Cart is empty 
Vladimír Šterbák je turista, fotograf a milovník Tatier. V rozhovore prezradí, čo to tá „fotografická turistika“ je.
Jeho fotografie Tatier i podtatranských obcí a miest určite poznáte aj z facebookovej skupiny Vysoké Tatry. Zaujali nás natoľko, že sme sa rozhodli urobiť s ním rozhovor.
Ako ste sa dostali k turistike a foteniu Tatier?
K turistike ma priviedla láska k prírode a potreba pohybu. Keďže pochádzam z obce Malý Slavkov, ktorá je koncová obec pod Tatrami, tak to nebolo zložité. Tatry sú pre mňa ideálne – blízko, krásne a vždy iné. Tak ako väčšina ľudí som najprv fotil mobilom, postupne som sa chcel posunúť a kúpil som si prvý fotoaparát.
To také „vážnejšie“ fotenie začalo v roku 2022, keď som chcel zachytiť tie úžasné výhľady a miesta a zdieľať to pre ľudí, pre potešenie ich oka a duše. Postupne sa to stalo súčasťou každej túry a smejeme sa, že robíme fotografickú turistiku.
Máte svoje obľúbené miesta, ktoré fotíte?
Určite! Keďže bývam v Kežmarku, tak jeho okolie a okolité obce ponúkajú viacero miest na fotenie. Či už sú to lavičky nad mestom Kežmarok, obec Rakúsy, Abrahámovce, Vrbov, Mlynčeky a iné obce. Vo Vysokých Tatrách je to jednoznačne moje obľúbené Zelené pleso a Belianske Tatry, kde vždy objavím niečo nové, čo ma zaujme.
Takže podobne budete odpovedať asi aj na otázku: Kam chodíte najradšej na turistiku?
Do Vysokých Tatier! Fanúšikovia a blízki ľudia sa usmejú, pretože to vidno aj na príspevkoch, že je to jednoznačne Zelené pleso, potom Belianske Tatry s Vyšným Kopským sedlom, Veľká Svišťovka a samozrejme aj iné miesta.
Aké počasie máte pri fotografovaní najradšej?
Najradšej mám, keď je pekné slnečné počasie. Jasné rána s východmi slnka, keď je ešte chlad a hmla stúpa z dolín. A tiež západy slnka. Každé počasie má svoju špeciálnu atmosféru. Nesmie pršať. Na fotenie a turistiku je to najhoršie počasie.
Čo považujete na fotografii prírody za najdôležitejšie?
Dobré topánky. A samozrejme mať šťastie byť v správny čas na správnom mieste a zachytiť ten moment alebo nezvyčajnú atmosféru miesta, ktoré vie to správne počasie znásobiť.
Chodíte do hôr sám alebo so skupinou?
Väčšinou nechodím do hôr sám, vyhýbam sa tomu. Do hôr idem väčšinou s ujom, ktorý je skúsený turista a ako sa vraví, nezavadziame si a vyhovujeme si, pretože robíme fotografickú turistiku. Tiež sa snažím chodiť s členmi z Klubu slovenských turistov Kežmarok, ktorí sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Vždy tie kilometre a čas lepšie ubiehajú pri družnom rozhovore a dobrej spoločnosti. Ale stane sa, že idem aj sám.
Máte ešte nejaký plán, miesto, ktoré odfotiť?
Áno! Priznám sa, že nikdy som nebol na Lomnickom štíte a nespal som na žiadnej vysokohorskej chate, takže ranné a nočné fotenie. Zostal mi ešte v zozname výstup s horským vodcom na Končistú. Na Baranec sa chystám už druhý rok, s dcérou máme v pláne Súľovské vrchy a poľskú Dolinu Chocholowsku – to je zatiaľ na mojom liste želaní.
Ešte by som chcel povedať, že pozitívny ohlas a obľubu si získali aj náučné fotografie s popisom štítov. To ma inšpirovala mama, keď mi povedala, že ona vie iba, ktorý je Lomnický štít a ostatné nevie. Veľa domácich, ktorí majú dennodenne Tatry pred očami sa tiež hanbí, keď prídu turisti z Čiech a vedia názvy štítov a domáci nie.
Autor titulnej fotografie: Vladimír Šterbák.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
