Tatiana Dolinská

Baranec

Tretím najvyšším vrchom Západných Tatier je Baranec. Nazývajú ho aj Štít Liptova pre jeho dominanciu nad Liptovskou kotlinou. Na jeho vrchole sa nachádza betónový pilier s vrcholovou schránkou. Z Baranca padá rôznymi smermi viacero žľabov. Najväčší z nich je južný žľab do Trnovskej doliny v oblasti Studničky. Vedeli ste, že tento kopec je považovaný za jedno z najlepších miest poskytujúcich rozhľady do okolia? Nielen v Západných Tatrách, ale v rámci celého Slovenska.

Autor titulnej fotografie: Tatiana Dolinská

Michal Flamík

Jahňací štít

V zime sa na Jahňací štít nedostanete. Vedeli ste však, že názov tohto vrchu je taký istý už takmer 150 rokov? V minulosti sa názvy viacerých tatranských vrcholov často menili, ale Jahňací štít takto volali už členovia Uhorského karpatského spolku v druhej polovici 19. storočia. Názov pravdepodobne nepochádza od mladých oviec, ale mláďat kamzíkov, ktoré pytliaci tiež nazývali jahňatami. Nemecký i maďarský názov tohto kopca sa dá tiež preložiť ako Kamzičí štít.

Autor titulnej fotografie: Michal Flamík

Viktor Juriga

Tatry s deťmi v zime – Starý Smokovec

Vedeli ste, že prvou tatranskou osadou bol Starý Smokovec? O jeho sprístupnenie pre verejnosť sa medzi prvými zaslúžil v 19. storočí hostinský zo Spišskej Soboty Ján Juraj Rainer, ktorý tu s manželkou postavil prvý hostinec a turistické ubytovne. Aj dnes patrí Starý Smokovec medzi najvýznamnejšie strediská cestovného ruchu v Tatrách. Je tu viacero hotelov, tatranské vily, obchody, požičovne. Je aj križovatkou Cesty slobody.

Autor titulnej fotografie: Viktor Juriga

Vicktor Belicak2

Ako vznikol názov pohoria Tatry?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako vznikol názov pohoria Tatry? Možno vám napadne známy vtip, ako východniar počíta kopce: Ta jeden, ta dva, ta tri, ale skutočnosť je trochu iná. Prvý písomný tvar Tatri je doložený v prvej polovici 12. storočia v Chronica Boerurum. Neskôr sa názov menil na Tritri, Triti, Tryti. Súčasnú podobu Tatry máme prvýkrát písomne doloženú v roku 1639. Ľudia žijúci pod pod týmto pohorím ho volali aj Snežné hory. Prívlastok Vysoké sa začal používať až v druhej polovici 19. storočia.

Autor titulnej fotografie: Vicktor Belicak

Ala Šulíková

Turistika s deťmi v Tatrách – Chopok

Medzi najnavštevovanejšie miesta Nízkych Tatier patrí vrch Chopok. Je to asi tým, že sa naň dá dostať lanovkou, buď z Jasnej alebo zo Srdiečka. Ani turisti však nevyjdú naprázdno. Vrchol Chopku je východiskovým bodom túr na Ďumbier, ku Štefánikovej chate a potom ďalej do sedla Čertovica. Z vrcholu sú neopakovateľné výhľady na pohoria stredného a severného Slovenska i Vysoké Tatry.

Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková

Lucia Krakovska

Predné Solisko

Predné Solisko je jedným z najnižších a najľahšie dostupných vrchov vo Vysokých Tatrách, pritom však poskytuje pekné výhľady a lyžiarske terény. Vedeli ste však, že prvý lyžiarsky skokanský mostík tu postavil pražský architekt Karel Jarolímek už v roku 1927? O rok neskôr sa tu konali medzinárodné lyžiarske preteky. Po dobrých skúsenostiach sa tu konali v roku 1935 prvé preteky FIS – majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní. Moderné mostíky a komplex lyžiarskych zariadení pribudli, keď sa v roku 1970 konali na Štrbskom plese majstrovská sveta v severskom lyžovaní.

Autor titulnej fotografie: Lucia Krakovska

Luboš Olevič

Vysoké Tatry s deťmi – Popradské pleso

Popradské pleso v Mengusovskej doline má meno podľa mesta, ktoré je od neho dosť vzdialené. Je to možno preto, že tadeto preteká rieka Poprad. Kedysi ho volali aj Rybie pleso, pretože v ňom ako v jedinom na južnej strane Tatier žili ryby. Písal o tom už Matej Bel v 18. storočí. V zime je hladina plesa väčšinou zamrznutá. Dostanete sa sem počas celého roka, k chate pri Popradskom plese vedie asfaltová cesta.

Autor titulnej fotografie: Luboš Olevič

Marián Birka

Tatranská magistrála

Najdlhším súvislým turistickým chodníkom vo Vysokých a Západných Tatrách je červeno značená Tatranská magistrála. Vedeli ste, že pôvodná myšlienka vybudovať takýto chodník už má viac ako 120 rokov? V ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1903 o tom nájdete aj písomný dôkaz. Už vtedy existovali niektoré úseky dnešnej magistrály, ale neboli prepojené do jedného celku. Dnes je Tatranská magistrála dlhá 72 kilometrov a dá sa prejsť za približne 20 hodín.

Autor titulnej fotografie: Marián Birka

Dominik Pilát

Javorová dolina

Vedeli ste, že v Javorovej doline v severnej časti Vysokých Tatier dnes skoro žiadne javory nenájdete? Môže za to pravdepodobne ťažba dreva v tejto oblasti v minulosti, kedy sa drevo ťažilo pre potreby neďalekých lepenkární, pálilo sa tu drevené uhlie, ale rúbalo sa aj kvôli poľnohospodárskej pôde a pasienkom. Dnes je v asi 10 kilometrov dlhej Javorovej doline typická tatranská vegetácia, vo vyšších polohách s borovicou a kosodrevinou.

Autor titulnej fotografie: Dominik Pilát

Michał Kasperczyk

Končistá

Najvyšším vrcholom na južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách je Končistá. Najvyšší z trojice jej vrcholov sa volá Jármayho stôl. Tento bizarný balvan uvidíte aj z Batizovskej doliny a svojím tvarom pripomína konskú hlavu alebo kováčsku nákovu. Asi preto ho Poliaci volajú Kowadlo. Vedeli ste, že z ľahkej dostupnosti na Končistú si robili posmech horskí vodcovia už začiatkom 20. storočia? Hovorili, že sa dá na ňu vyteperiť aj na zdochýnajúcom koňovi. Výstup na tento vrchol je dovolený len s horským vodcom a len v letnom období.

Autor titulnej fotografie: Michał Kasperczyk