Značkovaný chodník v Kamenistej doline pretína nános základovej lavíny

Cez Kamenistú dolinu opatrne, chodník križuje nános základovej lavíny

Cez Kamenistú dolinu v Západných Tatrách prechádzajú turisti, keď si vyhliadnu túru z Podbanského do Pyšného sedla. Stredisko lavínovej prevencie HZS aktuálne upozorňuje, že značkovaný chodník zasiahol nános základovej lavíny, preto treba pri prechode cez lavínu zvýšiť opatrnosť.

Kamenistá dolina je asi sedem kilometrov dlhá dolina v Západných Tatrách, ktorá odbočuje z dolnej časti Tichej doliny. Preteká ňou Kamenistý potok a cez údolie prechádza modro značkovaný turistický chodník z Podbanského až do Pyšného sedla. Napriek tomu, že je označený aj ako teritórium medveďov, turisti prechod dolinou často vyhľadávajú.

Počas prechodu Kamenistou dolinou v Západných Tatrách treba zvýšiť opatrnosť
Počas prechodu Kamenistou dolinou v Západných Tatrách treba zvýšiť opatrnosť. Autor fotografie: Stredisko lavínovej prevencie HZS

Momentálne musia dávať pozor na nános základovej lavíny, ktorý zasiahol aj značkovaný chodník. Stredisko lavínovej prevencie HZS upozorňuje na zvýšené riziko prechodu po tomto nánose a apeluje na opatrnosť.

Autor titulnej fotografie:  Stredisko lavínovej prevencie HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hotel Kontakt v Starej Lesnej.

Viete, ktorý slovenský hotel mal wellness centrum ako prvý?

Aj tento rok sme sa rozhodli zopakovať si jednu z najkratších a ľahko dostupných ciest vo Vysokých Tatrách a spojiť ju s víkendovým pobytom v hoteli Kontakt v Starej Lesnej. Vybrali sme sa k Vodopádom Studeného potoka, je to túra, ktorá patrí medzi tatranské klasiky.

Vyrážame zo Starého Smokovca po zelenej značke na Hrebienok. Premáva tam lanovka, ale my ideme okolo nej po vlastných. Najprv na Hrebienok, potom po zelenej značke smerom na Bilíkovu chatu, odtiaľ k vodopádom. Veľa turistov okolo nich len prechádza a pokračuje vo svojej túre ďalej, my ich teraz máme ako cieľ výletu.

Hore sme si vychutnali pohľad na Obrovský vodopád, ktorý je najväčší v sústave, je to fascinujúce divadlo, ktoré asi nikdy neomrzí. Pozreli sme si aj na ďalšie vodopády, urobili fotky, videá, užili si voňavý vzduch s malými čiastočkami vody, a vybrali sa späť po tej istej ceste.

Zo Starého Smokovca sme sa odviezli tatranskou železnicou do nášho ďalšieho cieľa – hotela Kontakt v Starej Lesnej. Aj toto bol príjemný zážitok. Moderne zariadený hotel, voňavý s usmievavým personálom. Predchádzajúca túra síce až tak nepreverila našu kondíciu, ale wellness prišiel vhod. Je dosť priestranný s vonkajšou terasou, doslova pod stromami tatranského lesa.

Priestranný vonkajší wellness je doslova pod stromami tatranského lesa. Foto: Hotel Kontakt.
Priestranný vonkajší wellness je doslova pod stromami tatranského lesa. Foto: Hotel Kontakt.

Majú sedem sáun a relaxačných miestností, bazén, jacuzzi bar s vírivkami, dá sa objednať aj masáž a SPA procedúry. Možno ste nevedeli, že Kontakt je prvým hotelom na Slovensku s wellness centrom. Koncept, štandard a kvalitu si držia už od roku 2000.

Hotelová reštaurácia je zariadená pekne a vkusne. Vidieť, že si dávajú záležať na jedle, na svoje si prídu milovníci tradičných slovenských jedál, ale sú tu aj zahraničné špeciality, wellness jedlá i sezónne delikatesy. Večer sme sa zúčastnili grilovačky v kolibe za hotelom. Bolo to veľmi príjemné, zábavné, opäť neskutočne dobré jedlo a hudba.

Okrem dospelých návštevníkov si na svoje prídu v areáli hotela aj deti. Foto: Hotel Kontakt.
Okrem dospelých návštevníkov si na svoje prídu v areáli hotela aj deti. Foto: Hotel Kontakt.

V hoteli ponúkajú zážitkovú gastronómiu postavenú na súčasných kulinárskych trendoch. Známe sú zážitkové víkendové pobyty, grilovačky spojené s degustáciou vína (zažili sme aj my), usporiadajú aj letné hudobné večery a rôzne party. Viac nájdete na hotelkontakt.sk.

Zaujala nás ešte jedna vec, aj keď je tento hotel veľký a priestranný, atmosféra v ňom je doslova domácka. Nemáte pocit, že je všade okolo vás veľa ľudí – hostí, ktorí sa ponáhľajú do reštaurácie na jedlo alebo práve niečo hľadajú. Náš víkendový pobyt aj preto splnil svoj účel, do každodennej reality sa vraciame nabití energiou. Už teraz sme sa dohodli, že si pobyt v hoteli Kontakt v Starej Lesnej ešte niekedy zopakujeme.

Autor titulnej fotografie: Hotel Kontakt.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Slovenským záchranárom pomohli kolegovia z poľského TOPR

Dramatické minúty zažili horskáči v masíve Gerlachu

Aj majster tesár sa utne. A aj skúseným horolezcom sa môže stať, že potrebujú pomoc. Príkladom toho sú aj dve udalosti, ktoré museli horskí záchranári riešiť v nedeľu, 30. júna v masíve Gerlachu.

Najskôr horských záchranárov kontaktovali so žiadosťou o pomoc slovenskí horolezci. „Počas výstupu Martinovou cestou na Gerlachovský štít, v oblasti Litvorového sedla, si 40-ročný člen ich skupiny pádom spôsobil poranenie hlavy, hornej a dolnej končatiny,“ znel podľa portálu HZS apel na zásah.

Evakuácia v oblasti Litvorového sedla
Evakuácia v oblasti Litvorového sedla. Autor fotografie: HZS

Horskí záchranári ihneď o súčinnosť pri záchrannej akcii požiadali Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, Letu Ministerstva vnútra SR, ale aj poľský TOPR. No pre silný nárazový vietor bolo nasadenie leteckej techniky neúspešné. Záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry sa preto vybrali zranenému mužovi pozemne.

Keďže časom sa zlepšili poveternostné podmienky, Letka Ministerstva vnútra SR previezla do nižších partií Velickej doliny spolu s ďalšími príslušníkmi HZS materiál potrebný pre evakuáciu. Pacienta medzitým horskí záchranári ošetrili a pripravili na pozemný transport z exponovaného terénu lanovou technikou. Zniesli ho k Sliezskemu domu a odovzdali posádke Rýchlej zdravotnej pomoci. 

Zásah pod Kotlovým štítom, pacient bol vážne zranený
Zásah pod Kotlovým štítom, pacient bol vážne zranený. Autor fotografie: HZS

Už táto akcia by bola na jeden deň dosť. No počas nej prijalo Operačné stredisko tiesňového volania HZS ďalšiu žiadosť o pomoc z výstupu na najvyšší končiar Tatier.  

„Jeden zo skupiny slovenských horolezcov, ktorí vystupovali Velickou próbou, si v oblasti pod Kotlovým štítom v smere do Batizovskej doliny, približne 20-metrovým pádom privodil vážny úraz hlavy, chrbtice, dolnej končatiny a spôsobil si mnohopočetné poranenia,“ uvádzajú aktuality HZS.

Prvé ošetrenie 49-ročnému zranenému poskytol okoloidúci horský vodca, ktorý je zároveň profesionálnym horským záchranárom. Dôležité bolo, že okrem starostlivosti o pacienta do príchodu ďalšej pomoci, poskytoval z miesta aj dôležité informácie o poveternostných podmienkach, čo záchrannej akcii veľmi pomohlo.

Horskí záchranári takto transportovali pacienta do Velickej doliny
Horskí záchranári takto transportovali pacienta do Velickej doliny. Autor fotografie: HZS

Záchranári po ošetrení pacienta pripravili na letecký transport. „O súčinnosť bol požiadaný poľský TOPR, ktorý pacienta evakuoval z terénu a previezol ho do nemocnice v Zakopanom,“ uzatvára správa HZS, ktorá ďakuje všetkým záchranárom za účasť na akcii.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na tatranských chodníkoch pribúda nový druh turistov - psy

Pribúda fotiek so psami na štítoch. Je to v poriadku?

Viac neprídeme, odkazuje jeden z príspevkov na našej FB stránke. Dôvodom odkazu je hrozba pokuty za psa na turistickom chodníku vo Vysokých Tatrách, kde vodiť psov je zakázané. Čo na to návštevný poriadok a čo ostatní návštevníci veľhôr?

Náš prispievateľ sa pozastavoval na tým, že mu horský strážca nevysvetlil, prečo psy na veľkú časť značených chodníkov v našich veľhorách nesmú, aký je na to dôvod, keďže desať rokov so psom do Tatier chodil a so žiadnym zákazom či jeho kontrolou sa nestretol. Návštevný poriadok študovať už nebude, po príčinách zákazu tiež pátrať nebude a do Tatier už nepríde a radšej zamieri do Álp.

Horského strážcu nazval neohrozeným revízorom a komunikáciu s ním, ktorá podľa neho prebiehala slušne, vyhodnotil, že nie je vo veľhorách vítaným hosťom, preto sa podľa toho zariadi.

Jeho príspevok mal množstvo reakcií.  „Normálnemu človeku by došlo, že psy rušia miestnu faunu, a to i na vôdzke a ešte normálnejší človek by psa na štíty neťahal,“ odkazuje Miroslav Pijak. „Raz je to zakázané a neznalosť neospravedlňuje,“ pridáva sa Michaela Kobzová. „Každý deň porušia zákaz vodenia psov mnohí a ľudia si z toho robia srandu. Ja by som vám pokutu dal,“ konštatuje Radoslav Pitoňák.

Návštevné poriadky národných parkov presne určujú, kam psy môžu
Návštevné poriadky národných parkov presne určujú, kam psy môžu. Autor fotografie: archív AF

„Bohužiaľ, ľudia si za to môžu sami. Nechajú psy behať na voľno, neupracú po nich, vyrušujú zvieratá vo voľnej prírode a na ich správanie doplatia slušní psíčkári. A zbytočná je vyhrážka, že budú chodiť inde. Ak sa aj inde budú správať nevychovane, možno sa aj tam dočkajú podobného zákazu,“ píše Štěpánka Halmová. „Aj ja som párkrát videla ako psy naháňali kamzíky a svište, štekali a otravovali turistov. No je pravda, že horský strážca by mal vedieť poskytnúť aj informácie o dôvode pokuty,“ pridala svoj názor Mirka Gašpieriková.

„Ja psa neberiem už ani na české hory. A vôbec, Česi majú problém dodržiavať pravidlá kdekoľvek, potom máme mať nejakú povesť…,“ zapojil sa do komentárov Jiří Charbulák.

„Ani policajt nemusí vysvetľovať, prečo treba jazdiť deväťdesiatkou, alebo nevojsť do zákazu vjazdu. Proste sú tu normy, ktoré treba dodržiavať bez diskusie,“ zapája sa Radim Tomáš.

„Zabúda sa na základný fakt, že pred zhruba tridsiatimi rokmi v Tatrách platil úplný zákaz vstupu so psom. Ten po vzore TANAP-u prevzali v Poľsku. U nás sa to zmenou legislatívy povolilo a Tatry sa stali jedným obrovským venčoviskom psov. Plus, o exkrementoch no comment. Ľudia tu nechávajú bordel nielen po psoch, ale aj po sebe. Takže, aký údiv!“ necháva sa počuť Monik Alex.

Pes je dobrý spoločník. Aj v Tatrách?
Pes je dobrý spoločník. Aj v Tatrách?. Autor fotografie: archív LK

Výber názorov uzavrime príspevkov Jaroslava Švorca. Hovorí za všetko: „Sám som mal 30 rokov psov, no v Tatrách som s nimi na túre nebol. Prečo zakázané? Tak po prvé: stúpiť na chodníku do psích výkalov nie je príjemné. Na vine nie je pes, ale psovod. Po druhé: ísť po chodníku a odrazu proti vám vybehne povedzme husky alebo vlčiak (psovod 20 metrov za ním), tiež nie je príjemné. Na vine nie je pes, ale psovod. Po tretie: je medzi ľuďmi veľa takých, ktorí sa psov z rôznych príčin boja. A vyhýbať sa im na úzkom chodníku, kde pes ide na centimetre od človeka, tiež nie je pre každého príjemné. Uvedomiť si to má psovod, nie pes. Tvrdenie že „on vám nič neurobí“ obavy nezaženie.“

Diskutér ďalej pokračuje: „Po štvrté: stretnúť na chodníku dvoch navzájom sa bijúcich psov, ktoré sa pustili do seba, tiež nie je vhodným zážitkom. Po piate: vidieť voľne bežiaceho psa, ako naháňa napríklad kamzíka či svišťa, je „zážitok“, o ktorý nik nestojí. Na vine je psovod, nie pes. A po šieste: neviem, či skrvavene labky psov sú zážitkom, po ktorých psy túžia, či ich „výstup“ po strmých skalách je vhodný pre všetky plemená, či psovod vie, čo si jeho pes o tých túrach myslí, či mu to je po vôli a či pri tom netrpí. Nerobme zo psa vysokohorského turistu, keď príroda ho predurčila na niečo iné. Dnes pes, zajtra mačka, pozajtra andulky a časom možno aj akvária s rybičkami? A ešte niečo? Išiel s vami pes aj do kina, beriete ho do práce? Pes v Tatrách je móda posledných rokov – dovtedy problém nebol.“

Pes v Tatrách - je to vždy hrozba pokuty
Pes v Tatrách - je to vždy hrozba pokuty. Autor fotografie: archív Tatranskej informačnej kancelárie

A teraz pár slov z aktuálneho návštevného poriadku TANAP-u. Pohyb domácich miláčikov obmedzuje a je možný iba na vyhradených úsekoch chodníkov a na cestách so spevneným povrchom. So psom podľa týchto noviniek nie je možné vstupovať do vysokohorského prostredia, ani na väčšinu tatranských chát.

„Príkladom trasy, ktorú je možné absolvovať v sprievode psa, sú cesta zo zastávky Tatranskej elektrickej železnice Popradské Pleso na Popradské pleso, cesta z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, či z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu. Sprístupnený je aj chodník po modrej značke na Chatu pod Soliskom, ale využiť je možné aj trasy z Podbanského do Tichej, či Kôprovej doliny,“ spresňuje Správa TANAP-u s tým, že presné znenie tohto obmedzenia a mapy s vyznačenými lokalitami je možné nájsť na: www.tanap.sk/zvierata-v-tanap-e/. Nájsť tam možno aj lokality, na ktorých je vyslovene zakázaný pohyb psov vo vysokotatranskom prostredí.

Na Slavkovskom štíte
Na Slavkovskom štíte. Autor fotografie. archív NH

„Hlavným dôvodom, prečo sme návštevným poriadkom obmedzili pohyb psov v národnom parku, bol ten, že väčšina majiteľov štvornohých miláčikov sa už nevie zmestiť do kože. Správajú sa ku svojim psom s neprimeranou benevolenciou a psy majú pomaly väčšie práva ako voľne divo žijúce zvieratá, ale aj ako ľudia,“ povedala nám v rozhovore zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová.

Dodala, že kedysi pohyb psov v Tatrách neobmedzovali, no dnes ich vidíme už aj na Lomnickom štíte, Gerlachu, Kriváni, plašia a naháňajú zver a je ich čoraz viac. Dokonca sa stratia a treba ich hľadať. Ročne sa môže nachádzať na území TANAP-u 25 000 až 30 000 psov.

„Obťažujúce sú aj exkrementy. Hoci majitelia psov majú povinnosť vziať ich sebou, nerobia to. Niet sa čo diviť. Veď, kto by odnášal výkaly svojho psa v batohu z osemhodinovej túry do kontajnera niekde v tatranskej osade?! Okrem toho, že psie exkrementy môžu byť príčinou prenosu chorôb a parazitov na pôvodné zvieratá, znečisťujú vysokohorského prostredie cudzorodými látkami z priemyselne vyrábaných krmív,“ doplnila.

Spomenula tiež, že odkontrolovať obrovské množstvo psov, ktoré sa pohybuje v národnom parku, nie je v silách strážcov TANAP-u. A škody sú evidentné. Preto tie obmedzenia.

Autor titulnej fotografie:  archív TB

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Viac možností na stanovanie majú Nízke Tatry

Dá sa v Tatrách stanovať?

Vo Vysokých Tatrách iba na jednom mieste, v Nízkych Tatrách na viacerých. No stanovanie a bivakovanie má svoje podmienky a každý z národných parkov jeho okolnosti upravuje vo svojom návštevnom poriadku.

Poďme ale po poriadku. Návštevný poriadok Tatranského národného parku uvádza, že stanovať a bivakovať na jeho území možno iba v lokalite Táborisko pod Vysokou v Bielovodskej doline. Dokument presne upravuje aj obdobie, kedy sa to dá. Ide o čas od 1. júna do 31. októbra a od 15. decembra do 15. apríla nasledujúceho roka, a to len v rámci viac dní trvajúceho skialpinistického alebo horolezeckého prechodu.

V táborisku nie je možné zakladať otvorený ohniskový oheň, použité môžu byť iba kempingové variče.

Táborisko pod Vysokou v Bielovodskej doline
Táborisko pod Vysokou v Bielovodskej doline. Autor fotografie: archív Tatranskej informačnej kancelárie

Iné táborisko sa v návštevnom poriadku TANAP-u neuvádza. No znalci tatranskej turistiky poznajú ešte jedno povolené táborisko. Nachádza sa pred chatovou osadou Bobrovecká Vápenica na podhorí Západných Tatier pred ústim do Jaloveckej doliny, vyhradilo ho Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec. 

Nízke Tatry majú viac možností na táborenie. Turisti ich využívajú hlavne počas prechodu hrebeňovkou pohoria. Majú až osem možností. Tu sú:

  1. Predné sedlo – modrá turisticky značená trasa (TZT), 2610
  2. V sedle Andrejcová pri útulni – červená TZT 0801
  3. Sedlo Priehyba – červená TZT 0801
  4. Sedlo Ramža pri útulni – červená TZT 0801
  5. Sedlo Čertovica (pod chatou HZS alebo za objektom motorestu Čertovica)
  6. Ďurková v prípade naplnenia kapacity útulne – modrá TZT 2639, zelená TZT 5609
  7. Osada Magurka pri turistickej chate na Panskej lúke
  8. Hriadeľské sedlo – červená TZT 0801

Všetky oficiálne táboriská majú, samozrejme, svoj prevádzkový poriadok. Ak si v nich potrebujete rozložiť stan, treba sa s ním oboznámiť.

Autor titulnej fotografie:  Mirka Lulkovičová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Krásu Tatier objavili už aj turisti z Blízkeho východu.

Krásu Tatier objavili už aj Arabi

Na poľskej strane Tatier pribúdajú návštevníci z Blízkeho východu, slovenskú časť opäť objavujú maďarskí turisti. Svedčia o tom štatistiky z tohto i predchádzajúcich rokov.

Dopravná značka oznamujúca, že do Zakopaného je to ešte päť kilometrov a hneď za ňou banner s reklamou na reštauráciu v arabčine aj s QR kódom s ďalšími informáciami. To môžete vidieť na fotografii poľského portálu Notes form Polland, ktorý informuje, že stredisko Zakopane sa v ostatných rokoch stalo obľúbenou destináciou pre arabských návštevníkov.

Turisti z arabských krajín objavujú hory
Podľa najznámejších poľských novín Gazeta Wyborcza tvorili návštevníci z Blízkeho východu minulý rok najpočetnejšiu skupinu zahraničných turistov v poľských Tatrách. Tento rok predpokladajú, že by malo pricestovať z arabských krajín okolo 15 % návštevníkov. Ide hlavne o štáty ako Bahrajn, Spojené arabské emiráty či Katar.

Turisti z nich míňajú v priemere viac ako poľskí či iní európski návštevníci, preto sú v Zakopanom a okolí okrem iných aj nápisy propagujúce reštaurácie a iné podniky v arabčine. Podľa Tatranskej obchodnej komory majú tento rok o 20 % viac rezervácií z Blízkeho východu ako v uplynulej sezóne. Títo turisti pomáhajú vykryť dieru po ruských a bieloruských návštevníkoch.

Do Tatier sa vracajú Maďari
Táto štatistika sa už niekoľko rokov potvrdzuje na našej strane veľhôr. Podľa výsledkov návštevnosti a štruktúry ubytovaných návštevníkov sú zástupcovia našich južných susedov už niekoľko sezón na štvrtom mieste hneď za Slovákmi, Čechmi a Poliakmi. Podľa odhadov odborníkov je príčinou návratu Maďarov do našich veľhôr lepšiaca sa kvalita služieb i marketingové aktivity.

Do Tatier to nemajú až tak ďaleko a je to pre nich zážitok, aký doma nezažijú. Reč je samozrejme o tatranských štítoch, ale aj dolinách, horských plesách a výhľadoch na scenériu kopcov či okolitú krajinu desiatky kilometrov ďaleko. Maďarských turistov podľa štatistík v našich veľhorách každý rok pribúda, čo je pozitívny trend, ktorý by mohol pokračovať aj v budúcnosti.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Roháče

Nad Tatrami sa bude blýskať a dunieť majú aj hromy

Vyzerá to tak, že Tatry od dnes až do konca víkendu zažijú všetky fázy letného počasia. Dnes môžu nad Tatrami burácať aj hromy, v sobotu má byť zamračené, no nedeľa nám má ukázať slnkom prežiarené končiare. Tomu by mala zodpovedať aj naša turistická výbava.

Meteorológovia najmä na piatok varujú v celej oblasti Tatier pred búrkami s intenzívnym dažďom, silným vetrom a krúpami, a to hlavne popoludní. Preto aj Horská záchranná služba upozorňuje na riziká s tým spojené. Vo Vysokých Tatrách sú ešte stále miesta so súvislou snehovou pokrývkou, preto si na turistiku treba zobrať aj kompletnú zimnú výstroj. Hrozí riziko pošmyknutia a úrazu.

Neuplynula ani hrozba ďalšieho zosuvu turistického chodníka z Hrebienka k Rainerovej chate. Preto je uzatvorený, obchádzka vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty a vodopádov Studeného potoka.

Pre Západné Tatry platí upozornenie, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou (množstvo popadaných stromov a zarastený krami). Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

A k Nízkym Tatrám sa vzťahuje upozornenie, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Ivan Navihh

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Peter Zemčák v kabíne lanovky smerujúcej zo Starého Smokovca na Hrebienok

Neverili by ste, čo všetko môže zažiť lanovkár

Najskôr poďakovanie. Naše podcasty, ktoré učia láske k horám, a to nielen deti, uspeli v ankete Podcast roku 2024. Dostali sa medzi top dvadsiatku najlepších na Slovensku, a to aj vďaka vám, ktorí ste ich tvorcov podporili v hlasovaní.

Snažíme sa vám stále ponúkať zaujímavé témy a hovoriť o zaujímavých ľuďoch. Hlavnou postavou najnovšieho z dielov podcastov, ktoré poznáte pod hlavičkou S batohom cez hory, je Peter Zemčák, ktorý má pod palcom prevádzku pozemnej lanovky zo Starého Smokovca na Hrebienok. Neverili by ste, čo všetko môže taký lanovkár, ako sa jeho profesii ľudovo hovorí, zažiť.

Sprevádzal napríklad vozeň, v ktorom sa na návštevu Hrebienka viezla anglická kráľovná Alžbeta II., každý deň ho víta iný pohľad na končiare Tatier a panorámu Popradu či Svitu a každý deň mu môže priniesť aj úplne nové a nečakané veci súvisiace s prevádzkou lanovky. Musí sa totiž starať o jej bezchybný stav a bezpečnosť cestujúcich.

Tí mu občas spestria dni svojimi inovatívnymi pohľadmi na to, čo ten-ktorý lístok, ktorý si kúpili, môže zabezpečiť, alebo nie. Lebo možností, ako využiť lanovku a služby, ktoré ponúka jej zázemie, je veľmi široké. A to ešte nespomíname zážitky so zvieratami a aj s medveďom, ktorému sa takmer podarilo vstúpiť do vestibulu lanovky. Asi si chcel zacestovať inak ako po svojich…

Neprezradíme ale všetko. Viac sa už dozviete v spomínaných podcastoch. Tie sa začali nahrávať v júli 2021 a ich témami boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov.

Teraz sa venujú tatranským povolaniam a k nim patrí i lanovkár. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiatštyri dielov, podcast o tom, čím je zaujímavé a prečo je dôležité povolanie lanovkára, je šesťdesiaty.

Autor titulnej fotografie:  archív PZ

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Turistovi po páde už záchranári nemohli pomôcť

V Západných Tatrách našli bezvládne telo turistu

Turista spadol z červeného turisticky značeného chodníka, ktorý vedie z vrcholu Ostrého Roháča západnou stenou do Smutnej doliny. Keď ho našli, nejavil známky života.

Ešte včera – 25. júna na Operačné stredisko Horskej záchrannej služby nahlásila skupina Poliakov, že videli vypadnúť turistu  z červeného TZCH, vedúceho z vrcholu Ostrého Roháča západnou stenou do Smutnej doliny.

Ihneď sa začala záchranárska akcia. Horskí záchranári o súčinnosť požiadali posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu a súčasne na miesto vyrazili pozemne záchranári z Oblastného strediska Západné Tatry. Pátrali podľa popisu svedkov v žľaboch západnej orientácie.

Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, po príchode na miesto nešťastia záchranári spozorovali pádom zakliesnenú osobu v približne šesť metrov hlbokej trhline medzi roztápajúcim sa snehom a skalným podložím. Muž nejavil známky života, konštatovalo sa, že pri páde utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. Jeho telo bolo vyprostené za pomoci lanovej techniky.

Po vykonaní všetkých potrebných úkonov boli pozostatky nebohého pozemne transportované a odovzdané obhliadajúcemu lekárovi a PZ SR.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Spomienka na tragédiu pod Nanga Parbatom

Smutné výročia: Dvoch horolezcov zabili teroristi, záchranárov o život pripravil pád vrtuľníka

Milovali Tatry. No ich mená sa zapísali do smutnej štatistiky zbytočných úmrtí. Včera sme si pripomenuli výročie najväčšej tragédie horskej služby – pádu vrtuľníka v Mlynickej doline a dnes je tomu jedenásť rokov, čo na Slovensko dorazila smutná správa o potvrdení totožnosti Slovákov po teroristickom útoku pod Nanga Parbatom.

Dnes je tomu jedenásť rokov, čo agentúry vydali správu o potvrdení totožnosti dvoch slovenských horolezcov, ktorí zahynuli v Pakistane po teroristickom útoku. Maličká nádej, že Peter Šperka a Anton Dobeš by mohli prežiť, sa rozplynula.

Obaja horolezci boli súčasťou ukrajinsko-slovensko-gruzínskej expedície na deviatu najvyššiu horu sveta. V noci z 22. na 23. júna vtrhli do základného tábora, ktorý bol rozložený na úpätí Nanga Parbatu vo výške 4 200 m, teroristi a zabili celkom jedenásť ľudí, z toho desať horolezcov z viacerých krajín sveta.

„Ľudia zomierajú aj v horách, zabijú ich prírodné sily, lavína, stane sa smrteľný úraz, ale nikdy sa nestalo, aby zomreli násilnou smrťou.“ Týmito slovami opísal pre TASR tragédiu publicista a autor literatúry faktu Milan Vranka.

Peter Šperka počas jednej zo záchranárskych akcií v Tatrách
Peter Šperka počas jednej zo záchranárskych akcií v Tatrách. Autor fotografie: archív HZS

Horu, ktorú pre jej ťažkú zdolateľnosť, vnímajú aj najskúsenejší horolezci s veľkým rešpektom, sa v čase útoku snažila pokoriť asi šesťdesiatka horolezcov z devätnástich krajín. Väčšine život zachránil fakt, že sa nachádzali vo výškových táboroch.

Šestnástich teroristov oblečených v uniformách miestnych bezpečnostných síl zaujímali iba cudzinci. Vyvliekli horolezcov zo stanov, spútali ich a vzápätí brutálne postrieľali, uvádza agentúra. Boli medzi nimi aj slovenskí horolezci a horskí záchranári Anton Dobeš a Peter Šperka. „Ľudia, ktorí iným zachraňovali v horách životy, prišli krutým spôsobom o tie svoje,“ so smútkom konštatuje agentúrna správa.

Už v októbri 2013 pribudli na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou pri Popradskom plese tabuľky s menami oboch obetí nezmyselnej tragédie. „Smrť v horách je vždy tragédia, teraz je to absurdita. Nenájde sa nik v horolezeckej komunite celého sveta, kto by to vedel pochopiť. Boli to horolezci, dobrí ľudia…,“ povedal na margo udalostí pred jedenástimi rokmi pre sport.sk najlepší slovenský horolezec Peter Hámor.

Anton Dobeš a Peter Šperka plánovali v rámci medzinárodnej expedície výstup na Nanga Parbat Kinshoferovou cestou. Okrem prídavného kyslíka chceli vynechať aj výškových nosičov, uviedol spomínaný portál. Dobre sa poznali, stretávali sa v Tatrách, spolu stáli na najvyššom vrchole Južnej Ameriky Aconcague (6 959 m), ale aj na šiestom najvyššom vrchole sveta, ktorým je Čho Oju (8 201 m). Kamarátom horolezcom i horským záchranárom, ako sa vyjadrili pri vlaňajšom desiatom výročí tragédie, veľmi chýbajú.

Anton Dobeš
Anton Dobeš. Autor fotografie: Lidé a hory

Včera – 25. júna uplynulo 45 rokov od tragického pádu vrtuľníka Mi-8 v Mlynickej doline. Zahynulo pri nej päť horských záchranárov a dvaja členovia posádky. Bola to najväčšia tragédia našich horských záchranárov.

Vrtuľník Letky ministerstva vnútra letel v pondelok 25. júna 1979  krátko po poludní na pomoc nemeckej turistke smerom do Mlynickej doliny k Capiemu plesu, pri pristávacom manévri prišli o život záchranári Štefan Estočko (25), Martin Hudák (33), Pavol Húska (35), Bernard Jamnický (36), pilot Vladimír Bačák (49) a palubný mechanik Václav Dvořák (42). Na následky nehody  o týždeň po nej zomrel v nemocnici horolezec Milan Kriššák (35).

Pár desiatok hodín pred nehodou sa Milan Kriššák vrátil z expedície v Himalájach – na nepálsku Jannu (7 710 m), ktorú vtedy pre zlé počasie horolezci nezdolali. „Stalo sa tak až o dva roky neskôr, práve na počesť tragicky zosnulých kolegov,“ spomína pre SME významná osobnosť československého expedičného horolezectva Ivan Gálfy.

Paradoxom nehody v Mlynickej doline bolo, že zranenej turistke Ingeborg Lehmanovej, ktorá na snehovom poli urobila chybný krok, napokon pomohli priatelia a krivkajúc sama zišla do doliny. Záchranárov vôbec nemusela volať. V týždňoch po nehode sa na Slovensku veľa hovorilo o zneužívaní záchranárskych akcií. 

Tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka, ktorý vybuchol vo výške približne 1 953 metrov n. m. Memoriálne dielo vytvoril akademický sochár Arpád Račko. Zvolil motív prelomenej tabule a symbol zlomenej vrtule.

Spomienka na záchranárov a posádku, ktorí zahynuli v Mlynickej doline

Druhý pilot Svatopluk Nitsch a Ladislav Tatko Janiga z Horskej služby  sa o smrti svojich kamarátov dozvedeli až o niekoľko týždňov. Po nehode boli dlho v bezvedomí, s poraneniami hlavy a početných zlomením sa liečili v košickej nemocnici v Šaci. „Stihli sme si povedať medzi sebou – Ahoj. Keď pozeráte smrti do očí, ste úplne pokojní,“ spomínal pri jednom z okrúhlych výročí tatranskej tragédie pre TV Joj Svatopluk Nitsch. Na viac nebol čas.

Zmenené prúdenie vzduchu udrelo stroj o skalu a ten sa rútil asi 150 metrov dolu. Potom nastalo ticho. „Keď som sa prebral, videl som, že neďaleko planie vrtuľník. Potom prišli záchranári. Ladislav Tatko Janiga si z nehody nepamätá nič. Obaja sa po vyliečení vrátili k svojim povolaniam – Svätopluk lietal, Tatko sa stal záchranárskou legendou.  

Autor titulnej fotografie:  archív Markíza

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.