Ak niekto spomenie osadu Vyšné Hágy, okamžite sa mu mysli prepojí s liečbou tuberkulózy. Dnešný Národný ústav  tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie je špičkovým pracoviskom a tento prívlastok mu patrí aj za hranica Slovenska.

Foto: Jaro Stromko.

Pre Vyšné Hágy je dôležitých niekoľko mien z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Veľkostatkár František Mariássy, ktorý v osade postavil prvý hosťovský, resp. kúpeľný dom, potom Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, aristokrat Vysoké Tatry využíval nielen ako miesto svojich podnikateľských ambícií, ale aj ako priestor pre rozvoj kúpeľníctva, a tiež  – Aladár Polnisch. Osadu dostal do prenájmu na zhruba polstoročie a bol to on, kto určil jej smerovanie.   

A sme v dvadsiatom storočí. Dedič kniežaťa Hohenloheho sa rozhodol Vyšné Hágy predať a v roku 1928 sa majiteľom osady stal štát. Bolo to v čase, keď v zdravotníctve silnela myšlienka liečiť pľúcnu tuberkulózu, ktorej výskyt u nás nadobúdal hrozivé rozmery. Voľba Ústrednej sociálnej poisťovne na stavbu sanatória padla na Vyšné Hágy.

Architekti projektovali sanatórium veľkoryso

Architektonickú súťaž vyhlásili v roku 1932, vyhral ju tím pražských architektov Františka Libru a Jiřího Kana.  Sanatórium bolo projektované veľkoryso. Jeho komplex sa skladá z 13 budov, okrem hlavnej bola jeho súčasťou kotolňa, vrátnica, vila pre riaditeľa, obytná budova pre lekárov, ďalšia pre sestry, iná pre úradníkov, ale aj práčovňa, dielne, kaplnka s prosektúrou, infekčný pavilón, záhradníctvo a hospodárska budova, ale aj 170 metrov dlhý tunel – inak najvyššie položený na Slovensku, ktorý kedysi zabezpečoval dovoz uhlia pre kotolňu, ale aj potravín pre sanatórium.

Z hľadiska odborných kritérií dnešných architektov ide o jedno z najvýznamnejších diel medzivojnovej architektúry a z hľadiska liečby pacientov s tuberkulózou bolo v čase otvorenia najväčšie svojho druhu v strednej Európe.


Príbeh sanatória písala i vojna

Otvorenie bolo plánované na rok 1938, oddialili ho politické udalosti v rokoch 1938/39. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 prešlo sanatórium do správy Robotníckej sociálnej poisťovne, slávnostne ho dali do prevádzky 2. júna 1941.

Príbeh sanatória vo vojnových rokoch písal aj osobné tragédie. Na jeho konečnú dostavbu dohliadal aj lekár Soběslav Sobek, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom. V roku 1939 bol nútený opustiť  Slovensko a odišiel do Prahy. Za ošetrovanie atentátnikov na ríšskeho protektora Heydricha bol spolu s manželkou v Mauthausene popravený.

Náročné procedúry a zákroky, vrátane hrudnej chirurgie

Dnes je sanatórium vysokošpecializovaným odborným ústavom pre diagnostiku a liečbu respiračných chorôb s celoslovenskou pôsobnosťou. Vykonávajú sa tu náročné procedúry či zákroky, a to aj vrátane hrudnej chirurgie. Veľkú zásluhu na rozvoji chirurgických oddelení mal doktor  Karol Šiška, ktorý vo Vyšných Hágoch už v roku 1948 vykonal prvú resekciu pľúc na Slovensku.

Ústav má štatút centra pre liečbu rezistentnej tuberkulózy a sídli tu Národný register tuberkulózy na Slovensku.

Zdroj: Vyšné Hágy na dobových pohľadniciach, wikipédia, hagy.sk, mestovysoketatry.sk, tatry.sk, Ministerstvo dopravy SR, relaxos.sk, megaubytovanie.sk

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu