Dobrovoľníci sa pri opravách sústredili aj na lavičky

Čo sa podarilo tatranským dobrovoľníkom

Tatry majú svojich nadšencov, svojich obhajcov, svojich kritikov, ale aj množstvo dobrovoľníkov. A tí si neváhajú vysúkať rukávy a keď treba ísť do terénu a opraviť to, čo pokazilo počasie, zničila doba užívania, alebo nebodaj vandali, neváhajú.

Takto pracovala nedávno aj skupina dobrovoľníkov spolu s pracovníkmi Tatranského národného parku v Ochrannom obvode Podbanské. Ešte pred výdatnými dažďami, ktoré aj naše veľhory pokropili vodou do sýtosti, využili teplé a slnečné počasie na údržbu značkovaných chodníkov.

„Správa TANAP-u má síce vlastné stredisko starostlivosti o turistickú infraštruktúru, no víta dobrovoľníctvo, lebo šikovných a odhodlaných ľudí nikdy nie je dosť,“ uvádza TANAP na svojej FB stránke a dodáva, že sa tešia z každého, kto priloží ruku k dielu.

Mobiliár pre turistov bolo treba najskôr do hôr vyniesť
Mobiliár pre turistov bolo treba najskôr do hôr vyniesť. Autor fotografie: archív TANAP

Takúto ruku k dielu priložili pri spomínanej aktivite členovia medzinárodného klubu horolezcov a turistov a Podbanskom a okolí vyčistili 265 odrážok na trase Tichá dolina – Sedlo Závory – Hladké sedlo a 147 odrážok smerom na Kasprov vrch. Okrem toho vyniesli a osadili tri lavičky na sedenie, natreli dva pútače a striešky v Sedle Závory a v Hladkom sedle.

Opravu potrebovali aj niektoré turistické značky na chodníkoch
Opravu potrebovali aj niektoré turistické značky na chodníkoch. Autor fotografie: archív TANAP

Turisti a všetci, ktorí milujú naše Tatry, vám, vážení dobrovoľníci, ďakujú.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP-u

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Botanickú záhradu jej pracovníci pripravujú na zimu

Ak chcete doplniť skalku, máme pre vás adresu pre výnimočné rastliny

Botanická záhrada Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici ukončila svoju letnú sezónu. Svoje brány otvorí v máji budúceho roku.

Tento rok Expozíciu tatranskej prírody, ako znie jej oficiálny názov, navštívilo od jej otvorenia 8. mája 13 tisíc návštevníkov. Rozprestiera na ploche 3,2 hektára a nájdete v nej viac ako 300 druhov vysokohorskej flóry. Ponúka možnosť spoznať vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny a poprechádzať sa medzi alpínami s rastlinstvom vápencových a aj silikátových podkladov.

Návštevníkov bolo za jej bránami o 346 menej ako vlani, ale veľký úspech zaznamenal predaj sadeníc z vlastnej produkcie botanickej záhrady. V ponuke bolo 88 druhov sadeníc, domov do vlastných skaliek si návštevníci odniesli 3 289 kusov sadeníc, ale aj 169 sadeníc tatranských drevín a takmer stovku semien.

Najväčšej pozornosti záhradkárov sa tešil plesnivec alpínsky, horec Clusiov, dryádka osemlupienková či lomikameň metlinatý. Zaujali sadenice astry alpínskej a žltohlava najvyššieho a z drevín borovica limba, borovica horská a jedľa biela.  

V škôlke expozície sa pripravujú sadeničky aj na predaj záujemcom
V škôlke expozície sa pripravujú sadeničky aj na predaj záujemcom. Autor fotografie: archív TANAP-u

 „Máme veľmi pozitívnu spätnú väzbu od návštevníkov. Oceňovali najmä upravené prostredie a starostlivosť oň. Pochvaľovali si pokoj, ticho, oddychovú atmosféru záhrady,“ bilancuje leto v expozícii jej vedúca Jana Černická. Dodáva, že pre pracovníkov záhrady je to povzbudenie do ďalšej práce.

Ako uvádza tlačová správa Tatranského národného parku, návštevná sezóna v botanickej záhrade sa síce skončila, ale práce v jej exteriéri pokračujú. „Kým zem stuhne mrazom a prikryje ju sneh, budú mať zamestnanci plné ruky práce so zazimovaním expozície, aby prežila tatranskú zimu a na jar opäť bola pripravená privítať návštevníkov v plnej kráse.“

V minulom roku oslávila Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici jubilejných tridsať rokov trvania. Budovať sa začala v roku 1989, jej prvá časť bola sprístupnená v roku 1993. Každý rok potom sa následne rozširovala a dobudovávala. Záhrada je jedným z tatranských unikátov, nič podobné na Slovensku neexistuje a jej významným benefitom je aj to, že krásu tatranských rastlín si môžu pozrieť na jednom mieste aj tí, ktorým vek, kondícia či zdravotný stav nedovolí túlať sa po vysokohorských chodníkoch. Naplánujte si jej návštevu opäť od mája budúceho roku. V máji a júni je najkrajšia, kvitne v nej najviac kvetov.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP-u

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Kamenná chata pod Chopkom

Hory zaleje slnko, no tatranské chodníky sú podmočené a plné blata

Do Tatier prišlo babie leto. Hory zaleje počas víkendu slnko, Horská záchranná služba ale upozorňuje, že väčšina turistických chodníkov je podmočená a blatistá.

Po daždi, hmle, dokonca i miernom snežení z minulého víkendu prichádza príjemné slnečné počasie, a tak všetci, ktorí sa dnes i v najbližších dňoch chystajú na tatranské turistické chodníky, môžu zajasať. Meteorológovia predpovedajú, že Tatry budú zaliate slnkom a budú priať všetkým športovým aktivitám.

Zdvihnutý prst Horskej záchrannej služby ale smeruje k informácii, že turistické chodníky sú podmočené a blatisté, a tak sa bude treba do hôr vybaviť najmä vhodnou obuvou a oblečením. Ak sa chcete po júlovej vodnej lavíne, ktorá zničila Monkovu dolinu, pozrieť do týchto končín, môžete. Sprístupnená je obchádzková trasa, síce dlhšia a vedie jedným z menších bočných hrebeňov doliny, aby sa potom napojil na pôvodný nezničený chodník dolinou.

Západné Tatry - Roháče
Západné Tatry - Roháče. Autor fotografie: Gabo Gabika

Rovnako je otvorená aj Dolina Bieleho potoka, trasa vedie zo Ždiaru cez Rázcestie pod Ptošovskými turňami – Ždiar Strednica a späť. Horská záchranná služba informuje, že tento chodník je priechodný pre peších turistov, a ako súčasť cyklotrasy aj prejazdný na bicykli bez obmedzení.

Opatrnosť pri pohybe treba zvýšiť aj v Západných či Nízkych Tatrách. Aj tu sú chodníky po dažďoch podmočené a zablatené. Zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) v Západných Tatrách je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Pre Nízke Tatry platí upozornenie, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Ján Marko

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Takto nie! Pohoršovali sa turisti počas výstupu na Rysy

Múdry človek stavia, hlupák ničí

Do hôr chodíme relaxovať, naberať energiu, stretnúť sa s priateľmi, urobiť niečo pre svoje zdravie. Najčastejšie. No niektorí majú iný dôvod. Ničiť to, čo druhí urobili. Označkovať turistické značky hanlivými nápismi, tak to tu ešte nebolo.

Príspevok Mišky Tischlerovej o nedávnej túre na Rysy „okorenili“ aj fotky dokladajúce nevídaný vandalizmus. Kým mnohí dobrovoľníci a pracovníci Tatranského národného parku sa rok čo rok vydávajú vysoko do hôr, aby označili turistické chodníky značkami s cieľom urobiť návštevníkom veľhôr túry bezpečnejšími a prehľadnejšími, nájde sa niekto, kto ich prácu dehonestuje, zničí a vysmeje sa tak do tváre všetkých, ktorí majú hory radi.

Miška na našej FB stránke Vysoké Tatry napísala, že si všimla päť takýchto zničených značiek na trase túry a diví sa, čo to musel byť za človek, ktorý mal takúto potrebu. Monika Vričanová Katreniaková v komentári uvádza, že takýchto značiek je na trase k Rysom viac. Ani neuvádzame, čo všetko „prajú“ ostatní návštevníci Tatier autorovi hanlivých nápisov. Zarámovať by si ich nedal.

Takýchto zničených značiek je na trase k Rysom viac
Takýchto zničených značiek je na trase k Rysom viac. Autorka fotografie: Monika Vrícanová Katreniaková

„Žiaľ, kam sa pohneš, všade samý dement. Ľudia proste od dobroty nevedia, čo so sebou,“ komentuje Michal Turčáni a Macka Vrazbová k tomu dodáva, že nevychovaným deťom by sa možno ani nečudovala, ale že čosi také urobí dospelý, tak to je už o hlúposti.

Spolu s ostatnými návštevníkmi našej FB stránky nemáme slov. Múdry človek stavia, aby po ňom ostala stopa, hlupák ničí, lebo nevie, ako inak by na seba poukázal.  

Autor titulnej fotografie: Miška Tischlerová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Formujúce sa detské ihrisko na Skalnatom plese

Viete, kde nájdete najvyššie položenú preliezačku?

Táto detská preliezačka je prvým z komponentov nového detského ihriska so zobrazením tatranských zvierat a nachádza sa v nadmorskej výške 1 754 metrov.

Už tieto prvé indície napovedajú, že ide o Vysoké Tatry, Skalnaté pleso a formujúcu sa náhradu detského ihriska, ktoré mnohí návštevníci tohto očarujúceho miesta našich veľhôr poznali pod názvom Svištia krajinka.

Krajinku demontovali a na jej mieste bude čoskoro nové detské ihrisko, ktoré bude zobrazovať tatranské zvieratá. Zatiaľ na formujúcom sa ihrisku pribudla prvá preliezka v podobe svišťa a ihneď si vyslúžila primát. Je najvyššie položenou na Slovensku.

Ako informoval magazín Tatry, na novom detskom ihrisku ešte pribudne medvedia rodinka a orlie hniezdo. Staré ihrisko demontovali aj preto, že v takej nadmorskej výške ho bolo pre poveternostné podmienky ťažko udržiavať. Preto dominantným materiálom nových častí mobiliáru tohto detského ihriska bude kov a agátové drevo.

Autor titulnej fotografie: FB Hory zážitkov

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Tri tipy na miesta s najkrajším výhľadom na Tatry

Tri tipy na miesta s najkrajším výhľadom na Tatry

Mnohí turisti považujú práve výhľady na krajinu a okolité štíty za najkrajšiu časť túry či výletu. Viaceré miesta pôsobia až magicky, to potvrdí nejeden návštevník hôr. Samozrejme, každý má svoje miesta, na ktoré nedá dopustiť. My vám ponúkame tri tipy, odkiaľ pohľad na Tatry stojí za to.

Baranec
Začneme v Západných Tatrách, konkrétne výstupom na Baranec. Nie je to ľahká túra, ale kruhové výhľady, ktoré ponúka zo svojho vrchu, stoja za to. Mohutný štít je dostupný z viacerých smerov, podľa mnohých patrí k najpríťažlivejším tatranským kopcom. Na rozdiel od Rysov alebo Kriváňa na tejto dvojtisícovke takzvanú „masovú turistiku“ nezažijete.

Na Baranec sa dostanete Žiarskou dolinou cez Žiarske sedlo, táto trasa je najviac využívaná. Je najdlhšia s najväčším prevýšením, po ceste však máte Žiarsku chatu, kde sa dá odpočinúť, občerstviť, aj prenocovať. Ďalšou trasou je výstup z ústia Žiarskej doliny cez Holý vrch, je opustenejšia, takisto strmá. Výhľady na Žiarsku a Trnovskú dolinu už počas výstupu sú však nádherné.

Tretím spôsobom je výstup z ústia Račkovej doliny cez Malý Baranec. Po príchode na oblý vrchol Baranca sa otvoria výhľady na všetky svetové strany. Okrem Žiarskej a Jamníckej doliny vidíte Plačlivé, Tri kopy, hrebeň Roháčov, ale aj Liptov, Nízke Tatry a časť Vysokých Tatier.

Kráľova hoľa
Zo Západných Tatier zamierime do Nízkych. Legendárna Kráľova hoľa má doslova strategickú polohu, patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Vyjsť na ňu môžete z obce Šumiac, z Liptovskej Tepličky alebo od útulne Andrejcová. Na vrchol vedie aj obľúbená cyklotrasa.

Ak je dobrá viditeľnosť, výhľady z Kráľovej hole ťažko hľadajú konkurenciu. Nízke, Vysoké, Západné Tatry, Kremnické vrchy, Malú Fatru, Volovské vrchy či Branisko máte ako na dlani. Podľa Wikipedie možno z tohto vrchu vidieť aj kopce v severnom Maďarsku, dokonca niekedy aj 300 kilometrov vzdialené Apusenské vrchy v Rumunsku.

Nová Lesná
Na tabuli pri vstupe do tejto obce sa dočítate, že je z nej najkrajší výhľad na Vysoké Tatry, čo aj mnohí potvrdia. Toto miesto si návštevníci fotografujú, hlavne za pekného počasia je to veľké lákadlo. Cez rám vidno Lomnický štít, Prostredný hrot, Slavkovský štít a ďalšie vrcholy. Nová Lesná v podhorí Vysokých Tatier je súčasťou rezervácie Tatranského národného parku. Možno sa tu ubytovať a vybrať sa na túru Velickou a Veľkou Studenou dolinou alebo vystúpiť na Slavkovský štít.

Autor titulnej koláže: Jaroslav Kizek.
Foto: Inka Thern, Patrik Ilavský, Yuliia Lavryk.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Cieľom stavebných prác bolo zasanovať a zastabilizovať zosuv v poškodenom úseku cesty. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Spevnili svah, skončili dopravné obmedzenia

Nebezpečný zosuv na ceste II/537 medzi obcami Vyšné Hágy a Nová Polianka je minulosťou. Cestári stavebné práce, počas ktorých bolo treba zasanovať a zastabilizovať svah, ukončili v piatok minulého týždňa.

Mimoriadna situácia na ceste II/537 v úseku Vyšné Hágy – Nová Polianka trvala od pondelka 5. augusta. Vyhlásilo ju Mesto Vysoké Tatry po zistení zosuvu svahu v tomto úseku, pričom ihneď začalo riešiť opravu so Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja (SÚC PSK). Od toho dňa bola doprava v tomto úseku obmedzená, vedená obojsmerne v jednom jazdnom pruhu, regulovaná prenosným dopravným značením a svetelnou signalizáciou.

Dĺžka sanácie svahu predstavovala 35 metrov. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.
Dĺžka sanácie svahu predstavovala 35 metrov. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Približne mesiac trvala cestárom náprava. „Cieľom stavebných prác bolo zasanovať a zastabilizovať zosuv formou vybudovania priťažovacej lavice v päte násypu použitím prefabrikovanej oceľovej konštrukcie,“ uvádzajú cestári.

Situáciu bolo treba urýchlene riešiť aj pre bezpečnosť cestujúcich na železnici. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.
Situáciu bolo treba urýchlene riešiť aj pre bezpečnosť cestujúcich na železnici. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Dodávajú, že sanácia mala dĺžku 35 metrov a výška priťažovacej lavice 3,85 metra. Prešovský samosprávny kraj sanáciu a stabilizáciu zosuvu financoval sumou 197 tisíc eur. Súbežne s ukončením stavebných prác došlo v tomto úseku aj k zrušeniu dopravných obmedzení.

Detail stavebného riešenia zosuvu poškodenej cesty. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.
Detail stavebného riešenia zosuvu poškodenej cesty. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Autor titulnej fotografie: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Cyklotúra okolo Kokavského mosta

Po nádhernej jazde na bicykloch Tichou dolinou sme sa rozhodli vyraziť z Podbanského smerom ku Kokavskému mostu. Cyklookruh, ktorý tu začína je veľkým lákadlom.

Východiskovým bodom bolo aj tentoraz parkovisko pod hotelom Permon, odkiaľ sme sa po asfaltke zviezli k mostu ponad potok Belá. Už dopredu sme sa tešili na toto miesto s ikonickým výhľadom na Kriváň. Spolu s typickou tatranskou riečkou ho môžete vidieť na mnohých známych fotografiách či ručne maľovaných obrazoch urobených práve odtiaľto.

Zastávku pri Kokavskom moste sme využili na občerstvenie a trochu zábavy. Foto: Vladimír Tošovec.
Zastávku pri Kokavskom moste sme využili na občerstvenie a trochu zábavy. Foto: Vladimír Tošovec.

Je to aj skvelé miesto na oddych. Stačí si vybrať kameň, na ktorom sa vám bude dobre sedieť a vychutnávať si farby, zvuky a vône okolitej prírody. Spojili sme to s malým občerstvením a doplnením pitného režimu. Potom ako sme dopili svoje radlery Zlatý Bažant 0,0% vyrazili sme smerom k obci Liptovská Kokava. Dostali sme sa na lúky, odkiaľ bol celý čas výhľad na scenériu Vysokých Tatier, ktorej dominoval už spomínaný Kriváň.

Po ceste sme stretávali peších turistov aj cykloturistov, no nielen ich. Zaujali nás včelíny na lúkach smerom na Liptovskú Kokavu. Človeku napadá, že včely tu musia mať raj na zemi. Našťastie si nás nevšímali a pokojne lietali nad lúčnymi kvetmi.

Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.
Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Nad obcou sme sa otočili a išli späť cestou cez prírodnú rezerváciu Machy do Podbanského. Tento variant je nenáročný, vhodný aj pre rodiny s deťmi. Pre zdatnejších cykloturistov je tu viacero možností kam sa vybrať. Mohli sme pokračovať cez Liptovskú Kokavu do obce Hybe a odtiaľ nazad do Podbanského. Ide o známy okruh, dohromady prejdete na bicykli takmer 30 kilometrov, v druhej polovici sa skoro stále stúpa.

Okolo Podbanského vedie Tatranská magistrála, začína v Západných Tatrách, prechádza popod Vysoké Tatry a pokračuje na sever k poľskej strane. Na ňu nadväzujú ďalšie cyklotrasy prepájajúce veľa zaujímavých miest a obcí.

Nad Liptovskou Kokavou sme sa otočili a išli späť do Podbanského. Foto: Vladimír Tošovec.
Nad Liptovskou Kokavou sme sa otočili a išli späť do Podbanského. Foto: Vladimír Tošovec.

Z nášho skráteného okruhu sme však takisto mali množstvo dojmov a zážitkov. Tiež sme museli prekonať niekoľko stúpaní, ale neustále magické výhľady nás doslova tlačili do kopca. Z lúk sme postupne prešli lesom späť do Podbanského a na parkovisko k autám. Nadchádzajúce jesenné obdobie je podľa mnohých najkrajším časom v našich veľhorách. My sme si už časť z neho vychutnali práve na tejto cyklotúre.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého Juh

Aj v iných krajinách majú problémy s medveďmi. Ako ich riešia?

Nie sme sami. Nielen v Tatrách je medveď šelmou, ktorá trochu prerastá cez hlavy. Jaroslava Slašťana, vedúceho Zásahového tímu medveďa hnedého Juh prekvapila situácia v Japonsku.

Kým sa dostaneme do tejto ázijskej krajiny, povedzme si, aká je štatistika výskytu medveďa v intravilánoch obcí u nás?

Minulý rok bol rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. Vlani sme v zásahových tímoch prijali až 1644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírilo sa aj územie, kde sa medveď vyskytoval. Naše pohotovostné čísla kontaktovalo viac ako  330 obcí zo 60 okresov kontaktovalo v roku 2023 naše pohotovostné čísla. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého.

Majú aj iné krajiny také problémy s medveďmi, aké sú na Slovensku ?

Áno, a dokonca aj tie, kde sa stavy medveďov regulujú. V Rumunsku sú na tom zle, no najviac ma však prekvapila situácia v Japonsku.

O tom sa ale u nás nevie veľa…

Takmer nič. No v Japonsku prudko stúpol počet útokov medveďov na ľudí. Začiatkom októbra minulého roku napadol medveď počas jediného dňa šesť osôb v mestskej oblasti prefektúry Akita, vrátane 80-ročnej ženy a školáčky čakajúcej na autobusovej zastávke.

A dôvody útokov? Sú podobné ako na Slovensku?

V Japonsku je tým najväčším dôvodom nedostatok prirodzenej potravy v lesoch. Preto sa medvede častejšie vydávajú do zaľudnených oblastí a len v minulom roku zabili dvoch ľudí a najmenej 158 ďalších zranili. Väčšina medvedích útokov sa odohrala na najväčšom japonskom ostrove Honšú. Japonci ohlásili minulý rok úradom viac ako 15 tisíc pozorovaní medveďov, čo je takmer štvornásobok v porovnaní s rokom 2022.

Naša najväčšia šelma - medveď hnedý
Naša najväčšia šelma - medveď hnedý. Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Aké sú príčiny nárastu útokov medveďov v Japonsku?

Podľa japonských odborníkov ide o dôsledok kombinácie dvoch hlavných faktorov. V roku 2022 bola bohatá úroda žaluďov a bukvíc, ale minulý rok  bolo potravy v lesoch nedostatok, a preto sa viac medveďov vydávalo hľadať potravu do ľudských sídlisk.

V minulosti to tak nebolo ?

Obyvatelia Japonska sa stretávali s medveďmi bežne, ale v ich prirodzenom prostredí, napríklad pri zbere rastlín, plodov, alebo počas turistiky. Ale v poslednom čase dochádza k stieraniu hraníc medzi prirodzeným prostredím medveďov a ľuďmi obývaných oblastiach. Viac ako polovica minuloročných útokov sa odohrala v blízkosti ľudských obydlí alebo priamo v nich.

Dbá sa tam na prevenciu?

Japonci sa pred medveďmi chránia podobne ako my. No ukazuje sa, že je to nedostatočné. Až pätina minuloročných obetí útokov podnikla preventívne opatrenia na odplašenie medveďov, ako je napríklad nosenie zvončekov, píšťaliek, či sprejov. Situácia v Japonsku je skutočne zlá, minister životného prostredia Šintaró Itó vyzval obyvateľov, aby dbali na zatváranie vchodových dverí do domov, japonská verejnoprávna televízia NHK odvysielala program s radami, čo robiť v prípade stretnutia s medveďom.

Koľko medveďov žije v Japonsku?

Počet medveďov v Japonsku rastie, podľa posledných odhadov tu žije 44 tisíc medveďov ušatých, zatiaľ čo v roku 2012 bol ich počet odhadovaný na 15 tisíc. Tento údaj však nezahŕňa ostrov Hokkaido, kde teraz žije asi 11 700 medveďov hnedých ussurijských, ktorých populácia sa od roku 1990 viac ako zdvojnásobila.

Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na Kôprovskom štíte. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Krásna turistka Ľubka sa fotí na tatranských štítoch v krojoch

Ísť na vysokohorskú túru v kroji je pre Ľuboslavu Cicoňovú zážitkom, ktorý ju napĺňa a podľa nej zapadá do tohto prostredia. Fotografie zo zdolaných štítov svedčia o tom, že nejde o jednorazovú záležitosť, prešla už asi všetky dostupné vysokotatranské vrchy. Začiatkom septembra sa jej podarilo vystúpiť aj na Gerlach. V rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo chodí po kopcoch v kroji, v čom je to iné ako turistické oblečenie, pripájame aj báseň, ktorú napísala počas výstupu na náš najvyšší štít.

Čo vás inšpirovalo k turistike v kroji a foteniu na štítoch? 
Neholdujem turistike dlho, len tretí rok, a minulý rok som si prvýkrát prešla všetky dostupné tatranské štíty. Som podporovateľka ženskejšieho oblečenia na ženách, takmer celoročne nosím šaty a sukne v práci aj doma, tak prečo nie aj na turistike. Fotenie prírody a hôr ma vždy veľmi napĺňalo, strávim hodiny triedením a úpravou fotiek z turistiky, takže sa mi to tak nejako v hlave pospájalo dokopy.

Prečo práve v kroji? 
Milujem folklór, naše slovenské tradície. Prirodzene mi skrsla myšlienka, že by som si mohla vyjsť na všetky dostupné štíty vo Vysokých Tatrách v ženskom odeve s folklórnymi prvkami, pretože mi celkovo chýba viac ženskosti v horách. Je to pekné aj na pohľad a mnoho ľudí ma zastavuje po ceste s pochvalou, ako to do tohto prostredia zapadá a ladí. 

Tancovali ste v súbore? 
Nie nikdy, aj keď som o tom vždy snívala, pri počúvaní našich ľudoviek mi vrie krv v žilách. No popri troch deťoch mi to nevychádzalo.

Na vrchole najvyššieho slovenského štítu. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.
Na vrchole najvyššieho slovenského štítu. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Chodíte do Vysokých Tatier, tak ich asi máte rada…
Milujem všetky naše pohoria, no Vysoké Tatry zvlášť. Strávili sme tam s bratom najkrajší detský vek, naša teta tam pracovala (konkrétne v Starom Smokovci) a chodili sme k nej na prázdniny. Tatry sú moja srdcovka. Vždy, keď sa tam vraciam, cítim akoby som prišla domov.

Aké sú to kroje, v ktorých chodíte do hôr?
Musím podotknúť, že sukňa a blúzka, ktoré mám, nie sú tradičný kroj. Je to len ľahšia verzia odevu s folkovými prvkami z obyčajnej bavlny, na sukni s modrotlačou. Tradičný kroj je oveľa zložitejší, obsahuje minimálne aj spodnicu a vrchnú zásterku, a je to viac zdobené. V tomto by sa mi už ťažšie kráčalo na turistike. No na margo lajblíka (konkrétne červený na titulnej fotke), ten je šitý presne podľa výskumu v obci Víťaz v regióne Šariš, no farebne boli u nás preferované tmavé farby. Červenú farbu som si navrhla sama.

Ako sa vám kráča po kopcoch v takomto oblečení?
Mám mnoho športového turistického oblečenia, no v tomto sa mi ide skvele. Ľudia sa ma to stále pýtajú. Je to vzdušné, ľahké, v žiadnom pohybe ma to neobmedzuje. Samozrejme, že na Gerlach by som v tom nešla, tam treba mať na sebe sedák. Mala som šťastie na dobré počasie, ak by pršalo, musela by som sa prezliecť, keďže bavlna rýchlo navlhne.

Po Gerlachovskom vystúpila Ľuboslava aj na Slavkovský štít. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.
Po Gerlachovskom vystúpila Ľuboslava aj na Slavkovský štít. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Máte so sebou nejaký tím ľudí?
Som v partii ľudí, s ktorými som sa dala dokopy len tento rok. No konkrétne na výstupy vo Vysokých Tatrách sme boli spolu len raz – na Východnej Vysokej. Všetky ostatné štíty som prešla sama, fotili ma náhodne vytipovaní turisti/turistky, vždy veľmi ochotne, veľakrát aj Poliaci. Je to dôkaz toho, že každý môže byť dobrý fotograf, len musí urobiť aspoň tisíc záberov . Fotené je to len mojím mobilom alebo som si pomáhala statívom na mobil a 360 stupňovou kamerou.

Kam plánujete vyjsť v budúcnosti?
Náš najvyšší vrch už mám za sebou, tak teraz ma čakajú snáď Alpy… Určite chcem ísť na nejakú trojtisícovku. Zároveň ma láka prejsť aj naše iné, pre bežného turistu nedostupné štíty. Chcem absolvovať k tomu potrebné úkony, aby som mohla zdolávať horolezecké terény. Ešte nemám prechodenú poľskú časť Tatier, aj to ma čaká v budúcnosti, snáď vždy so šťastnou cestou nadol.

Výhľad na Temnosmrečinské plesá. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.
Výhľad na Temnosmrečinské plesá. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Gerlach 5. 9. 2024
(keď sen sa stane skutočnosťou)
Kde sa človek spojí do celku?
Tam kde sa najprv rozbije na kúsky…
Človek hľadiaci na hôr velikosti
nachádza krásu v každej maličkosti.
Tam zaškrtíš všetkých temných hadov,
v búrlivom vetre utíšiš sám seba,
zrušíš všetky limity vlastnou hlavou.
Kráčajúc a lezúc na Gerlach…
vymažeš chmúrnosť z mysle,
vyliečiš zbytočný strach.
Poklonu vzdávaš prírode a sebe,
tam môžeš byť na kolenách.
Čo vzdialené zdalo sa… je nadosah…
čo narúšalo blízkosť je bezpečne vzdialené.
Hory spájajú, tvoria radosť,
dostávajú do prítomnosti,
mažú minulosť.
Srdce bije sprudšia, zrýchľuje sa dych.
Čas tu nehrá žiadnu rolu, rýchlo sa ide pomaly.
Po ceste zhodiť všetky kríže zo seba,
aby sa ukázal ten… týčiaci sa do neba.
Nesiem v sebe srdce slovanské, na sebe ženskosť…
nech ma nazývajú divným bláznom,
lež tento prívlastok je pre mňa cnosť.

Autor titulnej fotografie: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.