Ľadoví sochári pri práci

Ľadová krása už má adresu – vysokotatranský Hrebienok

Ľadoví sochári pri práci. Foto:  Dana Danišová

Víchrica Jitka do Tatier priniesla nielen orkán, ale aj nadšenie ľadových sochárov z desiatich krajín, ktorí v rámci desiateho ročníka festivalu Tatry Ice Master 2024 minulý víkend na Hrebienku vytvárali diela z 50 ton ľadu.

Tatry Ice Master 2024 mal na Hrebienku minulý víkend prvé väčšie jubileum. Za desať rokov trvania festivalu vstúpil nielen do povedomia tatranskej a návštevníckej verejnosti, obľúbili si ho aj ľadoví sochári z viacerých kontinentov. Tohto roku sa do našich veľhôr súťažiť v invencii a sochárskom ľadovom majstrovstve vybralo dvadsať reprezentantov z Čiech, Litvy, Ukrajiny, Nemecka, Srbska, Španielska, Maďarska, Mongolska, Poľska a Slovenska. Našu krajinu reprezentovali Michal Trnovský a Milan Kuchťák.  

Ľadoví sochári na Hrebienku

Slovenskí tím pri tvorbe ľadovej sochy. Foto: Dana Danišová  

Na Hrebienku mali k dispozícii 50 ton ľadu, z ktorého mali počas dvoch dní vytvoriť sochy na tému – Láska, mier a porozumenie a Svet pod vodou. Vznikla tak galéria asi 35 sôch, časť z nich je umiestnená v druhej kupole Tatranského ľadového dómu, druhá časť je na otvorenom priestranstve – v lokalite vedľa budovy lanovky.

Sochy, ktoré ľadoví sochári tvorili v Galérii ľadových majstrov, budú vystavené počas zimy, približne do konca apríla. Tie, ktoré ľudia obdivujú na voľnom priestranstve, budú tešiť oči verejnosti do chvíle, kým sa neroztopia. Sochy sú podsvietené a po zotmení vytvárajú čarovnú galériu ľudského umu, šikovnosti a invencie ľadových sochárov.

Ľadové sochy na Hrebienku
Festival Tatry Ice Master 2024
Festival Tatry Ice Master 2024

Ľadové sochy na Hrebienku.
Foto: Dana Danišová

Podujatie sprevádzal bohatý kultúrny program. Hviezdami víkendových dní boli Pavol Hammel a Katarína Koščová, návštevníkov potešili tanečná i ohňová šou, nechýbali hry, súťaže. Ľudia sa dobre zabavili aj napriek tomu, že časť programu sprevádzalo sneženie.

Deň predtým, čo je ďalšia tradícia Tatry Ice Master, sochári vytesávajú jednu výnimočnú sochu na Lomnickom štíte. Táto úloha tohto roku pripadla španielskemu tímu. Prvýkrát v histórii sa tam aj napriek krásnemu počasiu ľadoví sochári nedostali. Mohla za to Jitka. Deň predtým silno fúkalo, lanovka namrzla a muselo sa improvizovať. Sochárov previezli na Skalnaté pleso, a tam sa Španieli pustili do práce, do Tatier doniesli nápad – abstraktného morského živočícha. Návštevníci Skalnatého plesa ho už môžu obdivovať.

Rovnaká pozvánka platí aj o Hrebienku. Treba prísť a obdivovať  umenie ľadových sochárov a dizajn ich diel. Takáto galéria sa nevidí každý deň.  Krása má svoju adresu – vysokotatranský Hrebienok.  

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Pred rokom tragédia v Groszovom ľadopáde

Dvaja horolezci zahynuli, tretí zázrakom vyviazol

Ilustračné foto:  HZS

V lavíne pod Groszovým ľadopádom pred rokom zahynuli dvaja horolezci, tretí akoby zázrakom vyviazol. Tragédia doplnila štatistiku minulej zimy, ktorá bola plná rekordov spojených s lavínami. Memento aj dnešných dní.

Hory sú krásne, ale i zradné. Opakovane sa potvrdzuje, že sa ich neoplatí podceňovať. Ani provokovať. Pred rokom – 29. januára 2023 – bolo vyhlásené iba mierne lavínové nebezpečenstvo, no to sa koncentrovalo najmä na severných svahoch, pod skalnými stenami, kde mohol vietor naviať väčšie množstvo snehu.

Pád lavíny v Groszových ľadopádoch

Lavína v Groszovom ľadopáde. Foto: Stredisko lavínovej prevencie  

A to bol aj prípad, ktorý sa už zapísal do histórie tragédií Vysokých Tatier. Ako uvádza v bilancii lavínovej sezóny časopis Horolezec, podľa očitých svedkov sa okolo obeda začal dvíhať vietor, ktorý premiestnil veľké množstvo snehu do kotla medzi prvý a druhý Groszov ľadopád. Sneh bol slabo previazaný s tvrdou snehovou pokrývkou, ktorá sa tu vytvorila stabilným počasím v predchádzajúcich dňoch.

Cez Groszove ľadopády vtedy liezla dvojica slovenských a trojica poľských horolezcov. Magazín Horolezec popisuje nasledujúce udalosti takto:

„Poliaci sa vybrali do Veľkej Studenej doliny s cieľom liezť cez Groszove ľadopády. Pod ľad sa dostali poobede. Po vylezení prvého ľadopádu sa stretli s dvojicou slovenských lezcov, ktorí zostupovali dolu. Pri zostupe napriek dodržaniu bezpečných rozostupov uvoľnili krátko po sebe dve doskové lavíny. Podarilo sa im zachytiť na cepínoch a neprepadnúť cez skalný prah. Poľskí lezci pokračovali vo výstupe a liezli na druhý Grosz až do večera. Na zostupe pri čelovkách boli strhnutí lavínou a prepadli cez spodný ľadopád. Nános ich následne unášal ešte 150 m úzkym žľabom. Bola to terénna pasca, nemal sa kde rozliať.“

Horskej záchrannej službe pád lavíny nahlásil jeden z poľských horolezcov. Aj jeho čiastočne zasypalo, ale so svojimi spolulezcami nemal žiaden kontakt. Záchranári ihneď vyrazili do terénu. Na snežných skútroch sa dostali na miesto pádu lavíny a okamžite začali lavínisko prehľadávať.

Masa snehu pri Groszovom ľadopáde

Lavína pod Groszovým ľadopádom.
Ilustračné foto: HZS

Ako uvádza Horská záchranná služba v správe z miesta nehody, pomocou lavínového vyhľadávača sa im podarilo obidvoch nezvestných horolezcov lokalizovať a vyhrabali ich. No pre nich už bolo neskoro. Nenašli ich živých. Následne pomohli aj nekriticky zasypanému tretiemu horolezcovi a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Nemal vážne zranenia.

V sezóne 2022/23 podľa údajov z magazínu Horolezec pod lavínami zahynulo 6 ľudí, čo je nadpriemerné číslo. Zranenia v lavínach utrpelo 8 ďalších a aj tento údaj je nárastom oproti predchádzajúcej sezóne. Všetky obete sa dostali do štatistiky Vysokých Tatier. Lavínové správy sa v tejto sezóne vydávali šesť mesiacov. Informácií mali návštevníci veľhôr dosť.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

V Tatrách bude víchrica.

Postaviť sa orkánu čelom určite nie je dobrý nápad

Ilustračné foto:  Eva Danišová

Vyjsť dnes v Tatrách nad hranicu lesa, sa rovná vedomému hazardu so životom. Takýto plán si treba nechať na dni, keď sa počasie upokojí. Postaviť sa čelom orkánu, lebo o veľmi silnom vetre je reč, určite nie je dobrý nápad.

Začínajúci víkend prichádza s vážnymi varovaniami Horskej záchrannej služby. Pre celú oblasť Tatier platia výstrahy zvýšeného lavínového nebezpečenstva, silného vetra tretieho stupňa, snehu a ľadu.

Vo vysokých polohách nad 1 800 m sa dnes očakáva výskyt mimoriadne silného vetra, ten krátkodobo v nárazoch dosiahne rýchlosť  110 – 120 km/h, čo je mohutná víchrica až orkán.

„Po oteplení a následnom ochladení je povrch snehu na mnohých miestach tvrdý až zľadovatený, čo znamená nebezpečenstvo úrazu,“ varuje Horská záchranná služba na svojej webovej stránke. Okrem toho pripomína, že prevádzka Chaty Plesnivec je obmedzená iba na víkendy a vo Vysokých Tatrách stále platí, že riziko úrazu trvá na chodníku medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou, ktorý sa v jednej časti zosunul. Dá sa obísť spodným chodníkom na Bílikovu chatu. 

Netreba riskovať, v Tatrách nebude vľúdne počasie

Ilustračné foto:  Jozef Kubáni

Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný, a stále to platí. Vo Vysokých Tatrách má v piatok a sobotu snežiť a najmä v sobotu sa výrazne ochladí. Lúče slnka pozlátia veľhory až v nedeľu, príjemne bude v osadách, vo vyšších polohách sa treba pripraviť na zimu.

Výstrahy pred silným vetrom, snehom a ľadom i lavínami platia aj pre Západné a Nízke Tatry. Varovania horských záchranárov treba brať vážne. V sobotu sa aj tu výrazne ochladí a v Západných Tatrách, rovnako ako vo Vysokých, bude v piatok a sobotu snežiť. Slnko nad končiarmi vyjde až v nedeľu.

Nízke Tatry budú mať slnka viac – v piatok i nedeľu, no v sobotu aj tu pribudne dávka nového snehu. Stále platí, že  pre popadané stromy sú ťažko priechodné: červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Ani GPS súradnice sa nemusia zhodovať s mapovými podkladmi. Niektoré trasy v Nízkych Tatrách boli pre schodnosť pozmenené.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Obľúbené bežkárske trate v Tatranskej Lomnici

Na bielych stopách pod majestátnym Lomnickým štítom

Ilustračné foto:  Matúš Jančík.

Ak našinec spomenie pred cudzincom Vysoké Tatry, zaručene dostane odpoveď: Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Posledné z vymenovaných stredísk za svoju pozíciu v rebríčku najznámejších lokalít našich veľhôr vďačí najmä polohe.

Leží pod majestátnym Lomnickým štítom, ktorý je jedným zo symbolov Vysokých Tatier. No čoraz viac je známe aj vďaka svojej povesti významného centra zimných športov. A mnohí naň nedajú dopustiť. Okrem zjazdárov, ktorí toto stredisko považujú za svoju mekku, si v ňom na svoje môžu prísť aj vyznávači bielej stopy. No treba jedným dychom dodať, že trate pre bežkárov v tomto našom najvyššie položenom stredisku sa odporúčajú prevažne zdatnejším športovcom.

Foto: Depositphotos.

Zaujímavý okruh s korčuliarskou aj klasickou stopou vedie cez areál Kolbiska, v blízkosti futbalového ihriska a budovy Štátnych lesov TANAP-u. Meria 2,4 km a je to skvelý zážitok, znásobený aj starostlivou úpravou trate. Je vhodná aj pre deti. Navyše, v požičovni Slnečný dom sa dajú požičať detské lyže. V blízkosti Tatranskej Lomnice sa nájde trať s prívlastkom – ľahká. Vybehnúť na 8 kilometrov dlhú klasickú stopu sa dá, ak sa vydáte z Tatranskej Lomnice smerom na Starú Lesnú. Po starolesnianskych lúkach sa dostanete až k náučnému chodníku pri Astronomickom ústave SAV. Ak je dostatok prírodného snehu, bežkovať môžete aj v známom golfovom areáli vo Veľkej Lomnici.

A to sa hocikde iba tak nenájde. Je to trasa pre klasických vyznávačov bielej stopy, ktorí sa netrhajú za výkonom, pohyb si vychutnávajú, dokážu sa zastaviť a kochať sa pohľadmi do okolia. V tomto prípade sú to nádherné výhľady na Vysoké Tatry, čo deň na bežkách urobia nezabudnuteľným. Trasa je upravená. Rovnako sa upravuje aj chodník z Tatranskej Lomnice až do Tatranskej Kotliny. Aj vás lyžovanie baví a chcete o ňom vedieť viac, navštívte v Tatranskej Lomnici Ski Museum. Uvidíte atrakciu – 3,07 metra dlhé lyže, ale aj dielňu na výrobu lyží, palíc a topánok a môžete ich porovnať s tými, ktoré tvoria dnešnú lyžiarsku výbavu.

Výstrahy na Chopku

Jedna tragédia a dvadsaťdva zásahov na Chopku za deň

Ilustračné foto:  HZS

Toto je bilancia iba jedného dňa na severnej strane Chopku. Spomíname ju preto, lebo tohtotýždňový pondelok sa zapísal aj do štatistík smrteľných úrazov. Lyžiarka v lokalite Konský grúň narazila do stromu a po prevoze do nemocnice zraneniam podľahla.

Horská záchranná služba upozorňuje na náročné podmienky v Nízkych Tatrách. Tamojší terén je pokrytý ľadom, čo spôsobuje najmä silný vietor nielen na severnej, ale aj južnej strane, preto sa momentálne neodporúča pohyb po lyžiarskych tratiach, ani vo voľnom horskom teréne v tejto lokalite.

Ako uvádza na svojej stránke Horská záchranná služba: „Bez dostatočných skúseností a vhodného výstroja je pohyb v tomto teréne nebezpečný, dokonca život ohrozujúci.“

Na lyžiarskej trati sa treba riadiť Bielym kódexom

Lyžiari a snoubordisti sa na tratiach musia riadiť Bielym kódexom.  Ilustračné foto: Pixabay  

V priebehu spomínaného pondelka záchranári upozornili prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska Jasná na nevhodné podmienky na zjazdových tratiach a ten rozhodol o uzatvorení najvyššie položených zjazdoviek na severnej strane Chopka pre náhle zhoršenie počasia a slabšiu viditeľnosť. Ako uviedli Správy RTVS zranenú lyžiarku našli pracovníci strediska mimo svahu. Privolaní horskí záchranári jej poskytli prvú pomoc a zariadili letecký transport do nemocnice. Tam, žiaľ, na následky zranení zomrela.  

V priebehu dňa zasahovali záchranári v tomto stredisku ešte 22-krát pri zraneniach lyžiarov. Ďalších asi osemdesiat lyžiarov bolo v stredisku zvážaných zo svahov pokrytých ľadom snežnými pásovými vozidlami.

Takýto deň nie je na Chopku výnimočný. Ako prízvukovali záchranári z tamojšieho strediska v spravodajstve verejnoprospešnej televízie, niekedy je to aj tridsať zásahov i viac  za deň k ťažkým úrazom, pričom príčinou je predovšetkým precenenie schopností, nedisciplinovanosť lyžiarov, nerešpektovanie pokynov a alkohol.

Za deň zasahovali záchranári na severnej strane Chopku 23-krát

Horskí záchranári tvrdia, že pribúda lyžiarov, ktorí zle odhadnú svoje schopnosti, čo je dôvod ťažkých úrazov na tratiach.   
Ilustračné foto: Pixabay

Ako sa treba správať na lyžiarskej trati? Pravidlá ohraničuje Biely kódex. Zdôrazňuje, že k iným osobám sa treba správať ohľaduplne, ovládať rýchlosť i spôsob jazdy a prispôsobiť ju stave trate i počtu lyžiarov na nej. Jazdu treba smerovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu pred i okolo jazdiacich lyžiarov a snoubordistov. Predbiehať treba s dostatočným priestorom, vchádzať na trať až potom, keď je jasné, že sa zhora či zdola nepribližuje iná osoba.

Nebezpečné je i bezdôvodné zastavenie či státie na zúžených a neprehľadných častiach trate, preto sa tomu treba vyhnúť. Pri páde treba miesto čo najskôr opustiť. 

Biely kódex prikazuje, že na stúpanie alebo schádzanie po lyžiarskej trati treba použiť jej okraj, nevyhnutné rešpektovanie označenia a pokynov prevádzkovateľov trate. Pri úraz je každý lyžiar a snoubordista povinný poskytnúť prvú pomoc podľa svojich schopností a oznámiť úraz prevádzkovateľovi alebo HZS a zostať na mieste. Ten, kto lyžuje, či snouborduje, mal byť mať bezpečnú lyžiarsku výstroj, lyžiari do 15 rokov sú povinní nosiť prilbu. Ak dôjde k nehode, každý jej účastník i svedok je povinný preukázať základné údaje o sebe.

Dôležité je poistenie, ale aj aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorú si treba pre každý prípad inštalovať do mobilu.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek.

Exkluzívne s novým riaditeľom horských záchranárov: Pri zmenách rozhodnú dáta, nie pocity

Foto: archív Martina Matúška.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia, no horským záchranárom sa stal v roku 1996. Je lavínovým špecialistom a psovodom lavínového psa, zdravotným záchranárom, viacnásobným víťazom medzinárodných horských súťaží doma i v zahraničí, železným mužom Ozbrojených síl SR, známym skialpinistom a horským vodcom s osvedčením UIAGM. Hovoríme s ním o jeho plánoch na novej pracovnej pozícii.

S akými víziami ste nastúpili na svoj nový pracovný post?
Mojím cieľom je zlepšiť spoluprácu so všetkými zložkami integrovaného záchranného systému, a to aj mimo zásahových oblastí Horskej záchrannej služby, prehlbovať spoluprácu s vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou či správami národných parkov. Chcem pokračovať v materiálno-technickom vybavení oblastných stredísk, HZS by mala pokračovať v trende čerpania prostriedkov z európskych fondov. A najmä, plánujem obnoviť preventívnu a naštartovať edukačnú činnosť vo všetkých oblastiach záchrany.

Poďme nadviazať. Aké kroky už máte za sebou?
Rozbehli sme rozsiahle analýzy zamerané na zisťovanie stavu záchranárstva v porovnaní s minulosťou. Do leta by sme mali dostať výsledky, teda nielen pocity, ale aj dáta. A na ich základe budeme reorganizovať horskú záchrannú službu. Už teraz vieme, že sme v situácii, keď treba niektoré procesy urýchliť a zoptimalizovať.

Nie je to všetko, predpokladám…
Za tých niekoľko týždňov, čo som vo funkcii, som už nadviazal kontakty s takmer všetkými zložkami, s ktorými chcem spolupracovať, či už je to ochrana prírody, štátne inštitúcie, značkári, viaceré zväzové či klubové organizácie, ktoré pôsobia najmä vo Vysokých Tatrách. Nasledovať budú ostatné národné parky. Chcem nájsť prieniky vo vzájomnej spolupráci tak, aby sme našli riešenie napríklad aj pre optimálne uzávery chodníkov, a to nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj bezpečnosti návštevníkov.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.

Na čo z toho sa najviac tešíte a z čoho máte už teraz vrásky?
Vrásky mi pribúdajú najmä z množstva administratívnych povinností, ktoré mám na pracovnom stole, a ktoré treba v rozumných termínoch zvládnuť a zžiť sa s nimi. Administratíva, ktorú treba rešpektovať, zaberá mnohokrát viac času ako záchranársky výkon v teréne.

A čo radosť?
Momentálne mi robí najväčšiu radosť to, keď si stihnem ráno pred prácou alebo po nej zašportovať. No tú ozajstnú radosť budem mať až potom, keď sa mi podarí niektorý z mojich plánov aj zrealizovať. Na bilancovanie je teraz ešte skoro, až o pár mesiacov budem múdrejší. Budeme mať hotové analýzy a budeme vedieť, ako nastaviť nový systém práce a zaviesť ho do praxe. Zatiaľ ma teší najmä to, že tých plánov je dosť a že mám chuť ich aj realizovať.

Váš názor na nový návštevný poriadok Tatranského národného parku?
Vstúpil do platnosti iba nedávno a už sú voči nemu vážne výhrady. Ani z pohľadu turistu – pešieho, lyžiara, bežkára či skialpinistu, lezca, horolezca a iných návštevníkov nie je poriadok nastavený ideálne. No treba ho, lebo v horách si nemôžeme robiť všetko, čo chceme. Pravidlá musia byť, rovnako aj ich zmeny, ak sa ukáže, že prax potrebuje niečo inak, ako sú nastavené. Ani návštevný poriadok nemusí byť nemenný, potrebuje väčší súlad záujmov ochranárov a záujmov návštevníkov našich veľhôr.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.

Vo viacerých vystúpeniach zdôrazňujete potrebu výchovy a vzdelávania návštevníkov hôr. Aká je vaša predstava, aby sa prehĺbila?
Mám na mysli široký záber činností. Od prednášok, besied až po múzeá, od najmenších detí až po reálnu edukačnú, kontrolnú a represívnu činnosť v teréne. Ich praktickým výstupom môžu byť cykly prednášok určených verejnosti pri stretnutia alebo vo virtuálnom priestore, alebo hoci aj informačné tabule v teréne, ktoré by sa osadzovali v spolupráci s tými inštitúciami, ktoré majú v danej lokalite pôsobnosť. V tom, ako na to, sa nám treba vrátiť možno o štvrťstoročie dozadu a nadviazať na to pozitívne, čo sa už dosiahlo. Mám osobnú skúsenosť s takýmto pôsobením v Centre lavínovej prevencie. Treba tu viac spolupráce, napríklad aj medzi HZS a národnými parkami. No nielen to, na vyššiu úroveň je nevyhnutné nastaviť aj vzdelávanie v rámci jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému až po reálny výkon v našich zásahových lokalitách.

Máte nejaké rady z hľadiska prevencie úrazov voči návštevníkom hôr?
Ak sú už v horách, dávať rady je neskoro. To, ako sa majú správať voči prírode a sebe navzájom sa treba naučiť skôr. Musíme sa vrátiť späť k zdravému sedliackemu rozumu, pristupovať k prírode a športovaniu v nej s pokorou, pokojom a pripraviť sa na to, čo nás v horách môže stretnúť.

Čo konkrétne to znamená?
Túry si treba naplánovať, hľadať informácie tam, kde ich uverejňujú odborníci a nenechať sa učičíkať komentármi na sociálnych sieťach, že to či ono bola „brnkačka“ a že to dáte tiež. Nikdy neviete, či človek, ktorý takto zľahčene komentuje svoju túru, bol, či nebol kondične dobre alebo výborne zdatný, akú mal výbavu a akú podporu. Dnes je o trasách, výstupoch, výkonoch popísané veľa, ale zakaždým platí, že aktuálne počasie môže úplne zmeniť situáciu a aj najľahšia túra sa stane bojom o život. V horách dvojnásobne platí, že najďalej sa dá zájsť pomaly. Ak mám dať radu, tak treba sa púšťať iba do takého výkonu, ktorý sa dá zvládnuť a na ktorý máte sily a výbavu.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.
Sympózium snehuliakov

Ľudia majú sympóziá v meste, snehuliaky na Skalnatej chate

Ilustračné foto: Pixabay

Ak majú sympóziá ľudia, prečo by ich nemohli mať snehuliaky. Toto si povedali pred siedmimi rokmi na Skalnatej chate a založili tradíciu, ktorá má dodnes veľký ohlas.

O čo ide? Treba prísť ku Skalnatej chate, postaviť snehuliaka, odfotografovať ho a fotografiu poslať na adresu Skalnatej chaty (info@skalnatachata.sk). Môže to urobiť ktokoľvek – veľkí či malí návštevníci, starí alebo mladí, môžu postaviť malého i veľkého snehuliaka a vyzdobiť ho, čím chcú – najlepšie tým, čo príroda dala. Dôležité je, aby krásavec zo snehu stál v blízkosti chaty.

Jednoduchý nápad, chytá sa ho každý, kto má čo i len maličký zmysel pre recesiu. Aktuálny ročník Sympózia snehuliakov má časové rozmedzie: 28. december 2023 – 10. marec 2024.

Stavať a posielať fotografie treba teda stihnúť do záveru prvej marcovej dekády. Každú fotografiu spolu s menom autora organizátori „vešajú“ na FB Skalnatej chaty, kde je možné k jednotlivým fotografiám pripojiť hlas. Súťaž má totiž dve kategórie – štyroch najlepších určí počet lajkov verejnosti a štyroch odborná porota zo Skalnatej chaty.

Sympózium snehuliakov na Skalnatej chate

Pohľad do minulých ročníkov recesistickej súťaže. Ilustračné foto: Lukáš Šichta  

Mená výhercov zverejnia vyhlasovatelia na webovej  a FB stránke Skalnatej chaty. Snehomaniaci dostanú ceny od sponzorov súťaže.

Tak čo, zaujalo vás to? Mnohých návštevníkov legendárnej Skalnatej chaty áno. Stačí pozrieť spomínanú FB stránku. A ako sa na chatu dostanete?  

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny, okolo vedie známa Tatranská magistrála. Chata má nenápadný tvar, akoby chcela splynúť s prírodou a kameňmi naokolo. Stretávajú sa tu chodníky k Skalnatému plesu, do Malej a Veľkej Studenej doliny i k Zelenému plesu.

Päť minút od chaty je stanica sedačkovej lanovky z Tatranskej Lomnice. V blízkosti je najvyššie položená a najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice, meria 12 kilometrov. Vysokohorské chodníky v Tatrách sú do polovice júna uzavreté, na Skalnatú chatu sa však dostanete celoročne.

Ak chcete celodennú túru, je to dobrý tip. Vybrať si môžete medzi lanovkou a túrou.  Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé štyri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, dostanete sa ňou až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu pár minút.

Skalnatá chata sa nachádza v nadmorskej výške 1 751 m

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny.   
Ilustračné foto: Severovýchod Slovenska

Ponúka sa aj iná možnosť. Vyraziť zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále k cieľu.

Pri Skalnatej chate vás čaká terasa, môžete si oddýchnuť a vychutnať krásne výhľady na okolie. Keďže výstup až sem sa považuje za stredne náročnú túru, zoberte na ňu aj deti.

Plány na stavbu chaty sa začali rodiť v Skalnatej doline pod Skalnatým ohniskom. Bol to balvan, pod ktorým sa zvykli ukrývať návštevníci doliny. Jednoduchú útulňu, volali ju kaverna, tu postavili v roku 1877. O viac ako polstoročie k nej pribudla chata s ubytovaním. Mala vychýrenú atmosféru a kuchyňu, stala sa jednou z najobľúbenejších v Tatrách.

Odvtedy prešla prestavbami, ale aj obavami, či nezanikne. Pôvodné poslanie jej vrátila legenda horského nosičstva Laco Kulanga. Zničenú a opustenú chatu s citom zrekonštruoval. Chatárčil tu donedávna. Dnes v tom pokračuje jeho syn Pavol a ďalej ju zveľaďuje. Má osem lôžok, jedáleň s teplými a studenými jedlami a otvorenými dverami pre každého turistu. Či už príde peši, alebo lanovkou. A v rámci recesie pri nej postavte snehuliaka.         

Viera Legerská

Horskí záchranári v akcii

Zachraňovali skialpinistu a pátrali aj po turistovi na najdlhšej magistrále Slovenska

Ilustračné foto: HZS

Zachraňovali skialpinistu, pátrali po nezvestnom na Ceste hrdinov SNP a pomáhali aj pri zraneniach pretekárok na Svetovom pohári v Jasnej. Záchranári Horskej záchrannej služby boli aj uplynulý víkend v plnej pohotovosti.

V nedeľu v ranných hodinách prijala HZS tiesňové volanie od 35-ročného českého skialpinistu. Zranil si koleno a bol v Útulni pod Chabencom. Sám zostúpiť nedokázal. Horských záchranárov k útulni doviezla letka ministerstva vnútra. Po ošetrení vrtuľník odviezol pacient na Bystrú a odtiaľ ho terénnym vozidlom odviezli do nemocnice v Brezne.

Zachraňovali skialpinistu v Nízkych Tatrách

Zraneného skialpinistu vrtuľník transportoval  na Bystrú.  
Foto:  HZS 

Šťastne sa skončilo aj pátranie po 33-ročnom slovenskom turistovi, ktorý prechádzal Cestu hrdinov SNP. Na najdlhšej turistickej magistrále, ako uvádza portál Horskej záchranne služby, udržiaval s rodinou pravidelný kontakt a uvádzal pritom aj svoju polohu. No keď sa dostal do blízkosti sedla Priehyba v Nízkych Tatrách, na dlhší čas sa odmlčal. Rodina zalarmovala záchranárov, tí najskôr požiadali operačné stredisko policajného zboru o lokalizáciu mobilného telefónu turistu.  A až po získaní informácií sa vydali do terénu z južnej i severnej strany Nízkych Tatier.

„Nezvestný muž bol nájdený v dobrom zdravotnom stave v turistickom prístrešku v sedle Priehyba, kde sa rozhodol prenocovať,“ uvádza HZS.

Horskí záchranári asistovali aj na Svetovom pohári v Jasnej

Horskí záchranári zasahovali aj počas Svetového pohára v Jasnej.  
Foto:  pre HZS Matej Rumanský

Horskí záchranári boli aktívni aj počas Svetového pohára v Jasnej. Počas prvého dňa pretekov ich žiadali o pomoc dvadsaťkrát. V piatich prípadoch išlo o zranenia pretekárok na trati. Jednou z nich bola, žiaľ, aj Petra Vlhová, ktorá sa zranila krátko po svojom štarte. Pätnásť zásahov, ktoré koordinovali aj s príslušníkmi 5. pluku špeciálneho určenia, smerovali do radov divákov. A okrem nich zasahovali šesťkrát na lyžiarskych tratiach v stredisku.

Nedeľa bola z pohľadu horských záchranárov v Jasnej pokojnejšia. Do terénu museli vyraziť tri razy, zakaždým pomáhali návštevníkom strediska mimo trate. A rovnaký počet zásahov si vyžiadali aj zostupujúci diváci, ktorí po skončení pretekov odchádzali z Jasnej.

Záchranársky rušnejšie bolo v nedeľu na lyžiarskych tratiach mimo Lukovej – Kolieska. Na severnej strane Nízkych Tatier pomáhali záchranári lyžiarom v šiestich a na južnej strane v dvoch prípadoch. „Pre urýchlenie zásahu vo voľnom horskom teréne bol využitý vrtuľník Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR, ktorý bol v priebehu celého víkendu v pohotovosti v lokalite Lúčky,“ uvádza sa na portáli Horskej záchrannej služby.

Viera Legerská

V nedeľu panovala v Jasnej elektrizujúca atmosféra

Aj v nedeľu panovala v Jasnej elektrizujúca atmosféra

Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Postarali sa o ňu diváci, ktorí opäť prišli vo veľkom počte sledovať preteky Svetového pohára k zjazdovke Luková – Koliesko, aj keď sa v nich už nepredstavila Petra Vlhová.

Naša lyžiarska jednotka sa zranila v sobotu v prvom kole obrovského slalomu a v tejto sezóne sa už do súťažného kolotoča nezapojí. „Chcela by som sa všetkým fanúšikom, partnerom, rodine aj priateľom poďakovať za neskutočnú podporu a sľubujem, že spravím všetko preto, aby som sa čo najskôr vrátila ešte silnejšia,“ napísala Petra v sobotu večer na sociálnej sieti.

V nedeľu sa súťažilo v slalome. Zvíťazila Američanka Mikaela Shiffrinová, ktorej sa v tejto disciplíne v Jasnej stopercentne darí. Z prvého miesta sa tu tešila aj v rokoch 2021 a 2016. Druhé miesto dnes obsadila Chorvátka Zrinka Ljutičová, tretia skončila Anna Swenová Larssonová zo Švédska.

Martina Dubovská mala v Jasnej obrovskú podporu divákov

Veľkú podporu divákov mala v Jasnej aj Slovenka reprezentujúca Českú republiku Martina Dubovská.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Víťazka slalomu Mikaela Shiffrinová ocenila, že diváci prišli na preteky aj v nedeľu, aj keď Petra nemohla štartovať. Okrem nej vyzdvihli slovenských fanúšikov aj ďalšie pretekárky, viaceré si s nimi natáčali príspevky na svoje sociálne siete.

Preteky Svetového pohára v lyžovaní v Jasnej boli v tomto roku najväčšou športovou udalosťou na Slovensku. Atmosféru umocnilo počas oboch víkendových dní aj nádherné zimné slnečné počasie.

Preteky Svetového pohára sa v Jasnej konali po troch rokoch. V roku 2021 (6. a 7. marca) bol tiež na programe slalom a obrovský slalom. Udalosť ovplyvnila vtedy prebiehajúca pandémia, preteky sa konali takmer bez divákov. Petra Vlhová obsadila v sobotu v slalome druhé miesto, v nedeľu v obrovskom slalome sa jej podarilo zvíťaziť.

Svetový pohár sa v Jasnej konal aj v roku 2016, kedy sa vrátil na Slovensko po 30 rokoch. V slalome zvíťazila Američanka Mikaela Shiffrinová, druhá skončila Švajčiarka Wendy Holdenerová, tretia naša Veronika Zuzulová. Petra Vlhová obsadila deviate miesto.

Preteky Svetového pohára sa konali v Jasnej aj za socializmu v rokoch 1984, 1982 a 1979, vo Vysokých Tatrách v rokoch 1986, 1983, 1980, 1974 a 1969.

Jaro Kizek, jaro@cezhory.sk

Tragédia v Mengusovskej doline

Od obrovskej tragédie vo Vysokých Tatrách uplynulo polstoročie

Od lavínovej tragédie v Mengusovskej doline ubehlo 50 rokov. Foto: archív HZS

Vo Vysokých Tatrách 20. januára 1974 zaznamenali zvýšenú lavínovú aktivitu. Pod snehom sa vtedy vo veľhorách ocitlo dohromady 31 ľudí, štrnásť pád lavín neprežilo. Medzi obeťami boli aj študenti Strednej priemyselnej školy strojníckej z Komárna.

Lavína, ktorá v ten deň padla dvadsať minút pred jedenástou hodinou spod sedla nad Skokom, a ktorej čelo sa zastavilo na prístupovej ceste na Popradské pleso, sa dodnes považuje za najtragickejšiu v histórii Vysokých Tatier. Od jej pádu dnes uplynulo polstoročie. Ako uvádzajú archívne pramene, dĺžka odtrhnutej snehovej masy bola 350 m. Pohybovala sa v dĺžke asi 1,5 km s prevýšením 760 m, prekonala koryto Hincovho potoka a vyrútila sa na protisvah. Tam zasiahla skupinu komárňanských študentov, ktorí boli na lyžiarskom výcviku na Popradskom plese.

Keďže v dňoch pred pádom lavíny bolo zlé počasie, učitelia sa rozhodli krátko pred pádom lavíny výcvik ukončiť skôr a časť študentov s jedným učiteľom už čakala na odchod. O pár minút neskôr sa síce aj oni ocitli pod snehom, ale dokázali sa sami alebo za pomoci kamarátov  vyslobodiť a snažili sa privolať pomoc z chaty pri Popradskom plese. Vedeli, že lavína zasiahla plnou silou ich jedenásť spolužiakov, učiteľa a jeho trinásťročného syna.

Horská služba v Starom Smokovci ihneď rozbehla záchrannú akciu. Ešte pred príchodom záchranárov sa do hľadania zasypaných pustili študenti, učitelia, ale aj zamestnanci chaty a ubytovaní hostia. Prvého zo zasypaných študentov našli po troch hodinách. Ani jemu, ani väčšine ostatných pod mohutným nánosom snehu lavína nedala šancu. Do hľadania nasadili aj psov. Jedného zo študentov našiel lavínový pes Udo so záchranárom Štefanom Závadským päť hodín po páde lavíny. Bol v bezvedomí, ale ešte žil a lekári ho zachránili.  

Pátranie po zasypaných študentoch v ten deň neskoro v noci prerušili, pokračovalo sa na druhý deň už aj za pomoci množstva dobrovoľníkov, zamestnancov podnikov vo Vysokých Tatrách a pridali sa i vojaci. V ďalších dňoch a týždňoch spod snehu vyťahovali bezvládne telá ďalších obetí lavíny v Mengusovskej doline. Poslednú sa podarilo nájsť až 18. mája 1974.

Tragédia v Mengusovskej doline

Pátranie po obetiach najväčšie lavínového nešťastia vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS

Po tejto lavínovej nehode ministerstvo školstva zakázalo organizovať školské lyžiarske kurzy vo vysokohorskom prostredí. Spomínaná lavína totiž nebola jediná, ktorá skončila tragédiou účastníkov takýchto kurzov. Od roku 1956 bolo dovtedy zaznamenaných 5 väčších tragédií so študentskými obeťami.

Čo spôsobilo pád lavíny? Silný vietor a množstvo nového snehu. Ak sa stretnú, stačí málo, napríklad aj zaťaženie a masy snehu sa začnú rútiť nadol. Toto sa stretlo pod sedlom nad Skokom medzi Patriou a Malou Baštou v Mengusovskej doline. Sformovala sa tu veľká doska vetrom naviateho snehu, ktorá sa nestihla s podkladovou vrstvou dostatočne previazať. Deň predtým sa oteplilo, snehová prikrývka zvlhla a oťažela, jej hmotnosť narastala, čo sú podmienky pre uvoľnenie obrovskej masy snehu.

Na veľké, resp. akútne, lavínové nebezpečenstvo na spomínaný deň upozorňovalo aj Stredisko lavínovej prevencie. Vtedy fungovalo viac ako rok a informácie poskytovalo cez rádio, dostali ich aj vysokohorské chaty a lyžiarske strediská a dostali sa aj ku komárňanským organizátorom kurzu. Preto ho predčasne ukončili, no odísť už nestihli.

V ten deň padlo vo Vysokých Tatrách viac lavín, no zostali v tieni tej z Mengusovskej doliny. Pri lavínových nehodách pod Skalnatým plesom a v Malej Studenej doline zahynuli ďalší dvaja ľudia. V Malej Studenej doline prišiel o život horolezec, ktorý ňou schádzal s kamarátom. V Skalnatej doline to bol turista, ktorý sa pridal k zostupujúcim zamestnancom kabínkovej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Pre zlé počasie prerušili jej prevádzku zamestnanci sa rozhodli zostúpiť nadol pešky spolu s dvoma turistami. Päticu zasypala povrchová lavína. Pre jedného osudne, pre štyroch ostatných skončila nehoda zraneniami.  

Viera Legerská

Zdroj: Archív Strediska lavínovej prevencie, Horskej služby TANAP-u a SHMÚ