Cart is empty 
Ilustračné foto: Martin Mišenčík
Medveďov lákame na odpadky, obzeráme si diviačie mláďatá v hniezde a púšťame na voľno psov, nech sa prebehnú. Ľudia sú pri pohybe v prírode často nepoučiteľní.
V národných parkoch sú doma zvieratá. My tam ideme iba na návštevu. A ako dobrí hostia by sme mali vedieť, ako sa správať.
„Stačí dodržiavať návštevný poriadok, vopred si naplánovať trasu podľa svojich síl a schopností, nenechávať za sebou odpadky a nemali by po nás ostávať nedojedky,“ hovorí k základným pravidlám pohybu ľudí v národných parkoch zoologička Mária Apfelová.
Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská
Všetky sa porušujú. Ľudia počas pandémie nachádzali únik v prírode, naučilo sa ich do národných parkov chodiť viac ako po predchádzajúce roky, no, žiaľ, snažili sa vyhľadávať aj miesta, ktoré neboli také preľudnené, schádzali z turistických trás, túlali sa mimo nich a toto správanie sa prenieslo aj do pokovidových mesiacov.
„Nové, neoficiálne trasy sú navštevované stále, a tak zvieratá sú rušené návštevnosťou, ktorá nie je koordinovaná a nie je v súlade s potrebami národných parkov,“ hovorí k tejto téme zoologička. Zdôrazňuje, že vyhradené turistické trasy, v zime bežecké a skialpinistické trasy, zvieratá akceptujú, sú zvyknuté na prítomnosť ľudí na nich a vyhýbajú sa týmto miestam. „Nekoordinovaný pohyb mimo nich zvyšuje riziko nechcených stretnutí so šelmami či diviakmi alebo inými zvieratami, ktoré nemusí vždy skončiť šťastne. Zviera vyrušené nedisciplinovaným návštevníkom, môže pri úteku ohroziť úplne iného človeka,“ upozorňuje.
Nesprávame sa zodpovedne. Líšky napríklad kŕmime žemľami s maslom a salámou. Potom sa nedivme, že zvieratá strácajú plachosť. Ilustračné foto: Dominika Priečková
Rovnaké riziko sa spája s odpadom. „Ak si niečo ľudia do hory donesú, mali by to z nej aj odniesť. A najmä nenechávať po sebe zvyšky jedla, či obaly z neho,“ pripomína zoologička. „Nám sa nemusí nič stať, ale zvieratá lákajú pachy z odpadkov a odhodených zvyškov jedla. Neraz skonzumujú igelity, plastové obaly, ktoré im môžu poškodiť zdravie. Nehovoriac o tom, že ten, kto príde na miesto našej desiaty po nás, si môže odniesť nepríjemný zážitok zo stretu so šelmou, ktorú tam prilákala vôňa jedla.“
Ak kráčame mimo vyznačených trás, alebo aj veľmi skoro ráno či neskoro večer, je pravdepodobnosť, že pretneme cestu zvieraťu, ktoré si hľadá potravu, veľmi vysoká. Obzvlášť je to nebezpečné v čase, keď sú s mláďatami, alebo naďabíme na ich obydlia.
„Nielen medvedica, aj diviačica vie byť veľmi rýchla, keby sme v húštine ohrozovali jej mláďatá, obzerali si ich či chytali do rúk. Stačí jej pár sekúnd po zakvičaní prasiatka a je pri nás,“ naznačuje nebezpečenstvo M. Apfelová s tým, že v takomto prípade k útoku naozaj nie je ďaleko a treba mu predchádzať a ustúpiť, kým to je možné.
Ľudia podceňujú aj zákaz púšťať psov z vôdzok v národných parkoch. Nechajú ich „prebehnúť sa“, pritom si neuvedomujú, že domáce zviera sa môže stretnúť s výkalmi divých zvierat, ktoré môžu byť pre nich potenciálne infekčné. Vystavujú ich tak rôznym problémom, ktoré budú musieť riešiť u veterinára.
„Psi často plašia živočíchy v lese, môžu na nich útočiť, spôsobiť im stres alebo zranenie, v krajných prípadoch môžu k svojim majiteľom doviezť aj nahnevanú šelmu,“ poukazuje na dôsledky voľného pohybu psov pri turistike ich majiteľov odborníčka.
Zdôrazňuje, že pri návšteve národných parkov by sme sa mali snažiť o rovnováhu medzi našimi relaxačnými a športovými záujmami a potrebami voľne žijúcich zvierat, pre ktorých je les domácim prostredím a svojím správaním ju zbytočne nenarúšať.
