Veľký malý turista vyšliapal na Kriváň a získal si srdcia ostatných turistov

11 júna, 2024
autor článku: Viera Legerská

Malý Dárius sa zapáčil návštevníkom našej facebookovej stránky. Je príkladom toho, ako možno dieťa odmala viesť k láske k horám, k pohybu a zdravému životnému štýlu.

Vraj už ako štvorročný mal jasný cieľ – Gerlach. Malý Dárius bol zatiaľ okrem Kriváňa na mnohých ďalších končiaroch Tatier – Chopku, Baranci, Sivom vrchu, Rysoch, Chabenci, Magurke a mnohých ďalších.

Na Kriváni bol vlani. Mal päť rokov a jeho veselá nálada, optimizmus a radosť z pohybu sa ostatným turistom ihneď zapáčili, čo dokladajú aj fotografie, ktoré jeho otec uverejnil na našej facebookovej stránke.

Samozrejme, svoje pocity si nenechali pre seba a spoluprácu dvoch „chlapov“, otca i syna v horách ihneď pochvalne okomentovali.

„Krásny chlapček a zodpovený ocino. Gratulujeme, nech to mladému vydrží a vyrastie z neho veľký horal,“ píše Renáta Legátová. „Tak to je frajer, super výkon,“ komentuje výstup na Kriváň Marek Záviš Závodský. „Děkujeme, samotní chlapi, tak máme alespoň ty hory,“ nechal sa počuť otec malého turistu Jan Rosa. „Môj obdiv, ste super dvojka,“ odpovedá Lukáš Fedorčák a Janette Kubačková.

Naši fanúšikovia okomentovali aj výkon Dáriusa. „Klobúk dolu, ja som mala tridsať rokov, keď som vyšla prvýkrát na Kriváň a mala som toho dosť,“ uvádza Peťka Hulinová Zelenčíková. „Všetky začiatky sú ťažké, no každý ďalší výstup krajší a krajší,“ kontruje Jozef Mak.

„Úžasný chalanisko,“ pridáva sa Kristína Gavaľová. „Šikula,“ nechá sa počuť Gabča Vítková i Květa Volfová. „Odpadla som, šikovný chalan,“ píše Denisa Soosová. „Až som sa zahanbila. Veď ja som sa na Kriváň bála ísť,“ zveruje sa Zuzana Šefčíková Bobčeková.

Marcela Dešková k tomu pridáva vlastnú skúsenosť. „My sme na Kriváni boli minulý rok koncom augusta. Dali sme si ho s manželom k päťdesiatke a najmladším členom našej výpravy bola vtedy 12-ročná dcéra, ktorá s nami tiež brázdi Tatry.“

Samozrejme, pochvalných vyznaní bolo omnoho viac. Každý ocenil optimizmus malého turistu a starostlivosť jeho otca.

„Ja mám 41 a Dárius bude mať v decembri 7 rokov, obaja sme sa narodili v Čechách a teraz bývame na Liptove, pod Západnými Tatrami,“ zveruje sa otec šikovného turistu Jan Rosa, ktorého na Slovensko zaviedla láska k horám, k Tatrám obzvlášť.

Ako hovorí, v Tatrách bol s otcom prvý raz ako šestnásťročný, bývali vo vtedajšom Eurocampe pod Lomnickým štítom. A od toho času mal sen byť súčasťou toho všetkého, žiť v týchto horách, žiť s horami. Sen sa stal skutočnosťou, keď mal 37 rokov.

Medzitým Tatry i Fatry navštívil mnohokrát. A keď sa mu cnelo, kreslil si hory po stenách a pracoval na románe Nový druh – zabudnutý osud pastiera z Vysokých Tatier, ktorý v roku 2020 získal prvé miesto v súťaži Kniha Liptova.

Dáriuska do hôr berie najčastejšie ako môže, a už odmala. Začali v Beskydoch, Malých Karpatoch a prešli pár túr v predhorí Rakúskych Álp. A keď mal Dárius štyri roky, dostával zabrať viac. Aj čo sa týka prevýšenia, aj kilometrov.

„Ak sa mu nechcelo, sľúbil som mu nejakú odmenu. No z dosiahnutia cieľa mal vždy veľkú radosť. A tá bola zrazu viac ako iba „pamlsky“, ktoré dostával,“ zveruje sa otec. A dodáva: „Začal som ho motivovať mojou únavou. Keď nevládal, hral som, že aj ja. Ale že ešte chvíľku skúsim, keď sme sa už na to dali. Neskôr začal on používať moje slová, keď som hral akože unavené divadielko. Koľkokrát sa mi plakať chcelo z toho, akú psychiku má. Do života sa mu to bude hodiť,“ chváli syna.

A potom vymenúva, kde všade boli, na čo vyliezli a čo by ešte radi. Je to dlhý zoznam, ktorého položky chcú postupne „odfajknúť“. No Dárius nastupuje do školy, času bude čoraz menej.

„Našim hlavným cieľom je Gerlachovský štít, ktorého obrázok nosí Dárius na tričku. Ja ako horolezec mu to môžem umožniť, ale zatiaľ trénujeme „konvičku“, ako si Darík premenoval kondičku. Keď bude dobrá, pustíme sa časom na horolezecké chodníky,“ plánuje Jan Rosa.

Skúša hľadať najkrajšiu túru v zozname tých, ktoré už so synom absolvoval. „Každá má niečo do seba. Najviac si užívame, keď sme v horách sami. Ale podľa Daríka, ale aj mňa, je celkom pohodový a krásny výstup na Bystrú. Oproti Poludnici – malá, ale zákerná…,“ bilancuje.

A dodáva, že je vlastne jedno, kde so synom je, hlavne, že sú na ďalšej ceste k tatranským vrcholom.

Autor titulnej fotografie: Jan Rosa

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží.

Ako môžete hlasovať?