Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici

Kde nájdete všetky tatranské rastliny na jednom mieste?

Dnes (8. mája)  sa po zimnej prestávke otvára Expozícia tatranskej prírody. Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici, ako ju familiárne volajú návštevníci, má v tejto sezóne pripravených niekoľko noviniek.

Kým sa v Tatranskej Lomnici otvorili brány Expozície tatranskej prírody, v TANAP-e, ktorého súčasťou botanická záhrada je, bolo treba urobiť veľa práce. Patrilo k nim jarné upratovanie celého areálu, pracovníci národného parku ošetrili a inštalovali lavice, vyčistili jazierka a prívody vody do areálu, vypleli alpín a osadili k rastlinám nové menovky.

Lokalita botanickej záhrady s astrou alpínskou
Lokalita botanickej záhrady s astrou alpínskou. Autor fotografie: archív TANAP

Pripravili aj viacero noviniek. Súčasťou aktuálneho cenníka sú permanentky na tri alebo päť individuálnych vstupov pre deti i dospelých, ktoré využijú najmä skalní návštevníci, ktorí si zvykli v záhrade pravidelne relaxovať a obdivovať rastlinky.

Lomikamen metlinatý
Lomikamen metlinatý. Autor fotografie: archív TANAP

Mimochodom, najviac ich kvitne v máji a júni, preto návštevu expozície netreba dlho odkladať. Najkrajšia je práve teraz. A nebude chýbať ani obľúbený tradičný predaj tatranských rastlín a drevín. Sadenice, samozrejme, pochádzajú z vegetatívneho rozmnožovania, alebo sú vypestované zo semien. Aj tie sa dajú kúpiť.

Poďme aj novinkám týkajúcim sa prehliadky. Od aktuálnej sezóny majú návštevníci k dispozícii online aplikáciu pre smartfóny, a to audiosprievodcu Smart Guide, ktorá obsahuje trinásť zastavení s komentárom v slovenskom a anglickom jazyku. Po nasnímaní QR kódov, ktoré sú pri jednotlivých zastaveniach, si záujemcovia vypočujú doplňujúce informácie k vybraným tematickým okruhom a alpínam.

Poniklec slovenský
Poniklec slovenský. Autor fotografie: archív TANAP

Prečo treba Expozíciu tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici navštíviť? Jednoducho preto, lebo tu na jednom mieste možno nájsť všetky vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny. Spoznáte ich počas prechádzky medzi alpínami, čiže skalkami s rastlinstvom vápencových a silikátových podkladov. Sú situované na ploche 3,2 hektára. Čas, ktorý tu strávite, je určite užitočný a veľa sa naučíte.

Botanickú záhradu nájdete pri hoteli Sorea Titris v Tatranskej Lomnici, v sezóne je otvorená denne, od 8. mája do 31. augusta od deviatej do sedemnástej hodiny a v čase od 1. septembra do 15. septembra od deviatej do pätnástej hodiny. Vyhľadávajú ju aj tí návštevníci, ktorým obmedzenia vo fyzickej zdatnosti bránia vydať sa za poznávaním prírody po turistických chodníkoch v horách.

Takto rastie v botanickej záhrade vachta trojlistá
Takto rastie v botanickej záhrade vachta trojlistá. Autor fotografie: archív TANAP

A čo v nej môžete obdivovať? Predovšetkým typickú vegetáciu mokradí a vrchovísk, slatín a lesov až po druhy alpínskych holí a najvyšších polôh Tatier. Návštevníci tu nájdu zhruba 330 druhov rastlín a drevín, ktoré prirodzene rastú v Tatranskom národnom parku.

Niektoré z nich sa počas túry nedajú vidieť, pretože sa nenachádzajú v blízkosti značených chodníkov, v botanickej záhrade ich môžete obdivovať do sýtosti. A to všetko v príjemnej mikroklíme záhrady, ktorú pomáhajú vytvárať dreviny, jazierka, potôčiky či vodopád.

Trochu histórie. budovanie botanickej záhrady v roku 1990, pohľad zo žulového alpínia
Trochu histórie. budovanie botanickej záhrady v roku 1990, pohľad zo žulového alpínia. Autor fotografie: archív TANAP

Správa TANAP-u začala expozíciu budovať v roku 1987, vstupný areál a architektonicko-krajinárske riešenie navrhol architekt Pavol Repka v spolupráci s akademickým sochárom Štefanom Kovaľom. Biologický a floristický inventár navrhli botanici Výskumnej stanice TANAP-u Anna Šoltésová, Rudolf Šoltés a Zuzana Kyselová. Verejnosť môže botanickú záhradu navštevovať od rok 1992.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine

Viete, ktorý tatranský kostolík je najfotogenickejší?

Proti gustu žiaden dišputát. Nie všetci, ktorí videli drevený Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine, môžu tvrdiť, že je najfotogenickejší. No čaro mu rozhodne nemôžu uprieť. A aj množstvo záberov na sociálnych sieťach dokladá, že táto malebná stavba oko fotografov, ktorí zablúdia pod Belianske Tatry, neomylne pritiahne. 

Kostolík v Tatranskej Javorine dal postaviť jeden z najbohatších šľachticov v histórii Tatier knieža Christian Kraft Hohenlohe (1848 – 1926). Pochádzal z nemeckej rodiny, bol priemyselníkom, vášnivým poľovníkom, ale aj ochrancom prírody. Bielovodskú a Javorovú dolinu a oblasť Javoriny s Lendakom a časťou Belianskych Tatier kúpil v roku 1879 a neskôr dokúpil aj Vyšné Hágy s Mengusovskou, Batizovskou a Štôlskou dolinou.

Romantika pri Kostole sv. Anny
Romantika pri Kostole sv. Anny. Autor fotografie: Sisa Silvia

Mohol sa usadiť kdekoľvek, no Tatranskú Javorinu a jej okolie miloval. Preto z nej spravil centrum správy svojich majetkov a pre seba domov. Postavil tu známy lovecký, dnes prezidentský, Hohenloheho zámoček a dal postaviť aj drevený katolícky kostol napriek tomu, že sám bol evanjelik.

Nočná idyla
Nočná idyla. Autor fotografie: Bohuš Bedruň

Kostol sv. Anny, patrónky lesnej práce, stojí od roku 1902 na okraji obce, nad ním sa týčia Belianske Tatry a okolo neho sa rozprestiera  cintorín. Na počesť kniežaťa je na čestnom mieste v kostole umiestnený erb rodu Hohenlohe.

Kostol s výhľadom na Belianske Tatry
Kostol s výhľadom na Belianske Tatry. Autor fotografie: Dana Dubcová Nemčoková

No nielen on púta pozornosť návštevníkov. Zážitkom je, keď sa do stien dreveného interiéru oprú lúče slnka a ich jagot pohladí vnútro Božieho stánku. Vtedy si nielen duša romantikov uvedomí, že je účastníkom zážitku, ktorý vie ponúknuť iba neprekonateľný režisér – príroda. 

Hviezdy nad kostolíkom
Hviezdy nad kostolíkom. Autor fotografie: Marián Dujnič

Pozornosť v areáli kostolíka si zaslúži aj cintorín, a najmä veľká hrobka. Odpočíva v nej správca Javoriny Eduard Kégel. Knieža si svojho správcu vážil natoľko, že mu nechal hrobku vybudovať na znak svojej vďaky za vynikajúce spracovanie majetkov. Blízko hrobky je miesto posledného odpočinku aj kniežaťa Hohenlohe a jeho milovanej Otlie Lubraniec-Dambskej. Na cintoríne odpočíva aj Jaroslav Votruba, známy tatranský maliar.

Pre fotografia pohľad, ktorý núti stisnúť spúšť
Pre fotografia pohľad, ktorý núti stisnúť spúšť. Autor fotografia: Oxy Vital

Kostol spolu s cintorínom, drevenou márnicou, hrobkou Kogelovcov a pomníkmi kniežaťa Hohenlohe a J. Votrubu sú národnými kultúrnymi pamiatkami.  Vstup do kostolíka je potrebné vopred si dohodnúť  pomocou registračného formulára. Prehliadka je možná každý štvrtok od 12. h, posledný vstup je o 13.30 h.

Videli ste už niečo čarovnejšie?
Videli ste už niečo čarovnejšie? Autor fotografie: Rado Kubík

Novinkou je, že jeho interiér obnovili študenti. Vlani sa opäť zaskvel v novej kráse. Študenti odboru konzervátorstva a reštaurátorstva Školy umeleckého priemyslu v Kežmarku zrekonštruovali pod vedením Vlada Rezického jednotlivé časti neogotického dreveného kostolíka a ako uvádza správa TASR, venovali sa hlavne mobiliáru kostolíka.

Jeseň v Tatranskej Javorine
Jeseň v Tatranskej Javorine. Autor fotografie: Michaela Mišička

Pozlátili oltár, krstiteľnicu, kazateľnicu, spovednicu, patronátnu lavicu a neskôr zhotovené paškálové svietniky, ambonu a obetný stôl. Vraj sa tým splnilo želanie kniežaťa Hohenloheho, ktorý zlátenie interiéru síce chcel zadať, ale vtedajší remeselníci jeho predstavy nedokázali splniť.     

Kostolík s mrakmi nad Belianskymi Tatrami
Kostolík s mrakmi nad Belianskymi Tatrami. Autor fotografie: Samuel Leško

Autor titulnej fotografie: Ivka Baňárová

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Nález výliatku mozgovne neandertálskej ženy so zvyškami kostného tkaniva v Gánovciach-Hrádku

História Tatier na jednom mieste. Navštívte toto múzeum.

Dejiny našich veľhôr a hlavne podtatranskej oblasti sú bohaté a siahajú hlboko do minulosti. Svedčí o tom aj nález výliatku mozgovne neandertálskej ženy so zvyškami kostného tkaniva v Gánovciach-Hrádku starý približne 100-tisíc rokov.

Pozrieť si ho môžete v Podtatranskom múzeu v Poprade, kde je súčasťou expozície nazvanej Poprad a okolie v zrkadle vekov. Nachádza sa v zrekonštruovaných priestoroch a dozviete sa v nej veľa vecí o spoločenskom, hospodárskom i kultúrnom živote mesta a jeho okolia od praveku až po súčasnosť. V priebehu mladšej a neskorej doby kamennej (5700 – 2200 pred n. l.) sa v tejto oblasti vyskytovali spoločenstvá ľudí, ktoré tu zanechali výrazné stopy.

V kameni je odtlačok ľudskej kosti. Patrí medzi najstaršie na našom území. Foto: Ľudovít Andok.
V kameni je odtlačok ľudskej kosti. Patrí medzi najstaršie na našom území. Foto: Ľudovít Andok.

Rozvoj pokračoval aj v dobe bronzovej (2200 – 750 pred n. l.), tu sa už dá dokázať kontakt tunajších ľudí s vyspelými civilizáciami východného Stredomoria. Naopak, temné zvyky prezrádza nález studne z Gánoviec svedčiaci o ľudských obetiach.

Pracovné náradie pravekých ľudí pod Tatrami. Foto: Ľudovít Andok.
Pracovné náradie pravekých ľudí pod Tatrami. Foto: Ľudovít Andok.

V 6. a 7. storočí nášho letopočtu už boli pod Tatrami Slovania. Najstaršie doklady o ich osídlení na tomto území odkryli v rokoch 2009 až 2011 v úseku Jánovce-Jablonov v Spišskom Štvrtku a Iliašovciach. Sú to sídliskové objekty s jednoduchou keramikou pražskej kultúry, zemnicové príbytky s kamennými pieckami v rohoch obydlí. Predpokladá sa, že jedno z hradísk bolo aj v okolí Popradu. Vo Veľkej Lomnici našli viaceré železné hrivny v tvare sekery, ktorými sa platilo pred používaním mincí

Pracovné náradie a veci osobnej potreby s obdobia osídlenia Slovanmi. Foto: Ľudovít Andok.
Pracovné náradie a veci osobnej potreby s obdobia osídlenia Slovanmi. Foto: Ľudovít Andok.

Stredovek sa na Spiši spája s nemeckou kolonizáciou. Jeho obyvatelia bohatli z rozvíjajúceho sa obchodu a remesiel. Spolu s touto produkciou si remeselníci zakladajú cechy. V mestách sa konali pravidelné trhy a jarmoky, ktoré povoľoval panovník.

Fragment z pôvodného južného portálu kostola sv. Egídia v Poprade. Foto: Ľudovít Andok.
Fragment z pôvodného južného portálu kostola sv. Egídia v Poprade. Foto: Ľudovít Andok.
Stredoveké zbrane, náradie a nádoby. Foto: Ľudovít Andok.
Stredoveké zbrane, náradie a nádoby. Foto: Ľudovít Andok.

Okrem najstaršej histórie podtatranskej oblasti si v expozícii Poprad a okolie v zrkadle vekov môžete pozrieť aj exponáty týkajúce sa zrodu mesta a jeho histórie až po súčasnosť. Ide o príbeh premeny územia s drsnými klimatickým podmienkami v dávnej minulosti na moderné mesto s potenciálom do budúcnosti. Ak počasie v Tatrách práve nepraje turistike či inej aktivite vonku, skúste Podtatranské múzeum v Poprade.

Prospekt prvej Loveckej výstavy pre Slovensko v Karpatskom múzeu v Poprade v roku 1926. Foto: Gabriela Kinčoková.
Prospekt prvej Loveckej výstavy pre Slovensko v Karpatskom múzeu v Poprade v roku 1926. Foto: Gabriela Kinčoková.
Kronika Tatranského pohára v ľadovom hokeji. Foto: Gabriela Kinčoková.
Kronika Tatranského pohára v ľadovom hokeji. Foto: Gabriela Kinčoková.
Plagáty Medzinárodného festivalu horských filmov. Foto: Ľudovít Andok.
Plagáty Medzinárodného festivalu horských filmov. Foto: Ľudovít Andok.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Múzeum oravskej dediny

Múzeum oravskej dediny

Dĺžka trasy:

– km

Trvanie prehliadky:

2 h

Prevýšenie:

↑↓ 

Bicykle/ kočíky:

áno/áno

Terén:

chodník

Žilinský kraj, okres Tvrdošín (Západné Tatry)

 

Plánujete výlet do Tatier a rozmýšľate nad tým, kde sa ešte zastaviť? Návštevu Múzea oravskej dediny rozhodne nebudete ľutovať. Nachádzala sa v nádhernom prostredí v podhorí Roháčov. V komplexe múzea sa nachádza viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry. Cieľom je ľuďom priblížiť, ako vyzerajú jednotlivé časti Oravy.

Múzeum oravskej dediny

Základný kameň múzea bol položený v roku 1967. Odvtedy víta svojich návštevníkov a približuje im život ľudí na Orave v minulosti. V objekte múzea nájdete viac než 50 stavieb, ktoré sú zväčša origináli, ktoré boli nanovo postavené v priestoroch múzea. Pôvodne na týchto miestach boli urbárske pasienky obyvateľov Zuberca.

Okrem nádhernej lokálnej architektúry tu môžete vidieť aj agro a zoo expozíciu. Súčasťou agro expozície sú políčka, na ktorých sa pestujú rôzne úžitkové plodiny. Medzi nimi nájdete kŕmnu repu pre zvieratá, mak, zeleninu, zemiaky, strukoviny (bôb, fazuľa či hrach). Zoo expozícia predstavuje chov domácich zvierat ako napríklad ovce, kozy, husy, sliepky či v lete kone.

Začiatok:

Brestová, Zuberec

Koniec:

Brestová, Zuberec

Zaujímavosti:

Cez múzeum preteká horský potok Studená, ku ktorému prislúcha zrekonštruovaný náhon na mlyn a valchu.  

Doprava:

Auto parkovisko: 49.270429166134655, 19.66603869896125

Autobusová zastávka: 49.26385690782702, 19.66645004266355

Autor fotografií: Depositphotos

Zdroje: https://muzeum.zuberec.sk/

 

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Ľubovniansky hrad

Ľubovnianske múzeum – to je hrad Ľubovňa a skanzen pod ním

Jasná. Ilustračné foto:  Ľubovnianske múzeum

Ľubovnianske múzeum má dva interesantné body – Hrad Ľubovňu a skanzen pod hradom. Najmä v lete sú častým cieľom turistov, ktorí do ich priestorov prídu aj v rámci dovoleniek v našich veľhorách. Tamojší múzejníci ich lákajú rôznymi chuťovkami a interesantným programom, ktorý takmer každý víkend láka do hradu i národopisnej expozície množstvo návštevníkov.

Čím je hrad významný? Bol postavený na prelome 13. – 14. storočia a už jedna z prvých zmienok o ňom prináša informácie o tamojšom stretnutí uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským kráľom Vladislavom Jagellonským a podpísali na ňom dohodu o priateľstve a mieri.

Repliky korunovačných klenotov poľských kráľov

Repliky korunovačných klenotov poľských kráľov. Foto. Ľubovnianske múzeum

Ako uvádzajú historické pramene, koncom roku 1412, v roku spomínaného stretnutia, sa hrad stal súčasťou spišského poľského zálohu na ďalších 360 rokov. A počas švédsko-poľskej vojny (1655 – 1661) boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. Ich repliky si na hrade môžete pozrieť i dnes.

Počas prehliadky vám sprievodcovia tiež povedia, že v roku 1768 bol na hrade väznený známy dobrodruh a neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. Zaujímavosťou je, že hrad bol obývaný až do roku 1944. Žili na ňom jeho majitelia Ján Kanty Zamoyski, ktorý si vzal za manželku španielsku infantku Isabellu de Bourbon.  

Prehliadku zvládnete za približne dve hodiny a v rámci nej je možné v niektorých termínoch zhliadnuť aj vystúpenia sokoliarov. Hrad je prístupný aj pre nevidiaci a nepočujúcich, pohyb priestorom i kontakt s exponátmi zabezpečujú špeciálne pomôcky.

Národopisná expozícia Ľubovnianskeho múzea

Národopisná expozícia je určená aj pre zdravotne hendikepovaných návštevníkov. Foto. Ľubovnianske múzeum

To isté platí aj o národopisnej expozícii pod hradom. V tamojšom skanzene môžete absolvovať množstvo národopisných podujatí – v lete takmer každý víkend.

Skanzen bol sprístupnený v roku 1985 a ukazuje pánsky i ľudový život našich predkov. Približuje ho cez život na tradičnej dedine horného Spiša a Šariša, teda na území, kde odjakživa žili Rusíni, Gorali, Nemci, Židia i Rómovia.

Podujatia v ľubovnianskom skanzene, ich sezónou je leto

Počas leta sa v skanzene koná mnoho národopisných podujatí určených pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Ich kalendár je na webe múzea. Foto. Ľubovnianske múzeum

Nachádza sa v ňom 32 obytných a hospodárskych stavieb, v ich areáli možno sledovať ukážky nielen tradičného bývania, ale aj chovu hospodárskych zvierat. Dominantou skanzenu je drevený gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi.

Veža na Štrbskom plese je najvyššia a najvyššie položená veža na Slovensku

Výhľad z veže na Štrbskom plese je autentickým zážitkom z Vysokých Tatier

Foto: Michal Druga.

Najvyššia a najvyššie položená veža na Slovensku vám sprostredkuje nádherný výhľad na tatranské štíty – Kriváň, Veľké Solisko, Predné Solisko, Štrbský štít, Satan, Patriu či Krátku.

Prostredníctvom zážitkovej prehliadky predstaví tatranskú prírodu, históriu vzniku Vysokých Tatier, ich jedinečnú faunu a flóru a zapojí návštevníkov do environmentálnej výchovy. Ak vaším cieľom práve nie je vysokohorská turistika, máte príležitosť vychutnať si panoramatické výhľady z tejto veže.

Na svoje si prídu aj tí, ktorí majú radi adrenalínové dobrodružstvo. Svoje limity môžete otestovať na atrakciách vysunutých do voľného priestoru. Tí najodvážnejší sa prejdú po visutej sieti vo výške 43 metrov nad zemou. Tento pocit si určite zapamätáte, ale aj ostatní, ktorí vás budú napäto sledovať, ako sa pasujete s týmto dobrodružstvom.

Iným druhom zážitku je jazda v 61 metrov dlhom tobogane, ktorou si môžete skrátiť cestu nadol. Táto jazda nie je súčasťou vstupného na vežu, treba si zakúpiť vstupenku. Tobogan je v prevádzke, len keď je vonkajšia teplota vyššia ako 5 °C.

Tatras Tower je mierne naklonená veža vysoká 53 metrov, s nástupom v nadmorskej výške 1 367 m.n.m. Obvodový nosný plášť tvorí 24 oceľových stĺpov, ktoré sú vinuté v dvoch smeroch, náklon veže je 15°. Pochôdzna časť je drevená, lávka v hornej časti veže je ukončená vyhliadkovou plošinou so sieťou. Najvzdialenejší cíp plošiny je presklený.

Výstup na vyhliadkovú vežu je bezbariérový, takže výhľady si vychutnajú aj tí, ktorým sú Tatry inak nedostupné. Sklon chodníka je od 6 do 8 percent.
Zdroj: vezasnov.sk

V Poliankove sa dostanete na neprístupné miesta

V Poliankove sa dostanete na neprístupné miesta, hoci aj na Severný pól

Foto: poliankovo.sk

Tatranská Polianka je východiskovým bodom túry na Sliezsky dom, prípadne ďalej na Gerlach, ale nájdete tu aj digitálnu galériu a kaviareň s názvom Poliankovo.

Otvorili ju v marci 2019 s cieľom vytvoriť pekný vizuálny zážitok a pomocou moderných technológií priblížiť návštevníkom umenie. Ak hľadáte vo Vysokých Tatrách oddychový program pre deti, aj pre dospelých, ste na správnom mieste.

Digitálnu galériu a kaviareň nájdete v Tatranskej Polianke nad železničnou stanicou. Je to zážitková prehliadka nedostupných miest našej planéty. Mladší i starší návštevníci sa dozvedia veľa zaujímavých informácií a zažijú aj klasické umenie zábavnou formou. Za ideovým obsahom jednotlivých expozícií je od začiatku známy dokumentarista Pavol Barabáš.

Medzi aktuálne výstavy patrí aj jeho Dialóg s Planétou. Pomocou digitálnych projekcií si môžete vyskúšať, aký je to pocit stáť na najvyššom vodopáde na Zemi, ako splaviť neznámu rieku či prejsť cez Severný pól. Cieľom je, aby ste si vo svojom vnútri odniesli pocit, ktorý motivuje k hlbšiemu poznávaniu našej planéty a vzťahu k nej.

Navštíviť môžete aj neprístupné časti jaskyne Domica, najznámejšej a najdlhšej jaskyne v Slovenskom krase. Pomocou virtuálnej reality sa dostanete do nedostupnej siene s názvom Klenotnica alebo si pozriete Samsonove stĺpy. Stačí si nasadiť virtuálne okuliare.

V Poliankove sa spája umenie s modernými technológiami, ako je už spomenutá virtuálna realita, 3D projekcie, rozšírená realita, hologram, tieňohra a ďalšie. Inštalácie sa nachádzajú na ploche približne 600 metrov štvorcových, ponúkajú 140 m2 projekčných plôch a 120 m2 zrkadiel. Výstava je doplnená o rôzne interaktívne prvky.

Súčasťou galérie je aj obchod s originálnymi suvenírmi a kaviareň. V nej si môžete nechať vytvoriť svoj obrázok alebo fotografiu priamo na káve.
Zdroj: poliankovo.sk

Kežmarský hrad

Kežmarok nie sú iba remeslá, tamojšie múzeum ponúka aj iné rarity

Foto:  Mesto Kežmarok

Podtatranské mesto Kežmarok Slováci poznajú predovšetkým cez júlový jarmok tradičných remesiel. No ich pozornosť si určite zaslúži aj Múzeum v Kežmarku. Jeho súčasťou je aj Kežmarský hrad.

Otvorme jeho brány a nazrime, čo si v ňom návštevník môže pozrieť.  K jeho stálym expozíciám patrí prehliadka historických vozidiel a hasičskej techniky. Unikátne autá a motorky fascinujú návštevníkov, obdiv vzbudzuje hlavne hasičské auto Škoda 154 z roku 1929, ktoré je jediné svojho druhu v Európe.

Expozícia historických vozidiel

Veterány na Kežmarskom hrade. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Návštevníci si ale môžu vybrať aj z ďalších stálych expozícií hradu. Napríklad tú, ktorá sa venuje cechom a remeslám, keďže v meste kedysi existovalo až 36 samostatných cechov.

Zaujímavá je aj radničná miestnosť so zariadením niekdajšej kežmarskej radnice so symbolmi privilégií Kežmarku. Alebo si treba pozrieť expozíciu zbraní či streleckého bratstva v Kežmarku, ale aj expozíciu venovanú rodine Tököli, keďže kedysi vlastnila hrad a patrilo do nej i knieža Imrich Tököli, vodca jedného z protihabsburgských povstaní.

Dobová lekáreň v Kežmarku

Dobová lekáreň v Múzeu Kežmarok. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Milovníkov histórie možno nadchne prehliadka lekárne venovaná spolku spišských lekárov a lekárnikov, alebo hoci aj expozícia venovaná životu a dielu Dr. Vojtecha Alexandra, ktorý si ako prvý lekár na Slovensku zaobstaral röntgenový prístroj.

Romantici zase ocenia prehliadku hladomorne a vyhliadkovej veže, čo pripomína nešťastný osud bohatej hradnej panej Beaty Laskej. Šľachtičná absolvovala prvý zdokumentovaný výlet do Vysokých Tatier bez dovolenia manžela, a ten ju kruto potrestal dlhoročným väzením. 

Na hrade návštevníci nájdu aj expozíciu dokumentujúcu politický rozvoj mesta, galériu s historickými portrétmi, hradnú kaplnku, ktorú postavili pre Máriu Gyulaffy a v tamojšej hrobke je pochovaná, ale aj expozíciu venovanú vzťahom Kežmarčanov k Vysokým Tatrám a lapidárium s kamennými článkami pochádzajúcimi zo sakrálnych a svetských stavieb.

Múzeum bytovej kultúry

Múzeum bytovej kultúry v Kežmarku. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Druhou časťou Múzea v Kežmarku je Múzeum bytovej kultúry so sídlom v meštianskom dome, ktorý patril rodine zlatníka Daniela Haltza. Je v ňom expozícia dokumentujúca vývoj nábytku z obdobia 17. až 20. storočia. Medzi exponátmi sú aj hodiny, bytový textil, osobné predmety a odevné doplnky. K unikátom patrí napríklad pec so soškou „holohlavého“ havrana, vyhynutého vtáka z tatranskej oblasti, ktorá pochádza z kaštieľa v Huncovciach.

Móda 19. storočia

Múzeum v Kežmarku má aj výstavnú sieň a v tej je momentálne inštalovaná výstava Móda 19. storočia. Pozrieť si ju môžete ešte do 9. februára 2024. Výstavy sa pravidelne obmieňajú. Výstavná sieň sídli v Kežmarku na Ulici Dr. Alexandra 11.

Tatranská galéria v Poprade

Sídlom Tatranskej galérie je skvost – rekonštruovaná parná elektráreň

Foto:  Prešovský samosprávny kraj

Tatranská galéria vznikla v roku 1960 a jej prvým sídlom bol Starý Smokovec a dodnes fungujúca výstavná sieň – Vila Flóra. Svojou akvizičnou, vedeckovýskumnou a výstavnou činnosťou spracováva a verejnosti približuje tvorbu najmä výtvarných umelcov Spiša a širšieho východoslovenského regiónu, ale prezentuje aj významné osobnosti slovenského výtvarného diania.

Po viacerých miestach pôsobenia sa definitívne usídlila v Poprade a dnes svoju činnosť prezentuje v bývalej parnej elektrárni na Hviezdoslavovej ulici, ale aj v iných kultúrnych inštitúciách podtatranského regiónu.

Budova Elektrárne je rovnako príťažlivá pre náhodných okoloidúcich, návštevníkov galérie, ale aj pre profesionálnych tvorcov v oblasti architektúry, záchrany technických pamiatok, či technického inžinierstva.

Zaujmú ich predovšetkým dokonalé detaily stavby, veľkorysé priestorové riešenie i jej celkový architektonický dojem, ktorý vyžaruje dobovú atmosféru. 

Jedna z výstavných hál Tatranskej galérie.

Foto:  Tatranská galéria Poprad

Galéria v bývalých surových priemyselných priestoroch organizuje celoslovenské a medzinárodné výstavné akcie s presahmi do netradičných kultúrnych aktivít. Kredit galérii získala už prvá výstava v týchto priestoroch Severné Anglicko na severnom Slovensku a galéria začala postupne získavať cveng aj vo svete. Návštevníci v nej zakaždým nájdu zaujímavé výstavy.

Do portfólia Tatranskej galérie stále patrí Vila Flóra v Starom Smokovci, ktorú pred niekoľkými rokmi rekonštruovali a jej priestory patria výtvarnému umeniu spojenému s témou Tatier.

Ďalšou zo stálych expozícií Tatranskej galérie je Galéria Ferdinanda Kleinbergera Katonu v Spišskej Starej Vsi umiestnená v budove Ľudovej banky. Nachádza sa v nej približne polstovka olejomalieb a tridsať kresieb tohto autora. Katona bol významný maďarský majster krajinomalieb, ktorý sa narodil v Spišskej Starej Vsi a ako začínajúci umelec sa inšpiroval Ladislavom Medňanským.  

Podtatranské múzeum patrí k Popradu už takmer 150 rokov

Podtatranské múzeum patrí k Popradu už takmer 150 rokov

Foto: Podtatranské múzeum v Poprade.

Ak hľadáte počas návštevy Vysokých Tatier okrem športového vyžitia a aktívneho oddychu aj možnosti dozvedieť sa niečo viac o regióne pod našimi veľhorami, skúste Podtatranské múzeum v Poprade.

V historickej budove na vás čakajú dve stále expozície. Prvá z nich – Knieža z Popradu a jeho hrobka, vychádza z archeologického nálezu európskeho významu, keď v roku 2005 objavili počas stavebných prác v Poprade – Matejovciach dokonale zachovanú hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia nášho letopočtu. Na výskume tohto nálezu sa spolu so slovenskými vedcami podieľajú špecialisti z nemeckého Schleswigu a bádatelia z ďalších štátov (Dánsko, Belgicko, USA, Česká republika, Maďarsko a iné).

Druhá stála expozícia má názov Poprad a okolie v zrkadle vekov. Je rozdelená do piatich častí podľa časových úsekov a poskytuje návštevníkom informácie o živote a prírodnom prostredí mesta a okolia od praveku po súčasnosť. Na webových stránkach múzea si môžete pozrieť tieto expozície aj formou virtuálnej prehliadky s komentárom.

V Podtatranskom múzeu spravujú približne 52 500 kusov zbierkových predmetov, v knižnici majú viac ako 18 000 zväzkov vzácnych kníh. Pobočku má v Spišskej Sobote, kde sú štyri stále expozície: Cechy a remeslá, Meštianske bývanie, Vznešenosť a pokora a Osobnosti Spišskej Soboty.

Múzeum v Poprade prešlo počas mnohých desaťročí rôznymi etapami vývoja. Jeho predchodcami boli Karpatské múzeum v Kežmarku a Tatranské múzeum vo Veľkej. Muzeálna spoločnosť Velického Tatranského múzea sprístupnila svoju prvú expozíciu v roku 1882. Pre Karpatské múzeum v Poprade postavil Uhorský karpatský spolok samostatnú budovu, v roku 1887 v nej otvorili expozície pre verejnosť. Po roku 1945 zlúčili obe samostatné spolkové múzeá do jedného so sídlom v Poprade. Svoj dnešný názov má od roku 1967.