0
Košík 0.00 
Cart is empty

Martina s rodinou na jednej z túr

Známa novinárka zažila hrôzu na Chopku

5. mája, 2025  |  Viera Legerská

Vypočuť článok

00:00
00:00
00:00

Nič tak nezocelí človeka, ako skúsenosť, ktorú získa na hranici svojich fyzických a duševných síl. 

Poznáme sa roky, ešte z čias, keď spolupracovala s regionálnymi novinami v Martine. Sledujem jej kariéru a mám radosť z jej úspechov na slovenskej mediálnej scéne. Náš rozhovor motivovalo video, ktoré nedávno zverejnila na sociálnej sieti. Poukazuje na to, že aj skúsený turista môže v Tatrách zažiť niečo, čím končí každá sranda. A varuje… Martina Töröková.

Ak si dobre pamätám, vždy ste chceli byť novinárkou. Naplnili sa vaše predstavy o tomto povolaní?

Áno, je to tak, dobre si, Vierka, pamätáte, boli ste dokonca pri mojich začiatkoch. A považujem svoje povolanie za naplnené.

Čo by ste na ňom po rokoch praxe vyzdvihli?

Zmysluplnosť. Chcela som pracovať v oblasti, na ktorú mám nejaké talenty a zároveň viem byť tou činnosťou užitočná. Čím ťažšie spoločenské časy sú, tým sa mi vidí tá zmysluplnosť väčšia.

Čo na druhej strane vám toto povolanie zobralo?

Neuvažujem tak. Celý dospelý život vykonávam jedno povolanie a nezamýšľam sa nad stratami.

Ak oddychujete, tak ako?

Oddychujem aktívne. Často aj sama. Potrebujem obrovský priestor a fyzický výkon, aj istú dávku adrenalínu. V meste ma v tom čase nestretnete. Preferujem výlučne hory, lesy, jaskyne, občas rieky, moria.

Čo vás najviac nabíja? Je to aj turistika? Lyžovanie?

Podľa ročného obdobia. Čo ale platí celoročne, je, že som živá čerstvým vzduchom a krásou hôr. A či už sa tam dostanem peši, niekedy aj úplne bosá, alebo na skialpových lyžiach, to už sú detaily.

Ako často chodíte do hôr?

Často. Pred veľa rokmi som pochopila, že najlepšie sú tie kopce, ktoré mám k dispozícii tu a teraz a nemusí to byť vždy top hrebeň alebo vysoký štít. Žijem na úpätí Malých Karpát, takže prírodu mám dostupnú permanentne. Aj hodinka a pol pred prácou často stačí.

Pamätáte sa na svoju prvú túru? Kde to bolo?

Nie, netuším, bola som asi dosť malá. Ale momenty, kde mi už pamäť siaha, to boli kopce nad Liptovskou Tepličkou v Národnom parku Nízke Tatry. Tam sa jednoznačne ukladali základy môjho vzťahu k horám. Inak, odtiaľ vedie aj pomerne strastiplná trasa na Kráľovu hoľu. Naozaj, z tej strany to je veľmi dlhé a pamätám si, ako do mňa oco tlačil obrovskú čokoládu v cieli, lebo sme sa museli aj vrátiť, a to bol v tom veku vtedy pre mňa celkom masaker.

Ste turista samouk, alebo ste mali či máte pri sebe človeka, o ktorého sa môžete pred výjazdom do hôr oprieť?

Moja mama sa smiala, že som skôr tzv. samorast. Takže, prevažne som si svoju cestu hľadala vo všetkom sama. Cez všetky chyby, zablúdenia.

Kam chodievate na túry najradšej? Ktoré hory sú vaše obľúbené?

Mám milované hory na Slovensku. Rada chodím opakovane na tie isté miesta, rada idem do hĺbky v tom, že ich poznám v každom čase aj nečase, v každom type svetla, že viem, ako sa správa zver na danom mieste, aké byliny tam rastú, alebo aké vetry tam dujú. Ale občas aj zmením lokalitu. Preferujem sever – Island, Faerské ostrovy, Nórsko, Julské Alpy… Do konca života mám čo robiť. Snažím sa najmä organizovať si túry mimo davy, v atypických časoch, možno divných podmienkach. Rada som tam sama alebo v malej spoločnosti:)

A Tatry? Ktoré miesta v nich máte najradšej?

Medzi najobľúbenejšími, napríklad vo Vysokých Tatrách, mám vysokohorské plesá všeobecne. Trebárs v čase, keď sa začínajú topiť po zime. Tej akvamarínovej farby sa neviem nabažiť.

Aký by mal byť, podľa vás, dobrý turista?

Rešpektujúci všetko a všetkých naokolo.

Chodievate do hôr v zahraničí. Povedzte, dajú sa Slováci – turisti rozpoznať v pestrej vzorke príslušníkov ostatných národov? Ako? Čím?

Neviem reagovať. Chodievam do zahraničia, ale pomerne zriedka stretávam Slovákov v porovnaní s inými národmi. Napríklad s Čechmi. Tí sa zvyknú hlasno rozprávať, takže to človek hneď počuje.

Vo videu z Chopku, ktoré ste nedávno zverejnili, je aj odkaz, aby ľudia nechodili do hôr nepripravení. V čom má, podľa vás, spočívať takáto príprava?

Dôkladne si skontrolovať podmienky. V kombinácii s naozaj dobrou výbavou.

Ak by ste ten zážitok z víchrice mali oznámkovať na stupnici od 10 k jednotke, pričom desiatka by mohla znamenať to najpríšernejšie, čo sa dá zažiť, akú známku by ste volili?

Keď je otázka postavená takto, tak by som mu dala jednotku. Lebo to nebolo príšerné. Bolo to náročné. Zatiaľ najnáročnejšie podmienky, akým som sama v horách čelila. Vôbec to nemuselo dopadnúť dobre, ale bol to prirodzený živel, ktorý na nízkotatranský hrebeň patrí. Túra bola svojím spôsobom nádherná, hoci bola hlúposť sa tam trepať. Dnes už mám zahojené aj prsty po omrzlinách, takže ostal tvrdý silný zážitok. Nabudúce si určite dám pozor, aby som neprehliadla varovné parametre, ale dnes som vďačná za tú skúsenosť.

Akú chybu ste vtedy urobili?

Tak veľmi som si chcela ešte ísť vychutnať hlboký mráz, ktorý hlásili na deň môjho voľna, lebo som nebola ani zďaleka sýta zimy, ktorú milujem, že som vôbec neprihliadala na varovnú predpoveď o sile vetra. Vnímala som, že má byť silný, ale keďže išlo o Chopok, kde fučí ukrutne skoro vždy, podcenila som to. Výsledkom bolo, že som hrebeňový úsek išla v nárazoch vetra nad 130 km/h, výsledná pocitová teplota bola -34 a ja som prešvihla bod, kde sa ešte dalo z batohu vybrať teplejšie oblečenie, takže som to prešla totálne naľahko, oblečená v dvoch tenučkých vrstvách.

Viete, spočítať, koľko turistických kilometrov máte v nohách?

Netuším. Nikdy som si to nemerala, nemám aplikácie, ktoré merajú kroky alebo prejdené kilometre. Nezáleží mi na tom, koľko to je.

Z ktorej túry máte najkrajší zážitok? Ktorá je najpamätnejšia?

Nedokážem na tieto otázky odpovedať. Tým, že žijem metaforicky, furt jednou nohou na kopci, jeden zážitok neustále prepisuje ďalší. Ale aby som aspoň trošku odpovedala, mám rada, keď zmoknem a slnko všetko ešte na trase vysuší. Mám rada, keď mi už ide do plaču, že nevládzem, rada si siaham na dno síl, rada sa nechám vystrašiť blížiacou sa búrkou. Tie mám väčšinou dobre zmapované a viem, o koľkej už musím byť v bezpečí. Mám silný zážitok, keď idem s deťmi a vidím, že ich vnútorná sebahodnota stúpa, lebo dokázali prejsť náročnú trasu.

Ktorá bola vaša najdlhšia túra?

Najdlhší súvislý trek, ktorý som zatiaľ išla, bol na Islande. Išlo o známy Laugavegur, ktorý je koncipovaný ako štvordňovka. Mali sme tam krízový stav pre prívalové dažde, nedali sa pre mimoriadne dvihnuté hladiny brodiť rieky, záchranári museli asistovať pri prechodoch, takže tam sa chcem vrátiť ešte raz.

Pomohli ste už niekomu v horách?

Áno. Úplne najčastejšie presúvam zabudnuté veci a ten istý servis robia aj iní horskí ľudia mne, keď treba. Vyťahujem kliešťov, nosím šikovné náčinie na to aj s dezinfekciou. Kolega Tomáš Velecký rád rozpráva legendu, ako som mu v Západných Tatrách zachránila život, keď dostal kŕč do nohy. Zohnala som dosť cukrov a nápojov, aby sa dal dokopy, nebola to až taká dráma.

Predpokladám, že na turistiku do hôr chodíte predovšetkým kvôli relaxu, ale zrejme sa vám stáva, že cestou nájdete aj tipy na reportáže. Spomeniete si na niektorú, ktorá sa vám takto neplánovane vydarila?

Snažím sa oddeľovať prácu a psychohygienu v horách, ale občas sa stane, že vytiahnem kamerku v rámci výletu a natočím niečo. Ja sa špecializujem pracovne skôr na problémovky, prešľapy, nedodržiavanie pravidiel, papalášizmus a podobne. Nakrúcala som pofidérne čierne podnikanie v Národnom parku Malá Fatra, šla som na miesto bizarnej vrtuľníkovej nehody pod Rysmi a podobne.

Autor titulnej fotografie: zdroj MT

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
X
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.1 / 5. 96

Ďalšie zaujímavé články pre vás

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu