Ján Kořínek

Sneh mení pravidlá turistiky. Ako sa na ňu pripraviť?

Ilustračné foto:  Ján Kořínek

Turistiku v Tatrách zmenila nielen zimná uzávera chodníkov, ale aj prechod z letného na zimný čas. No nielen tieto dve udalosti majú zásadný vplyv na to, aby sme  z návštevy hôr mali radosť a vrátili sa domov zdraví a v poriadku. Pozrime sa na ne bližšie.

Prvý november je v kalendári označený červenou farbou kvôli Sviatku všetkých svätých. No návštevníci Vysokých Tatier vedia, že ide aj o prvý deň stopky na vstup na mnohé značené turistické chodníky v týchto veľhorách.

Začala na nich platiť zimná uzávera a treba ju pri turistických plánoch rešpektovať.  Zmena času pár dní predtým zase skrátila deň o hodinu, čo z hľadiska návštevníka  znamená prepracovať logistiku túr a ako pripomína Horská záchranná služba, treba zmeniť aj čas nástupu túr a návratu domov. Lebo tma je nie je najlepším spoločníkom turistu.

Prvý sneh na Zelenom plese. Ilustračné foto: Samuel Leško

  • Horskí záchranári preto odporúčajú vyraziť na túry v skorých ranných hodinách a prispôsobiť ich dĺžku a náročnosť fyzickým schopnostiam.

  • „Z dôvodu bezpečnosti odporúčame turistom návrat z túry pred západom slnka. Teplota po zotmení môže výrazne klesnúť,“ zdôrazňujú na svojej stránke, ktorú treba sledovať, lebo denne na nej pribúdajú základné informácie o počasí a výstrahách pre turistov.

    So snehom prichádza do hôr aj ďalšie nebezpečenstvo. Aj v nižších polohách, najmä v ranných hodinách, ale aj na mnohých tienistých miestach počas celého dňa, sa môže vyskytovať mráz, tenká vrstva ľadu a sneh. Preto je dôležité, ako pripomínajú horskí záchranári, v tomto ročnom období neustále so sebou nosiť aspoň retiazkové „nesmeky“, prípadne stúpacie železá.

Dobrá výbava je základ zimnej turistiky. Ilustračné foto: Jozef Foso Juriga

„Pri náhlom zhoršení počasia, výraznom ochladení, či silnom vetre, ktoré s prichádzajúcou zimou nie sú na horách výnimočné, je vhodné vybaviť sa výstrojom do zimných podmienok,“ upozorňujú  s tým, že pri pohybe v horách vždy hrozí turistom isté riziko, ktoré nikto nedokáže vylúčiť.

„Ale snahou pokúsiť sa ho eliminovať na minimum, sa môžeme pričiniť o záchranu vlastného, prípadne cudzieho života. Pri zodpovednom časovom naplánovaní a vhodnom vybavení sa na túru, existuje vyšší predpoklad šťastného návratu domov,“ citujeme zo stránky Horskej záchrannej služby.

No nie je to všetko, čo potrebujete vedieť, keď sa chystáte na zimnú túru. S prichádzajúcou zimou je vhodné pri pohybe v horách nezabudnúť na zdroj svetla (čelovku), dostatočné množstvo tekutín, vhodné teplé oblečenie a myslieť treba aj na to, aby ste mali dobitú batériu v mobilnom telefóne.

Odporúča sa tiež nainštalovať bezplatnú aplikácia HZS. Ak máte problém, čo sa počas zimy v horách môže často stať, dokáže určiť polohu a poskytnúť záchranárom potrebné informácie pre urýchlenie zásahu. V prípade potreby privolania pomoci značne uľahčí následky aj poistenie na hory, na čo tiež netreba zabúdať.

Lepšie je byť dobre pripravený ako volať záchranárov. Ilustračné foto: Horská záchranná služba

A kedy sa túram či skialpu alebo športovaniu v horskom teréne vyhnúť? Na to je ľahká odpoveď – vtedy, keď je zlé počasie. Jeho predpovede je možné zistiť takmer okamžite z rôznych zdrojov. Vtedy aj výstrahy Horskej záchrannej služby jasne naznačujú, že riziko poškodenia zdravia či zbytočných tragédií je vysoké. Aj veľmi skúsení a fyzicky zdatní turisti by mali v takejto situácii pred živlami ustúpiť.

„Vietor ustane, nebo sa rozjasní, hory počkajú, ale ľudský život a čas sa nevrátia,“ uzatvárajú svoje rady pred zimnou sezónou v horách horskí záchranári.

Gerlachovský štít

Tipy kam v Tatrách keď prší

Foto: Andrea Marianska

Chystáte sa do Tatier, ale počasie s vami nechce spolupracovať? Nezúfajte, aj v takomto prípade ponúkajú Tatry veľa možností na aktívny oddych a zmysluplné trávenie voľného času. Práve vtedy máme možnosť spoznať kultúru, históriu, gastronómiu a ďalšiu ponuku služieb v tomto horskom prostredí.

  1. Relax a zábava vo vode
    Väčšina tatranských hotelov ponúka wellness služby. Počas daždivého dňa môžete stráviť čas vo vírivke, saune, bazéne alebo si dopriať masáže či ďalšie procedúry. V Tatranskej Lomnici je napríklad komorný wellness v hoteli Lujza Major, kde využijete pohodlie v infrasaune a fínskej saune,
    oddychovej miestnosti, prípadne sa dá ochladiť v kadi. Takéto služby ponúka aj hotel Kukučka v Tatranskej Lomnici. Ak ste ubytovaní v Hoteli Ovruč alebo v Lake Resort na Štrbskom plese, máte k dispozícii moderný wellness v prvom z menovaných hotelov.
  2. S MYAPLEND nuda nehrozí
    Nudiť by sa nemali ani deti. Návšteva Tricklandie v Starom Smokovci poteší mladších, ale aj starších, návštevníkov. Navyše, teraz máte možnosť v rámci programu benefitov MYAPLEND využiť zľavu 20 % na vstup. Taký istý benefit sa dá uplatniť v detskej interaktívnej galérii Dobrá hračka v Tatranskej Lomnici, digitálnej galérii Poliankovo v Tatranskej Polianke či v interaktívnej galérii svetla Kvantarium
    na Hrebienku.

3. Pamiatky s históriou
Chceli by ste sa práve v tomto období dozvedieť viac o našich veľhorách? Môžete si vybrať z niekoľkých zaujímavých múzeí a galérií približujúcich históriu a kultúru tohto regiónu. Najznámejším je Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici s množstvom exponátov
približujúcich flóru a faunu Tatier. Pestrá je aj kultúrna ponuka, viaceré obce organizujú kultúrne akcie, pozrite si aktuálne programy, určite vás niečo zaujme. Ak plánujete pobyt v Tatrách a ste členom MYAPLEND, stále máte možnosť využiť až do 10. decembra akciu 3+1 noc zadarmo vo vybraných zariadeniach – Vila Beatrice, Vila Júlia, Vila Magnólia, Hotel
Lujza Major v Tatranskej Lomnici, Koliba Kamzík v Starom Smokovci a Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove. 

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa ZADARMO registrovať na myaplend.com a hneď máte zľavy a ďalšie benefity ako výhodné ceny v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú na recepcii pri nástupe na pobyt.

Zosunutý chodník nad Rainerovou chatou

Stav poškodeného chodníka nad Rainerkou sa zhoršil

Foto: Správa Tatranského národného parku.

V nedeľu 5. 11. sa po výdatnom daždi zosunul turistický chodník na Tatranskej magistrále zhruba dvesto metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu, stav sa za ostatné dni ešte zhoršil. Situáciu na mieste analyzujú geodeti. Je tu aj možnosť, že chodník budú musieť uzavrieť.

K zosuvu došlo v nedeľu v popoludní, dažde vážne poškodili turisticky značený chodník v dĺžke dvadsať metrov. Na mieste sa v stredu 8. 11. stretli zástupcovia Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, mesta Vysoké Tatry, Horskej záchrannej služby i odborníci z Technickej univerzity v Košiciach, aby posúdili aktuálny stav. Primátor mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák potvrdil, že v stredu o 9.30 h vyhlásil mimoriadnu situáciu, vďaka čomu vedia zodpovední pružnejšie konať.
„Odtrhnutie chodníka spôsobilo pravdepodobne podmytie, ide o veľmi strmý svah so sklonom zhruba 70 stupňov a v tejto chvíli drží už iba silou vôle. Veľmi ťažko povedať, čo ešte príroda spôsobí, je tam suchý materiál, štrk, piesok a keď poriadne zaprší, môže to ísť všetko dole,“ odhaduje Peter Blišťan z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, ktorý vedie tím geodetov dokumentujúcich stav chodníka.

Na analýzu použijú moderné technológie, vytvoria 3D model a následne posúdia stabilitu i geológovia a projektant. „Ten povie, či je táto časť cesty ešte opraviteľná, alebo sa musí postaviť niečo nové iným spôsobom. Potrebné by bolo ukotvenie k svahu, čo tiež nie je jednoduché. Dostať tu techniku bude finančne aj technicky veľmi komplikované,“ dopĺňa Blišťan. Do pozornosti odborníkov sa dostali i narušené skalné bloky nad chodníkom, ktoré bude zrejme potrebnú ukotviť sieťami, alebo citlivo odstrániť niektoré väčšie kusy.
Momentálne kompetentní nevedia vylúčiť ani uzavretie úseku. „Táto možnosť je v hre. Preto tu dnes máme odborníkov, ktorí posúdia bezpečnosť a navrhnú preventívne opatrenia, v rámci ktorých nie je vylúčené ani uzavretie chodníka. S ďalšou skupinou odborníkov sa budeme zaoberať možnosťami opravy a podľa toho sa rozhodneme, čo a v akom rozsahu môžeme urobiť ešte do zimy. Následne budeme riešiť spôsob financovania,“ uvádza Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy TANAP-u, ktorá sa ako odborná organizácia ochrany prírody stará o sieť turistických značených chodníkov na území Tatranského národného parku.

O prípadnom uzavretí chodníka sa turisti dozvedia z webu a ďalších komunikačných kanálov Správy TANAP-u a priamo v teréne i z informačných tabúľ. Spolu s týmto rozhodnutím by „tanapáci“ vytyčovali aj obchádzku. „Dolný chodník okolo Bilíkovej chaty by bol riešením pre peších turistov, no bez možnosti vjazdu pre horskú službu na skútri. Problém by bol i so zásobovaním chát,“ hovorí o alternatíve obchádzky Spitzkopf.
Časť chodníka Tatranskej magistrály, ktorá sa zosunula, totiž nie je len dôležitou tepnou pre turistickú verejnosť, ale i cestou, ako sa horskí záchranári môžu rýchlejšie dostať k zraneným osobám. „Ak by sa tento chodník uzavrel, my si poradíme, dostaneme sa do terénu pešo alebo letecky, ale hlavne pešia záchranka bude dlhšia. Ak tu najmä v zime nebudeme vedieť prejsť technikou, záchranné akcie sa nám predĺžia minimálne o hodinu – hodinu a štvrť, čo je v prípade lavín kľúčové,“ vysvetľuje Miroslav Živčák, náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Horskej záchrannej služby. Ako hraničné riešenie vidí možnosť dostať techniku za poškodený úsek ešte skôr, než dôjde k prípadnému ďalšiemu zosuvu.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku.

Tatranskí krásavci

Vidmo či svadby pod končiarmi. Tatry žijú každý deň

Mládenci z Tatier. Foto:  Jozef Antol

Pozorovať Tatry, to je akoby ste sledovali nádherný film. Čo minúta, to iná scenéria, iný zážitok. Napríklad také zasnežené končiare… Alebo vidmo, ktoré sa podarilo nafotografovať viacerým  prispievateľom našej facebookovej skupiny. Pozrite sa na výber zaujímavých fotografií z minulého týždňa.

Poznáte vidmo? Je to úkaz, keď sa okolo vášho tieňa urobí dúhová svätožiara. Traduje sa, že prvé uvidenie vidma znamená, že hory človeka vítajú. Pri druhom zjavení varujú pred nebezpečenstvom a pri treťom si vás hory ponechajú. Svoje prvé vidmo odfotil aj František Bednár. Eva Mesiarkinová k tomuto úkazu dodala, že je to niečo neopísateľné, behá pri tom mráz po chrbte.

  • V Tatrách už snežilo, 5. novembra dostali veľhory nie poprašok, ale prvú ozajstnú snehovú perinu. Akoby príroda čakala na moment, v ktorom začne platiť uzávera tatranských chodníkov a okrem nariadenia ich zatvorila aj kvôli bezpečnosti turistov. Uzávera ale neplatí pre krásne momenty, ktoré zvečňujú neopakovateľné okamihy. Hlavný protagonista – Tatry, spúšť stláčali Ivetka Kinclová, Mountain Majk, Janka Mrázová a Borievky Photogallery. A možno sa podarilo zvečniť aj prvého tohtoročného tatranského snehuliaka…

Štrbské pleso je vraj jedno z najenergetickejších miest Vysokých Tatier. Tvrdí to v komentári k fotografii Ľuboša Popoviča Adriana Kurtulíková. Pridáva sa k nej aj Gabriela Sisková, ktorá dopĺňa, že druhým takým je Kriváň a tretím Mohyla pod Dolným Smokovcom, v časti Pod lesom. Každopádne Štrbské pleso si na svadobné fotenie vyberá veľa párov. Ten na snímke k energii miesta pridal aj slovenské kroje. Sú nádherné, rovnako ako je nádherný aj pár, ktorý sa rozhodol práve v nich zažiť najkrajší deň svojho života.

Tatry ako scenéria svadby sú naozaj okúzľujúce. Ako aj na fotografii Petra Čišovského.  

Hory milovali a hory si ich vzali. Návštevníci symbolického cintorína pri Popradskom plese si aj tohto roku „na dušičky“ zaspomínali na obete hôr.  Milena Mácsaiová k fotografii Martiny Perestovej dodáva, že krajšie miesto na pietu a zamyslenie, ako je cintorín pod Ostrvou, ani nemohli vybrať.

„Tie zvieratá vás musia milovať, keď vám tak nádherne zapózujú,“ komentovala fotografiu Jozefa Antola Veronika Balážová. Autor ju nazval: Mládenci z Tatier. Skupina jeleňov naozaj pôsobí, akoby si ju tam nainštaloval. No opak je pravda. O Jozefovi Antolovi vieme, že dokáže hodiny čakať na ten najsprávnejší moment a keď príde, stlačí spúšť. Dôkazom je aj táto fotografia. Mnohí návštevníci našej facebookovej skupiny ju komentovali iba v superlatívoch.

Tomu sa hovorí parťák! Vraj v Tatrách je málo krtincov, tak do hôr treba zobrať krtka. Alebo sa náš rozprávkovo vymódený podzemný cicavec iba vybral na výlet…, pozrieť kámošov svišťov? Jeho nosič možno práve teraz ľutuje, že si nevybral lanovku. To by mal krtko iný zážitok! Keď sa už konečne dostal spod zeme na slnko…

Magická polárna žiara nad Tatrami

Polárna žiara – tento nádherný úkaz umocnila scenéria Tatier

Foto: Martina Blaskova.

V nedeľu 5. novembra sme mali možnosť vidieť na oblohe obraz, aký nevidno hocikedy. Polárna žiara rozsvietila oblohu do červena, bolo ju možné pozorovať skoro vo všetkých častiach Slovenska.

Nad scenériou Vysokých Tatier išlo doslova o nádherné divadlo. Polárna žiara bola viditeľná už aj v sobotu večer, ale podľa pozorovateľov z rôznych miest Slovenska ju bolo v nedeľu vidieť oveľa lepšie. Svedčia o tom aj príspevky vo facebookovej skupine Vysoké Tatry, kde ste ju zachytili na svojich fotografiách a videách.

Podľa stránky imeteo.sk je polárna žiara za normálnych okolností viditeľná len pre obyvateľov polárnych šírok. Teraz sú však priaznivé podmienky na jej pozorovanie aj u nás. Na Slnku došlo ku geomagnetickej búrke a energeticky nabité častice narušili magnetické pole Zeme.

Výskyt a svetlosť polárnej žiary závisí od sily slnečného vetra, ktorý je zase závislý od aktivity slnka. Pretože slnko má jedenásťročný cyklus aktivity, výskyt polárnych žiar kolíše tiež v tomto cykle. Hlavne v čase maximálnej aktivity, to znamená pri zvlášť silnom slnečnom vetre, sa objavujú polárne žiary v nižších zemepisných šírkach, ako napríklad v strednej Európe (sk.wikipedia.org).

Keďže tento úkaz trvá zvyčajne niekoľko dní, je možné, že polárnu žiaru uvidíme aj v pondelok, prípadne počas ďalších dní.

Ivo Malysz

Výstup na Ďumbier je teraz – na jeseň – turistickou lahôdkou

Ilustračné foto:  Ivo Malysz

Je najvyšším vrchom v Nízkych Tatrách i sladko-pikantným korením. Jedno i druhé sa navzájom nevylučuje. Chutia rovnako – omamne, príjemne, spomienkovo výrazne i nezabudnuteľne.

Každý, kto ich „ochutnal“, môže potvrdiť, že to bol zážitok. Superlatívy si treba užiť. Nízkotatranský Ďumbier (2043 m) ich ponúka rovnako v lete, ako aj v zime, ale aj teraz – na jeseň. Kým jeho južné svahy pôsobia mierne, severné sú plné žulových zrázov. Raj pre horolezcov v zime. Je to populárny i jedinečný kopec nielen kvôli nim, ale aj vďaka dostupnosti. Za ideálneho počasia zvládne výstup i staršie dieťa či aktívny dôchodca.

Typický obrázok – vrchol Ďumbiera s dvojkrížom.    Ilustračné foto:  Jaro Šlejzák

  • A ak to nejde na sto percent pešky, sú tu lanovky. Najmä pre starších návštevníkov má výstup symboliku. V okolitých horách sa odohrávali boje SNP, vrchol stelesňuje národnú hrdosť, je tam osadený slovenský dvojkríž. Dostať sa do bezprostrednej blízkosti rozosiatych pamätníkov po okolí znamená byť v tesnej blízkosti slávnej minulosti, ktorá poznačila život odchádzajúcej generácie.

Možno budete mať šťastie a cestou na Ďumbier natrafíte na takéhoto krásavca. Hoci, ktovie! Svište sa ukladajú na zimný spánok už koncom októbra. Ilustračné foto:  Dana Dubcová Nemčoková

Tá dnešná má Ďumbier rada pre jeho jedinečnosť, možnosti prístupu, výhľady prakticky na všetky pohoria stredného a severného Slovenska a dychberúce pohľady do dolín pod nohami. Vždy ich podfarbuje ročné obdobie. Ak nám nestačia tri z nich, určite športové očakávania splní zima, lyžovanie a skialpinizmus, ktoré sú na Ďumbieri lahôdkou.

Na vrchol sa dá prísť z rôznych smerov, každý chodník je niečím zaujímavý, a to každom ročnom období. Možností je nesmierne veľa a pri viacerých sa „do cesty“ postavia dve chaty – Kamenná a Štefánička (na obr.), obe s celoročnou prevádzkou a čarovnou atmosférou. Najpriamejší výstup  je od parkoviska na Trangoške, kúsok od Srdiečka, údolnej stanice lanovky na Chopok.

Mimochodom, „urobiť“ za deň dva nízkotatranské vrcholy, teda okolo tisíc výškových metrov, má tiež čo do seba.        

Ilustračné foto: Ivan Krajčovič

Rainerova útulňa.

Pozývame vás do útulnej útulne, ktorá má dušu

Ilustračné foto:  Janka Ďurajková

Rainerka. Kto by ju nepoznal… Útulná útulňa, najstaršia tatranská chata. O jej vybudovanie sa zaslúžil Ján Juraj Rainer. Tomuto zdatnému obchodníkovi vďačíme aj za rozvoj Starého Smokovca.

Jedným z jeho cieľov bolo naštartovať vysokohorskú turistiku. Stál za uľahčením prístupu na Hrebienok, ale aj za budovaním niektorých turistických chodníkov a aj turistického prístrešku, prvého na slovenskej strane Tatier. 

Interiér Rainerky nadchne každého návštevníka.   Ilustračné foto:  Ewa Jurkiewicz Dlutek

  • Nič náročné, nič veľké, len útulná, kamenná stavba bez základov, s malými okienkami na vetranie a ohniskom uprostred. Postavili ju v roku 1863 v nadmorskej výške 1 301 m na Starolesnianskej poľane. Turisti si v nej podávali kľučku, no po Rainerovej smrti začala chátrať. A po postavení chaty Kamzík (1884) si na ňu už nikto ani nespomenul.

    Pár pokusov o jej oživenie síce tatranské dejiny zaznamenali, no pre vstávanie útulne z popola je najdôležitejšie rozhodnutie chatára, bývalého horského nosiča Petra Petrasa, ktorý si spustnutú Rainerku v roku 1997 prenajal a časom jej vdýchol dušu. Premenil ju na malé nosičské minimúzeum a zároveň príjemný bufet s občerstvením a podujatiami, ktoré sa stali legendami. Spomeňme Betlehem zo snehu. Keď sa v útulni zastavíte, s úsmevom vám naleje čaj, prehodí pár slov.

Peter Petras, chatár na Rainerke. Foto:  Ľuboš Popovič

Prístup k nej je jednoduchý. Zo Starého Smokovca môžete vyjsť na Hrebienok (alebo sa nechajte vyviezť pozemnou lanovkou). Potom treba zbehnúť po červenej značke okolo Bilíkovej chaty dolu po chodníčku k Rainerke. Trvá to polhodinku. Ide o túru s prívlastkom – špecifická, lebo ju môžu absolvovať aj mamičky s kočíkmi či turisti s deťmi v nosičoch. K útulni vedie aj cesta vrchom, na ktorej vôbec nie sú kamene. 

Neďaleký náučný chodník veľa povie o vodopádoch Studeného potoka, ktoré sú iba kúsok od útulne. Alebo si na rázcestí nad Rainerovou útulňou naplánujte túru. No možno až v lete, teraz platí na veľkej časti tatranských chodníkov zimná uzávera. Ale pripomeňme, že na Skalnaté pleso je odtiaľto dve hodiny, k Chate pri Zelenom plese takmer päť a k Veľkému Bielemu plesu o polhodinu viac. Za fotku stojí aj socha sediaceho horského nosiča pri útulni. Akoby tam patrila odjakživa. A tú si môžete „cvaknúť“ aj teraz.

Ilustračné foto: Vladimír Filo

Symbolická autobusová zastávka pri Chate pod Rysmi.

Od stredy platí v Tatrách uzávera vysokohorských chodníkov

Foto: Michal Puvák.

Ešte jeden deň majú turisti na to, aby sa vybrali napríklad na Chatu pod Rysmi alebo hore na Kriváň. Od stredy 1. novembra začína platiť zimná uzávera vybraných turistických chodníkov a potrvá až do polovice júna budúceho roka.

Uzavreté budú hlavne vyššie položené chodníky, sedlá a štíty. Ich zoznam nájdete veľmi jednoducho na internete. Hlavným cieľom tejto uzávery je poskytnúť prírode čas na oddych a regeneráciu. Svište sa ukladajú na zimný spánok už koncom októbra. Začala aj kamzíčia ruja, ktorá bude trvať ešte asi mesiac a je dôležitá pre to, aby sme na budúci rok videli tieto nádherné zvieratá aj s mláďatami. Na jar zas sedia na vajciach samice dravých vtákov, orla skalného alebo sokola sťahovavého, aby stihli vyviesť mláďatá, kým zas prídu na vysokohorské chodníky turisti.

Aj v zimných mesiacoch je však veľa možností, kam sa vybrať vo Vysokých Tatrách. Obľúbené sú hlavne cesty k tatranským vysokohorským chatám, ktoré sú aj počas zimy pre turistov otvorené. Jedinou výnimkou je už spomínaná Chata pod Rysmi, ktorá je počas zimnej uzávery zatvorená. Uzávera platí aj pre tatranské vrcholy, ale aj tu sú výnimky. Počas zimných mesiacov môžete vystúpiť na Predné Solisko nad Štrbským plesom alebo na Baranec v Západných Tatrách.

Svoje špecifiká má v zime aj Tatranská magistrála. Prístupná je od Tokarín v Západných po Skalnaté pleso vo Vysokých Tatrách, potom sa „preruší“. Na východe je prístupná ešte časť Bieleho plesa po Chatu pri Zelenom plese. Veľa užitočných informácií nájdete napríklad na stránke Tatranského národného parku https://tanap.sopsr.sk/navstevnici/.
Skutočný turista zimné obmedzenia v našich veľhorách rešpektuje a nesnaží sa ich rôznymi spôsobmi obchádzať. Cieľom je, aby prírodné prostredie dokázalo zotrvať v optimálnom stave a mohlo poskytovať vhodné podmienky pre život organizmov, ktoré majú v tatranskej prírode svoj domov.

koliba kamzik

Tipy na reštaurácie pod Tatrami

Foto: Marián Béreš Photography

Aké jedlo vám napadne, keď si spomeniete na naše veľhory? Možno halušky alebo pirohy, prípadne steaky či domáce parené buchty?

Či idete do Tatier na turistiku, lyžovať alebo vychutnať si relaxačný pobyt, vždy bude treba myslieť aj na to, ako a kde sa najesť. O tom, čo je to dobré jedlo má každý z nás asi inú predstavu, ponuka tatranských hotelov, reštaurácií, bistier či stánkov je však dnes už naozaj pestrá. Je to spojenie tradičných slovenských jedál s modernými kuchárskymi trendmi a vplyvmi. Ak teda očakávate, že si dáte bryndzové halušky alebo napríklad niečo zo stredomorskej či thajskej kuchyne, mali by ste si nájsť to svoje.

Mesiac október sa spája s tradičnými kačacími a husacími hodmi, ktoré neobchádzajú ani naše veľhory. Ani tento rok tomu nie je inak, podniky ponúkajú tieto mäsové pochúťky a prílohy k nim na rôzne spôsoby. Zážitok spojený s nádherným horským prostredím a výhľadmi na okolitú scenériu štítov či hôr môže byť znásobený špecialitami typickými práve pre jesenné obdobie, na ktoré sa mnohí tešia po celý rok.

Dobrým tipom je Olívia Restaurant v Tatranskej Lomnici. Je to moderná reštaurácia horského typu nachádzajúca sa na prízemí hotela Kukučka. Jej interiér pripomína horskú chatu, posedenie je však komfortné. Na jedálnom lístku nechýba medzi predjedlami jemná kačacia paštéta s domácim čučoriedkovým džemom a ciabattou, medzi hlavnými jedlami zas konfitované kačacie stehno na kapustovom pyré s domácou karlovarskou knedľou.

Ak máte predsa len chuť na klasiku, objednajte si v tejto reštaurácii tradičné bryndzové halušky s domácou slaninkou a pažítkou, prípadne domáce zemiakové taštičky s kačacím mäsom podávané na kapustovom pyré s chrumkavou cibuľou. Ako dezert sa výborne hodia slivkovo-makové pirôžky s ovocným jogurtom. Na zahriatie majú v zimnej ponuke nápojov napríklad horúce tatranské Mojito. Mladší hostia si môžu dať rakytníkovú horúcu limonádu s pomarančom a zázvorom.

Reštaurácia Olívia v Tatranskej Lomnici patrí do portfólia spoločnosti APLEND, preto tu môžu členovia vernostného programu MYAPLEND využiť zvýhodnené ceny, ktoré platia aj v ďalších reštauráciách siete APLEND – Koliba Kamzík v Starom Smokovci, na Salaši Veľký Slavkov. Ak ste v Tatrách ubytovaní, MYAPLEND sa postará o program počas celého vášho pobytu.

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa registrovať na myaplend.com a môžete využívať bohatý balík benefitov v podobe výhodných cien v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri registrácii na recepcii.

Cestička v Kôprovej doline.

Tip na túru na jesenné prázdniny – čo tak Kôprová dolina?

Foto: Peter Januch.

Je dlhá 11 kilometrov, tečie ňou Kôprovský potok, ktorý oddeľuje skalnaté Vysoké Tatry s Kriváňom od hôľnatých Západných Tatier. Hornú zalesnenú časť volajú Temné smrečiny, dolnej asi prepožičal meno kôprovníček bezobalový.

Kôprovú dolinu turisti poznajú podľa dvoch rarít – Kmeťovho vodopádu, ktorý je najvyšší vo Vysokých Tatrách (80 m) a Temnosmrečianskemu plesu, to je tretie najväčšie na slovenskej strane Vysokých Tatier. Plies je ale vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny viac, ak si ich chcete pozrieť, ľutovať nebudete. Rovnako aj značených turistických chodníkov, ktoré vás privedú nielen k plesám, ale aj k vodopádom, divokým potokom, do sediel a k skalným útvarom, na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať.

Túru môžete začať na Podbanskom, dolnou časťou doliny vedie asfaltka, „pribaliť“ možno aj kočíky. Ku Kmeťovmu vodopádu je to ale už pre zdatnejších, no platí, že v množstve tamojších prameňov sa dajú doplniť tekutiny. Po ceste je veľa prístreškov a lavičiek. No štartovať sa dá aj pri Troch studničkách (zelená, modrá, červená značka).
Pokračujte cez Nad bytom k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Keď si urobíte fotky, pokračujte do Hlinskej doliny k Rázcestiu pod Temnými Smrečinami a k Nižnému Temnosmerčianskemu plesu. Pripravte sa na prevýšenie 654 m, výstup môže trvať tri a pol hodiny. Spodná časť Kôprovej doliny je prístupná aj cyklistom.

Vyberte si napríklad modrú cyklotrasu z Podbanského k Horárni pred Tichou, pokračujte do Kôprovej doliny k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Je to zážitok – potrvá vám to hodinku, prekonáte prevýšenie 268 m. A vezmite so sebou aj deti – zvládnu to.