Viac neprídeme, odkazuje jeden z príspevkov na našej FB stránke. Dôvodom odkazu je hrozba pokuty za psa na turistickom chodníku vo Vysokých Tatrách, kde vodiť psov je zakázané. Čo na to návštevný poriadok a čo ostatní návštevníci veľhôr?
Náš prispievateľ sa pozastavoval na tým, že mu horský strážca nevysvetlil, prečo psy na veľkú časť značených chodníkov v našich veľhorách nesmú, aký je na to dôvod, keďže desať rokov so psom do Tatier chodil a so žiadnym zákazom či jeho kontrolou sa nestretol. Návštevný poriadok študovať už nebude, po príčinách zákazu tiež pátrať nebude a do Tatier už nepríde a radšej zamieri do Álp.
Horského strážcu nazval neohrozeným revízorom a komunikáciu s ním, ktorá podľa neho prebiehala slušne, vyhodnotil, že nie je vo veľhorách vítaným hosťom, preto sa podľa toho zariadi.
Jeho príspevok mal množstvo reakcií. „Normálnemu človeku by došlo, že psy rušia miestnu faunu, a to i na vôdzke a ešte normálnejší človek by psa na štíty neťahal,“ odkazuje Miroslav Pijak. „Raz je to zakázané a neznalosť neospravedlňuje,“ pridáva sa Michaela Kobzová. „Každý deň porušia zákaz vodenia psov mnohí a ľudia si z toho robia srandu. Ja by som vám pokutu dal,“ konštatuje Radoslav Pitoňák.
„Bohužiaľ, ľudia si za to môžu sami. Nechajú psy behať na voľno, neupracú po nich, vyrušujú zvieratá vo voľnej prírode a na ich správanie doplatia slušní psíčkári. A zbytočná je vyhrážka, že budú chodiť inde. Ak sa aj inde budú správať nevychovane, možno sa aj tam dočkajú podobného zákazu,“ píše Štěpánka Halmová. „Aj ja som párkrát videla ako psy naháňali kamzíky a svište, štekali a otravovali turistov. No je pravda, že horský strážca by mal vedieť poskytnúť aj informácie o dôvode pokuty,“ pridala svoj názor Mirka Gašpieriková.
„Ja psa neberiem už ani na české hory. A vôbec, Česi majú problém dodržiavať pravidlá kdekoľvek, potom máme mať nejakú povesť…,“ zapojil sa do komentárov Jiří Charbulák.
„Ani policajt nemusí vysvetľovať, prečo treba jazdiť deväťdesiatkou, alebo nevojsť do zákazu vjazdu. Proste sú tu normy, ktoré treba dodržiavať bez diskusie,“ zapája sa Radim Tomáš.
„Zabúda sa na základný fakt, že pred zhruba tridsiatimi rokmi v Tatrách platil úplný zákaz vstupu so psom. Ten po vzore TANAP-u prevzali v Poľsku. U nás sa to zmenou legislatívy povolilo a Tatry sa stali jedným obrovským venčoviskom psov. Plus, o exkrementoch no comment. Ľudia tu nechávajú bordel nielen po psoch, ale aj po sebe. Takže, aký údiv!“ necháva sa počuť Monik Alex.
Výber názorov uzavrime príspevkov Jaroslava Švorca. Hovorí za všetko: „Sám som mal 30 rokov psov, no v Tatrách som s nimi na túre nebol. Prečo zakázané? Tak po prvé: stúpiť na chodníku do psích výkalov nie je príjemné. Na vine nie je pes, ale psovod. Po druhé: ísť po chodníku a odrazu proti vám vybehne povedzme husky alebo vlčiak (psovod 20 metrov za ním), tiež nie je príjemné. Na vine nie je pes, ale psovod. Po tretie: je medzi ľuďmi veľa takých, ktorí sa psov z rôznych príčin boja. A vyhýbať sa im na úzkom chodníku, kde pes ide na centimetre od človeka, tiež nie je pre každého príjemné. Uvedomiť si to má psovod, nie pes. Tvrdenie že „on vám nič neurobí“ obavy nezaženie.“
Diskutér ďalej pokračuje: „Po štvrté: stretnúť na chodníku dvoch navzájom sa bijúcich psov, ktoré sa pustili do seba, tiež nie je vhodným zážitkom. Po piate: vidieť voľne bežiaceho psa, ako naháňa napríklad kamzíka či svišťa, je „zážitok“, o ktorý nik nestojí. Na vine je psovod, nie pes. A po šieste: neviem, či skrvavene labky psov sú zážitkom, po ktorých psy túžia, či ich „výstup“ po strmých skalách je vhodný pre všetky plemená, či psovod vie, čo si jeho pes o tých túrach myslí, či mu to je po vôli a či pri tom netrpí. Nerobme zo psa vysokohorského turistu, keď príroda ho predurčila na niečo iné. Dnes pes, zajtra mačka, pozajtra andulky a časom možno aj akvária s rybičkami? A ešte niečo? Išiel s vami pes aj do kina, beriete ho do práce? Pes v Tatrách je móda posledných rokov – dovtedy problém nebol.“
A teraz pár slov z aktuálneho návštevného poriadku TANAP-u. Pohyb domácich miláčikov obmedzuje a je možný iba na vyhradených úsekoch chodníkov a na cestách so spevneným povrchom. So psom podľa týchto noviniek nie je možné vstupovať do vysokohorského prostredia, ani na väčšinu tatranských chát.
„Príkladom trasy, ktorú je možné absolvovať v sprievode psa, sú cesta zo zastávky Tatranskej elektrickej železnice Popradské Pleso na Popradské pleso, cesta z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, či z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu. Sprístupnený je aj chodník po modrej značke na Chatu pod Soliskom, ale využiť je možné aj trasy z Podbanského do Tichej, či Kôprovej doliny,“ spresňuje Správa TANAP-u s tým, že presné znenie tohto obmedzenia a mapy s vyznačenými lokalitami je možné nájsť na: www.tanap.sk/zvierata-v-tanap-e/. Nájsť tam možno aj lokality, na ktorých je vyslovene zakázaný pohyb psov vo vysokotatranskom prostredí.
„Hlavným dôvodom, prečo sme návštevným poriadkom obmedzili pohyb psov v národnom parku, bol ten, že väčšina majiteľov štvornohých miláčikov sa už nevie zmestiť do kože. Správajú sa ku svojim psom s neprimeranou benevolenciou a psy majú pomaly väčšie práva ako voľne divo žijúce zvieratá, ale aj ako ľudia,“ povedala nám v rozhovore zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová.
Dodala, že kedysi pohyb psov v Tatrách neobmedzovali, no dnes ich vidíme už aj na Lomnickom štíte, Gerlachu, Kriváni, plašia a naháňajú zver a je ich čoraz viac. Dokonca sa stratia a treba ich hľadať. Ročne sa môže nachádzať na území TANAP-u 25 000 až 30 000 psov.
„Obťažujúce sú aj exkrementy. Hoci majitelia psov majú povinnosť vziať ich sebou, nerobia to. Niet sa čo diviť. Veď, kto by odnášal výkaly svojho psa v batohu z osemhodinovej túry do kontajnera niekde v tatranskej osade?! Okrem toho, že psie exkrementy môžu byť príčinou prenosu chorôb a parazitov na pôvodné zvieratá, znečisťujú vysokohorského prostredie cudzorodými látkami z priemyselne vyrábaných krmív,“ doplnila.
Spomenula tiež, že odkontrolovať obrovské množstvo psov, ktoré sa pohybuje v národnom parku, nie je v silách strážcov TANAP-u. A škody sú evidentné. Preto tie obmedzenia.
Autor titulnej fotografie: archív TB
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Cart is empty 
