Cart is empty 
Legenda vysokohorského tatranského chatárstva si užíva dôchodok, no má aj krásne plány. Budú vás zaujímať.
Za peniaze, ktoré mal ušetrené na nájom Chaty pod Rysmi, si kúpil karaván, zbalil si do neho bicykel, výbavu na motorový paraglajding a vyrazil na juh. „Chcel som si to užiť ako nemecký dôchodca. Ale pláže a vylihovanie neboli mojím cieľom. Dôležitejšie bolo poznávanie krajiny, ľudí a šport. Preto tá výbava,“ hovorí Viktor Beránek.
Kľúče odovzdal, keď bola chata vyriadená
Zastihli sme ho už doma. Strávil tu aj Vianoce tak ako spravidla každý rok predtým, kým robil chatára. Kľúče od chaty svojmu nasledovníkovi odovzdal až potom, ako Chatu pod Rysmi pripravil so svojou partiou na zimu. „Bolo ju treba vyriadiť, vyčistiť chladničky i mrazničky, dať do poriadku autá…,“ vymenúva. A demontovať aj ikonickú latrínku a zniesť dolu. „Záchodík je teraz na Podbanskom, uvidíme, čo s ním bude,“ dodal.
Do Talianska sa preto vydal až na prelome novembra, decembra. Apeninský poloostrov prešiel cez horské cesty a ako spomínal, bolo to krásne. Občas vytiahol bicykel a prešiel sa po horských chodníkoch. „Paráda!“ nedá dopustiť na svoj nomádsky výber.
Reč tela a dobrých ľudí je internacionálna
Potom sa loďou preplavil do Grécka. „Nechcel som prechádzať balkánske krajiny, v ktorých sú konflikty, toto bola príjemnejšia možnosť,“ hodnotí.
Grécko sa mu veľmi páčilo. „Stretol som tam úžasných ľudí. Veľa slov sme nepoužili, keď sme sa stretávali, ale reč tela je internacionálna. Rozumeli sme si. Stalo sa mi, že ma jeden Grék iba tak obdaroval mandarínkami. Ja ho neuvidím, on ma už nikdy neuvidí, a predsa mal potrebu toto urobiť. Darmo, ľudia na vidieku, v horách sú milší, ústretovejší, srdečnejší, menej komplikovaní, ako tí v mestách. Tam som sa dobre cítil. More, bike, hľadanie miest na odštartovanie paraglajdu, dobrí ľudia, čo som si mohol viac priať?“ rozhovoril sa Viktor Beránek o svojom putovaní.
Užil si sviatky aj pred sviatkami
Domov sa vrátil v polovici decembra. A kým neboli v Tatrách turisti, ktorých zamestnávala príprava na sviatky, užil si veľhory ako nikdy predtým. „Dolu bola inverzia, hore slniečko, krásne, plusové teploty. Chodili sme po horách, korčuľovali sme sa na zamrznutých plieskach. Bola to paráda!“ opisoval.
A rovnaká paráda, ako hovorí, ho čaká v Nórsku. Túto krajinu má veľmi rád a každý rok sa do nej vracal aj v časoch, keď chatárčil. „Teraz máme na dva, tri mesiace prenajatú chatku, budeme lyžovať, ja mám rád aj kiting. Na sever odídeme ešte v prvej polovici januára. Už sa veľmi teším,“ zdôrazňuje tatranská chatárska legenda.
Bude ako krstný otec
A, ktovie, možno sa jeho meno bude spájať s inou chatou vo Vysokých Tatrách. „Áno, mal som viac ponúk, aj do zahraničia, ale v Tatrách by som chcel ostať. Je tu taký nápad a vyzerá, že seriózny, znovu postaviť Chatu kpt. Rašu. Vyhorela pred štvrťstoročím a už ju na Troch studničkách, kde stála, neobnovili. Mal by som byť takým krstným otcom jej výstavby a prevádzky,“ predstavil nový plán svojho chatárskeho života.
Stála by podľa neho na správnom mieste. Mohla by obslúžiť ľudí idúcich na Kriváň či z Kriváňa, ponúkla by občerstvenie i jedlo a aj nocľah. „Je to pokojné miesto ako stvorené na oddych, zastavenie, myslím, že je to dobrý nápad a rád mu pomôžem,“ uvažuje Viktor Beránek.
Zakopeme vojnovú sekeru a dáme si ohnivú vodu
A Silvester? Kokavský most – to je destinácia, kde ho strávi. „Zídeme sa tu viacerí z okolitých chát, bude oheň, niečo popijeme, pozhovárame sa a ja budem určite pri tom ohni tancovať ako indián. To tam napíšte, lebo to bude pravda. Možno mi dajú podľa toho aj meno. Zakopeme vojnovú sekeru, vypijeme ohnivú vodu a budeme sa baviť… Krásna oslava nového roka to bude!“
Nedávno, v súvislosti s prenájmom štyroch tatranských chát, zažil hektické týždne. Majitelia Chaty pod Rysmi nevyhoveli jeho žiadosti o predĺženie prenájmu tejto najvyššie položenej tatranskej chaty, a prakticky ho po takmer polstoročí, čo mal chatu na starosti, zbavili zmyslu jeho života.
Je to antisvet v porovnaní s Medenou vežou
„Dnes sa tomu už smejem. Má to svoj vývoj na tých chatách, ktoré odklepli funkcionárom Klubu slovenských turistov, je to antisvet toho, čo vidíme v Medenej veži. Včera som si ten film opäť pozrel a hoci sa všetci okolo snažia presvedčiť verejnosť, že pokrok nemožno zastaviť, mne sa stále zdá, že aj tak ideme po rovnakej koľajnici a k lepšiemu sa nič nezmení,“ hodnotí.
Dodáva, že jeho dni sú teraz naplnené. Robí to, čo už dávno chcel. Mám viac času na rodinu, šport, kamarátov. „Túry osamote, padák, kiting, bike – to sú aktivity, ktoré mi prinášajú radosť. A tiež lyžovanie. Ale už nie tak zhurta a rýchlo ako za mladi. Okolo je toľko krásny báb a ja už musím vyžarovať dôstojnosť, aby neboli zo mňa úplne paf,“ uzatvára s úsmevom.
Autor titulnej fotografie: Roman Lončík
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
