Cart is empty 
Vypočuť článok
Menej ako minúta
Zakladateľ a náčelník lesoochranárskeho združenia VLK vníma prírodu ako súčasť nášho života a verí, že skutočné riešenia musia vychádzať z ochrany a udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi.
V súčasnosti ho môžete vidieť v dokumentárnej sérii Lebo medveď, ktorú vysiela platforma Voyo, kde tiež jasne deklaruje svoje názory a postoje. V rozhovore sme hovorili o spolužití človeka a medveďa u nás a aj o tom, ako by sa súčasná napätá situácia mohla zlepšiť.
Keď vás oslovili, váhali ste, či ísť do dokumentárnej série Lebo medveď?
Bolo to podľa mňa logické, pretože sa medveďmi zaoberáme od roku 2001. Vtedy sme mali prvé jednanie na Ministerstve životného prostredia a Ministerstve pôdohospodárstva. Bolo to pred 24 rokmi a upozorňovali sme na to, že vyhadzovanie potravy pri turistických cestách preto, aby tam chodili medvede a turisti ich mohli filmovať môže neskôr spôsobiť veľké problémy. Môžu ohroziť aj zdravie a bezpečnosť ľudí.
Vtedy sme začali tlačiť na obidve ministerstvá, aby sa legislatíva upravila tak, aby manipulácia s potravinami v horskom prostredí bola regulovaná, prípadne zakázaná. Vtedy sa začali zabezpečovať kontajnery. Dosiahli sme, aby v oblastiach, kde sa vyskytujú medvede bolo v zákone o odpadoch prikázané zabezpečovať kontajnery a iné nádoby s odpadkami.
Počas rokov sa nám podarilo zrušiť regulačný lov, ktorý tiež ovplyvňuje strety. Znamená to necielené strieľanie medveďov – akého medveďa stretnem, toho zastrelím. Je to zlé, lebo sa tým narúša populácia. „Zlé medvede“ zostávajú, pretože sa strieľajú normálne jedince v lese. Tento spôsob strieľania zvyšuje početnosť konfliktov.
Autori dokumentu Lebo medveď si všimli, že to robíme už 24 rokov, že sa snažíme riešiť konflikty nie preto, že chceme zachrániť medvede, ale že chceme odstrániť konflikty medzi ľuďmi a týmito zvieratami. Medveď do našich lesov patrí, ale rovnako tam patria aj turisti.
Je pravdou, že správanie medveďov sa zmenilo aj preto, že chodia k týmto vnadiskám? Stratili plachosť?
Problém sa vyhrotil asi pred šiestimi alebo siedmimi rokmi. Vtedy prišiel príkaz z veterinárnej správy kvôli africkému moru ošípaných, ktorý roznášajú diviaky, aby sa začalo hromadne prikrmovať a aby sa diviaky strieľali, aby tento mor nešírili. Problém je, že potrava, ktorou sa vnadia diviaky je atraktívna aj pre medvede. Počet vnadísk sa extrémne zvýšil, oficiálne ich je prihlásených okolo 7-tisíc. Na každé oficiálne prihlásené pripadajú asi dve ďalšie neprihlásené.
To znamená, že teraz máme na Slovensku okolo 20-tisíc vnadísk s potravou, ktorá láka medvede. Je tam kukurica, dokonca aj repa, to všetko medvede žerú a nedá sa im vysvetliť, že to nie je pre nich, ale pre diviaky. Vnadiská umiestňujú pri cestách, aby poľovníci nemuseli chodiť ďaleko, ale aj pri turistických chatách, chodníkoch. Je to veľmi nebezpečné, preto narástol počet stretnutí človeka s medveďom.
Takže medveď si takéto vnadisko s potravou zaradí do svojho revíru?
Áno, jemu sa ľahšie žerie kukurica z kopy, ako keby si musel hľadať čučoriedky alebo inú potravu v lese. Vnadisko sa nehýbe, vie, že nemusí nič naháňať. Ďalším problémom je, že sa vnadí kukuricou v lese, ale medvede sa naučili chodiť aj na polia, kde sa táto plodina pestuje. Zavonia mu z poľa a začne na ňu chodiť, má jej tam nekonečne veľa.
Na poli môžu byť koncentrované aj desiatky medveďov, ale to nie je chyba poľnohospodárov. Dnes bežne používaný naratív, že konflikty narastajú, lebo medveďov je veľa, je nesprávny. Sú len dve štúdie o ich početnosti. Jedna spred asi 15 rokov, druhá spred štyroch alebo piatich. Obidve tvrdia približne to isté. Žije tu okolo 1 100 až 1 200 medveďov. Ak je tu nárast, tak len veľmi mierny, skoro nepozorovateľný, a vôbec nezodpovedá nárastu konfliktov.
Čo narástlo za posledné roky, to je počet vnadísk. Tu je jasná súvislosť nie s početnosťou medveďov, ale s vnadiskami. My žiadame odstrániť ich, a je to veľký problém. Všetci hovoria o odstrele.
Odstránenie vnadísk by pomohlo, ale ako to dosiahnuť? Ako postupujete?
Máme výzvu týkajúcu sa vnadísk, ktorú chceme doručiť na Ministerstvo pôdohospodárstva, je tam už viac ako 20-tisíc podpisov. Chceme, aby týchto podpisov bolo viac, keď ich bude 50- až 70-tisíc, tak budeme na ministerstve žiadať úpravu legislatívy. Ďalšou vecou je, že prosíme ľudí, keď nájdu vnadisko blízko ľudských obydlí a turistických chodníkov, aby nám to hlásili. Dávame podnety na veterinárov a lesné úrady, aby sa s vnadiskami urobil poriadok. Často sa nám podarí dosiahnuť, že sú zlikvidované.
Aj posledný nešťastný prípad zabitia človeka medveďom pri Detve bol spôsobený vnadiskom, lebo došlo ku konfliktu blízko neho. Po konflikte bolo vnadisko zlikvidované a posypané vápnom. To bolo treba urobiť predtým, nie potom.
Dá sa povedať, že ak človek dodržiava nejaké pravidlá, napríklad, že ide len po turistickom chodníku, nejde krížom cez les, tak riziko stretu s medveďom je minimálne?
Opäť môžem povedať, že problémom sú vnadiská, lebo medvede k nim chodia napríklad k dedinám. Ak pretnete ich dráhu, tak je to problém. Mapa vnadísk je oficiálne zverejnená. Preto ľuďom hovorím, nech si najprv pozrú, kam idú. Druhou vecou je, že turistický chodník vám práve kvôli vnadiskám nezaručuje úplnú bezpečnosť.
Treba sa chovať normálne. Keď vidíte medveďa, tak nejsť k nemu, lebo sú aj takí šialenci, ktorí si chcú urobiť selfie s týmto zvieraťom. Dokonca niektorí mu hádžu potravu, aby si ho mohli natočiť. Stáva sa to. Medveď je pritom veľmi rýchle zviera, človek mu neujde ani na bicykli. Keď sme však v lese primerane hluční, netreba ani zvončeky, tak medveďa to vyplaší. Toto zviera sa nechce stretnúť s človekom, stretne sa s ním len keď musí.
Konflikty aj nešťastia boli spôsobené tým, že medveď bol vyplašený, vystresovaný. Je to veľké zviera, ale človeka nenapáda. Keby chcel, tak nás zabije šmahom ruky. Takže, ako som hovoril, treba byť primerane hlučný, a keď vidíte medveďa, radšej sa vzdialiť.
Sú známe aj prípady, keď turisti u nás kŕmili medvede, aby si ich mohli odfotiť.
Tam je problém, že turisti obišli dobre, ale medveď, keď vidí človeka, tak si myslí, že dostane nejakú dobrotu. Začne preto otravovať človeka, ktorý sa vydesí, začne zmätkovať a môže dôjsť k nešťastiu. Nebezpečné je okrem priameho aj nepriame prikrmovanie, čiže nechávanie odpadkov v lese. Všetko, a zvlášť jedlo, treba brať z lesa so sebou.
Pozrime sa aj na situáciu, keď Ministerstvo životného prostredia plánuje vyhlásiť mimoriadnu situáciu a odstreliť 350 medveďov. Čo na to hovoríte, alebo ako by sa to malo inak riešiť?
Medveď sa môže strieľať aj teraz. Je síce celoročne chránený, ale keď spôsobuje škody a ohrozuje majetok alebo zdravie ľudí, tak sa to musí riešiť. To zákon dovoľuje. Keď je takýto medveď, tak sa môže odplašiť alebo rovno odstreliť. Len musí zodpovedný orgán skonštatovať, že to je škodný jedinec a musí sa odstreliť. Proti tomu nikto nič nemá, nemôže chodiť napríklad po družstve a naháňať tam pracovníkov.
Ale oni sa rozhodli, že odstrelia 350 medveďov a vôbec sa nehovorí o tom, či sú to tí škodní. To je veľmi zlé, pretože počet konfliktov môže práve kvôli tomuto zásahu narásť. Populácia je naučená fungovať v priestore, sú tam staré samce, ktoré niekedy zabíjajú mladé medvieďatá. To mnohí nevedia a je to jeden zo spôsobov regulácie ich počtu. Sú boje medzi samcami, vyhradzujú si svoje teritóriá, učia sa poriadku. Keď do tejto štruktúry zasiahneme, tak určite destabilizujeme ich zavedený poriadok. A nevieme, čo sa môže stať.
Bezradné jedince môžu začať chodiť za ľuďmi viac ako teraz. Podľa vedeckých štúdií je 350 medveďov viac ako ich tretina. Úplne nezmyselne chcú odstreliť tretinu populácie u nás bez toho, aby bolo jasné, že tie medvede spôsobujú problémy. Určite sa ľahšie odstraňujú pokojné, nekonfliktné zvieratá, ako škodcovia. Tak je to aj medzi ľuďmi. Tento zásah je veľmi zlý, a ak by k nemu došlo, ja verím, že k nemu nedôjde, môže spôsobiť nárast konfliktov medzi človekom a medveďom.
Autor titulnej fotografie: Voyo.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
