Cart is empty 
Ilustračné foto: Útulňa Andrejcová je skvelým miestom na letný oddych
Nízke Tatry sú magické, na tom sa určite zhodneme. Letné mesiace sú dobrým časom vychutnať si ich naplno so všetkými farbami, vôňami, o výhľadoch netreba ani hovoriť – tie sú neskutočné. Keď máte so sebou dobrú partiu, ide to aj do kopca lepšie. Rozhodli sme sa stráviť dva dni v Nízkych Tatrách, ale poďme od začiatku.
Stretli sme sa o desiatej dopoludnia v horehronskej obci Pohorelá. Auto sme nechali pri obecnom úrade a približne po štvrťhodinke cesty obcou sme sa dostali na hranicu lesa. Počasie aj nálada sú vynikajúce. Opäť je s nami štvornohá spoločníčka Kiara, v náročnejších chvíľach je to práve ona, kto nás motivuje k lepším výkonom. Pokračujeme po asfaltovej ceste k salašu. Funguje tu čulý ruch, zdravíme sa s bačom a jeho pomocníkmi. Dokonca sa nás pýtali, či spíme na Andrejcovej, prikývli sme, že áno, a máme toho v pláne viac. Okrem turistiky budeme v prírode aj natáčať. Salašníckych psov sme radšej obišli veľkým oblúkom, tvárili sa všelijako, len nie priateľsky.
Už pri salaši sme stretli turistov, ktorí išli oproti nám, napriek tomu plánujú tiež nocovať na Andrejcovej, uvidíme, či sa stretneme. Stále kráčame lesom, svah je však strmší. Po opustení tieňa stromov pokračujeme vysokou trávou, a zisťujeme, že nás čaká teplý, dusný deň, svieti slnko a nefúka žiadny vietor. So situáciou sa vyrovnávame statočne, dávame si krátke prestávky. Keďže počas cesty aj natáčame, máme so sebou techniku, a tým pádom trochu ťažšie batohy.
Cestou na začiatok našej túry sme nemohli vynechať čarokrásny Chmarošský viadukt.
Našu kondíciu preverilo aj pásmo kosodreviny, ale to už sme sa postupne dostali na hrebeň a uvideli náš dnešný cieľ. Zavládlo veľké nadšenie, ťapli sme si rukami a vytiahli z batohov Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, ktorý nás v tom momente skutočne osviežil. Zvládli sme to aj s prestávkami za necelé tri hodiny.
Turistická útulňa Andrejcová je jedným z mála miest, kde sa dá prenocovať počas hrebeňovky Nízkych Tatier. Aj my to plánujeme, nejdeme síce celú trasu, ale chceme si užiť pekný deň v prírode
a zajtra vyraziť na vrch Veľká Vápenica. Výhľady z hrebeňa sú neskutočné, to treba vidieť na vlastné oči – Nízke i Vysoké Tatry ako na dlani.
Ak ste si mysleli, že v taký bežný pracovný utorok nebude v tejto útulni ani nohy, tak ste na omyle. Stretli sme tu viacero milých ľudí. Turisti sú svojská komunita, tu sa nedá len tak na niečo hrať. Dve ženy z Českej republiky idú až z Donovál, hrebeňovku Nízkych Tatier ale nedokončia, zajtra musia ísť do Telgártu a potom vlakom do Prahy. Sú tu aj ľudia, ktorí idú celú Cestu hrdinov SNP, prišli aj tí turisti, čo nám išli ráno oproti.
Chalani, ktorí sa nami sedeli večer pri ohni pôjdu zajtra opačným smerom, ráno vyrážajú na Čertovicu. Rozprávali sme si príbehy, pozerali do ohňa. To sú chvíle, keď si želáte, aby sa zastavil čas a zostalo to takto čo najdlhšie.
Turistická útulňa Andrejcová umožňuje prenocovať pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier.
