Cart is empty 
Máme tip pre tých, ktorých fascinuje banícka história Slovenska. A nemusíte cestovať iba na Spiš či do Banskej Štiavnice.
Lebo nie všetko o podzemnom bohatstve Slovenska sa dozvieme v tomto baníckom meste či regióne. Tajomstvá ťažby prekvapia aj tam, kde by sme to možno najmenej čakali. Napríklad v horskej osade Magurka pod Nízkymi Tatrami.
Na bicykli i pešky
Možno sa k nej dostať viacerými trasami, ale my sme pre vás vybrali tú od Ružomberka cez Liptovskú Osadu, Liptovskú Lúžnu na Magurku. To, ak chcete bicyklovať. Tam aj späť meria trasa 64 km, znalci odporúčajú MTB/Trek bicykle, lebo budete šliapať nielen po asfaltke, ale aj po lesných a poľných cestách. Čaká vás prevýšenie 730 metrov.
A turisti? Z Liptovskej Lúžnej treba ísť do sedla Prievalec a ďalej po zelenej značke cez osadu Železnô, za hodinu ste tam. Zo sedla Latiborskej hole vám to bude po modrej značke trvať niečo cez hodinu. Ak sa chcete na Magurku dostať zo sedla Zámostskej hole, po žltej značke ste tam za hodinku. Ak idete zo Salatína, tak cesta trvá približne dve hodiny. Ak poznáte túto oblasť, nájdete do osady aj ďalšie trasy.
V baníctve kedysi znamenala veľa
Ak ste dorazili do cieľa, môžete sa trochu rozhliadnuť. Okrem zrubovej chaty, ktorá je súčasťou tejto horskej osady, a kde sa vám postarajú o vysmädnuté hrdlá a hladné žalúdky, je dobré si uvedomiť, že stojíte na pôde, ktorá na mape slovenského baníctva svojho času znamenala veľmi veľa.
Osadu založili niekedy v trinástom storočí nemeckí baníci, ktorí sa tu venovali ťažbe striebra a zlata. Miesto v závere Ľupčianskej doliny bolo známe tým, že sa tu ryžovalo najmä zlato, a to z náplavov horských tokov pod svahmi Latiborskej hole, Zámostskej hole a Ďurkovej.
Ryžovanie neskôr ustúpilo banskej ťažbe. V polovici 19. storočia bola Magurka považovaná za najväčšie nálezisko antimónu v Európe. V roku 1920 dosahovala celková dĺžka štôlní takmer 13 km, najdlhšou boli Kilian a Adolf, Leopold a Russegger.
Zlato z Magurky je v Budapešti
V roku 1912 bol v osade dostavaný neogotický kostolík Ružencovej Panny Márie, pôvodne zasvätený sv. Klementovi, patrónovi baníkov. V jeho veži sa zachoval veľký rapkáč, ktorý zvolával baníkov zo širokého okolia do práce. A ešte jedna rarita – vyše 7 kg vážiaca hruda zlata, ktorá sa tu našla v roku 1917, je v múzeu v Budapešti.
Niekoľko storočí trvajúcu ťažbu v roku 1923 uzavreli. Dôvodom bola nerentabilnosť. No v okolí osady nájdeme ešte aj dnes stopy po nej. Nad osadou je zrúcanina bašovne, v ktorej sa premývala ruda, a tiež potok, ktorý ale netečie zhora nadol, ale po vrstevnici kopca. Ak budete viac hľadať, možno natrafíte na haldu bane Kilián, alebo aj viaceré zvyšky rozličných stredovekých stavieb zo zlatého veku baníckej Magurky.
Vek chaty sa odhaduje na 200 rokov
Zaraďte medzi ne aj chatu Magurka, ktorá stojí na základoch bývalého banského administratívneho domu a jej vek sa po rôznych prestavbách odhaduje na viac ako 200 rokov. Aj ponuka tamojších jedál je tradičná – také makové šúľance alebo strapačky, to už hej!
Ak si naplánujete na Magurke nocľah, neoľutujete. Stopercentný elektronický detox, nebo plné hviezd a kúpanie na nádvorí v kadi s teplou vodou… Náplasť na všetky rany civilizácie.
Magurský zlatý chodník
Na druhý deň odporúčame návštevu Magurského zlatého chodníka. Tvorí ho 11 tabúľ umiestnených na 8,7 km dlhom okruhu v Ľupčianskej doline. Vedie prevažne po modrej a následne žltej turistickej trase, vyhraďte si na neho 4 až 5 hodín.
Dozviete sa veľa o ťažbe zlata, spracovaní antimónu a hornín, ale aj o divokej prírode v tejto oblasti. Autorom textov je Martin Chovan z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, po ktorom je pomenovaný aj striebrosivý striebrosivý minerál z tejto oblasti.
Ak vám nevyhovuje samostatné bádanie, zareagujte na ponuku Visit Liptov. Ponúka turistiku, večernú prednášku a návštevu štôlne na Magurke. Pozriete si aj minerály, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické. V tomto roku majú voľné termíny v dňoch 24. októbra a 7. novembra.
Autor titulnej fotografie: zdroj NAPANT
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
