Aká bola vaša cesta za terajšou pozíciou v Zásahovom tíme medveďa hnedého? Vybrali ste si ju vy, alebo ona si vybrala vás?
Ponuku viesť Zásahový tím medveď hnedého som dostal v roku 2020. Zúčastnil som sa výberového konania a uspel som. Od apríla 2021 som sa stal zamestnancom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a mal som zásahový tím na starosti.
Pamätáte si ešte na moment, keď ste prvý raz stretli medveďa?
Pochádzam zo stredného Slovenska, detstvo a mladosť som prežil v Kremnici a u starých rodičov v neďalekej obci Ihráč. K prírode som bol vedený od detstva, úplnou samozrejmosťou bol pohyb a pobyt v lesoch Kremnických vrchov, ktoré boli a sú prirodzeným areálom medveďov. Na krátku vzdialenosť som prvýkrát videl medveďa, keď som mal dvanásť. Bolo to vrchu Jarabica pri Kremnici. No a spoločne s kamarátmi sme zareagovali presne tak, ako sa nemá – útekom.
Čo vás na medveďoch fascinuje?
Ich sila, inteligencia a prispôsobivosť. Ale aj neha a starostlivosť medvedíc pri výchove a obrane svojich mláďat. Ale je toho viac, čo možno na nich obdivovať.
Napríklad?
Nedávno som bol na pracovnom stretnutí, na ktorom nám docent Ladislav Molnár sprostredkoval najnovšie informácie týkajúce sa medveďa. Vlani sa zúčastnil v Taliansku na prvej svetovej konferencii imobilizácie a odchytu voľne žijúcich zvierat. Boli na nej prítomní mnohí odborníci, svetové autority ako Slaven Reljić, Giovanna Miani, Alexandra Thiel, Lorenzo Frangini, či nórsky profesor Jon Arnemo, ktorý sa venuje takým oblastiam, ako sú imobilizácia, fyziológia stresu či ekofyziológia. V škandinávskych krajinách totiž intenzívne a systematicky prebieha projekt, ktorého cieľom je aj výskum, ktorý má pomôcť pri výrobe humánnych liečiv.
Ako to súvisí s medveďmi?
Potrebné látky sa získavajú z krvi medveďov, pretože vďaka hibernácii sa u týchto šeliem spúšťajú procesy, ktoré blokujú enzymatické pochody a bránia tkanivá pred negatívnymi vplyvmi. Výskumný projekt si vyžiadal odchyt 2 482 medveďov. Pochopenie mechanizmov, ktoré blokujú neurodegeneratívne procesy, by malo v budúcnosti zabezpečiť nielen liečbu niektorých ochorení, napríklad Alzaimerovej a Parkinsonovej choroby, ale skúma sa aj možnosť uviesť človeka do dlhodobého spánku, ktorý by nemal negatívne dôsledky na jeho organizmus a bol by zárukou cestovania na veľmi dlhé vzdialenosti. Najoptimistickejšie úvahy hovoria aj o možnosti medziplanetárnych letov.
Vráťme a na zem a na Slovensko. Vie sa, koľko medveďov žije u nás?
Nebudem opakovať všetkým známe čísla, ktoré roky všetci verklíkujú. Pozrime sa na to cez štatistiky, na to ako u nás stúpa počet útokov, stúpa počet medveďov zrazených na našich cestách, stúpa počet hlásení, problémov, konfliktných situácií. Pozrieme sa na toleranciu tejto šelmy v očiach verejnosti, na ekonomické aspekty, a hlavne cez optiku bezpečnosti obyvateľstva.
Čo máte konkrétne na mysli?
Hovorme o tom, koľko škôd medvede spôsobujú. Hovorme o tom, či sú náhrady za škody ním spôsobené adekvátne a či sú poškodení s ich výškou spokojní. Hovorme o tom, prečo na Slovensku klesá akceptácia našej najväčšej šelmy. Pýtajme sa, aká je socioekonomická únosnosť krajiny, koľko medveďov sú ľudia schopní akceptovať tak, aby sa nebáli o svoj majetok, zdravie a životy. Na tieto otázky treba nájsť odpovede.
Čo spôsobuje, aké zásahy či rozhodnutia ľudí, že medveďov je u nás viac ako tomu bývalo napríklad na konci minulého storočia?
Môže za to najmä dlhodobá a striktná ochrana medveďa, ktorá znamenala postupné obmedzovanie lovu na výnimku. Okrem ochrany medveďa hnedého prispeli k nárastu populácie aj iné faktory, napríklad priaznivé prírodné podmienky, klimatické zmeny, ktoré majú za následok zlepšovanie úživnosti prostredia. Tieto všetky faktory viedli k postupnému nárastu hustoty a veľkosti populácie.
A aj k sformovaniu pracovísk Zásahového tímu medveďa hnedého. Čo motivovalo ich vznik? Aký majú význam?
Už dlhodobo je problematika škôd spôsobených medveďom hnedým na hospodárskych zvieratách, včelstvách, poľnohospodárskych plodinách, ovocných, lesných drevinách a majetku pomerne citlivo vnímaná zo strany odbornej, ale hlavne laickej verejnosti. Najviac však na Slovensku rezonuje otázka stretov človeka a medveďa. Z uvedených dôvodov vznikla na Slovensku potreba a spoločenská objednávka riešiť konfliktné situácie vyplývajúce z koexistencie človeka a medveďa. Keďže medveď hnedý je celoročne chránený živočích, problematiku rieši Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej odbornej organizácie, a to Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Čo všetko môže v súvislosti s medveďmi zásahový tím urobiť?
Na základe § 65a, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny má oprávnenie zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojim správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí.
Kde všade na Slovensku pôsobia zásahové tímy medveďa hnedého?
Zásahový tím od svojho vzniku v roku 2014 prešiel reorganizáciou a v ostatnom čase potrebnou profesionalizáciou. Od decembra 2022 je zriadený ako samostatné oddelenie na Riaditeľstve Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a je rozdelený do piatich úsekov: Juh, Podpoľanie, Západ, Sever a Ponitrie.
Bežný človek by si mohol myslieť, že v súvislosti s medveďmi môžu zásahové tímy všetko. Aké zákony rámcujú ich prácu?
V prvom rade je to zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, potom sú to zákony o strelných zbraniach a strelive, o veterinárnej starostlivosti, zákon o poľovníctve, o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, o ochrane osobných údajov, o civilnom letectve, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ale aj trestný zákon. Riadime sa aj smernicami. Zásadnými sú smernice o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín, nariadenie o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín a regulácii obchodu s nimi, nariadenie o ochrane zvierat počas prepravy, a rôzne interné smernice a metodické postupy štátnej ochrany prírody.
Čo je pre Slovensko z hľadiska výskytu medveďa hnedého charakteristické? Možno aj výnimočné…
Pomôžem si štatistikou za minulý rok. Ten bol rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. Zásahové tímy prijali až 1 644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírením územia,na ktorom sa medveď dnes vyskytuje, sa pochopiteľne zvýšil aj zoznam miest a obcí, z ktorých hlásenia o výskyte, stretoch, incidentoch a škodách, ktoré medveď spôsobil prichádzali.
Buďme konkrétni.
Pohotovostné čísla zásahových tímov kontaktovalo vlani viac ako 330 obcí zo 60 okresov. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého. Prvenstvo si opäť pripísali úmrtia na železničných tratiach a cestnej komunikácii. Pod kolesami dopravných prostriedkov a na následky kolízie v minulom roku zahynulo 52 medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac – desať jedincov medveďa.
Cart is empty 
