V Nízkych Tatrách bol doložený výskyt viac ako 1 300 druhov húb. Na snímke Bencúrova veža, ku ktorej vedie žltá značka od parkoviska pri Bielej Púti.

Hubárom už začala sezóna. Úlovkami sa chvália na sociálnych sieťach a možno ani netušia, že nie všade môžu hubárčiť. V národných parkoch napríklad iba na vyhradených miestach.

Základná informácia pre hubárov, ktorí by chceli zbierať huby všade, je, že v národných parkoch a chránených územiach s tretím a vyšším stupňom ochrany je povolený zber len na vyhradených miestach a len pre vlastnú spotrebu vlastníkov, správcov alebo nájomcov pozemkov. Ako uvádza Ministerstvo životného prostredia SR, vyhradené miesta sú napríklad v národných parkoch Slovenský raj, Slovenský kras, Veľká Fatra a tiež v prírodnej rezervácii Vydrica.

Komerčný zber lesných plodov sa trestá. Zberačom v blokovom konaní hrozí pokuta do 300 eur a odobratie plodov a náradia. V správnom konaní sa za daný priestupok ukladá pokuta do 3 319 eura. Dôvodom pre takýto postup je, že lesné plody patria predovšetkým pôvodným obyvateľom lesa a majú ich nasýtiť.

Ak by sme v zbere lesných plodov, medzi ktoré patria aj huby, zašli do extrémov, mohlo by to poškodiť prírodu nielen všeobecne, ale v národných parkoch by mohlo dôjsť aj k nezvratnému poškodeniu ekosystémov. Ministerstvo upozorňuje tiež, že zberači sa pohybujú mimo turisticky značených chodníkov, čo provokuje stret s divými zvieratami, poškodzujú iné rastliny a ich pohyb súvisí aj s nebezpečenstvom lesných požiarov. V prípade podozrenia na porušovanie pravidiel sa treba obrátiť na príslušnú správu národného parku, chránenej krajinnej oblasti či políciu.

Prášnica pichliačovitá je známa svojimi antimikrobiálnymi účinkami. Autor: archív NAPANT.
Prášnica pichliačovitá je známa svojimi antimikrobiálnymi účinkami. Autor: archív NAPANT.

Pokutu môže nezodpovedný hubár dostať aj za zber chránených druhov húb. Sú súčasťou zoznamu, ktorý si treba preštudovať, lebo za ich zber je možné zinkasovať pokutu od 100 do 300 eur v závislosti od lokality, vzácnosti huby či jej vplyvu na prírodu. K takto chráneným druhom patrí napríklad hríb kráľovský či hríb príveskatý, ale aj niektoré rýdziky, plávky, známy hríb satan alebo aj muchotrávka cisárska.

Základnou radou pre hubárov, ktorí by chceli hubárčiť v národných parkoch, je preštudovať si ich návštevný poriadok. Každý park ho má uverejnený na svojej webovej stránke, ale aj na adrese štátnej ochrany prírody, resp. aj na obecných úradoch obcí, ktoré sú vstupnými bránami do národných parkov.

V Národnom parku Nízke Tatry zašli ešte ďalej. V minulom roku zriadili mykologickú poradňu. Nebolo to samoúčelné. „Park patrí svojou rozlohou, rôznymi nadmorskými výškami, pestrými geologickými, pôdnymi pomermi a drevinovým zložením aj po mykologickej stránke k najzaujímavejším územiam Slovenska,“ uvádza jeho správa na svojej webovej stránke. S tým, že na tomto území bol doteraz doložený výskyt približne 1 300 druhov húb a každý rok sa podarí objaviť nové druhy húb.

Sírovec obyčajný je drevoosídlujúca huba, ktorej plodnice sú závažným parazitom stromov, no je zároveň využiteľná aj v kuchyni. Autor: archív NAPANT.
Sírovec obyčajný je drevoosídlujúca huba, ktorej plodnice sú závažným parazitom stromov, no je zároveň využiteľná aj v kuchyni. Autor: archív NAPANT.

Aj to bol dôvod pre zriadenie mykologickej poradne, adresátom jej servisu má byť široká verejnosť. Vedie ju odborníčka na ekológiu lesa a prieskum biodiverzity húb viditeľných voľným okom Katarína Bučinová.

„Cieľom poradne je zoznámiť ľudí so zásadami bezpečného zberu húb, a to aj s ohľadom na ochranu prírody v Národnom parku Nízke Tatry a otvoriť bránu do fascinujúceho sveta húb i laikom,“ je mottom poradne, s ktorými oslovili verejnosť.

Po minuloročných skúsenostiach, ako informuje portál NAPANT-u, a ľudia najviac zaujímajú o identifikáciu húb podľa zaslaných fotografií. Chcú vedieť, aký druh našli, či je huba jedlá, jedovatá alebo liečivá a ako ju možno využiť.

„Treba si uvedomiť, že identifikácia húb na základe fotografie je veľmi sporná už iba pre skreslenie farieb pokožky klobúka, lupeňov a ďalších častí plodnice a mnohé z húb nie sú tým, čím sa zdajú byť,“ pokračuje portál.

Preto je možné do poradne prísť aj osobne. Sídli na pracovisku NAPANT-u na Lichardovej ulici 52 v Slovenskej Ľupči. Záujemcom sa odporúča rezervovať si termín vopred mailom alebo telefonicky na čísle: +421 902 530 899. No stále platí, že otázky možno klásť aj prostredníctvom e-mailu: katarina.bucinova@napant.sk.

Autor titulnej fotografie:  Jano Krchnavý.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
Twitter
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.3 / 5. 35

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu