Cart is empty 
Po niekoľkých menej náročných túrach, o ktorých sme písali na našej stránke, sme si tentoraz zvolili túru, ktorá patrí do kategórie náročných – výstup na Kriváň. Nebol to len tak obyčajný výstup, na sociálnych sieťach sme zverejnili výzvu pre všetkých, ktorí majú v piatok čas a chuť, aby sa k nám pridali. Zišli sme sa skupina asi 20 nadšencov.
Zaparkovali sme na parkovisku Tri studničky, za celodenné parkovanie sme zaplatili 5 eur. Podarilo sa nám ešte zaparkovať, prišli sme skôr, ale približne o 7.30 už bolo parkovisko plné. Treba povedať, že na túru sme sa vybrali v piatok 5. júla, kedy je štátny sviatok, predĺžený víkend, takže hrebeň pod Kriváňom občas pripomínal mravenisko.
Od rána bolo pod mrakom, veľa sme toho nevideli. Hlavne, keď sme vošli do pásma kosodreviny, tak hmla zahalila krajinu hore aj dole. Fúkal vietor, preto sme boli oblečení v mikinách a bundách, na hlavách čiapky, asi všetko oblečenie, čo sme niesli, sme mali na sebe. Turisti, ktorí už išli dole hovorili, že na vrchole je to ako na autostráde.
Nevadí, sme odhodlaní a stúpame pásmom kameňov, okrem slovenčiny počujeme aj češtinu, poľštinu i maďarčinu. Na rázcestí pri Krivánskom žľabe sme sa spojili s ľuďmi, ktorí kráčajú od Štrbského plesa, nálada je výborná, aj keď je stále hmla, pre ktorú nevidíme ani na vrchol, ani do údolia. Veríme však, že sa to potrhá a užijeme si aj tie výhľady.
Na poslednom kamenistom úseku je to už trochu aj o horolezectve, museli sme dávať pozor na skaly pod nohami, aj na turistov, ktorí sa už vracali z vrcholu. Hore na Kriváni to pripomínalo mravenisko, toľko tam bolo počas štátneho sviatku ľudí. Podarilo sa nám však urobiť peknú skupinovú fotku pri charakteristickom dvojkríži.
Pre cestu dole z vrcholu platí to isté ako o stúpaní naň. Občas bolo treba pripomenúť si základy lezenia po skalách a vyhýbať sa ľuďom, ktorí ešte len mierili nahor. Bolo ich naozaj dosť. Pritom táto legendárna túra naozaj preverí kondíciu a vôľu každého turistu. Stretli sme rodinu s asi 15-ročným dievčaťom, ktoré plakalo, lebo už nevládalo do toho nekonečného kamenistého kopca. Pri výstupe na Kriváň zvlášť platí, že netreba preceniť svoje schopnosti a keď cítite, že to nejde, tak sa jednoducho vrátiť. Tak to dnes urobilo 5 ľudí z nášho kolektívu, je dobré, že dokázali odhadnúť svoje možnosti, a takisto si užiť pekný deň v Tatrách.
Hore na vrchole sme stále nič nevideli kvôli hustej hmle, ale cestou nadol sa začalo vyjasňovať, vykuklo slnko a ukázali sa nádherné výhľady na okolité kopce, krajinu i na typicky zakrivený vrchol štítu. Čo sa týka časov, v našom kolektíve sa našli aj dvaja rekordéri, ktorí vyšli na Kriváň za 3 hodiny a 5 minút. My ostatní sme sa držali pokope a čakali na najslabšieho člena partie. Výstup nám trval 4 hodiny a 20 minút, čo je čas, ktorý uvádzajú turistické smerovníky . Cestu nadol späť na parkovisko Tri studničky sme absolvovali za 3 a pol hodiny.
Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
