sám. Ak sa mu niečo stane, neprežije,“ hovorí zoologička s tým, že ak nejde o obranu mláďat, alebo o situáciu, že je zahnaný do úzkych, väčšinou sa snaží predísť konfliktu s človekom.

    No predsa len treba pripomenúť, že s medveďom netreba bojovať. Dôležitá je pasivita, ochrana životne dôležitých orgánov – hlavy, hrudníka, brucha, hrdla. „Ak by malo dôjsť k fyzickému kontaktu, treba sa zbaliť do polohy novorodenca, prekrížiť si ruky cez prsty a chrániť šiju a boky krku. Medveď nás maximálne udrie labou alebo uhryzne, obyčajne nespôsobí smrteľné zranenie. Treba zachovať duchaprítomnosť, počkať, kým sa zviera vzdiali, potom vyhľadať pomoc,“ radí zoologička.

Na takýto záber treba mať šťastie. Vlk je veľmi plachý. Ilustračné foto: Peter Dupej

  • Vlk napadol jedine Červenú čiapočku

    Ak medveď nevyhľadáva útoky, viacnásobne to platí o vlkoch. Zabudnime na Jakubiskove filmy, rozprávky a povesti. „Jediným zdokumentovaným prípadom napadnutia človeka vlkom je Červená čiapočka,“ usmieva sa Mária Apfelová.

    „Sú plaché, donedávna boli lovené a stále majú obrovský strach pred človekom. Tým, že im zaberáme životný priestor, veľa vlkov hynie pod kolesami áut. Ľudia sú pre svorku obrovské riziko, preto vždy pred človekom utečú. Dokonca, keď sa vykrádajú vlčie brlohy, čo sa ešte stále deje na Sibíri či v pobaltských krajinách, rodičovský pár vĺčatá nebráni. Radšej zvolí útek a nové rozmnožovanie, aby sa nahradili straty,“ argumentuje zoologička.

    Diviaky sa presúvajú, je ich veľa

    V ostatných rokoch sa témou stali aj diviaky. Vídať ich na sídliskách, v mestách. Máme sa ich obávať?

    „Je ich veľa a keďže každé teritórium má nejakú úživnosť, diviaky sa presúvajú tam, kde sa cítia bezpečne a kde majú dostatok potravy. Aj oni objavili, že vhodné je pre nich okolie miest a dedín, kde nemajú žiadnych prirodzených predátorov, v intravilánoch sa nemôžu loviť a majú tu biotop, v ktorom sa môžu ukrývať,“ vysvetľuje M. Apfelová. „A keďže aj diviaky, ako všetky cicavce, majú veľký mozog a sú učenlivé, chodia bližšie k ľuďom a vedú k tomu aj novú generáciu, ktorú naučili, že pri človeku nájdu viac potravy a bezpečie.“

    Zoologička dodáva, že nové chute sme im predložili sami. „Diviaky sa nasýtia na vnadiskách, ktoré zakladajú poľovníci. Okrem poľnohospodárskych plodín tam zvieratá nezriedka nájdu aj chleby, exotické ovocie, prosto, je im predkladaná ľudská potrava. Naučia sa na ňu, a potom ju vyhľadávajú.“

    Diviaky ale nemožno podceňovať. Najmä diviačice sú nebezpečné, keď im siahneme na mláďatá. „Ak zablúdime k ich hniezdu a zbadáme pásikavé prasiatka, treba ustúpiť. Diviačica je blízko, môže zaútočiť,“ upozorňuje M. Apfelová. „Útoky sú veľmi rýchle a nepomôže nám ani vyliezť na strom. Počula som o prípade, že v Čechách takto ohrozili turistu. Diviaky sa rozložili pod stromom a čakali. Našťastie, potenciálna obeť útoku mala mobilný telefón a privolala si pomoc poľovníkov.“

    Srnce v ruji sú nebezpečné na čistinkách a poliach

    Počas ruje, čo je aj teraz v júli, môžu byť pre človeka nebezpečné aj srnce. Sú citlivé na pachy, majú menšiu únikovú vzdialenosť a hovorí sa, že najmä ženy v určitej fáze mesiaca sú pre nich pachovo atraktívne.

    „Už sa stalo, že srnec dokázal parôžkami poklať ženu tak, že bolo treba vyhľadať pomoc záchranárov. No tieto útoky sa nestávajú na turistických chodníkoch, ale skôr na lesných čistinkách a poliach, prevažne za súmraku alebo na úsvite,“ vymenúva.

Na turistických chodníkoch a blízkych skalách môžu byť pre ľudí nebezpečné plazy. Vyhrievajú sa na teplejších miestach a ak sme nepozorní, môžu nás pohrýzť. Nebezpečnejšia je vretenica, ktorá má jedové žľazy, ale vydesiť nás môže aj užovka.

„Treba byť v prírode vnímavý, odporúča sa správať sa tak, aby sme nevyprovokovali útok. Plaza by sme nemali dráždiť, odháňať, lebo práve vtedy stúpa riziko, keď sa cíti ohrozený a môže sa brániť uhryznutím,“ pripomína M. Apfelová.

Nie všetci ľudia, ktorí našli záľubu v turistike a výletoch do prírody, sa naučili citlivo vnímať aj jej zákonitosti a rešpektovať ich. Pritom práve táto cesta vedie k tolerancii dvoch svetov – ľudí a zvierat. Schádzanie do slepých uličiek mýtov a legiend spojených s útokmi zvierat na ľudí nepomôže ani jednému z nich.  Ak spoznáme život a potreby zvierat, necháme im potrebný priestor, môžeme žiť vedľa seba bez konfliktov.