Cart is empty 
Čas medzi letom a zimou prináša pokles teplôt, ale aj fascinujúce farebné premeny prírody, ktoré robia z túry nezabudnuteľný zážitok.
Jesenné slnko má špecifickú zlatistú farbu, jeho svetlo dokáže okolitú prírodu doslova oživiť. Presvedčili sme sa o tom aj na túre k Vodopádu Skok v Mlynickej doline. V stredu 6. novembra bola ráno hustá hmla, keď sa rozplynula a vyšlo slnko, začal ďalší z krásnych jesenných dní. Vyrazili sme od Štrbského plesa, zaparkovali sme nižšie na centrálnom parkovisku, za auto sme zaplatili 10 eur.
Na odbočke k lanovke na Chatu pod Soliskom sme sa napojili na žltú značku, ktorá nás doviedla až k cieľu. Stúpali sme mierne nahor lesom, lesná cestička sa postupne menila na typický tatranský kamenný chodník. Po opustení lesa sa nám otvorili výhľady na okolité štíty. Slnko hrialo stále viac, postupne sme si vyzliekli prvú vrstvu oblečenia. Jesenné teplo v Tatrách je ale už trochu zradné, takže do krátkych tričiek sme radšej nešli.
Cestu nahor k Vodopádu Skok sme dali asi za hodinu a štvrť. Išli sme v týždni, preto sme stretli len asi tri ďalšie skupiny turistov, s ktorými sme sa niekoľkokrát míňali a zdravili. Od začiatku novembra platí v Tatrách zimná uzávera, takže ďalej smerom na Pleso nad Skokom sa už pokračovať nemôže. Informuje o tom aj tabuľa umiestnená tesne pod Vodopádom Skok.
Návrat nazad nám trval približne tak isto dlho ako cesta nahor. Treba si dávať pozor na kamenistom chodníku a dívať sa pod nohy. Cesta k Vodopádu Skok je prístupná celoročne, je to jeden z najkrajších a najdostupnejších vodopádov v našich veľhorách. Vysoký je približne 25 metrov, pôsobí majestátne, ale je to až štvrtý najvyšší vodopád vo Vysokých Tatrách. Aj v čase, keď sme ho navštívili, v ňom bol dostatok vody a stáť v jeho blízkosti bolo skutočným zážitkom.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
