Letáčiky nájdete v informačných strediskách Tatier

Viete, kam môžete zobrať svojho psa v Tatrách?

Určite nie všade. Návštevný poriadok Tatranského národného parku veľmi jasne obmedzuje pohyb psov a iných zvieracích miláčikov v prostredí Tatier. Ako zistiť, kam pes môže?

Prvou možnosťou je prelistovať si návštevný poriadok Tatranského národného parku. Je uverejnený aj na webovej stránke národného parku a môžete si v ňom listovať hoci aj v pohodlí domova. Druhou možnosťou je navštíviť Tatranské informačné kancelárie. Sú v Starom Smokovci a v Tatranskej Lomnici. Tam je k dispozícii nový letáčik s tipmi, kam sa možno v Tatrách vydať aj s vašim štvornohým miláčikom.

Možností je naozaj veľa. V letáčiku sú jednotlivé chodníky vymenované aj s farebným značením, aby ste mali orientáciu uľahčenú. Na druhej strane tohto propagačného materiálu je pre vás k dispozícii Desatoro návštevníka TANAP-u. Ide o sumár základných návodov, ako sa má návštevník parku správať a čoho sa má vystríhať.

Na tvorbe letáčika spolupracovali Región Vysoké Tatry a Tatranský národný park.

Autor titulnej fotografie: TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Téryho chata v plnej letnej sezóne

Vo veľhorách snežilo. Nie, nie je to žart

V Tatrách sa dá zažiť hocičo. Aj najmä náhla zmena počasia. Taká prekvapila  včera turistov smerujúcich na Téryho chatu.

Bolo to včera. V tatranských osadách bolo okolo 22 stupňov Celzia plus a vo výške 2 500 metrov nad morom meteorológovia predpovedali okolo +9 stupňov Celzia. No zdá, že aj Tatry majú svoje „pouličné“ prehánky. Na našu FB stránku včera, 30. augusta, Daniel Bartko uložil video so snežením. Asi prvým v novej sezóne v našich veľhorách. A zachytil ho cestou na Téryho chatu.

Odborníci síce hovoria, že sneh v auguste nie je v Tatrách ničím výnimočným. Dokonca sneženie môže byť i výdatné, no vývoj počasia v tomto roku nenasvedčuje, žeby sa až tak rýchlo chystalo zblázniť. No každopádne platí, že turisti sa musia nachystať na všetko. Napríklad aj čo sa týka obuvi, ktorú si dajú na nohy, aj oblečenia do dažďa a do zimy. Ísť v tomto ročnom období vysoko do hôr iba „naľahko“ sa nemusí vyplatiť.

Každopádne, nášmu fanúšikovi sa podarilo zachytiť raritu. Ďakujeme mu na ňu.

Autor titulnej fotografie: Michal Tégléš

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Dve jelenice a jelenča odchytili v Tatranskej Lomnici

Nebudú robiť spoločnosť ľuďom, ale jeleňom. Tri krásavice si trochu pocestovali

Prvé jelenice a jelienča z Tatranskej Lomnice už odchytili a premiestnili. Mesto Vysoké Tatry a Správa TANAP-u tak realizujú svoj zámer odstrániť z osád zvieratá, ktoré si privykli na život s ľuďmi.

Pred pár týždňami sa verejnosť dozvedela, že v tatranských osadách sa budú odchytávať navonok krotké jelenice, ktoré si navykli na ľudí a v intravilánoch vyhľadávajú ľahko prístupnú pastvu v parkoch. Po rokoch takéhoto správania už tvorili typický doplnok osád, no stalo sa, že dochádzalo aj k drobným či vážnejším kolíziám s turistami.

 „Takéto súžitie je na pohľad určite pekné a ľudia ho vnímajú ako veľkú romantiku, ale treba si uvedomiť, že je s tým spojených naozaj množstvo problémov. Možnosť presvedčiť sa o tom, dostali ľudia už aj na vlastnej koži,“ uvádza Správa TANAP-u na svojej webovej stránke.

Prebúdzanie v novom revíri
Prebúdzanie v novom revíri. Autor fotografie: TANAP

Dodáva, že národný park eviduje viacero prípadov, keď jelenica vyštartovala oproti psovi a jeho majiteľ pri tom utŕžil pár kopancov, ba dokonca sa stalo, že došlo k usmrteniu psa. Okrem rizika stretu s človekom, ktorý môže mať aj fatálne následky, hrozí i kolízia zveri s motorovým vozidlom, keďže jedince so zmeneným správaním sa neraz pohybujú aj v okolí ciest. Nehovoriac o tom, že v ohrození je i život samotných zvierat.

Aj preto došlo k dohode medzi Mestom Vysoké Tatry a Správou TANAP-u v tom, že v najbližších týždňoch budú odchytávať najviac synantropné jelenice a premiestňovať ich do Zvernice Javorina v Tatranskej Lomnici a tiež k iným záujemcom na celom Slovensku. Dôvodom je bezpečnosť návštevníkov a obyvateľov Tatier.

TANAP má prvý odchyt za sebou. Pred pár dňami, ako uviedla správa národného parku, sa v Tatranskej Lomnici podarilo odchytiť dve jelenice a jedno jelienča, pre ktoré sa táto osada stala druhým domovom a komorou, kde vždy našli niečo na pasenie. Jedna jelenia krásavica s tohtoročným mláďaťom, ktoré prišlo na svet priamo v centre najväčšej časti mesta, skončili vo Zvernici v Tatranskej Javorine. Umiestnili ich na začiatok v aklimatizačnej časti zvernice, tam si mali počkať, kým pominú účinky uspávacej látky.

„Potom budú robiť spoločnosť jeleňom, ktoré tam previezli po predchádzajúcich odchytoch,“ uvádza TANAP.

Na spoločnosť jeleňov si počkajú v aklimatizačnej časti zvernice
Na spoločnosť jeleňov si počkajú v aklimatizačnej časti zvernice. Autor fotografie: TANAP

Druhá jelenica si pocestovala dlhšie, až na východ Slovenska na Zemplín, kde našla svoj druhý domov. Odchytili ju na parkovisku pri ústredí Správy TANAP-u.
V odchytoch synantropných jedincov sa bude pokračovať. Iba v Tatranskej Lomnici sa pohybujú ďalšie jelenice, ktoré si privykli na život medzi ľuďmi a podobne sú na tom aj iné navštevované tatranské osady. Preto naďalej platí výzva, aby ľudia voľne žijúce zvieratá neprikrmovali.

O koľko jedincov pri odchyte, ktorý má na starosti v zmysle rozhodnutia Okresného úradu v Poprade Správa TANAP-u,  pôjde, sa nedá presne určiť, no cieľom je odchytiť čo najviac voľne žijúcich zvierat, ktoré sa bežne vyskytujú v osadách.

„Je ich toľko, že sa už nedajú spočítať na prstoch jednej ruky. Odchyt sa bude organizovať viac týždňov, poverenie má TANAP platné do 15. januára budúceho roku,“ vysvetľuje Nina Obžutová z komunikačného Oddelenia Správy TANAP-u.

Dodáva, že pri tejto akcii sa ráta so súčinnosťou Mesta Vysoké Tatry, najmä mestskej polície, ktorá má napomáhať pri sčítavaní problémových zvierat a zabezpečení okolia v čase ich odchytu. 

Autor titulnej fotografie: archív TANAP-u

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Výstup na Gerlach sa dvom turistom stal osudným

Pred rokmi o takomto čase zamrzli na Gerlachu. Nepodceňujte výbavu a výstrahy

Záver augusta roku 2010 nebol túram priaznivo naklonený. Vysoko v horách bola napriek kalendáru zima. Doplatili na ňu dvaja anglicky hovoriaci turisti. V masíve Gerlachu zamrzli.

Dvojica vo veku medzi dvadsať a tridsať rokov sa vybrala pokoriť Gerlachovský štít z Chaty pri Popradskom plese 30. augusta. Vyrazili ráno o ôsmej. Pravdepodobne vôbec netušili, s akým šialeným počasím sa hore stretnú. Večer o 21. h, ako uvádza SITA, ešte stihli kontaktovať Horskú záchrannú službu s tým, že zostupujú z Gerlachovského štítu Batizovskou próbou.

Počasie bolo vtedy mimoriadne nepriaznivé. Kombinácia dažďa so snehom, vetrom a mrazom, k čomu sa pridala i nízka viditeľnosť, neveštila nič dobrého. Horskí záchranári sa ihneď vybrali na pomoc. Turistov v Batizovskej próbe ale nenašli. Nachádzali sa v inom žľabe. Zlá viditeľnosť asi spôsobila, že zablúdili a uviazli v 600-metrovej západnej stene Gerlachu. Stihli ešte svetlom signalizovať svoju polohu.

Keď sa k nim záchranári dostali nad ránom druhého dňa, obaja boli na hranici života a smrti. Noc prežili v extrémnych podmienkach a obaja počas záchranárskej akcie, keď sa im muži z HZS pokúšali v krutom mraze, silnom vetre a snežení všemožne pomôcť, zomreli.

Klenot Slovenska - Gerlachovský štít. No jeho pokorenie sprevádzajú aj tragédie
Klenot Slovenska - Gerlachovský štít. No jeho pokorenie sprevádzajú aj tragédie

Vtedajší riaditeľ HZS Jozef Janiga pre agentúru SITA povedal, že urobili chybu už na začiatku túry. Na Gerlach sa vybrali neskoro. Od Sliezskeho domu sa na najvyšší štít Tatier odchádza o piatej-šiestej ráno. Podľa neho dvojica nebola ani dobre vybavená a podcenila svoje možnosti i podmienky v horách. A zrejme ignorovali aj predpovede počasia, ktoré už niekoľko dní predtým avizovali nepriaznivé podmienky vo vysokohorských polohách Tatier.

Podľa portálu spis.korzar.sme.sk bola cez noc hore teplota -4 oC, čo pocitovo predstavuje -10 oC, napadol sneh, fúkal vietor 10 m/s, ten nafúkal miestami až meter snehu. „Keď chlapi schádzali žľabom, dokonca začali padať aj menšie lavíny,“ povedal pre portál jeden zo záchranárov.

Aj preto sa horskí záchranári rozhodli zniesť telá oboch mužov až po zlepšení počasia, stalo sa tak až o deväť dní neskôr. Pri záchrane dvojice riskovali i vlastný život. Ako uvádza SITA, niektorí boli v nasadení až osemnásť hodín, trápili ich omrzliny a vyčerpanie. Celkovo sa na akcii vtedy podieľalo 27 záchranárov. A ako sa zmieňujú dobové správy, v časti Batizovskej doliny sa vtedy vytvoril tretí stupeň lavínového nebezpečenstva.

Vyčíňanie počasia na prelome augusta a septembra bolo vtedy mimoriadne nebezpečné. Horskí záchranári vyzývali ľudí, aby sa vyhli túram, lebo pre zľadovatené chodníky bolo nebezpečné vydať sa hoci iba ku chatám. Snežilo od výšky 1 700 metrov nad morom.

Autor titulnej fotografie: archív Veronika Kubištová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Čriepky z Roháčov

Víkend v Tatrách má málo obmedzení, no o to viac noviniek

Pre Nízke Tatry na dnešné popoludnie platí výstraha pred búrkami, no celá oblasť Tatier má počas nastávajúceho víkendu priať športovým aktivitám.

Vo Vysokých Tatrách turistov poteší správa, že Monkova dolina je otvorená. Obchádzková trasa značená červeno z ústia Monkovej doliny cez Široké, Vyšné Kopské a Kopské sedlo a späť. Je dlhšia ako pôvodná, ktorú zničila vodná lavína v júli, a vedie jedným z menších bočných hrebeňov v Monkovej doline. Z hrebeňa opäť klesá do doliny a napojí sa na pôvodný chodník v miestach, kde nebol zničený.

Horská záchranná služba tiež informuje, že otvorená je aj Dolina Bieleho potoka, a to po zelenom TZCH od Ždiaru cez Rázcestie pod Ptošovskými turňami, Ždiar Strednica a späť. Chodník je priechodný nielen pre turistov, ale aj ako súčasť cyklotrasy bez obmedzení.

V Západných Tatrách, pre ktoré meteorológovia na nedeľu predpovedajú dážď, platí informácia, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený pre obmedzenú priechodnosť. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Pre Nízke Tatry vydali na dnešné popoludnie horskí záchranári výstrahu prvého stupňa pre búrky. Zároveň je aktuálna aj informácia, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Michaela Trojanová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Kríž na Gerlachu má svoj príbeh

Aj kríže majú svoje výročia. Jeden tatranský ho mal včera

Včera, 28. augusta, uplynulo dvadsaťsedem rokov od osadenia kríža na vrchole Gerlachovského štítu. Predchádzal tomu zaujímavý príbeh. Pripomeňme si ho.

Ako dokladá dobový archív, pôvodne bol kríž, ktorý je dnes na vrchole Gerlachu, umiestnený na miestach, kadiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Vyhotovil ho akademický sochár Otmar Oliva na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý v týchto miestach nedokončil svoju výpravu.

Dvojica horolezcov sa 28. septembra 1987 vybrala z Chaty pod Rysmi a chystala sa liezť Puškášovu cestu pilierom na Ganek. Počasie sa zhoršilo, padal mrznúci dážď, bola nulová viditeľnosť. Pri návrate netrafili na chatu a jeden z horolezcov v jej blízkosti našiel smrť.

Oliva bol v tom čase tiež ubytovaný na Chate pod Rysmi a Viktorovi vytvoril mosadzný kríž, ktorý osadili na mieste, kde horolezec zahynul.

Osádzanie kríža na vrchole Gerlachu
Osádzanie kríža na vrchole Gerlachu. Autor fotografie: archív RT

Potvrdil nám to aj horský vodca Róbert Turjaník, ktorý neskôr spomínaný kríž umiestňoval na Gerlachu. Ako sa ukázalo, pôvodne bol situovaný na turisticky veľmi frekventovanom mieste, preto ho odstránili. Dôvodom bola aj symbolika kríža, ktorá nesedela minulému režimu a tomu, že okolo prechádzala trasa Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy. Kríž pomaly upadol do zabudnutia.

Takmer desať rokov po smrti Viktora Kubáta ho našiel v sídle horskej služby v Starom Smokovci horský vodca a záchranár Ladislav Šedivý. V rozhovore pre náš portál to potvrdil aj Róbert Turjaník. Vraj mu ihneď napadlo, žeby mohol byť osadený na Gerlachu.

„Pôvodnému krížu dodal obrubu, odstránil z neho meno horolezca a dátum jeho smrti. Desať rokov potom, ako zahynul, sme ho spolu Ladislavom Šedivým a ďalším horským vodcom Jozefom Koršalom osadili na vrchole Gerlachovského štítu,“ uvádza.

Symbol Gerlachu
Symbol Gerlachu. Autor fotografie: Linda Olejková

Opisuje tiež, ako sa to dialo. „Bolo to 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie bol horský vodca Milan Hoholík. Prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy, a osadili sme kríž,“ spomína si horský vodca R. Turjaník.

Odvtedy má najvyšší štít Slovenska svoj symbol. Kto naň vystúpi, urobí si fotku. Dôkaz náročného výkonu a krásy výhľadu z Gerlachu, ale aj dôkaz činu, ktorý odzrkadľuje lásku k horám a úctu k ich obetiam.

Autor titulnej fotografie: Erik Marföldy

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

V Štrbe sa uskutoční rekonštrukcia bojov v SNP

Po osemdesiatich rokoch sa bude v Štrbe opäť bojovať

V sobotu sa v Štrbe uskutoční rekonštrukcia historických bojov, ktoré sa tu, pod Tatrami, odohrali pred osemdesiatimi rokmi v čase Slovenského národného povstania.

V rámci osláv 80. výročia Slovenského národného povstania sa v Štrbe, v časti nazývanej Branda pri vstupe do obce od Lučivnej, v sobotu 31. augusta odohrá rekonštrukcia bojov. Organizátori ich nazvali SNP pod Tatrami.

Ide o najočakávanejšiu udalosť pod Vysokými Tatrami a jedna z najväčších na Slovensku. Podujatie sa začne o 15. h, už predtým bude atmosféru dotvárať Dychová hudba Sviťanka.

Ako uvádza oficiálna stránke obce Štrba, rekonštrukcia sa uskutoční na autentických miestach bojov, ktoré sa v týchto miestach odohrali v septembri 1944.

Rekonštrukcia sa uskutoční v miestach, kde sa pred osemdesiatimi rokmi skutočne bojovalo
Rekonštrukcia sa uskutoční v miestach, kde sa pred osemdesiatimi rokmi skutočne bojovalo. Autor fotografie: archív Klubu vojenskej histórie

Zúčastniť sa na nej má asi stovka účinkujúcich z približne deväťdesiatich členov Klubu vojenskej histórie, komparz budú robiť obyvatelia Štrby. Scenár rekonštrukcie pripravil Marcel Maniak, ktorý bude celú udalosť aj režírovať.

Čo diváci uvidia? Pôjde o rekonštrukciu bojov, v rámci ktorých bola pred osemdesiatimi rokmi vypálená časť Štrby a zahynuli pritom štyria obyvatelia obce, povstalecký vojak a civilista. „Okrem dobových uniforiem a zbraní priláka i bojová autentická technika. Vyhotovená replika časti obce bude počas bojov zapálená. Výbuchy a špeciálne efekty zabezpečí profesionálny pyrotechnik,“ uvádza sa na webovej stránke Štrby.

Obec pozýva na podujatie všetkých, ktorí si chcú pripomenúť udalosti SNP spojené s podtatranským regiónom, ale aj všetkých priaznivcov vojenskej histórie a historickej techniky.

Smútiaca mať. Pamätník v obci Štrba
Smútiaca mať. Pamätník v obci Štrba. Autor fotografie: Jozef Jambrich

Program osláv sa začne už dnes, 28. augusta, kladením vencov pri pamätníku Smútiaca mať v Štrbe (11.30 h). V piatok, 30. augusta, obcou prejde technika a účinkujúci rekonštrukcie (17. h) a v sobotu ešte pred veľkolepou rekonštrukciou sa na Podbanskom pri tamojšom pamätníku od 10. do 14. h budú konať regionálne oslavy 80. výročia SNP.

Autor titulnej fotografie: archív Klubu vojenskej histórie

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Môžete sa opäť vydať na chodník Monkovou dolinou

Monkova dolina je pre návštevníkov opäť prístupná

Trasa z Monkovej doliny do Širokého sedla je pre návštevníkov znova prístupná. Červeno značený chodník bol uzavretý v júli, keď ho zničili masívne zosuvy pôdy následkom ničivej búrky.

Turisti už opäť môžu ísť do Monkovej doliny. Sprístupnená bola dočasná obchádzková trasa z ústia Monkovej doliny do Širokého sedla. Ako uvádza Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici na svojej FB stránke, je značená červenou farbou a na jej smer navedie turistov nové značenie na mieste, kde sa za zastavanou časťou doliny turistický chodník delí na zelenú a červenú značku.

Značenie turistov navádza na obchádzkovú trasu
Značenie turistov navádza na obchádzkovú trasu. Autor fotografie: TANAP
Trasa je vynovená aj o mnohé zariadenia
Trasa je vynovená aj o mnohé zariadenia. Autor fotografie: TANAP

Informácia ďalej pokračuje usmernením, že obchádzková trasa je dlhšia ako pôvodný chodník a vedie jedným z menších bočných hrebeňov v Monkovej doline. Z hrebeňa opäť klesá do doliny a napojí sa na pôvodný chodník v miestach, kde ho júlová prietrž nezničila.

Pripomíname, že pôvodný červeno značený turistický chodník bol uzavretý v júli tohto roku, keď jeho podstatnú časť zničili masívne zosuvy pôdy a vodná lavína, ktorá sa v týchto miestach vytvorila ako dôsledok silnej búrky.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zelené pleso je jeden z najobľúbenejších turistických cieľov vo Vysokých Tatrách.

Zelené pleso s deťmi

Je to jeden z najobľúbenejších turistických cieľov vo Vysokých Tatrách. K Zelenému plesu sa môžete bez obáv vybrať aj s menšími deťmi, o zážitky určite nebude núdza.

Podľa legendy (ale môže to byť aj krátka rozprávka) vraj kedysi dávno spadol z Jastrabej veže do jazera drahokam a spôsobil zelené škvrny na jeho dne. Odtiaľ dostalo pleso svoje meno. V každom prípade, toto nádherné ľadovcové jazero, nachádzajúce sa na konci najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny, priťahuje každoročne množstvo návštevníkov.

Túra je vhodná aj pre rodiny s deťmi, pretože nie je príliš náročná, no ponúka nádherné výhľady a fascinujúci cieľ v podobe Zeleného plesa so smaragdovou hladinou. Začína sa na parkovisku Biela voda, kde rázcestník ukazuje približne tri hodiny chôdze k Chate pri Zelenom plese. Vyraziť môžete aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice.

Po približne hodine by ste mali byť pri Šalviovom prameni, ideálnom mieste na krátke občerstvenie v drevenom altánku. Deti si tu môžu oddýchnuť, napiť sa či pochutnať si na desiatej pred ďalšou cestou. Po ďalšom úseku, ktorý vedie lesom, sa dostanete na Kovaľčíkovu poľanu. Od nej pokračuje trasa po žltej značke, postupne sa otvoria výhľady na končiare Belianskych Tatier.

Po ďalšej hodine a pol je tu cieľová rovinka a na jej konci typická drevená fasáda chaty pri Zelenom plese, známej aj ako Brnčalka. Otvorená je celoročne a ponúka možnosť občerstvenia. Odmenou pre deti, ale aj dospelých, môže byť známa parená buchta. Na rodinný piknik je ideálne aj okolie plesa, deti sa môžu hrať na brehu, obdivovať horské rastliny, stromy, v okolí sa vyskytujú aj kamzíky, preto je šanca, že nejaké uvidíte.

Po oddychu pri Zelenom plese sa môžete vydať späť na parkovisko Biela voda tou istou cestou. Celá túra trvá približne šesť hodín, takže je vhodné naplánovať si ju na celý deň. Ak máte staršie deti a chcete si výlet predĺžiť, môžete pokračovať napríklad na Veľké Biele pleso, čo pridá k ceste ďalšiu polhodinu.

Pri plánovaní túry s deťmi nezabudnite na dostatok občerstvenia, vhodnú obuv a oblečenie. Počasie v horách sa môže rýchlo zmeniť, preto je dobré mať so sebou aj pršiplášte. Túra je nenáročná, ale počítajte s tým, že menšie deti môžu potrebovať častejšie prestávky. Nádherná príroda, čistý vzduch a pokojné horské prostredie sú však zárukou, že sa sem budete chcieť vrátiť.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Bystrá, najvyšší vrch Západných Tatier

Tri tipy na miesta v Tatrách, kde nestretnete veľa ľudí

Pred nami je predĺžený víkend. Tatry sú dobré miesto na aktívny pohyb. Máme pre vás tri tipy na miesta, kde nestretnete veľa ľudí.

Prvým našim tipom je výstup na Bystrú (2 248 m). Najvyšší vrch Západných Tatier leží v závere Bystrej doliny nad Pribylinou, asi 17 km severovýchodne od Liptovského Hrádku. Ak vystúpite na jeho vrchol, otvorí sa vám kruhový rozhľad na vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a podhorie na slovenskej i poľskej strane.

Ak budete mať šťastie na počasie, pozorovateľné sú z neho aj Volovské vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry, obe Fatry a Oravské Beskydy. Na zážitok a fotky ako stvorené.

Paráda! Čo poviete?
Paráda! Čo poviete? Autor fotografie: Ľuboš 0levič

Ako na to? Máte niekoľko možností. Jednak po žltej turistickej značke z Hrdova cez Bystrú dolinu, ale aj po modrej značke z Bystrého sedla v hlavnom hrebeni alebo z Podbanského cez Kamenistú dolinu a Pyšné sedlo. A výstup sa dá urobiť aj z Pribyliny cez Úzku, Račkovu a Gáborovu dolinu a Bystré sedlo.

Ak sa vydáte na Bystrú z Podbanského a späť, čaká vás asi 22 km chôdze, rátajte s tripom okolo 8,5 hodiny a stúpaním v dĺžke asi 1 424 metrov. Od Podbanského sa dáte smerom na odbočku do Kamenistej doliny, nasleduje Pyšné sedlo, Blyšť, Bystrá, Rázcestie pod Bystrou, odbočka do Kamenistej doliny a cieľ – Podbanské.

Trasa je dobre značená, ale pre deti to nie je pre náročnosť vhodná túra. Zoberte si so sebou občerstvenie, po ceste nič vhodné na jeho kúpu nenájdete. Parkovať môžete na Podbanskom, autobus stojí v Pribyline a Zruboch.

Počas výstupu na Bystrú môžete vidieť aj takéto obrázky
Počas výstupu na Bystrú môžete vidieť aj takéto obrázky. Autor fotografie: Ivo Man

Ak si vyberiete cestu od parkoviska Hrdovo, čaká vás parádny výstup s nádherným okolím a žblkotom pototoka a výhľadmi na Kriváň. Z Rázcestia Hrdovo prejdete po žltej značke lesnou cestou k Rázcestiu pod Bystrou a budete stúpať hore, zvyšky kalamity umožnia krásne výhľady na Tatry. Odbočíte do Bystrej doliny do divokého lesa, ktorý sa postupne mení na kosodrevinu, neskôr na horskú planinu.

Stúpate hore, kocháte sa výhľadom na Bystré plesá a doteraz schované vrcholy. Čakajú vás posledné metre na vrchol Bystrej

Poďme na rekapituláciu. Cesta vám potrvá asi osem hodín, prekonáte 19 km. Znalci odporúčajú najmä pokrývku hlavy, lebo na časti cesty nebude tieň. A ešte niečo. Pozor na medvede, sú tu doma.

Veľká Vápenica. Najkrajšie výhľadové miesto na Horehroní
Veľká Vápenica. Najkrajšie výhľadové miesto na Horehroní. Autor fotografie: archív SAD Zvolen

V Nízkych Tatrách odporúčame na tento víkend výstup na Veľkú Vápenicu (1 691 m). Mnohí hovoria, že ide o jedno z najkrajších výhľadových miest na Horehroní. Máte šancu to potvrdiť. Pekne tvarovaná hoľa sa nachádza vo východnej časti Nízkych Tatier. Turisti ju obľubujú aj preto, lebo z jej vrcholu vidia dominanty Nízkych a Vysokých Tatier ako na dlani.

Hoľa je ľahko zdolateľná, no znalci ju pre malé deti neodporúčajú. Jeden z okruhov, ktorý na vrchol Veľkej Vápenice vedie, začína v obci Heľpa. Turistické značky vedú smerom na Nižné dolinky, Priehybu, Veľkú Vápenicu a späť cez Priehybka Sedlo do Nižných doliniek a Heľpy. Vrcholový chrbát Veľkej Vápenice je približne kilometer dlhý, dá sa na ňom stráviť čas krásnymi výhľadmi do okolia.

Celý okruh je dlhý 13 km, stúpanie má 977 m.  Trasa vedie po žltej značke cez súvislý pás lesa, vystupuje sa klasickým turistickým chodníkom a už z neho sa turistom otvárajú nádherné výhľady na pritiľahlé vrchy, napríklad na Kolesárovú či Veľký Bok, počas stúpania aj na Ďumbier a jeho okolie. Na vrchole je smerovník, dobré miesto na niekoľko spomienkových fotografií.  V sedle Priehyba ma môžete zastaviť na krátky oddych v prístrešku.

Ak si na výstup zvolíte ako východisko bod obec Heľpu, o parkovanie i autobusové či vlakové spojenie spojenie máte postarané. Opäť platí upozornenie na pohyb medveďov. Zdatnejší turisti si môžu cestu predĺžiť o návštevu útulne Andrejcová s návratom do Pohorelej a z nej do Heľpy.  

Batizovské pleso
Batizovské pleso. Autor fotografie: Mariusz Zwolinski

Tretím na našim tipom je túra k Batizovskému plesu. Nachádza sa na trase červenej značky pri Tatranskej magistrále medzi Sedlom pod Ostrvou a Sliezskym domom. Meno mu dala Batizovská dolina a tá ho dostala od podtatranskej obce Batizovce. Pleso je hlboké osem metrov a leží v nadmorskej výške 1 884 metrov. Pleso obklopujú na západnej strane Končistá, na severnej Popradský ľadový štít, Batizovský štít a na východnej Gerlachovský štít. Dobré fotografie sú pri peknom počasí zaručené.

Dá sa k nemu zájsť od Tatranskej Polianky alebo Vyšných Hágov a keď ste na Sliezskom dome, tak aj od Popradského plesa. Od Sliezskeho domu sa k nemu dostanete po červenej značke asi za 1,5 hodiny. Náročnejší chodník od Popradského plesa vedie cez Ostrvu. Výstup trvá do troch hodín a po červenej značke zdoláte 608 m prevýšenia.

K Batizovskému plesu vedie tiež turistický chodník z Vyšných Hágov po trase TEŽ – odbočka na Vyšné Hágy – Batizovské pleso. Rátajte s trojhodinovou túrou a prevýšením 825 m. Všetky trasy, ktoré sme spomenuli, vedú po kamenistých chodníkoch.

Parkovať môžete na platenom záchytnom parkovisku v lokalite Popradské pleso, TEŽ alebo pred železničnými stanicami v Tatranskej Polianke alebo vo Vyšných Hágoch. Na východiskové body túry vás dovezie aj tatranská železnica.

Autor titulnej fotografie:  Marcin Dobrowolski

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.