„Strítfúdy“ máme na každom kroku, hocikde vo svete, ale výstupové „fúdy“, to bude asi iba špecialita Slovenska.
Vrcholy štítov boli kedysi posvätné. Ľudia si na nich vychutnali výhľady, zúročili námahu, ku ktorej sa odhodlali, potešil ich fakt, že sa prekonali a nanajvýš si v úctivom tichu a slušne dali energotyčinku, aby splatili fyzický dlh a zišli s pokorou dole do dolín. Dnes sa často vyškriabu hore iba preto, aby kámošom poslali selfíčka a z čo najväčšieho počtu uhlov, vykrikujú, že nabudúce pôjdu ešte vyššie a výhľady ich zaujímajú najmenej. Horskí vodcovia neraz neveriacky krútia hlavami…
Ale, aby si niekto na vrchole Gerlachu, na štíte, ktorý majú slušní ľudia v úcte, pri kríži, ktorý čosi aj symbolizuje, rozložil kuchyňu a vyrábal palacinky, a je jedno či s džemom, alebo tvarohom, to je hodne pod čiarou.
Podobne to vnímajú aj návštevníci našej FB stránky Vysoké Tatry a pripomínajú, že vrcholy kopcov nie sú eldorádom možného, ale miestom, kam chodíme relaxovať. Južek sa pýta, čo asi môže viesť ľudí k tomu, aby robili defku pre falošnú slávu na sociálnych sieťach? „To nie je ani frajerina!“ konštatuje. Marek Ujházi pridal postoj: „Myslel som si, že táto stránka je primárne určená na zverejňovanie fotografií našich veľhôr. Už som si zvykol na fotky turistov, sem tam sexi zadoček, ale príprava jedla…?! „Ľuďom už načisto….,“ komentuje Jozefko.
„Palacinky si vychutnám doma, nie na Gerlachu,“ necháva svoj názor Janka. „To vás máme obdivovať za to, že viete robiť palacinky na Gerlachu?“ pýta sa Andrea. „Len, aby sa to nestalo národným zvykom…“ obáva sa Dana. „Asi tam treba postaviť bufet pre nanažrancov,“ dodáva Róbert.
Podobných odsudzujúcich názorov je pod videom viac. Ale aj takých z opačnej strany názorového spektra. Vraj, čo! To si ľudia už nemôžu na Gerlachu pripraviť teplé jedlo? Sú takí, ktorí by sa na takomto mieste tiež palacinkám potešili. A kto má, vraj, diktovať druhým, čo majú robiť, a čo nie! Nie je to nič výnimočné, ak si v horách pripravíme čerstvé jedlo a odpad zoberieme so sebou… „Komu tým ublížili? Ľudia, buďme k sebe milší!“ nabáda Tatiana.
Nikomu neškodia? A čo tak Návštevný poriadok Tatranského národného parku a čo myslíte, čo by sa stalo, keby si takýto bufet rozložil niekto v parku v meste… Ako by to skončilo? Myslíte si, žeby takýchto kuchárov niekto pochválil? A že by nevyfasovali mastnú pokutu?
Autor titulnej fotografie: Lukáš Mojto
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.