Cart is empty 
Vraj ide o mierne náročný výstup, ale v týchto horúčavách určite preverí naše sily. Po ceste na nás čakajú parádne výhľady, veď preto chodíme do Tatier. Nikde inde na Slovensku také nenájdete.
Stretávka je zas na Štrbskom plese, napájame sa na červenú značku a vyrážame. Slnko pomaly vytláča prízemnú hmlu, ešte je celkom príjemne, nasadili sme také stredné tempo a naším prvým cieľom je Popradské pleso. Táto časť cesty vedie horským chodníčkom a je veľmi príjemná, žiadne prudké stúpanie, to má prísť až neskôr. Stretávame veľa turistov, čo len potvrdzuje skutočnosť, že tento chodník je veľmi obľúbený. Zdravíme sa „Dobrý deň“ a usmievame sa na seba popri tom, ako sa navzájom vyhýbame.
Asi o hodinu a pol sme pri Popradskom plese, a tu začína skutočný výstup. Od turistického smerovníka sa držíme červenej značky, ktorá je súčasťou Tatranskej magistrály. Trvalo pár minút, kým sme sa dostali k drevenej lávke ponad Ľadový potok, odtiaľto je to už len do kopca. Chodník je typický tatranský – kamenistý. Prevýšenie nám pomáhajú prekonávať serpentíny. Občas sa zastavíme, aby sme si trochu vydýchli a pokochali sa výhľadmi na Mengusovskú a Zlomiskovú dolinu. Zhora sa dá pekne obdivovať aj Popradské pleso, okolo ktorého sme išli.
Smerovník oznamoval, že od Popradského plesa by sme sa mali dostať do Sedla pod Ostrvou za hodinu. Trvalo nám to asi o 20 minút dlhšie, ale to bolo tými výhľadmi, ktoré sme si každú chvíľu vychutnávali. Pred cieľom cesty vidíme Vysokú, Dračí štít, Mengusovské štíty a ďalšie končiare. Len stojíme a pozeráme a nemôžeme sa vynadívať. Okrem neskutočných výhľadov je pre nás zaslúženou odmenou Zlatý Bažant Radler 0,0 % Jahoda Rebarbora. Dokonale osviežil a dodal energiu.
Zo Sedla je to na Ostrvu už len kúsok, možno 200 metrov. Je to však neznačený turistický chodník, a tak sa delíme na polovice. Jedna zostáva v Sedle, druhá ide hore. Keď sme sa dostali až sem, tak si to nechceme nechať ujsť. Výhľady sú také isté ako zo Sedla pod Ostrvou, ale cieľ je splnený.
Zostupovali sme po tej istej trase, pozreli sme si Symbolický cintorín kúsok od Popradského plesa. Je to spomienka na ľudí, ktorí zahynuli v Tatrách. Chvíľu sme tu postáli a vyrazili smerom na Štrbské pleso. Celkovo môžeme zhodnotiť, že v prípade Sedla pod Ostrvou ide o dobre dostupný a na kondíciu nie až tak náročný výstup. Keďže sme si užívali výhľady na okolité scenérie, a veľmi veľa sme fotili, z túry sme sa vrátili až neskoro popoludní.
