Niekedy stačí málo - tekutiny a energetická tyčinka - a turisti dokážu v sprievode záchranárov pokračovať v chôdzi

Vyčerpaní zablúdili v teréne. A nebolo ich málo

Podcenenie kondície, prípravy, pitného režimu a horského prostredia a vyčerpanie. Aj takto by sa dali v skratke zhrnúť príčiny, pre ktoré sa do terénu musia vybrať horskí záchranári. V ostatných dňoch volaní na tiesňovú linku bolo z týchto dôvodov niekoľko.

Napríklad včera, 30. júla, šestnásťročná dievčina nezvládla na trojkolke zákrutu na ceste pod Štartom. Pri páde utrpela úraz hlavy s amnéziou. Po poskytnutí prvotnej zdravotnej starostlivosti ju transportovali do Tatranskej Lomnice a odovzdali posádke Rýchlej zdravotnej pomoci. Prázdninový zážitok, ktorý mohol dopadnúť aj horšie.

Z južnej strany Nízkych Tatier prišla včera podvečer žiadosť o pomoc pre šesťdesiatročnú slovenskú turistku. „Poranila si koleno a nedokázala pokračovať ďalej,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby. Bola na turistickom chodníku na Kosodrevine. Záchranári jej ošetrili a zafixovali končatinu a transportovali na Srdiečko, kde bola ubytovaná.

Pod Slavkovským nosom záchranári pomáhali dvojici - matke a dcére
Pod Slavkovským nosom záchranári pomáhali dvojici - matke a dcére. Autor fotografie: HZS

Skúsenosť z horského prostredia budú mať po pondelku aj matka s dcérou, ktoré zišli z modrého turistického chodníka pod Slavkovským nosom do skalnatého terénu. Dvojica nebola schopná vrátiť sa na značkový chodník. Záchranári sa ich pokúšali lokalizovať aj dronom, no silný, nárazový vietor úspech tohto pokusu zmaril. Vyčerpané turistky našli po zotmení, záchranári ich odprevadili do Starého Smokovca, odkiaľ pokračovali samostatne.

Súbežne s touto akciou riešili v pondelok horskí záchranári aj pomoc pre dvoch poľských turistov. „Pri zostupe z poľskej strany prešli pod Veľkým Mengusovským štítom na slovenskú stranu, ale mimo turistický chodník. Tu zablúdili a uviazli v teréne nad Veľkým Hincovým plesom,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby.

Ako pokračuje ďalej, okrem slovenských záchranárov boli Poliaci v kontakte aj s poľskými z TOPR-u, ktorým poskytli lokalizačné údaje. Na pomoc vyrazil záchranársky tím z Oblastného strediska Vysoké Tatry a pomocou lanovej techniky turistov dostali v noci do bezpečného chodeckého terénu. Spolu zišli na Popradské pleso, odtiaľ ich zviezli do Starého Smokovca.

Vyčerpanie, nedostatok tekutín, blúdenie - to sú najčastejšie dôvody, pre ktoré záchranári vyrážajú do terénu
Vyčerpanie, nedostatok tekutín, blúdenie - to sú najčastejšie dôvody, pre ktoré záchranári vyrážajú do terénu. Autor fotografie: HZS

Do tretice záchranári v ten istý deň zasahovali vo večerných hodinách aj pod Velickou poľanou. Z turistického chodníka tam zišla a zablúdila dvojica francúzskych turistov. „Záchranárom poskytli svoje lokalizačnú údaje, no nemali svetelný zdroj a boli slabo oblečení,“ konštatuje portál Horskej záchrannej služby. Zateplili ich, vyšli s nimi k Sliezskemu domu a transportovali do Starého Smokovca, kde sa Francúzi rozhodli pokračovať sami.

No a v závere minulého víkendu požiadala o pomoc aj dvojica českých turistov. Zišla zo žltého turistického chodníka vedúceho spod vrchu Smrek do Žiarskeho sedla. Boli vyčerpaní, došli im zásoby, blížil sa dážď a hmla. Stačilo im doplniť tekutiny, čo záchranári HZS zo Západných Tatier na mieste urobili. Dostali aj energetické tyčinky a mohli pokračovať v ceste. V sprievode záchranárov zostúpili ku Žiarskej chate, terénne auto ich odviezlo do údolia a tam už mohli pokračovať samostatne.

Stačia tekutiny a vyčerpaní ľudia akoby ožili. Napríklad českí turisti v Žiarskom sedle
Stačia tekutiny a vyčerpaní ľudia akoby ožili. Napríklad českí turisti v Žiarskom sedle. Autor fotografie: HZS

Všetky tieto prípady spája spoločné. Je to podcenenie kondície, prípravy, pitného režimu a horského prostredia a vyčerpanie. Preto pripájame niekoľko rád, ktorými sa je dobré pred cestou do hôr riadiť.

Predovšetkým, pred odchodom si treba zistiť predpoveď počasia a sebakriticky zhodnotiť svoju fyzickú kondíciu a podľa nej vybrať trasu. Preceňovanie ambícií a nevyplatí. Vhodné je aj preskúšať sa z čítania z mapy, znalostí značiek a dobré je aj stiahnuť si do telefónu aplikáciu HZS s GPS navigáciou. Dôležité je oblečenie a racionálne zbalený batoh. Zabudnúť netreba na nepremokavú bundu a nohavice, krém s UV filtrom, slnečné okuliare, dostatok ľahko stráviteľného jedla a pitia a vrecko na odpadky. A samozrejme telefón s nabitou batériou.

Niekto z tvojich blízkych by mal vedieť, akú trasu chceš absolvovať. Platí to najmä o prípade, že sa do hôr chystáš ísť sólo. Ak trasu zmeníš, treba to oznámiť na najbližšej chate. Najlepšie je vyraziť na túru skoro ráno, návrat plánuj do zotmenia. Akceptuj tabule, na ktorých sú zákazy a riaď sa nimi. Pohybuj sa s čo najväčšou opatrnosťou, nikdy nevieš, kde ti môže cestu skrížiť pád, úraz, blúdenie a jeho dôsledky. Nie je vhodné preceňovať sa a v prípade, ak pociťuješ únavu a cieľ je ďaleko, radšej sa treba vrátiť, alebo prehodnotiť náhradné, kratšie varianty trasy.

Autor titulnej fotografie: HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Žabie plesá. Komu by už len napadlo kúpať sa v takomto prostredí! Ale nájdu sa aj takí

Pozor! Hoci je teplo, toto radšej v Tatrách nerobte

Najmä ľudia z exotickejšieho zahraničia nevedia, že voda v plesách nie je na kúpanie a občas fejsbúkom na chvíľu preletia fotky, ako sa osviežujú. Vy to ale nerobte. Voda v plesách či potokoch nie je na kúpanie či pitie a nech by vás v horúčavách akokoľvek lákali, toto osvieženie si odpustite.

Poďme sa pozrieť na to, čo hovorí o kúpaní v národnom parku Návštevný poriadok Tatranského národného parku. Kúpanie v plesách, alebo hoci aj v horských potokoch či pod vodopádmi, priamo nezakazuje. No je to preto, lebo už prístup k nim je zákonom zakázaný. Ak sa turista pri nich zdržiava, znamená to, že zišiel zo značkovaného chodníka, porušil teda zákon.

Za takéto porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny sa v prípade fyzických osôb môže uložiť pokuta v blokovom konaní vo výške okolo 300 eur. A neskôr v priestupkovom konaní až do výšky 3 319, 39 eura.

Splav na rieke Belá.
Splav na rieke Belá. Autor fotografie: Rudo Varsa

Návštevný poriadok TANAP-u ale má vyhradené miesta pre vodnú turistiku. Možno ju vykonávať na rieke Belá na jednomiestnych plavidlách, a to od sútoku Kôprovského a Tichého potoka po hranicu národného parku. Alebo na raftových člnoch v úseku od parkoviska 15 m nad cestným mostom na Ceste Slobody po hranicu národného parku, teda v mieste sútoku rieky Belá a Kamenistého potoka.

Priestorom pre vodnú turistiku je aj Studený potok (prítok rieky Orava) na jednomiestnych plavidlách od Brestovej po hranicu národného parku s pokračovaní plavby a výstupným miestom mimo územia národného parku.

Splavovovanie možno na vyhradených miestach vykonávať len od 15. apríla do 30. septembra kalendárneho roka, a to iba vtedy, keď prietok vody v koryte umožňuje splav v celej dĺžke vyhradeného miesta a ak v celej dĺžke splavovaného úseku nie je evidované prehradenie vodného toku hrádzou bobra vodného.

Dávať si treba pozor i na čas. Splav treba začať najskôr hodinu po východe slnka a skončiť najneskôr hodinu pred západom slnka. Počas splavovania môžete vychádzať na breh, s výnimkou ohrozenia života, iba na vyhradených miestach. 

Splavovanie nie je určené hocikomu, ale iba členom turistických alebo športových organizácií so zameraním na vodnú turistiku alebo vodný slalom. Potrebný je členský preukaz a primerané  vybavenie.

Takže, pre bežného turistu je najistejším osviežením v lete voda vo fľaši vo vlastnom batohu a pitný režim, ktorý ponúkajú chaty po trase. Rešpektujte to.

Autor titulnej fotografie: Boris Baránek

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Spor o pokorenie Gerlachu naboso má aj nemá víťaza

Naboso po horách: Nový trend, alebo risk

Horolezec a extrémny bežec Rastislav Dalecký v dokumente filmára Rastislava Hatiara tvrdí, že chôdza naboso zlepšuje pohyblivosť aparátu, svalstvo i šľachy. Podľa neho je človek aj menej chorý, keď chodí bosky po horách. A je krásne dotýkať sa nohami zeme a snehu.

Jeho meno a jeho štýl lezenia a chôdze sa nedávno dostali do popredia v súvislosti so správou, ktorá bola uverejnená v slovenských a poľských médiách, a síce že poľský zberač nevšedných rekordov Wojciech Sobierajski vystúpil ako prvý na svete na Gerlachovský štít bosý.

Ako sa ukázalo, bolo to zbytočne veľké vyhlásenie a Poliak si mal dať tú námahu a zistiť si fakty. Tie si zistil redaktor Televízie JOJ Jozef Kubáni a v reportáži oslovil Rasťa Daleckého, ktorý mu povedal, že na Gerlachu bol bosý už štyri razy. Prvý výstup v roku 2015 sa mu ale neráta, lebo počas zostupu sa pri Batizovskom plese obul. A potom bol naboso na Gerlachovskom štíte ešte tri razy, dvakrát sám a tretíkrát v roku 2021 so spolubežkyňou Veronikou, ktorá Jozefovi Kubánimu povedala aj to, že pre Rasťa Daleckého to nebol jediný štít, na ktorý sa vybral bosky. Bol aj na Lomničáku, Vysokej a niekoľkých ďalších štítoch.

Wojciech Sobierajski sa raduje. Vystúpil naboso na Gerlachovský štít
Wojciech Sobierajski sa raduje. Vystúpil naboso na Gerlachovský štít. Autor fotografie: zdroj Facebook

Jeho výkony sú tatranskej horolezeckej verejnosti známe, preto ihneď po tvrdení Poliaka, že dosiahol ďalší rekord (18. júla) sa na našej strane Tatier zdvihla vlna kritiky na velikášske vyhlásenia Wojciecha Sobierajského. Extrémny športovec sa s poľskou vlajkou v ruke pochválil síce zaujímavým výkonom, ale zďaleka nie jediným v našej histórii.

„Nemôže niekto vyhlasovať niečo, ak si dobre nezistí fakty. Neurobil som to ani ja, lebo neviem, kto predo mnou na Gerlach tiež vyšiel bosý,“ odkazuje Poliakovi v reportáži J. Kubániho Rastislav Dalecký.

Poliak sa ale nedal, svojim fanúšikom odkázal, že má svoj výstup zdokumentovaný z troch rôznych kamier a doposiaľ nenašiel žiadny zdokumentovaný prípad výstupu naboso na Gerlach pred ním. A že sa teraz nechce hrať na detektíva, či výstup bol prvý alebo druhý, pre neho je dôležité, že vyšiel na Gerlachovský štít bosky.  

Chôdza naboso je veľmi zdravá. Ale treba na to ísť postupne
Chôdza naboso je veľmi zdravá. Ale treba na to ísť postupne. Autor fotografie: Pixabay

V súvislosti s touto témou sa na našej FB stránke sformovala aj diskusia o tom, či je, alebo nie, chôdza naboso zdravá. Nechajme bokom extrémy a trénovaných ľudí, ktorí si ich môžu dovoliť, a pozrime sa na to, čím je chodenie bosky prospešné. Ako uvádza eduworld.sk, odborníci majú na to rôzne názory.

Zhodujú sa ale, že chôdza naboso určite pozitívne prospieva na znižovanie stresu, pôsobí protizápalovo a pomáha pri ťažkostiach so spánkom. Precvičuje chodidlo, zlepšuje jeho citlivosť a pozitívne vplýva na senzomotoriku a koordináciu. Naboso sú chodidlá uvoľnené, človek zapojí do pohybu drobné svaly a kosti, dôjde k masáži reflexných bodov chodidiel, čo prospieva zdraviu, teda zdravým cievam, chrbtici, chodidlám i psychike, ale aj imunitnému systému a pomáha to aj otužovaniu studených nôh.

No máme aj pár upozornení, kedy nie je vhodné chodiť bosky. Odborníci upozorňujú najmä starších ľudí, aby to vo vyššom veku neskúšali, pretože na bosé chodenie sa noha musí prispôsobiť, čo s vekom ide ťažšie a môže to privodiť zdravotné problémy. Bosky sa neodporúča chodiť po parketách, dlažbe či koberci a už vôbec  nie po asfalte, ak nie ste zvyknutí. „Odmenou“ môže byť noha zodratá do krvi, rany sú otvorenými dverami pre baktérie, ktoré sa ťažko liečia. Platí to hlavne o diabetikoch.

Naopak, odporúča sa chodiť naboso na pláži, po drobných kamienkoch alebo po tráve, čo je prospešné najmä deťom ako prevencia proti plochým nohám.

A teraz pár rád pre tých, ktorí chcú s chôdzou naboso začať. Určite sa to neodporúča naraz, chodidlo treba zaťažovať postupne. Dlhé trasy sa neodporúčajú, rovnako ako ignorovanie hoci aj malej bolesti chodidiel. Hrozia únavové zlomeniny v dolných končatinách a vysoké je i riziko zápalu mäkkých tkanív na chodidle. Privodiť si môžete aj zápal Achillovej šľachy. Chodenie naboso môže odhaliť aj skryté ochorenia, ktoré by sa používaním topánok nerozvinuli – pätové ostrohy, prediabetes, artróza kĺbov dolných končatín a iné.

Začať treba chôdzou po mäkkej zemi a tráve tak 20 minút denne, radí eduworld.sk. Doma sa neobúvajte, zabudnite na papuče a pre lepšie prekrvenie a otuženie treba skúsiť minútu kráčať po snehu alebo šliapať studenú vodu.

Autor titulnej fotografie: Mirka Fabuľová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Horskí záchranári pomohli českej turistke, ktorá spadla z Tatranskej magistrály

Turistka spadla z Tatranskej magistrály

Žiaden víkend. Záchranári v Tatrách opäť pomáhali desiatkam vyčerpaných či zranených ľudí. Jednou zo záchranárskych akcií bola aj pomoc pre turistiku, ktorá sa pošmykla na Tatranskej magistrále.

Dnes, 28. júla, predpoludním bola Horská záchranná služba požiadaná o pomoc pre 51-ročnú českú turistku. „Pri schádzaní po magistrále medzi Skalnatým plesom a Zamkovského chatou sa pošmykla a spadla pod turistický chodník do neprístupného terénu, čím si spôsobila úraz hlavy,“ uvádza portál horských záchranárov.

Turistku sa podarilo za pomoci lanovej techniky vytiahnuť na chodník a transportovať na miesto dostupné pre leteckú techniku. Po ošetrení lekárom Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby turistku letecky transportovali do Popradu na ďalšie ošetrenie

Autor titulnej fotografie: HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

O svojej láske k horám hovorí Zdeno Skokan.

Do Tatier chodí celý život, ale nedovolí si povedať, že ich dokonale pozná

Odmalička žije vo Svite, keď otvorí doma okno, Tatry má ako na dlani. V našich veľhorách prežil kus života, vynášal na chaty, bol dobrovoľným strážcom prírody, behával horské kros preteky. Dnes sa venuje turistike, pretože pohyb v prírode potrebuje k životu. O svojej láske k horám hovorí Zdeno Skokan.

Vyzerá to tak, že v Tatrách žijete celý život…
Áno, narodil som sa v Liptovskom Mikuláši, ale odmalička žijem vo Svite. Z okna vidím scenériu od Kriváňa až po Kežmarský štít. Celé Tatry mám ako na dlani, stále mi nezovšedneli. Pre každodenný život ich nepotrebujem, ale preto, aby som žil ich potrebujem. To je moja filozofia.

V minulosti som bol dobrovoľný strážca v Tatranskom národnom parku, v klube JAMES, ale keď som sa oženil, tak som mal na tieto aktivity menej času. V mladých rokoch som aj vynášal na chaty. Raz som išiel z Popradského plesa s Viktorom Beránkom a slovo dalo slovo, že by som to mohol skúsiť. Nerobil som to profesionálne, nosil som len keď som mal čas. Na dovolenky som nechodil k moru, ale s krošňou na Rysy, na Zbojníčku, aj Téryho chatu, je to už viac ako 40 rokov dozadu.

Takou mojou základňou bolo Popradské pleso, odtiaľ som vyrážal na vynášky. Najťažšie boli asi pivové sudy, tých som sa čosi nanosil, preto som pivo ani nepil. Behával som v Tatrách aj horské krosy, rôzne memoriály. Naposledy som bol Psotkovom memoriáli, dobehol som medzi poslednými, ale o to mi nešlo. Chcel som si uctiť tohto človeka, v Tatrách to bol pojem.

Účastníci komunitného výstupu na Kmeťov vodopád, Foto: Vladimír Tošovec.
Účastníci komunitného výstupu na Kmeťov vodopád, Foto: Vladimír Tošovec.

Vás ľudia volajú Barry alebo Barry Hay. Odkiaľ to pochádza?
Vzniklo to ešte keď som chodil na učilište. Veľmi som mal rád holandskú skupinu Golden Earring a jej spevák sa tak volal, tak mi to odvtedy ostalo.

Kam dnes chodíte v Tatrách najviac?
Ako som už hovoril, moje najobľúbenejšie miesto v Tatrách je Popradské pleso. Pamätám si, že ešte ako chlapca ma tam otec vozil na bicykli. Je to pre mňa taký kúsok raja v Tatrách. V horách som spoznal veľa vynikajúcich ľudí, tam sa zistí, kto je kto. Človek sa nemôže dlho pretvarovať, nefunguje falošnosť a pretvárka. Platí to hlavne pri lezení, tam si ľudia musia veriť, istia si svoje životy.

Vždy platilo, že ten, čo ide zvrchu má prednosť, hlavne pri vynáškach. Takisto kedysi bolo pravidlom, že na vysokohorskom chodníku sa ľudia zdravili, dnes je to skôr rarita. Od detstva som sa učil o Tatrách, žijem tu celý život, ale nedovolím si povedať, že ich dokonale poznám. Vždy však viem, kde sa práve nachádzam.

Zdeno Skokan (vľavo) tesne pod Kmeťovým vodopádom. Foto: Jaroslav Kizek.
Zdeno Skokan (vľavo) tesne pod Kmeťovým vodopádom. Foto: Jaroslav Kizek.

Čo by mal človek robiť, keď stretne v Tatrách nosiča?
Mal by mu ustúpiť, neklásť mu otázky. Tým ho len rozptyľuje a pre nosiča je dôležitý každý krok. Prestávky na štandoch (oddychových miestach pre nosičov) majú vyrátané takmer presne na kroky.

Vy sa dnes venujete už len turistike?
Mám vymenené obidva bedrové kĺby, už cítiť, že to nie je ono, operované mám aj členky. Dá sa povedať, že som to obetoval Tatrám, ale spomienky mi nikto nezoberie. Ak by som sa ale nehýbal, tak by som tu dnes asi nebol. Minulý rok v septembri sa mi stala nepríjemná vec, z Brnčalky som išiel hore na Svišťovku a zrazu som dostal nevoľnosť. Zložila ma silná srdcová arytmia. Sedel som asi 20 minút, nepáčilo sa mi to, prišiel som dole na Bielu vodu, akurát išiel autobus, vodič si myslel, že som opitý. Nevedel som sa udržať na nohách. Dostal som sa domov, akurát bol u nás zať z Nemecka, naložili ma do auta a odviezli do nemocnice. Tam mi povedali, že som mal veľké šťastie, aj to len preto, že som mal dobrú fyzickú kondíciu.

Pri Kmeťovom vodopáde. Foto: Vladimír Tošovec.
Pri Kmeťovom vodopáde. Foto: Vladimír Tošovec.

To muselo poriadne ovplyvniť váš život, ale vidieť, že ste späť v horách…
Lekári mi radili, aby som sa šetril, nenamáhal. Začiatkom apríla som si povedal, že musím dokončiť túru, ktorú som minulý rok v septembri prerušil. Pokračoval som tam, kde som skončil a došiel do konca. Pomaly to znova skúšam, horšie je, že nemám parťákov, s ktorými by som chodil. Na tento rok mám však plán, chystám sa na Poludnicu zo Závažnej Poruby.

Mojou veľkou záľubou je aj cyklistika. Najdlhšiu trasu, čo som robil, bol Svit – Bardejovské kúpele a späť. Za jeden deň 252 kilometrov, ráno o šiestej som vyrazil a podvečer o päť minút šesť som bol späť pred vchodom. Na bicykli chodím aj do Tatier – na Popradské pleso, Sliezsky dom, Hrebienok.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Za prvý polrok tohto roku sa zvýšil počet cestujúcich na letisku Poprad-Tatry až o 75 percent.

Popradské letisko – štatistika ukazuje, že záujem cudzincov o Tatry rastie

Za prvý polrok tohto roku sa zvýšil počet cestujúcich na letisku Poprad-Tatry až o 75 percent. Pomohlo tomu aj rozšírenie letov do Londýna.

Počas prvých šiestich mesiacov odbavili na popradskom letisku viac ako 45-tisíc cestujúcich. K týmto výsledkom prispelo rozšírenie spolupráce s Ryanairom, spolu s Wizz Air sú to štyri rotácie za týždeň. V zimnom letovom poriadku pribudne ešte jedna.

Podľa oficiálnej facebookovej stránky letiska Poprad-Tatry je obsadenosť lietadiel smerujúcich na letisko Luton v Londýne štandardne 97 percent, Wizz Air pritom lieta s lietadlami s kapacitou až 240 cestujúcich. Stúpa aj Ryanair, vyťaženosť jeho liniek je nad úrovňou 90 percent.

Londýn je veľký letecký uzol, prostredníctvom ktorého sa Poprad obojsmerne otvára na jeden prestup v Lutone až 38 krajinám a 121 destináciám. Rast medzinárodného letiska pod Tatrami je v súčasnosti nadštandardný aj na európske pomery. Súvisí to aj s nárastom zahraničných návštevníkov Tatier, ktorý od skončenia pandémie každoročne stúpa.

Okrem tradičných návštevníkov z Českej republiky, Poľska či Maďarska si začínajú cestu do našich veľhôr nachádzať aj občania Veľkej Británie, Belgicka a ďalších krajín. Súvisí s tým práve nárast počtu priamych leteckých spojení do Popradu. Na popradskom medzinárodnom letisku očakávajú, že toto leto bude patriť k najsilnejším za ostatných 10 rokov.

Rast medzinárodného letiska pod Tatrami je v súčasnosti nadštandardný aj na európske pomery. Foto: Facebook Poprad-Tatry International Airport.
Rast medzinárodného letiska pod Tatrami je v súčasnosti nadštandardný aj na európske pomery. Foto: Facebook Poprad-Tatry International Airport.

Minulý rok prepravilo popradské letisko viac ako 72-tisíc pasažierov, čo bol nárast oproti roku 2022 o 16-tisíc ľudí. Očakávania na tento rok sú ešte vyššie a súvisia so snahou priniesť v spolupráci s leteckými spoločnosťami nové linky a obnoviť spojenia, ktoré skončili počas pandémie.

Autor titulnej fotografie: Facebook Poprad-Tatry International Airport.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako sa chrániť pred hmyzom, je vhodný odev. Foto: Depositphotos.

6 tipov, ako predísť poštípaniu hmyzom na túre

Letné mesiace sú ideálnym obdobím na turistiku a objavovanie prírodných krás, no prinášajú so sebou aj horúce slnečné dni a nepríjemné stretnutia s hmyzom. Poštípania môžu byť nielen nepríjemné, ale aj potenciálne nebezpečné. Pripravili sme pre vás šesť tipov, ako predísť tejto situácii a užiť si túru bez zbytočných starostí.

1. Vyberte si správny odev
Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako sa chrániť pred hmyzom, je vhodný odev. Uprednostnite dlhé rukávy a nohavice, ktoré zakryjú čo najviac pokožky. Ideálne je nosiť svetlé oblečenie, pretože tmavé farby priťahujú hmyz. Oblečenie by malo byť tiež vyrobené z ľahkých a priedušných materiálov, aby ste sa vyhli prehriatiu.

2. Používajte repelenty
Repelenty sú dôležitým nástrojom v boji proti hmyzu. Na trhu je množstvo prípravkov, ktoré obsahujú účinné látky či prírodné oleje. Aplikujte repelent na odkryté časti pokožky a na odev podľa návodu na obale. Repelent je potrebné nanášať pravidelne, najmä ak sa potíte.

3. Vyhýbajte sa oblastiam s vysokou koncentráciou hmyzu
Niektoré miesta sú pre hmyz atraktívnejšie ako iné. Vyhýbajte sa stojatým vodám, mokradiam a miestam s hustou vegetáciou, kde sa hmyz často vyskytuje.

Pred tým, než sa vydáte na túru, zistite si informácie o výskyte hmyzu v oblasti, ktorú plánujete navštíviť. Foto: Depositphotos.
Pred tým, než sa vydáte na túru, zistite si informácie o výskyte hmyzu v oblasti, ktorú plánujete navštíviť. Foto: Depositphotos.

4. Dbajte na správne uskladnenie jedla
Hmyz, najmä osy a včely, láka jedlo a sladké nápoje. Pri turistike je dôležité správne uskladniť potraviny a nápoje. Používajte uzatvárateľné nádoby a vyhýbajte sa konzumácii jedla na miestach, kde je veľa hmyzu. Po jedle sa uistite, že ste odstránili všetky zvyšky a odpadky.

5. Chráňte sa počas nocovania v prírode
Ak plánujete nocovanie v prírode, nezabudnite na dostatočnú ochranu pred hmyzom aj počas spánku. Používajte stan s jemnou sieťkou proti hmyzu alebo si zaobstarajte moskytiéru, ktorú môžete zavesiť nad spacák. Skontrolujte stan pred spaním, aby ste sa uistili, že sa doň nedostal žiadny hmyz.

Poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera majú možnosť využiť kožné vyšetrenie online a úplne zadarmo. Foto: Depositphotos.
Poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera majú možnosť využiť kožné vyšetrenie online a úplne zadarmo. Foto: Depositphotos.

6. Na cestu sa pripravte vopred
Pred tým, než sa vydáte na túru, je dobré zistiť si informácie o aktuálnom výskyte hmyzu v oblasti, ktorú plánujete navštíviť. Informácie môžete získať od miestnych turistických centier alebo online. Ak sa chystáte do oblasti so zvýšeným rizikom kliešťov, zvážte očkovanie proti kliešťovej encefalitíde a dôkladne skontrolujte svoje telo po návrate z túry. Pamätajte, že prevencia je kľúčom k tomu, aby ste si vychutnali svoj čas v prírode bez obáv.

Ak by predsa len došlo k poštípaniu hmyzom a miesto by začalo červenieť alebo zapaľovať sa, poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera majú ako prví možnosť využiť kožné vyšetrenie online a úplne zadarmo. Stačí kožný problém odfotiť a odoslať lekárovi, ktorý stanoví diagnózu a odporučí liečbu už do troch pracovných dní. Ďalšie informácie nájdete na stránke poisťovne Dôvera.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na Slavkovskom štíte

Slnko, pohoda, ale aj obmedzenia. Také budú Tatry cez víkend

Napriek sľubnému výhľadu počasia, ktorý naznačujú meteorológovia budú najmä Vysoké Tatry plné obmedzení. Všimnite si najmä tie, ktoré sa vzťahujú na Belianske Tatry.

V Tatrách má byť počas víkendu slnečno, nanajvýš polooblačno, voľné dni vytvárajú priestor pre príjemné túry. No meteorológovia upozorňujú že najmä vo Vysokých Tatrách vo vyšších polohách došlo k citeľnému ochladeniu, čo by malo turistov inšpirovať k doplneniu výbavy o teplejšie oblečenie. Horská záchranná služba vydala aj výstrahu prvého stupňa pred silným vetrom.

Stále platí, že úsek červeno značeného turistického chodníka medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou je pre zosuv a hrozby padajúcich skál uzavretý. „Obchádzka vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty, vodopádov Studeného potoka a Rainerovej chaty,“ upozorňuje na svojom portáli Horská záchranná služba.

Cestou na Roháčske plesá
Cestou na Roháčske plesá. Autor fotografie: Slavomír Hubáček

Naštudovať si treba aj aktualizáciu schodnosti turistických trás v Monkovej doline, ktorých časť v minulých dňoch zničila vodná lavína. V Monkovej doline je až do odvolania uzavretá trasa červeného turistického chodníka: Rázcestie pod Ptošovskými turňami – Široké sedlo – Vyšné Kopské sedlo – Kopské sedlo a späť.

Dolina Bieleho potoka aj otvorená na trase:  Ždiar – Rázcestie pod Ptošovskými turňami – Ždiar Strednica a späť, ide o zelený chodník č. 5811. Je priechodný pre peších turistov a ako súčasť cyklotrasy aj prejazdný na bicykli bez obmedzení.

Turisti by mali pri svojich plánoch vziať do úvahy aj opravu cesty, ktorá spája Tatranskú Polianku so Sliezskym domom. Nie je možné ju používať. No zákaz sa nedotkne turistických značených chodníkov. Zelená značka z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom a žltá značka od Velického mosta po rázcestie pod Suchým vrchom ostávajú otvorené v plnom rozsahu.

V Západných Tatrách tiež očakávajte silný vietor. Horská záchranná služba upozorňuje, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou (množstvo popadaných stromov a zarastený krami). Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

V Nízkych Tatrách berte okrem varovania pred silným vetrom do úvahy aj, že niektoré, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Matúš Melíšek

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Horský vodca Róbert Turjaník

Horský vodca pomáha plniť sny

Vyliezli ste už na tatranský štít s horským vodcom? Ešte nie? Odporúčame! Fyzická námaha síce ostane, ani kondíciu vám to nezmení, ale tento človek vás veľa naučí. Lebo výstup nie je iba o športovom výkone, ale aj o zážitku.

Zodpovední turisti vedia, že na niektoré tatranské vrcholy sa bez horského vodcu či sprievodcu nedá vystúpiť. A ani to neodporúčame, hoci aj takíto dobrodruhovia sa nájdu. Ak sa obrátite na Róberta Turjaníka, budete mať nielen záruku bezpečného výstupu, ale aj dobrý pocit z nádhernej túry. Okorení vám ju zážitkami, rozprávaním o Tatrách, naučí vás, čo je na nich vzácne a povie vám, prečo ich má rád.

Osádzanie kríža na Gerlachovskom štíte
Osádzanie kríža na Gerlachovskom štíte. Autor fotografie: archív RT

Bol to on, čo svojho času osadil s kamarátmi na Gerlachu povestný kríž a je to on, o ktorom je ďalší diel nášho podcastu S batohom cez hory. Turistov sprevádza od svojich 24 rokov a medzitým mu na chrbte pribudlo viac krížikov. Po tatranských končiaroch chodí už 38 rokov a je jedným z najskúsenejších, ktorých v Tatrách máme.

A nielen v Tatrách, turistov sprevádza aj v Alpách, Pyrenejach, Andách či vrcholoch Patagónie. Má, isteže potrebné medzinárodné certifikáty, a keď sa dostanete pri túrach do jeho spoločnosti, vedzte, že ste v správnych rukách.

Prečo? Tak o tom je už náš podcast. Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov a momentálne sa venujú tradičným i menej známym tatranským povolaniam. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je už takmer šesťdesiatka dielov. Veríme, že ten o Róbertovi Turjaníkovi bude jeden z najpočúvanejších.

Viac informácií ohľadom horských výstupov nájdete tu: www.horskyvodca.info

Autor titulnej fotografie:  archív RT

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Medvedie dni v minulom roku. V sobotu a nedeľu sa im Hrebienok otvorí znova

Máte plány na víkend? Navštívte medvedí brloh

Jeho imitácia je súčasťou tohtoročných Medvedích dní 2024. Budú ako každý rok na Hrebienku, už túto sobotu a nedeľu, 27. a 28. júla. Organizátori im dali podtitul: Dobrodružná rodinná hra.

Ak sa tento víkend vyberiete na Hrebienok, počká na vás nový formát tradičného a obľúbeného podujatia. Bude nové, divadelné, tiché a zábavné. Rodiny s deťmi sa môžu tešiť na zábavné divadlá a desať interaktívnych stanovíšť, v rámci ktorých sa dá naučiť aj niečo o prírode, zvieratách a živote v Tatrách. Nebudú chýbať tradičné interaktívne hry, ilúzie, pripravené bude medvedie lezenie, medvedí brloh, ukážky horských záchranárov a prezrieť si budete môcť aj stanovište horských nosičov.

Vstup na podujatie je pre každého zdarma. Každé dieťa, ktoré si prinesie plyšového medvedíka, získa malý darček. Ak sa chcete dostať na Medvedie dni, organizátori odporúčajú hromadnú dopravu, teda autobus alebo tatranskú električku. Ak uprednostníte auto, rátajte s parkovaním na súkromných parkoviskách v rámci Vysokých Tatier – Starého Smokovca. Na Hrebienok vás vyvezie pozemná lanovka zo Starého Smokovca, je možné kúpiť si na ňu lístok vopred online, čím predídete čakaniu v rade.

Autor titulnej fotografie:  Marek Hajkovský

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.