Spomeňte Vyšné Hágy a naskočí vám spojnica – pľúcne choroby. Uvažujete správne. Takmer od začiatkov datovania vzniku tejto osady je spojená s ambíciou jej majiteľov či neskorších správcov urobiť na jej teritóriu všetko pre to, aby sa stala kúpeľmi. No až štát, keď sa v roku 1928 stal majiteľom osady, určil pre rodiace sa kúpele nie rekreačno-liečebnú, ale čisto liečebnú úlohu. Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, ktorý je dnes dominantou osady, toto určenie napĺňa vrchovatou mierou.

Titulná fotografia: Martin Blaťák

Vráťme sa ale o pár desaťročí späť. Kým sa z Vyšných Hágov stala jedna z najvýznamnejších kúpeľných osád vo Vysokých Tatrách, prebehli ponad jej chotár zaujímavé dejiny. Na ich začiatku je stavba jednoposchodového hotela s hosťovskými izbami, spoločnou nocľahárňou a reštauráciou. Písal sa rok 1881 a dovtedy osadu tvorili tri drevené vilky, ktoré ožívali turistami iba v letných mesiacoch, a pár týždňov tu zvykli stráviť i majitelia kaštieľa na Starých Hágoch.

Hotel, ktorý spomíname, dal na svojich pozemkoch v dolnej časti neskorších Vyšných Hágov postaviť batizovský a markušovský veľkostatkár František Mariássy. Bol určený viac pre bežných turistov ako bohatších návštevníkov a ponúkal kosodrevinové a limbové kúpele.

Pre seba a svojich hostí nechal Mariássy postaviť jednoduchší prízemný Poľovnícky dom vo švajčiarskom štýle s pozdĺžnou krytou verandou. Blízkemu Štrbskému plesu  sa veľkostatkár snažil konkurovať kvalitnou domácou a lacnejšou stravou a chcel z osady postupne vybudovať kúpele.

Bol to dobrý nápad, takto ho opisuje aj Ivan Bohuš v knihe Osudy tatranských osád. Vyšné Hágy, chránené pred severnými vetrami, návštevníci vnímali ako veľmi dobré letovisko. Výhodná poloha, domácke prostredie, nízke ceny, teplé i studené kúpele lákali bežných návštevníkov i osobných priateľov veľkostatkára k pobytu spojenému s oddychom i liečbou.

Jeho plán padol o pár rokov. Osadu v roku 1897 odkúpilo pruské knieža Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, ktorý už vtedy vlastnil aj Tatranskú Javorinu a Bielovodskú dolinu.  Ešte v tom roku vo Vyšných Hágoch nechal vybudovať zrubový hotel Erika a súkromný poľovnícky kaštieľ. Osadu si potom vzal do prenájmu A. Polnisch starší, ktorý ju v mieste dnešných starých Hágov za polstoročie dobudoval do stavu, aký mali pred výstavbou liečebne.

Na ďalší významný zlom čakali Vyšné Hágy do roku 1928. Majiteľom osady sa stal štát. Formujúce sa kúpele sa mali stať výlučne liečebnými. Veľké sanatórium určené na liečbu tuberkulózy sprístupnili až v roku 1941, bolo vtedy najväčšie v strednej Európe.

Škála výkonov dnešného Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, ktoré je zo stavebného hľadiska špičkovým dielom slovenského funkcionalizmu, je široká. Je dominantou osady a určuje štýl jej života.

Ústav sa postaral aj o niekoľko zaujímavostí, ktoré si mnohí pacienti pamätajú. Napríklad tunel s vlečkou, nimi sa organizovalo zásobovanie liečebného ústavu. Vlečka už dnes neexistuje, rovnako ako dve z niekdajších fontán – vodotrysk a legendárna žaba. No pozrieť si možno blízke prírodné jazierko, ktoré dobrovoľníci nedávno revitalizovali, ale aj najvyššie položenú základnú školu (1065 m n.m.). Súčasťou osady je Horáreň Zbelovo, nachádza sa na pravom brehu Malého Šumu nad traťou Tatranskej elektrickej železnice. Poprechádzať sa možno po parku, ktorý je dielom architektov Františka A. Libru a Jiřího Kana.

Osada Vyšné Hágy sa dnes rozkladá nad aj pod Cestou slobody. Ak do nej zavítate, očarí vás panoráma Končistej, Batizovského štítu a Gerlachovského štítu. Prechádzajú ňou značené turistické chodníky a končí v nej Chodník zdravia, ktorý vedie z Tatranskej Lomnice paralelne s Cestou slobody. Strmou, namáhavou turistickou trasou sa z osady môžeme dostať až na Tatranskú magistrálu a k Batizovskému plesu.

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu