Vypočuť článok
Je to križovatka viacerých turistických trás. Pokračovať môžete na Veľké Biele pleso alebo zostúpiť smerom na Tatranskú Javorinu či späť ku chate Plesnivec.
Možno už tušíte, že reč je o Kopskom sedle, mieste, kde sa križujú turistické cesty a prepájajú Vysoké s Belianskymi Tatrami. Túru sme absolvovali na konci júna v peknom letnom počasí. Akurát cestou späť sme sa trochu obávali dažďa, lebo nad štítmi sa riadne zamračilo, ale nakoniec to dobre dopadlo.
Vyrazili sme ráno z Kežmarských žľabov Dolinou Siedmich prameňov smerom k Chate Plesnivec, auto sme nechali na parkovisku pri rekreačnom zariadení Crocus. Bol štvrtok a ešte školský rok, takže cestou sme stretávali len občas nejakých turistov, väčšinou to boli Poliaci. Stretli sme ale aj jednu školskú triedu zo Slovenska, ich cieľom bola tiež Chata Plesnivec – jediná vysokohorská chata v Belianskych Tatrách.

Pri krátkom občerstvení dobre padol radler Zlatý Bažant 0,0% Citrón Baza & Mäta. Pokračovali sme lesnou cestou, dolinou Zadné Meďodoly smerom k Veľkému Bielemu plesu. Keď sme vyšli z lesa, mali sme nádherné výhľady na Belianske aj Vysoké Tatry. Bolo to spestrenie počas cesty, ktorej terén nie je náročný, ale trasa je dosť dlhá.
Prvou križovatkou turistických chodníkov po ceste bolo Veľké Biele pleso. Okrem nášho smeru sa sem dá prísť aj od Zeleného plesa, Šalviového prameňa, Tatranskej Javoriny, Tatranskej kotliny a iných miest. Nemohli sme vynechať fotografovanie na kameňoch pri brehu plesa, kačky, ktoré tu žijú, prišli úplne blízko k nám. Asi čakali, že im niečo dáme, ale nemali sme nič, čo by mohli jesť.
Od Veľkého Bieleho plesa je to ku Kopskému sedlu už len polhodinka. Treba prekonať kopec s kamenistým terénom, do sedla potom ide poľný chodník. Aj tu sme stretli väčšinou poľských turistov, ale aj nemecky hovoriacu skupinu. Trochu sme si oddýchli, urobili fotky a videá a vybrali sa tou istou cestou späť.
Veľmi sme sa nezdržovali, pretože nad Lomnickým štítom sa začalo mračiť a neveštilo to nič dobré. Je to celodenná túra, všetci vieme, že búrky hrozia hlavne popoludní a čakala nás poriadne dlhá cesta. Cestou späť sme sa nezastavili ani na Chate Plesnivec, pretože sme chceli uniknúť pred dažďom.
Nakoniec sa nám to podarilo, prvé kvapky začali padať, keď sme prišli k autu pri hoteli. Viac pršalo priamo hore na kopcoch, ale to už sme cestovali späť a hľadali reštauráciu, kde si dáme večeru. Podľa smart hodiniek a aplikácií v mobiloch, sme prešli spolu približne 28 kilometrov.
Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas