V Podtatranskom múzeu je 54 tisíc zbierkových predmetov

Poďte zažiť príbehy dobrodružnejšie ako Harry Potter

by Články

Chcete vedieť, prečo sú v Podtatranskom múzeu v Poprade radi, keď prší? A prečo musí byť drevo z hrobky kniežaťa staré 1 600 rokov uložené v klimatizovaných vitrínach? Zaujíma vás, či môžete hodnotné veci z vašich domácností múzeu darovať a ako sa stanovuje ich cena?  

Ak chcete poznať odpovede na tieto otázky, máme pre vás odporúčanie. Naklikajte si na stránke cezhory.sk najnovší diel podcastu S batohom cez hory a dozviete sa ešte oveľa viac.

Lebo múzeá dnes už nie sú iba kamenné stavby, ale priestory s príbehmi, ktoré sú mnohokrát zaujímavejšie ako dobrodružstvá Harryho Pottera. Vladko a Tánička sa v ňom zhovárajú o povolaní kurátorky historických zbierok.

Magdaléna Bekessová, kurátorka historických zbierok v Podtatranskom múzeu
Magdaléna Bekessová, kurátorka historických zbierok v Podtatranskom múzeu

Inšpiráciu našli v profesijnom príbehu Magdalény Bekessovej, ktorá pracuje v Podtatranskom múzeu v Poprade. O zbierkach musí vedieť všetko, odkiaľ sú, čo „prežili“, kto ich našiel, ako pasujú do doby, v ktorej boli vyrobené, kto je ich autorom a ako môžu obohatiť vedomosti návštevníkov, keď sa v nejakom kontexte vystavia.

V múzeu je ich viac ako 54 tisíc z geológie, mineralógie, paleontológie, botaniky či zoológie, ale aj archeológie, etnografie, umenia a z mnohých ďalších odborov ľudskej činnosti.  Napríklad aj z numizmatiky.

Vladko a Tánička pri prehliadke výstav múzea
Vladko a Tánička pri prehliadke výstav múzea. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Vladko a Tánička vo svojom dialógu pripomínajú, že o jeho vznik sa pričinil prvý turistický spolok na území Uhorska, čo je rarita, ktorou sa Slovensko môže pýšiť. No spomínajú aj to, že jednotliví jeho členovia sa nevedeli dohodnúť, kde múzeum bude, tak časť zbierok uložili v Kežmarku. Aj to je typické slovenské.  A upozorňujú aj na unikátnu expozíciu Knieža z Popradu, ktorého hrobku našli počas stavebných prác v Matejovciach a v múzeu jeho príbeh prezentujú v piatich miestnostiach.

Do múzea chodia návštevníci Tatier najčastejšie vtedy, keď prší. Uplakané počasie na tatranských chodníkoch radi zamenia za zážitky, ktoré im sprostredkujú predmety z minulosti. Kurátorka ich mnohokrát nachádza na povalách či v pivniciach starých dreveníc a o poklady, ktoré majú vysokú kultúrnu hodnotu, a ktoré často pochádzajú aj od darcov, sa svedomito stará

 Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je viac ako polstovka dielov.  

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Výstup na Ihlu môžete začať v obci Ihľany

Zažite výstup na Ihlu, Tatry budete mať ako na dlani

by Celodňové 
vyletyČlánky

Máme pre vás turistický tip. Výstup na Ihlu. Nie na tú v Ostrve vo Vysokých Tatrách, ale na tretí najvyšší vrchol Levočských vrchov nad obcou Ihľany. Organizuje sa už túto sobotu (18. mája). A ak budete mať šťastie na počasie, otvorí sa vám z neho krásny výhľad na naše veľhory.

Hviezdicový výstup na Ihlu a Čiernu horu organizuje Regionálna rada Klubu slovenských turistov Levočské vrchy – Branisko spolu s obcou Ihľany a s miestnou spoločnosťou lesomajiteľov už túto sobotu (18.mája). No výstup na Ihlu si môžete urobiť aj kedykoľvek inokedy.

Vrch dal obci meno, je najvyšším vrcholom Kežmarského okresu (1 283 m) a z jeho vrcholovej časti, ktorá je odlesnená, sú zaujímavé výhľady nielen na Nízke a Vysoké Tatry, ale aj na okolité Levočské vrchy, Branisko, Ľubovniansku vrchovinu, Stolické a Volovské vrchy, Spišskú Maguru a dokonca aj na viaceré pohoria v Poľsku. Ostatné vrcholy v okolí sú o 250 i viac metrov nižšie, preto je záruka výhľadov garantovaná.

Na Ihlu sa môžete vydať aj skoro na jar, odvážnejší aj v zime
Na Ihlu sa môžete vydať aj skoro na jar, odvážnejší aj v zime. Autor fotografie: archív Prešovský samosprávny kraj

Aj kvôli nim známe, neznáme Levočské vrchy objavuje čoraz viac turistov, ktorým sa už „prejedli“ notoricky známe pohoria a chcú do svojho kalendára zapísať aj vrcholové zážitky z menej navštevovaných, no tiež krásnych miest našej krajiny. Záujem o okolie Ihlian začal narastať po zrušení Vojenského obvodu  Javorina (2010). V minulom roku bol preto na vrchol Ihly vyznačený nový, zelený turistický chodník.

A hoci sobotný výstup je určený predovšetkým pre domácich a ľudí z okolitých obcí, pokojne sa k nim môžete pridať, a to aj s celou rodinou. Zažijete družnú atmosféru, spolupatričnosť a budete mať radosť z pohybu na čerstvom vzduchu.

Organizátori odporúčajú trasu z Ihlian, a to po zelenom turistickom chodníku. No keďže ide o časovo dlhší výstup, na ktorý by ste sa museli vydať skoro ráno, odporúčajú po dohode s obcou a vlastníkmi pozemkov skrátiť si cestu autom. Je možné tak urobiť po lokalitu Nad lesným mlynom, a potom pokračovať peši po žltej značke na Ihlu, no čaká vás asi dvojhodinový pochod určený pre kondične dobre pripravených turistov.

Alebo je možné autom zakerovať po lokalitu Peklo a odtiaľ sa vydať pešky po zelenej značke na vrchol Ihly, trvať to bude niečo málo nad dve hodiny. Výstup touto trasou zvládnu aj menej zdatní turisti. Je tu aj možnosť prísť autom po lokalitu Malý Václavák a pokračovať na vrchol po červenej značke. Miestni tento výstup označujú za menej náročný, trvá asi poldruha hodinu.

Keďže výstup na Ihlu má prívlastok hviezdicový, núkajú sa aj trasy z Nižných Ružbách po červenej značke, ale ide o päťhodinový náročný výstup. A na vrchol sa dá dostať aj z obcí Jakubany a Kolačkov podľa vlastného zváženie po neznačených cestách a chodníkoch.

Na Ihlu sa môžete vydať aj obce Kolačkov
Na Ihlu sa môžete vydať aj obce Kolačkov. Autor fotografie: Jerzy Opiola

Ešte je tu aj ponuka pre turistov starších ako 70 rokov. Pre nich organizátori umožnili výjazd autom k útulni a odtiaľ je Ihla pešky na dosah za takú trištvrtehodinku. K útulni sa dá dôjsť aj na bicykloch a je tu aj prameň pitnej vody a prístrešok.

Dôležitá je informácia pre účastníkov výstupu, že zraz všetkých, ktorí sa ho chcú zúčastniť, je na poludnie a čakať na nich bude aj chutný guľáš. A ak vám nebudú stačiť metre, ktoré budete mať v nohách, môžete sa od Ihly za približne polhodinu po hrebeni dostať na Čiernu horu, čo je najvyšší vrchol (1 289 m) Levočských vrchov.

Autor titulnej fotografie: archív obce Ihľany

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Na vhodnom uskladnení zimného výstroja by malo záležať hlavne turistom, horolezcom a skialpinistom

Nezabudnite na údržbu horského výstroja

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Najvyššie položené lyžiarske strediská ukončili sezónu prvého mája. Šikovnejší lyžiari a turisti už stihli zaletniť zimnú výbavu. Tým ostatným pripomenieme, na čo určite netreba v ošetrení zimného výstroja zabudnúť.

S obracajúcimi sa listami v kalendári sme stále bližšie k letu, zimný športový výstroj odsúvame čoraz hlbšie do políc a skríň. Ale, zaletnili sme ho správne? Tu je pár rád, na čo pritom nezabudnúť, od odborníkov zo Strediska lavínovej prevencie HZS.

Pochopiteľne, ich rady sa sústreďujú predovšetkým na pomôcky súvisiace s prevenciou lavínových nehôd. Nabádajú, aby si lyžiari a turisti nezabudli vybrať batérie z lavínového hľadacieho prístroja, lebo aj moderné alkalické batérie dokážu vytiecť, skorodovať a poškodiť prístroj. Odporúčajú tiež prekontrolovať lavínovú sondu. Treba sa pozrieť na skladanie a rozkladanie, sústrediť sa na všetky spoje a hľadať praskliny. Počas leta je vhodné sondu uskladniť v dobre vetranom priestore bez priameho slnečného žiarenia.

Lavínoví špecialisti upozorňujú aj na lavínovú lopatu. Podľa nich sa treba sústrediť na miesto, kde sa násada vkladá na porisko a hľadať prítomnosť prasklín či iných vád. Počas leta treba aj lopatu uložiť na miesto, kde nebudú dopadať slnečné lúče.

Ak vlastníte elektronický lavínový batoh, špecialisti odporúčajú na leto ho nabiť na skladovaciu kapacitu tak, ako uvádzajú výrobcovia. Ak takúto kapacitu výrobca neudáva, treba ho nabiť na 75 percent, čo pomôže predĺženiu životnosti akumulátorov. Mechanické lavínové batohy si vyžadujú iný prístup. Treba ich prevážiť a overiť si ich naplnenie. Okrem toho treba prekontrolovať všetky tiahla, upínania a batoh uložiť tam, kde o slnko nenájde.

A teraz niečo k lyžiarkam. Odporúča sa vybrať z nich papuče, umyť ich a dobre vysušiť, a potom ich uskladniť v dobre vetranom priestore. Čo s lyžami? Pred letom treba navoskovať sklznicu, čím sa zabráni jej vyschnutiu. Lavínoví špecialisti odporúčajú voskom zaliať aj hrany, čím sa zabráni ich korózii.

Pozornosť horolezcov, turistov a skialpinistov upriamujú aj na stúpacie železá. Podľa nich je práve teraz ideálny čas nabrúsiť zodraté mačky a skontrolovať ich upínanie. A ešte je tu lekárnička. Treba prekontrolovať jej obsah, a to, čo je expirované, vymeniť.

Autor titulnej fotografie: Dominik Lačný

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Lavínoví špecialisti Horskej záchrannej služby počas cvičenia

Hory si počas zimy vyžiadali dvanásť obetí

by Články

Horskí záchranári počas poslednej zimnej sezóny zasahovali viac ako 2100-krát. Najčastejšie to bolo v oblasti Nízkych Tatier.

Najvyššie položené lyžiarske svahy uzavreli sezónu prvého mája, a to je aj dátum pre bilanciu zásahov Horskej záchrannej služby.

Do hôr na pomoc ľuďom, ktorí to potrebovali, vyrazili celkom 2 154-krát. Najčastejšie zasahovali v oblasti Nízkych Tatier, od prvého decembra to bolo 1 180-krát, na lyžiarske trate smerovali v nízkotatranských strediskách až 1 082-krát.

Ako informuje HZS na svojej webovej stránke, tamojšie početné lyžiarske strediská boli cieľom ich výjazdov násobne viackrát ako v iných oblastiach, kde operuje Horská záchranná služba.

Oblasťou s druhým najväčším počtom zásahov záchranárov bola v minulej zimnej sezóne Malá Fatra, no takmer identické číslo majú aj Vysoké Tatry. V našich veľhorách smerovali záchranári k 228 prípadom.

Podľa ich štatistiky, ale oproti minulosti mierne stúpol počet zásahov v Západných Tatrách. Išlo celkovo o 212 záchranných akcií, z nich 179 zranení sa udialo na lyžiarskych svahoch.

Najčastejšie v minulej zimnej sezóne zasahovali záchranári v oblasti Nízkych Tatier
Najčastejšie v minulej zimnej sezóne zasahovali záchranári v oblasti Nízkych Tatier. Autor fotografie: archív HZS

„Hoci vo všetkých horských oblastiach boli najčastejšou príčinou zásahov poranenia lyžiarov, horskí záchranári pomáhali taktiež turistom, horolezcom a ostatným návštevníkom hôr. V 206 prípadoch išlo o záchranné akcie na turistických chodníkoch, horských chatách a v turisticky bežne dostupných lokalitách,“ uvádza HZS na svojom portáli.

No zároveň pridáva upozornenie, že návštevníci hôr sa zranili v teréne aj mimo značených chodníkov, tam smerovalo 23 zásahov.

Zima je v horách spojená aj s lavínami. Aktuálne skončená lavínová sezóna bola oproti tej z minulého roku o niečo kratšia a najmä v Malej a Veľkej Fatre sa sneh roztopil veľmi skoro. No napriek tomu počet lavínových nehôd stúpol z 22 na 23, išlo ale prevažne o menšie lavíny.

Hory si v uplynulej zimnej sezóne vyžiadali dvanásť obetí. Bol medzi nimi 49-ročný horolezec, ktorý zahynul v žľabe Satana, malý lyžiar na svahu v Jasnej či 63-ročný skialpinista vo Veľkej Studenej doline a ďalší. Príčinou úmrtí v horách je aj precenenie kondície, počasia, no aj neopatrnosť a neprimerané riskovanie.  

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Ešte jeden pohľad na Sliezsky dom.

Zima aj leto počas jednej túry? Na Tatranskej magistrále sa to teraz dá

by Články

Po krásnej noci v Sliezskom dome sa vraciame späť. Najprv po Tatranskej magistrále na Hrebienok, odtiaľ do Starého Smokovca, potom do cieľa našej cesty v Tatranskej Polianke.

Opäť ideme okolo Velického plesa, v druhej polovici apríla je tu stále dosť snehu. Vonku je chladno, máme na sebe všetky vrstvy oblečenia, ktoré sme si zobrali. Hladina horského jazera je stále na jednej polovici zamrznutá. Ešte jeden pohľad na budovu horského hotela v diaľke a pokračujeme po úzkom kamenistom chodníku. Treba sa pozerať pod nohy, aby niekto nespadol, prípadne sa nezosunul dole stráňou.

V pásme kosodreviny si opäť užívame prekrásne výhľady do diaľky, vidíme dokonca Poprad a okolité obce. Počas následnej cesty lesom sa výhľady stratili, ale naplno si vychutnávame krásu a vôňu tatranskej prírody. Spomedzi stromov vychádzame na typický tatranský turistický chodník, čiže lesnú cestičku s kameňmi. Zostupujeme, a zas si treba dávať pozor pod nohy.

V pásme kosodreviny sme si užili krásne výhľady do diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.
V pásme kosodreviny sme si užili krásne výhľady do diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.

Pri Vodopádoch Studeného potoka sme sa odmenili tyčinkami Corny Protein s príchuťou čokoláda a slaný karamel, sú fajn na doplnenie energie na ďalšiu cestu. Ak sme písali, že pri Velickom plese bolo chladno a sneh, tak na Hrebienku sme už len v krátkych tričkách. Je krásny slnečný deň, typické počasie na turistiku. Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline, ani tu sa nedá odolať výhľadom na okolité štíty, a pokračujeme nadol.

Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline. Foto: Gabriela Kinčoková.
Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline. Foto: Gabriela Kinčoková.

Chvíľku po červenej, potom po zelenej značke schádzame do Starého Smokovca. Trochu sme váhali nad možnosťou zviezť sa dole pozemnou lanovkou, ale nakoniec vyhrala možnosť ísť peši. Tatranskú železnicu sme využili pri presune zo Starého Smokovca do Tatranskej Polianky, vo vlaku ešte vyťahujeme posledné tyčinky Corny Protein, dobre padnú po dvoch dňoch strávených v horách. Na parkovisku v Tatranskej Polianke nesmú chýbať posledné selfíčka a fotky a potom už návrat do každodennej reality.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Polárna žiara nad Tatrami.

Polárne divadlo, na ktoré mnohí nezabudnú

by Články

V noci z piatku na sobotu sme mali na celom Slovensku možnosť sledovať na vlastné oči polárnu žiaru. Toto dychberúce divadlo zvlášť vyniklo spolu so scenériou tatranských štítov.

Počasie bolo priaznivé, oblačnosť postupne ustupovala, a tak nič nebránilo pozorovať ružovočervené, fialové, miestami až zelené sfarbenie na oblohe. Pre mnohých je to splnený sen a udalosť, na ktorú tak skoro nezabudnú.

Podľa stránky imeteo.sk v piatok Zem zasiahla veľmi silná geomagnetická búrka, najsilnejšia za posledných 19 rokov. Pôvodom nebývalo jasnej polárnej žiary je mimoriadne silná eurptívna aktivita Slnka v posledných dňoch. Naposledy sa búrky v takejto sile vyskytli v rokoch 2003 a 2005.

Polárna žiara nad Ždiarom. Foto: Bohuš Bedruň.

O tom, že polárna žiara na chvíľu takmer zatienila v pozornosti aj začínajúce sa Majstrovstvá sveta v hokeji svedčí množstvo fotografií a komentárov na sociálnych sieťach zo všetkých regiónov Slovenska. V našej skupine Vysoké Tatry pribúdajú pod príspevkom Bohuša Bedruňa, ktorý zverejnil zábery na polárnu žiaru nad obcou Ždiar, v komentároch ďalšie nádherné fotografie nočného divadla z rôznych oblastí Slovenska.

Uvidieť polárnu žiaru v našich podmienkach nie je jednoduché. Často je slabá a dá sa pomýliť so svetelným smogom. O to vzácnejšie to bolo minulú noc, kedy sme si mohli toto nebesné divadlo pekne odfotiť aj mobilným telefónom. Stačilo pozerať na sever a hľadať, kedy sa objavia ružové až fialové farby. Podľa odborníkov by sme mali mať možnosť vidieť polárnu žiaru aj v noci zo soboty na nedeľu.

Autor titulnej fotografie: Bohuš Bedruň.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Nový evanjelický kostol v Kežmarku určite neprehliadnete.

Navštívte netradičný kostol pod Tatrami

by Články

Ak pôjdete okolo, určite si ho všimnete. Možno si pomyslíte, že je to synagóga, svojou architektúrou ju trochu pripomína. Má aj nejaké orientálne prvky, je červenej farby so zelenými doplnkami, ide o Nový evanjelický kostol v Kežmarku.

Nevšednú stavbu dopĺňa scenéria Vysokých Tatier v pozadí. Skutočne upúta svojím vzhľadom, je k nemu pripojená vysoká veža s tromi zvonmi. Od roku 1909 je tu pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho, majiteľa Kežmarského hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty v 17. storočí.

Podľa stránky Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Kežmarku panuje vo vnútri kostola dostavaného v roku 1894 prísna symetria. Sú tu dve kazateľnice, dva rady lavíc, v minulosti sedávali vľavo muži a vpravo ženy. Strop je delený klenbovými pásmi, zdobia ho arabesky, vysoké okná.

Netradične je otočený aj hlavný vchod. Nachádza sa na východnej strane, zatiaľ čo oltár na západnej, väčšinou to býva naopak. V tomto prípade je možno príčinou to, aby hlavný vchod viedol z námestia a nie od majerov a stodôl.

Známy je aj organ, ktorý je v zadnej časti kostola na chóre, má 1 869 píšťal, okrem bohoslužieb ho využívajú aj pri rôznych koncertoch. Od roku 1981 patrí Nový evanjelický kostol v Kežmarku medzi národné kultúrne pamiatky. Slúžia sa tu pravidelné bohoslužby, v stanovených hodinách je otvorený pre turistov.

Po návšteve Nového evanjelického kostola si môžete pozrieť neďaleký Drevený artikulárny kostol, zapísaný medzi pamiatky UNESCO, alebo známy Kežmarský hrad.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Malá Studená dolina

Do hôr si treba ešte aj teraz zobrať zimnú výstroj

by Aktuálne v TatráchČlánky

Oproti minulému víkendu budú tentoraz Tatry zamračené a uplakané. Aj teploty sa znížia, stále platí, že na turistiku sa treba vybaviť kompletným zimným výstrojom.

Vysoké Tatry si počas nadchádzajúceho víkendu asi nedajú ujsť iba vytrvalci, ktorým nejaký ten dážď neprekáža. Až do nedele bude v horstve pršať. Horskí záchranári upozorňujú, že vo vyšších polohách je súvislá snehová prikrývka, preto varujú pred pošmyknutím. Skialpinizmus a horolezectvo už v týchto týždňoch návštevný poriadok TANAP-u nepovoľuje, turistom sa odporúča kompletná zimná výstroj.

Stále platí, že za Hrebienkom smerom do Studených dolín je na červenom značenom chodníku smerom k Rainerovej útulni strhnutá časť chodníka a hrozí ďalší zosuv. Obísť sa dá dolným chodníkom okolo Bilíkovej chaty. Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný.

V Nízkych Tatrách sú niektoré turistické trasy pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi. Iba v Západných Tatrách v nedeľu zasvieti slniečko, no ak sa budete pohybovať na ich teritóriu, aj tu platí výstraha pred snehom vo vyšších polohách, ktorý je šmykľavý a hrozí riziko úrazu.

Zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Autor titulnej fotografie: Peter Kubičár

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Cestou na Zamkovského chatu okolo Malého Studeného potoka

Tri tipy na turistiku zo Starého Smokovca

by Články

Máte pred sebou voľný víkend a chcete popracovať na svojej kondícii? Alebo plánujete s rodinou jarnú vychádzku a neviete, kam sa vybrať na istotu? V takomto prípade máme pre vás dobrý tip.

Určite vás nesklame Hrebienok. Ak máte malé deti, alebo sa chcete po zimnom oddychu na túre iba tak skusmo zhlboka nadýchnuť, je to zaručený tip. Pre tých, ktorí majú chuť na onakvejšie výhľady, máme ponuku pokračovať na Zamkovského chatu a tým, ktorí majú lepšiu kondíciu, radíme pokračovať ďalej na Téryho chatu. Výhodou všetkých tipov je, že ak nebudete vládať, pokojne sa otočte a vráťte sa do Starého Smokovca

Hrebienok nikdy nesklame
Hrebienok nikdy nesklame. Autor fotografie: Jana Melišková

Začneme tým najjednoduchším, túrou zo Starého Smokovca na Hrebienok. Na trojkilometrovú vychádzku sa môžete vydať od dolnej stanice pozemnej lanovky asfaltkou po červenej značke nahor. Čaká vás asi hodinové mierne stúpanie, v rámci ktorého prekonáte asi 300 m prevýšenia. Trasa je nenáročná, zvládnu ju aj ľudia na vozíčkoch a rodiny s kočíkmi. A hore na Hrebienku sa možno občerstviť a odfotografovať pri drevených sochách medveďov.

Zamkovského chata
Zamkovského chata. Autor fotografie: Iva Mikulcová

Poďme ďalej na Zamkovského chatu. Je dlhá necelých šesť kilometrov a dobrý turista ju zvládne v čase okolo dvoch hodín. Kráčať budete po spevnenej ceste, kamennom a miestami aj lesnom chodníku s prevýšením približne 280 metrov. Túto klasiku turististi označujú ako príjemnú s ešte čarovnejším cieľom, ktorým je Zamkovského chata. Tá v ostatných rokoch prešla rozsiahlou rekonštrukciou a ponúka skvelé služby.

Slovíčko príjemná má ešte ďalší význam. Po ceste môžete obdivovať Obrovský vodopád na Malom Studenom potoku a urobiť si pritom pár fotiek. A to nie je všetko. Ak budete pracovať aj s malým odbočkami, môžete sa kochať Dlhým i Veľkým vodopádom a kaskády vody Studenovodského potoka.

Zamkovského chata je východiskovým bodom na viaceré zaujímavé miesta Vysokých Tatier, ale aj na Téryho chatu. Je to aj miesto, kde si treba premyslieť výstup, pretože cesta nahor trvá asi dve hodiny, dolu k Zamkovského chate ďalších 1,40 h a čas už mohol pokročiť. Musíte to plánovať tak, aby ste sa do Starého Smokovca dostali ešte pred zotmením. Znalci výstup považujú za stredne ľahký, zvládnu ju aj deti tak od veku desať rokov.  

Téryho chata
Téryho chata. Autor fotografie: Michal Peťovský

Ak si poviete, zvládnem to, čaká vás krásna túra s nádhernými výhľadmi. Téryho chata sa nachádza v nadmorskej výške 2 015 m, situovaná je v hornej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách. Prístupná je celoročne a patrí k najvyhľadávanejším cieľom turistov. Aj preto, lebo z chaty je výhľad napríklad aj na Lomnický či Pyšný štít, vidno odtiaľ Baranie sedlo pod Baraními rohmi a Ľadový štít, ale aj Širokú vežu,  či Prostredný hrot či Žltú stenu, ktoré sa týčia priamo nad chatou.  

Od Zamkovského chaty sa treba vydať po zelenej značke. Trasa vás povedie hore pozvoľným stúpaním až k Veľkému hangu. Ten sa dá zdolať v lete po serpentínach, v zime po tyčovom značení a Malý hang vás zavedie priamo k chate.

Autor titulnej fotografie: Lucia Čižmárová

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici

Kde nájdete všetky tatranské rastliny na jednom mieste?

by ČlánkyTuristické 
atrakcie

Dnes (8. mája)  sa po zimnej prestávke otvára Expozícia tatranskej prírody. Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici, ako ju familiárne volajú návštevníci, má v tejto sezóne pripravených niekoľko noviniek.

Kým sa v Tatranskej Lomnici otvorili brány Expozície tatranskej prírody, v TANAP-e, ktorého súčasťou botanická záhrada je, bolo treba urobiť veľa práce. Patrilo k nim jarné upratovanie celého areálu, pracovníci národného parku ošetrili a inštalovali lavice, vyčistili jazierka a prívody vody do areálu, vypleli alpín a osadili k rastlinám nové menovky.

Lokalita botanickej záhrady s astrou alpínskou
Lokalita botanickej záhrady s astrou alpínskou. Autor fotografie: archív TANAP

Pripravili aj viacero noviniek. Súčasťou aktuálneho cenníka sú permanentky na tri alebo päť individuálnych vstupov pre deti i dospelých, ktoré využijú najmä skalní návštevníci, ktorí si zvykli v záhrade pravidelne relaxovať a obdivovať rastlinky.

Lomikamen metlinatý
Lomikamen metlinatý. Autor fotografie: archív TANAP

Mimochodom, najviac ich kvitne v máji a júni, preto návštevu expozície netreba dlho odkladať. Najkrajšia je práve teraz. A nebude chýbať ani obľúbený tradičný predaj tatranských rastlín a drevín. Sadenice, samozrejme, pochádzajú z vegetatívneho rozmnožovania, alebo sú vypestované zo semien. Aj tie sa dajú kúpiť.

Poďme aj novinkám týkajúcim sa prehliadky. Od aktuálnej sezóny majú návštevníci k dispozícii online aplikáciu pre smartfóny, a to audiosprievodcu Smart Guide, ktorá obsahuje trinásť zastavení s komentárom v slovenskom a anglickom jazyku. Po nasnímaní QR kódov, ktoré sú pri jednotlivých zastaveniach, si záujemcovia vypočujú doplňujúce informácie k vybraným tematickým okruhom a alpínam.

Poniklec slovenský
Poniklec slovenský. Autor fotografie: archív TANAP

Prečo treba Expozíciu tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici navštíviť? Jednoducho preto, lebo tu na jednom mieste možno nájsť všetky vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny. Spoznáte ich počas prechádzky medzi alpínami, čiže skalkami s rastlinstvom vápencových a silikátových podkladov. Sú situované na ploche 3,2 hektára. Čas, ktorý tu strávite, je určite užitočný a veľa sa naučíte.

Botanickú záhradu nájdete pri hoteli Sorea Titris v Tatranskej Lomnici, v sezóne je otvorená denne, od 8. mája do 31. augusta od deviatej do sedemnástej hodiny a v čase od 1. septembra do 15. septembra od deviatej do pätnástej hodiny. Vyhľadávajú ju aj tí návštevníci, ktorým obmedzenia vo fyzickej zdatnosti bránia vydať sa za poznávaním prírody po turistických chodníkoch v horách.

Takto rastie v botanickej záhrade vachta trojlistá
Takto rastie v botanickej záhrade vachta trojlistá. Autor fotografie: archív TANAP

A čo v nej môžete obdivovať? Predovšetkým typickú vegetáciu mokradí a vrchovísk, slatín a lesov až po druhy alpínskych holí a najvyšších polôh Tatier. Návštevníci tu nájdu zhruba 330 druhov rastlín a drevín, ktoré prirodzene rastú v Tatranskom národnom parku.

Niektoré z nich sa počas túry nedajú vidieť, pretože sa nenachádzajú v blízkosti značených chodníkov, v botanickej záhrade ich môžete obdivovať do sýtosti. A to všetko v príjemnej mikroklíme záhrady, ktorú pomáhajú vytvárať dreviny, jazierka, potôčiky či vodopád.

Trochu histórie. budovanie botanickej záhrady v roku 1990, pohľad zo žulového alpínia
Trochu histórie. budovanie botanickej záhrady v roku 1990, pohľad zo žulového alpínia. Autor fotografie: archív TANAP

Správa TANAP-u začala expozíciu budovať v roku 1987, vstupný areál a architektonicko-krajinárske riešenie navrhol architekt Pavol Repka v spolupráci s akademickým sochárom Štefanom Kovaľom. Biologický a floristický inventár navrhli botanici Výskumnej stanice TANAP-u Anna Šoltésová, Rudolf Šoltés a Zuzana Kyselová. Verejnosť môže botanickú záhradu navštevovať od rok 1992.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.