Cart is empty 
Nie každá túra vo Vysokých Tatrách musí viesť na niektorý zo štítov. Niekedy stačí vyraziť k horskému plesu a vychutnať si pokojnú atmosféru.
Presne na takúto príjemnú túru sme si naplánovali. Stretli sme sa na parkovisku Biela voda a vyrazili k Veľkému Bielemu plesu – najväčšiemu z Bielych plies v Doline Bielej vody.
Začali sme po žltej značke tatranským lesom – žiadne veľké stúpanie. Bolo jasné, že táto turistika nebude o prekonávaní diaľkových či výškových rekordov, ale o vychutnávaní si pobytu v prírode so všetkými jej letnými farbami a vôňami.
Po necelých dvoch kilometroch pri Rázcestí nad Matliarmi sme prešli zo žltej na modrú značku. Po ceste ideme takmer stále povedľa potoka, ktorý dopĺňa atmosféru svojím šumom. Rastliny kvitnú, je tu naozaj veľa druhov. Snažili sme sa zahliadnuť nejaké tatranské zvieratá, ale nepodarilo sa.
Od Šalviového prameňa po modrej
Ďalším orientačným bodom na trase bolo Rázcestie Šalviový prameň. Tu sme si trochu oddýchli, zjedli niečo malé, od smädu dobre padol Zlatý Bažant Radler 0,0% Šport s príchuťou Pomaranč.
Na tomto rázcestí sa môžete rozhodnúť, či pokračovať po modrej priamo k Veľkému Bielemu plesu (to bol náš prípad) alebo odbočiť na žltú značku vedúcu k Zelenému plesu. Odtiaľ sa dá potom dostať k Veľkému Bielemu plesu po červenej značke, ktorá je súčasťou Tatranskej magistrály.
Po asi troch hodinách sme prišli k cieľu našej túry. Mali sme pred sebou hladinu Veľkého Bieleho plesa, pohľad na okolité kopce, masív Jahňacieho štítu je impozantný. Horské jazero je akoby križovatkou – dá sa pokračovať ku Kopskému sedlu, po Tatranskej magistrále k Zelenému plesu, po zelenej značke k Chate Plesnivec alebo sa vrátiť späť Dolinou Kežmarskej Bielej vody.
Na brehu Veľkého Bieleho plesa
Nachádza sa tu prístrešok aj lavičky, je to ideálne miesto na oddych a občerstvenie z batoha. Ľudia chodia okolo vody, fotia sa na vyčnievajúcich kameňoch, pozorujú divé kačky, vymieňajú si informácie z cesty. My sme si tiež dopriali prestávku a užili si atmosféru, ktorá človeka nabíja energiou, ani sa nám nechcelo odísť. Toto sú zážitky, na ktoré budeme dlho spomínať.
Miesto s bohatou históriou
Veľké Biele pleso patrí vďaka svojej polohe pod Belianskymi Tatrami medzi menej rušné miesta. Vedeli ste, že tu kedysi stála Kežmarská chata? Bola obľúbeným cieľom turistov, horolezcov a lyžiarov. Na stretnutí turistických chodníkov slúžila do 7. októbra 1974, kedy ju zničil požiar.
Na jej existenciu dodnes spomínajú pamätníci, bývalí zamestnanci aj milovníci Tatier, ktorí sa pri plese stretávajú každý rok počas prvej októbrovej soboty. Dodnes ostali základy tejto chaty, o jej existencii sa dočítate na informačných paneloch.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
