Päť Spišských plies môžete nájsť v Malej Studenej doline v blízkosti Teryho chaty.

Túra na Päť Spišských plies

Dĺžka trasy:

18,8 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 1058 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Päť Spišských plies

Päť Spišských plies môžete nájsť v Malej Studenej doline v blízkosti Teryho chaty. Najnižšie položené sa nachádza priamo za Teryho chatou, volá sa Nižné Spišské pleso a nachádza sa v nadmorskej výške 1999 m n. m. Najvyššie pleso je Vyšné Spišské pleso a jeho nadmorská výška je 2022 m n. m. Neďaleko Teryho chaty môžete nájsť aj Prostredné Spišské pleso vo výške 2010 m n. m. s hĺbkou siedmych metrov. Predposledným a rozlohou najväčším plesom (3,5 ha) je Veľké Spišské pleso vo výške 2011 m n. m. Piatym a posledným plesom je Malé Spišské pleso ležiace vo výške 2000 m n. m. Táto túra sa radí k tým náročnejším časovo aj kondične.

Túra na Päť Spišských plies

Turistickú trasu začnete v Starom Smokovci. Počas celej turistickej trasy budete sledovať zelené značenie. Prvým bodom túry bude Hrebienok. Na Hrebienok máte možnosť ísť aj lanovkou. Z Hrebienku pôjdete smerom k Bilíkovej chate. Budete prechádzať Náučným chodníkom Hrebienok a prídete k Vodopádom Studeného potoka. Vaším ďalším cieľom bude Rainerova chata. Následne budete pokračovať po Tatranskej magistrále až prídete k rázcestiu pri Zámkovského chate a samotnej chate. Od Zámkovskeho chaty vás bude čakať ešte 3,6 km k Teryho chate a následne k záveru túry, piatim Spišským plesám. Naspäť do Starého Smokovca pôjdete po rovnakej trase.

Orientačné body:

Starý Smokovec – Hrebienok – Bilíkova chata – Rainerova chata – Zamkovského chata – Teryho chata – 5 Spišských plies

Začiatok:

Starý Smokovec

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

Jedno z piatich Spišských plies má tvar srdca.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 8′ 31.7982337″ N 20° 13′ 21.1588842″ E

Vlaková stanica: 49° 8′ 20.9058633″ N 20° 13′ 22.067399″ E

Autobusová stanica: 49° 8′ 25.3846728″ N 20° 13′ 31.0570908″ E

Autori fotografií: Vicktor Belicak, Jaroslav Sekereš, Soňa Murínová, Vladimír Václavík.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Pleso s nadmorskou výškou 1811 m n. m. leží nad vodopádom Skok

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Dĺžka trasy:

10,8 km

Trvanie:

4,15 h

Prevýšenie:

↑↓ 490 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

kamenistý chodník, reťaze

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Pleso s nadmorskou výškou 1811 m n. m. leží nad vodopádom Skok, po ktorom je pomenovaný. Kedysi nazývané Mlynické pleso má hĺbku 1,2 metrov a jeho objem sa zmenšuje v dôsledku odtekajúcej vody. Túra sa radí medzi časovo a kondične nenáročné a záver tejto túry ponúka výhľad na hrebeň Satana. Pleso je prístupne len počas letnej sezóny, k vodopádu sa však dostanete počas celého roka.

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Túru začnete príchodom na Štrbské Pleso. Od vašej lokality príchodu sa presuniete asfaltovou cestou smerom k zjazdovkám, Areálu snov. Budete sa riadiť žltým značením smerom na Mlynskú dolinu, kde sa asfaltová cesta zmení na kamenistý chodník. Turistická trasa je veľmi jednoduchá na orientáciu. Kamenistou cestou sa dostanete až k Pliesku pod Skokom a vodopádu Skok. Budete pokračovať z ľavej strany vodopádu a pomocou reťazí sa dostanete až na vrchol. Nad vodopádom už na vás bude čakať Pleso nad Skokom. Naspäť pôjdete rovnakou cestou.

Orientačné body:

Štrbské Pleso – Areál snov – Mlynická dolina – Pliesko pod Skokom – vodopád Skok – Pleso nad Skokom

Začiatok:

Štrbské Pleso

Koniec:

Štrbské Pleso

Zaujímavosti:

V 19. storočí, keď sa pleso nazývalo Mlynické, bolo najväčšie v doline. Malo konkrétne rozlohu až 3 hektáre a postupne sa počas rokov zmenšovalo.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Vlaková stanica: 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Autobusová stanica: 49° 7′ 8.1489504″ N 20° 3′ 50.6667566″ E

Autori fotografií: Matej Hubcej, Miki Vrbensky, Martin Matth Jánošík, Ivan Varga, Ivan Antolik.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Túra na Veľké Biele pleso patrí k celodenným a stredne náročným túram

Túra na Veľké Biele pleso z Tatranskej Lomnice

Dĺžka trasy:

14 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 775 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Veľké Biele pleso z Tatranskej Lomnice

Túra na Veľké Biele pleso patrí k celodenným a stredne náročným túram. Pleso sa nachádza v Bielej doline, ktorá je plná iných plies, ale to Biele je najväčšie z nich. Je to morénové pleso a má hĺbku jedného metra. Pleso sa nachádza vo výške 1612 m n. m. v  obklopené štítmi Vysokých a Belianskych Tatier.

Túra na Veľké Biele pleso z Tatranskej Lomnice

Turistická trasa na Veľké Biele pleso začína v Tatranskej Lomnici pri Grand hoteli Praha. Odtiaľto budete sledovať zelenú značku, ktorá vás navedie popri stanici visutej lanovky na Skalnaté pleso k lesnej ceste. Miernym kopcom sa dostanete až k medzistanici Štart.

V tomto bode trasa začína byť strmšia a náročnejšia. Držte sa červenej značky. Budete prechádzať lesom, popod obe lanovky a postupne prídete k strmému svahu, kde vás budú čakať serpentíny. Následne, po zdolaní serpentín sa cesta začne zmierňovať až prídete ku Skalnatej chate a následne k Skalnatému plesu.

Ďalej sa vyberiete od stanice visutej lanovky cez most a Skalnatý potok pod budovu hvezdárne SAV. Odtiaľto budete pokračovať strmým úbočím Huncovského štítu a prejdete na jeho južnú stranu. Pokračujete dolnou časťou Huncovskej kotliny.

Po zdolaní ďalších serpentín sa dostanete do sedla po Svišťovkou, kde sa vám za odmenu naskytne pohľad do doliny Zeleného plesa. Zo sedla budete pokračovať smerom dolu a ďalej až k Chate pri Zelenom plese, inak Brnčalovej chate. Za chatou vás bude znovu čakať mierny výstup, ale už posledný, ktorý vedie priamo k Veľkému Bielemu plesu na konci jej doliny.

Naspäť sa budete vracať rovnakou cestou.

Orientačné body:

Tatranská Lomnica –> Štart –> Skalnaté pleso –> Chata pri Zelenom plese –> Biele pleso

Začiatok:

Tatranská Lomnica

Koniec:

Tatranská Lomnica

Zaujímavosti:

Keď dorazíte do cieľa k Veľkému Bielemu plesu nájdete tam prístrešok a lavičky, kde si môžete oddýchnuť. V minulosti sa tam nachádzala chata- Kežmarská chata, ktorá v októbri 1974 vyhorela. Dodnes sa tam každoročne v prvú októbrovú sobotu stretávajú pamätníci, bývalí zamestnanci a priaznivci tejto chaty.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 10′ 3.3923385″ N 20° 16′ 14.462321″ E

Autobusová stanica: 49° 9′ 57.5195896″ N 20° 16′ 53.0885839″ E

Autori fotografií: Filip Hrebenda, Maria Sasarakova, Luboš Olevič, Martina Tišerová, Vladimír Šterbák.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Kvačianska dolina leží v regióne Liptov, v Chočských vrchoch.

Túra Kvačianskou dolinou

Dĺžka trasy:

2,8 km

Trvanie:

1,5 h

Prevýšenie:

↑↓ 182 m

Bicykle/ kočíky:

áno/nie

Terén:

lesná cesta, kamenistá cesta

Žilinský kraj, okres Liptovský Mikuláš

Túra Kvačianskou dolinou

Kvačianska dolina leží v regióne Liptov, v Chočských vrchoch. Nachádza sa za obcou Kvačany, ktorá je začiatkom doliny. Je to skvelá túra, pretože je vhodná pre všetkých turistov- deti aj starších, keďže nejde o náročnú túru. Dolina má náučný chodník, monumentálny skalný útvar Jánošíkovej hlavy, hlboké doliny, krásne výhľady a vodné mlyny Oblazy.

Túra Kvačianskou dolinou

Túra Kvačianskou dolinou začína v obci Kvačany na Liptove. Ak budete na miesto prichádzať autom, parkovisko nájdete na konci obce, hneď pri začiatku turistickej trasy. Kvačianská dolina je prístupná aj autobusovou dopravou (zástavka Kvačany, RD). Autobusová zástavka sa nachádza veľmi blízko k začiatku trasy. Dolina je súčasťou Oravskej cyklomagistrály, takže si tu prídu na svoje aj cyklisti.

Začínate pri Rázcestníku Ústie Kvačianska dolina a postupujete po červenom značení, ktoré vás povedie náučným chodníkom Prosiecka a Kvačianska dolina. Budete kráčať príjemným lesom popri potoku Kvačianka, kde po necelom kilometri prídete k prvým výhľadom na dolinu a Jánošíkovú hlavu. Je to skalný útvar, ktorý ľuďom začal pripomínať tvár človeka a pomenovali ju po Jurajovi Jánošíkovi. Pokračovať budete okolo vodopádu a ďalších výhľadov, ktoré si nenechajte ujsť. V závere prechádzky prídete k Rázcestiu Oblazy, kde budete sledovať modré značenie a o malú chvíľu sa dostanete k záveru, kde sa nachádzajú mlyny. Konkrétne Dolný a Horný mlyn. Oba sú drevené vodné kolesové mlyny patriace k technickým pamiatkam. Máte možnosť pozrieť sa do vnútra poprechádzať sa v okolí kde majú domáce zvieratá. Celé prostredie vyvoláva príjemnú atmosféru.

Naspäť pôjdete rovnakou cestou alebo môžete pokračovať ďalej náučným chodníkom.

Ten prechádza ďalej Prosieckou dolinou a tvorí náučný turistický okruh s názvom Prosiecka. Máte tak možnosť pokračovať až do obce Prosiek. Trasa náučného chodníka sa odhaduje na 7 až 8 hodín.

Orientačné body:

Kvačany – Ústie Kvačianska dolina – Jánošíková hlava – Rázcestie Oblazy – Vodné mlyny Oblazy

Začiatok:

Kvačany

Koniec:

Kvačany

Zaujímavosti:

Horný mlyn je nazývaný „gejdošovský“, kvôli manželom Gejdošovcom, ktorý v tomto mlyne bývali a starali sa oň od roku 1920. Dolný mlyn zdedil názov „brunčiakonský“ po tom, ako ho v roku 1931 odkúpil od obce Veľké Borové František Brunčiak z Kvačian.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 10′ 39.7219285″ N 19° 32′ 34.4089794″ E

Autobusová zastávka:  49° 10′ 22.5457018″ N 19° 32′ 33.3111132″ E

Autori fotografií: Jano Krchnavý, Jan Hablak, Jana Stykovas.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny

Túra Smutnou dolinou

Dĺžka trasy:

17 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 958 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

asfaltová, lesná a kamenistá cesta

Žilinský kraj, okres Tvrdošín (Západné Tatry)

Túra Smutnou dolinou

Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny. Môžete tu pozorovať strmé steny okolitých štítov, ktoré vytvorili mohutný prírodný oblúk. Pomenovanie tejto doliny vzniklo na základe jej vyprahnutosti a nedostatku zelene kvôli absencii potoka. 

Túra Smutnou dolinou

Turistickú trasu začnete v osade Zverovka, ktorá sa nachádza neďaleko obce Zuberec. Do osady sa môžete dostať autom, kde je vyhradené parkovanie a taktiež autobusom, kde je konečná zastávka Zuberec, Zverovka chata.

Smerovať budete k Ťatliakovej chate červeným značením. Prvá časť trasy povedie asfaltovou cestou, z ktorej sa vám postupne naskytne výhľad na Tatry. Asfaltovou cestou budete kráčať približne jednu hodinu. Po 5,3 km trasy sa dostanete k Ťatliakovej chate.

Určite sa nezabudnite zastaviť pri turistickom prístrešku, ktorý sa nachádza neďaleko. Nachádza sa tam jazero s krásnym výhľadom na lesy a štíty Roháčov.

Ďalej sa presúvate od tabule Bývala Ťatliakova chata modrým značením do Smutnej doliny až Rázcestiu Smutnej doliny. Trasa by mala trvať okolo 45 minút. Keď dorazíte k Rázcestiu Smutnej doliny budete pokračovať modrým značením na Smutné sedlo. Výstup by mal trvať 1:15h. Sedlo sa nachádza v nadmorskej výške 1962 metrov a ponúka výhľad do doliny a na okolité štíty.

Keď dorazíte na Smutné sedlo máte možnosť vrátiť sa rovnakou trasou, alebo pokračovať modrým značením cez Žiarskú chatu až do Žiaru.

Orientačné body:

Zverovka – Ťatliakova chata – Ťatliakovo jazero –  Rázcestie Smutná dolina – Smutné sedlo.

Začiatok:

Zverovka

Koniec:

Zverovka

Zaujímavosti:

Keď budete prechádzať Smutnou dolinou upriamte svoju pozornosť na rastliny, ktoré tam rastú. Môžete tam vidieť Lnicu alpínsku, ktorá sa nachádza na Slovensku len v Smutnej a Hlbokej doline.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 14′ 54.4910344″ N 19° 42′ 41.4400864″ E

Autobusová zastávka: 49° 14′ 53.422883″ N 19° 42′ 43.7984939″ E

Autori fotografií: Slawek Wišniewski, Jan Hablak, Peter Tobis.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny

Túra Račkovou dolinou

Dĺžka trasy:

26 km

Trvanie:

10 h

Prevýšenie:

↑↓ 1199 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

asfaltová, lesná a kamenná cesta

Žilinský kraj, okres Liptovský Mikuláš (Západné Tatry)

Túra Račkovou dolinou

Račkova dolina sa nachádza na Liptove v Západných Tatrách. Celková dĺžka doliny je viac ako 5 km. Rozhranie nadmorskej výšky v doline je medzi 960 až 1440 metrov nad morom. Dolina sa pomyselne rozdeľuje na dolnú a hornú. Dolná časť sa vyznačuje smrekovým lesom, je dlhšia a menej strmá. Horná časť doliny sa začína rázcestím pod Klinom a končí v Račkovom sedle. Pod Račkovým sedlom sa nachádzajú aj Račkové plesá, ktorých objem sa celoročne mení. Táto časť doliny je síce kratšia, ale o dosť strmšia. Cez celú dolinu tečie potok Račková.

Túra Račkovou dolinou

Turistickú trasu začínate pri rázcestí Pribylina, skanzen a budete kráčať po náučnom chodníku Sila lesných bystrín v Račkovej doline. Budete sledovať zelené značenie. Následne prídete k Rázcestníku Úzka dolina, ústie a budete sledovať modré značenie. Cesta vás bude viesť popri potoku Račková, až prídete k Rázcestiu Jamnickej a Račkovej. Farebné značenie sa tento raz zmení na žltú. Týmto rázcestím budete vstupovať do Račkovej doliny. Trasa má prechádzkový charakter až po Rázcestie pod Klinom, kedy vás bude čakať stúpanie. Po ďalšom kilometri uvidíte po vašej ľavej strane Račkové plesá. Posledný kilometer stúpaním, dorazíte do cieľa – Račkovo sedlo. Pri pohľade na dolinu, po vašej pravej strane uvidíte spomínané plesá a po tej ľavej vrchol Klin.

Vracať sa budete po rovnakej trase ako ste prišli.

Orientačné body:

Pribylina – Rázcestie Úzka dolina – Rázcestie Jamnickej a Račkovej – Rázcestie pod Klinom – Račkovo sedlo

Začiatok:

Pribylina

Koniec:

Pribylina

Zaujímavosti:

Počas obdobia sucha sa pod Račkovým sedlom nachádzajú tri plesá. Jedno z nich má zvyčajne tvar srdca, takže ak prídete v správnom čase, budete mať možnosť ho uzrieť.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 6′ 18.8482172″ N 19° 48′ 23.0483723″ E

Autobusová zastávka: 49° 6′ 4.6369667″ N 19° 48′ 6.9325876″ E

Autori fotografií: Iwona Mielczarek, Jozef Sokáč.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Malá Studená dolina sa nachádza vo Vysokých Tatrách a má približnú dĺžku 4 km

Túra Malou Studenou dolinou

Dĺžka trasy:

17 km

Trvanie:

7 h

Prevýšenie:

↑↓ 1009 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

lesná a kamenistá cesta

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra Malou Studenou dolinou

Malá Studená dolina sa nachádza vo Vysokých Tatrách a má približnú dĺžku 4 km. Nachádza sa medzi Zamkovského a Teryho chatou. Preteká ňou potok s rovnakým názvom ako má dolina.

Túra Malou Studenou dolinou 

Turistická trasa na Malú Studenú dolinu môžete začať v Starom Smokovci, z kadiaľ budete pokračovať na Hrebienok, ktorý je označený zelenou farbou. Máte možnosť ísť peši, alebo pozemnou lanovkou, ktorá premáva každých 30 minút. Z Hrebienka budete pokračovať na Rázcestie nad Rainerovou chatou a Rázcestie pri Zamkovského chate, kde vás privedie červené značenie. Následne budete postupovať k Téryho chate, kde vedie cesta so zeleným označením. Naspäť sa budete vracať rovnakou trasou ako ste prišli.

Orientačné body:

Starý Smokovec – Hrebienok – Rázcestie nad Rainerovou chatou – Rázcestie pri Zamkovského chate – Téryho chata

Začiatok:

Starý Smokovec

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

Názov Malá Studená dolina nie je pomenovaná kvôli tomu, že by bola malá, ale jej názov odvodili kvôli doline vedľa nej, ktorá je väčšia.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49°08’25.8″N 20°13’31.4″E

Autobusová zástavka: 49°08’26.0″N 20°13’31.3″E

Vlak: Stanica Starý Smokovec

Autori fotografií: Ivan Navihh, Anita Lépö, Iveta Balážová.

 

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri

Mastná pokuta za poniklec

Už teraz je jasné, že tohtoročná zima u nás bude pravdepodobne najteplejšia v celej histórii merania. Prejavuje sa to aj na území Tatier, pri Svite už koncom februára spozorovali niekoľko poniklecov slovenských.

Vo vysokohorskom prostredí sa síce ešte nachádza sneh a pôda je premrznutá, no v podhorí sa už objavili prvé kvietky, ktoré pod vplyvom teplého februárového počasia vykvitli o niekoľko mesiacov skôr, ako je to bežné.

„Nájsť kvet ponikleca, ktorý pod Tatrami zvestuje príchod jari, sa nám vo februári doposiaľ nepodarilo,“ konštatovala botanička Správy TANAP-u Katarína Žlkovanová. Tieto rastlinky pokrývajú husté chĺpky, ktoré ich trocha chránia pred mrazmi. Kvietky sa otvárajú iba počas dňa, aj to len v čase, keď je vonku teplejšie slnečné počasie, na noc sa zatvárajú.

Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

Podľa informácií Správy TANAP-u momentálny počet jedincov ani zďaleka nedosahuje stav, aký poznajú odborníci v bežnom termíne ich kvitnutia v tejto lokalite, teda koncom marca až začiatkom apríla, no pohľad na ne istotne poteší nielen oko botanika.

Poniklec slovenský je zákonom chránený, rastie hlavne na teplých trávnatých a krovinatých skalnatých stráňach. Je obľúbenou skalničkou aj v domácich záhradách. V prírode však pozor, pokuta v národných parkoch, prírodných rezerváciách, všade, kde platí tretí alebo piaty stupeň ochrany, sa v prípade jeho zberu či poškodenia môže vyšplhať až do výšky takmer 10-tisíc eur.

Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

V týchto územiach je zakázané zbierať akékoľvek, aj nechránené rastliny. Poniklec slovenský je zaradený na zoznam ohrozených druhov rastlín, preto by mastná pokuta nemala byť jediným dôvodom, prečo nezbierať túto vzácnu rastlinu.

Poniklec slovenský, poniklec otvorený, poniklec veľkokvetý a poniklec prostredný sú druhy európskeho významu a sú zahrnuté do smernice o biotopoch. To znamená, že na ochranu týchto druhov musia byť vyhlásené osobitné územia ochrany.

Autor titulnej fotografie: Peter Vravník.

Mengusovská dolina sa nachádza na južnej strane Vysokých Tatier

Túra Mengusovskou dolinou

Dĺžka trasy:

16 km

Trvanie:

6 h

Prevýšenie:

↑↓ 755 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

asfaltová a lesná cesta, kamenné serpentíny 

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra Mengusovskou dolinou

Mengusovská dolina sa nachádza na južnej strane Vysokých Tatier a je dlhá 8 kilometrov. Je obklopená vrchmi ako je Tupá, Satan a Kôpky. Najlepší prístup do doliny je zo Štrbského alebo Popradského plesa. Celú dolinu sprevádza Hincov potok, ktorý vyteká z Veľkého Hincovho plesa, ktoré celú dolinu uzatvára.

Túra Mengusovskou dolinou

Mengusovská dolina začína pred zastávkou TEŽ Popradské Pleso a končí sa Veľkým Hincovým plesom. Trasu môžete začať Štrbským alebo Popradským plesom, podľa toho akú náročnosť alebo terén chcete zvoliť. Trasa zo Štrbského Plesa začína pri turistickom rázcestíku – Odbočka pri Heliose, ktorá je označená červenou farbou. Trasa začína stúpaním až dorazíte k smerovníku Trigan. Budete sledovať zelené označenia na Popradské pleso. Táto trasa je otvorená len počas letnej sezóny a v zime môžete zvoliť trasu označenú červenou farbou.

Trasa vás privedie k prechodu cez Hincov potok až k rázcestiu nad Popradským plesom. V tomto bode sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu.

Pri rázcestí budete mať možnosť postupovať ďalej v Mengusovskej doline trasou na Hincovo pleso, Rysy či Kôprovský štít alebo môžete pokračovať k Popradskému plesu.

Počas letnej sezóny sa môžete vracať chodníkom okolo Popradského plesa, ktorá vás privedie k Symbolickému cintorínu obetí Vysokých Tatier a iných svetových hôr.

Orientačné body:

Štrbské Pleso – Odbočka pri Heliose  – Smerovník Trigan –  Hincov potok – Rázcestie nad Popradským plesom

Začiatok:

Štrbské pleso

Koniec:

Štrbské pleso

Zaujímavosti:

Dolinu tvorí päť terás, ktoré spolu s piatimi plesami vytvorili ľadovce. V jednom z nich žije vzácna žiabronôžka severská. Vyšné z Wahlenbergovych plies je priemerne 300 dní v roku pokryté ľadom a je druhým najvyššie položeným vo Vysokých Tatrách. 

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Vlaková stanica: 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Autobusová stanica: 49° 7′ 8.1489504″ N 20° 3′ 50.6667566″ E

Autori fotografií: Ľuboš Sleziak, Julo Kukol, Martin Winkler.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Turistický chodník z Hrebienka na Rainerku zostáva uzavretý

Aký je aktuálny stav chodníka z Hrebienka na Rainerku?

Turistický chodník zostáva uzavretý, v najbližšej dobe sa to nezmení. Po zosuve, ktorý nastal po výdatnom daždi 5. novembra minulého roka, sa situácia ešte zhoršila po páde skál. V súčasnosti hľadá Správa Tatranského národného parku najvhodnejšie riešenie tejto finančne a organizačne zložitej situácie.

Čakajú na návrhy od osloveného projektanta, ako tento stav technicky vyriešiť. Chodník sa nachádza v 5. stupni ochrany, preto bude po výbere riešenia náročnejšie aj vybavovanie potrebných výnimiek a súhlasov v súvislosti s opravami chodníka a riešením rizika padajúcich skál nad ním.

Už v októbri minulého roka bola táto časť turistickej trasy označená páskami kvôli viditeľným trhlinám a dutým miestam. K zosuvu došlo po výdatných dažďoch v nedeľu 5. novembra zhruba 200 metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu. Počas nasledujúcich dní sa stav tejto časti chodníka na Tatranskej magistrále ešte zhoršil.

Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

„Odtrhnutie spôsobilo pravdepodobne podmytie, ide o veľmi strmý svah so sklonom zhruba 70 stupňov,“ odhadoval Peter Blišťan z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

Odborníci upozornili aj na narušené skaly nad chodníkom. Masívne skalné bloky spadli na chodník 14. novembra, čo viedlo k uzavretiu tejto frekventovanej cesty. O dva týždne neskôr urobili pyrotechnici v tejto časti usmernený výbuch, pomocou ktorého rozpojili dva skalné bloky bez poškodenia chodníka a lesného porastu.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Obchádzka vedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. Predstavitelia Správy TANAP-u apelujú na turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali. Naozaj nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život.

Časť chodníka Tatranskej magistrály, ktorá sa zosunula, nie je len dôležitou tepnou pre turistickú verejnosť, ale i cestou, ako sa horskí záchranári môžu rýchlejšie dostať k zraneným osobám.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Ak tu najmä v zime nebudeme vedieť prejsť s technikou, záchranné akcie sa nám predĺžia minimálne o hodinu, hodinu a štvrť, čo je v prípade lavín kľúčové,“ vysvetlil Miroslav Živčák, náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Horskej záchrannej služby. Ako hraničné riešenie vidí možnosť dostať techniku za poškodený úsek ešte skôr, než dôjde k prípadnému ďalšiemu zosuvu.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku, Horská záchranná služba.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Autor titulnej fotografie: Správa Tatranského národného parku.