Jaroslav Kizek, Author at Cez Hory

Dospelý rys neprežil zrážku s autom

Vo štvrtok 4. apríla večer na ceste medzi mestskou časťou Poprad-Kvetnica a obcou Hranovnica si na ceste jeden z motoristov všimol ležať zraneného rysa ostrovida.

Polícia a miestne poľovnícke združenie kontaktovali Správu Tatranského národného parku. Na miesto prišiel veterinár, ktorý zraneného rysa uspal a pripravil na prevoz na veterinárnu stanicu. Podľa informácií Správy TANAPu sa však už samca vo veku štyri až päť rokov nepodarilo zachrániť.

Stretnutie divo žijúcich zvierat s autami na našich cestách nie je výnimočné. Napríklad v sobotu 6. apríla ráno sme videli na diaľnici D1 okolo Liptovskej Mary na približne 5-kilometrovom úseku dve zrazené vydry.

Dávajte preto pri šoférovaní pozor, najmä po zotmení. Divoká príroda je neraz blízko cesty a zviera sa môže ocitnúť rovno pred vami úplne nečakane. Aj v komentároch na sociálnych sieťach ľudia upozorňujú, že vodiči by mali byť opatrnejší hlavne večer a skoro ráno.

Ak dôjde k incidentu so zvieraťom, neodchádzajte z miesta činu. Odstavte auto a zavolajte políciu, ak zviera nie je mŕtve, nemanipulujte s ním, mohol by vás zraniť. Oblečte si reflexnú vestu, postavte výstražný trojuholník, ak je to potrebné dajte ostatným vodičom znamenie o tejto situácii.

V žiadnom prípade sa nesnažte naložiť si zviera do auta a odísť s ním. Kým pri zrážke so zverou ide o nehodu nezavinenú vodičom a pokutu by ste nemali dostať, v tomto prípade už porušujete zákon a hrozí vám až trest odňatia slobody.

Zvieratá, ktoré zahynú na cestách väčšinou končia u preparátorov. Tí ich po vyšetrení všetkých okolností nehody a spísaní potrebných úkonov odborne pripravia pre niektoré z múzeí alebo zberateľov. Pri dobrej starostlivosti vydrží preparované zviera aj sto rokov.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: Roman Gregorec.

Spišský hrad patrí k najväčším hradným komplexom v strednej Európe

Sedem vecí, ktoré ste o Spišskom hrade možno nevedeli

V širokom okolí tvorí dominantu, cestou autom po diaľnici určite neunikne vašej pozornosti. Ak je pekné počasie, máte z neho výhľad doslova na celý región, vrátane magických Vysokých Tatier.

Patrí k najväčším hradným komplexom v strednej Európe, mnohí ho považujú za najväčší hrad na Slovensku. Môžeme ho zaradiť k najnavštevovanejším pamiatkam u nás, od piatku 29. marca je opäť otvorený pre verejnosť. Tu sú ďalšie zaujímavosti o Spišskom hrade, ktoré ste možno nevedeli:

1. Dávno pred vznikom hradu bol kopec osídlený. Na prelome letopočtov tu žili ľudia takzvanej púchovskej kultúry. Ich masívne opevnené hradisko bolo pravdepodobne centrom vo východnej časti Šariša. O päť storočí neskôr sa na susednej planine vyvýšeného Dreveníka usadili Slovania, aj oni si vybudovali opevnené hradisko.

2. Veža, ktorá už nie je. Na prelome 11. a 12. storočia sa vrátil na hradný kopec život. Začala rozsiahla stavebná činnosť. Hlavným objektom vtedajšieho ešte hradiska bola mohutná kruhová veža na najvyššom bode brala. Krátko po svojom vzniku však spadla a nahradila ju veža postavená hneď vedľa, ktorú môžeme vidieť aj dnes.

3. Nikdy nebol dobytý. Spišský hrad odolal ničivému mongolskému vpádu v roku 1241. Vojensky sa ho nepodarilo dobyť ani Matúšovi Čákovi Trenčianskemu v 14. storočí či bratríkom Jána Jiskru z Brandýsa o viac ako sto rokov neskôr, hrad získali až po dohode s vtedajším hradným kapitánom.

4. Pamiatka už v 19. storočí. Hrad bol opustený od odchodu cisárskych vojakov v druhej polovici 18. storočia. Nepriaznivo sa na jeho stave podpísal ničivý požiar v roku 1780, ako aj miestni obyvatelia, ktorí používali kamene z neho ako stavebný materiál. V roku 1865 sa už stal predmetom záujmu cisársko-kráľovskej komisie pre výskum a záchranu stavebných pamiatok. Už vtedy sem chodili bádatelia objavovať jeho minulosť.

5. Hrad vo filmoch. Atraktívne prostredie a mohutné zrúcaniny neušli ani pozornosti tvorcov filmov. Spišský hrad ste mohli vidieť napríklad vo filme Dračie srdce (aj Dračie srdce 2), ale aj Kull dobyvateľ a Posledná légia, oba tieto filmy si vyslúžili u kritiky nízke hodnotenia. Ešte v roku 1968 tu natáčali anglický film Lev v zime, v ktorom si zahrali Peter O´Toole, Katharine Hepburn či Anthony Hopkins.

6. Akcie na nádvorí. Návštevníci Spišského hradu sa môžu hlavne v letných mesiacoch tešiť na množstvo akcií s rôznou tematikou. Vystupujú tu skupiny historického šermu, divadelné súbory, pravidelne sa konajú akcie pre deti, dobové sprievody, ale aj koncerty populárnej hudby. Minulý rok v auguste tu vystúpil napríklad Richard Müller.

7. Pozriete si len dolné a stredné nádvorie. Kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii hradu je jeho najvyššia časť, takzvaná hradná akropola, v súčasnosti pre turistov uzavretá. Nič to však nemení na skutočnosti, že po výstupe na hradný vrch zistíte, aké prekvapenia a neopakovateľné výhľady si odtiaľto môžete vychutnať. Spišský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, v roku 1993 bol zaradený na Zoznam svetového dedičstvo UNESCO.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Kostolík v Starom Smokovci je z najhoršieho vonku

Je jednou z najkrajších pamiatok vo Vysokých Tatrách. Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci cestou k lanovke na Hrebienok určite neprehliadnete.

Postavili ho v roku 1888 v alpskom štýle s charakteristickým hrazdeným murivom. Zaujme na prvý pohľad zdobenými štítmi, pekne ladí s okolitým prostredím.

V súčasnosti prebieha jeho rekonštrukcia, ktorú už nevyhnutne potreboval. Za sebou má kompletnú výmenu šindľov na streche. Záchranné a rekonštrukčné práce realizuje občianske združenie Zachráňme poklady Tatier. V septembri 2023 po demontáži vrchných kameňov vstupného schodiska zistili, že južné nosné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave a môže dôjsť k nakloneniu alebo až zrúteniu veže.

Tento rok vo februári namontovali k veži oceľové podpery, aby sa predišlo najhoršiemu. Zhnité časti konštrukcie vymenia za nové, opraviť bude treba aj zhnitý prah a časť drevenej podlahy v podveží. Hranoly z červeného smreka, ktoré nahradia nefunkčnú konštrukciu, sú už usušené. Od novembra minulého roka sa sušili v kaplnke farského kostola v Novom Smokovci.

Rozpočet na opravu stĺpov je takmer 50-tisíc eur. OZ Zachráňme poklady Tatier sa uchádza o podporu v rámci výzvy Obnov si svoj dom, financie sa snaží získať aj pomocou transparentného účtu na záchranu tejto pamiatky vo Vysokých Tatrách. Po oprave veže kostola majú v pláne pokračovať opravou hlavnej lode a interiéru.

Vo vnútri kostola sa na oltári nachádza faksimile sochy gotickej madony z Ruskinoviec, jej originál je v Národnom múzeu v Bratislave. V roku 1981 tu postavili nový píšťalový organ. Vitráže okien kostolíka zhotovil uznávaný akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

Vedľa kostola bol donedávna altánok s lavičkou, na ktorej sa na Sliezskom dome modlil pápež Ján Pavol II. Tatry navštívil počas svojej druhej návštevy Slovenska 3. júla 1995. O tejto významnej udalosti svedčí pamätná tabuľa na stene kostola.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.

Skalnatá chata patrí k najnavštevovanejším lokalitám vo Vysokých Tatrách

Výstupom na túto chatu spálite zemiakový šalát či údené

Dá sa na ňu dostať viacerými spôsobmi. Z Hrebienka a Zeleného plesa po červenej, z Tatranskej Lomnice po zelenej a z Kovalčíkovej poľany po modrej značke. V jej blízkosti vedie najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice.

Samozrejme, hovoríme o Skalnatej chate, ktorá patrí k najnavštevovanejším lokalitám vo Vysokých Tatrách. Môže za to aj možnosť dostať sa k nej lanovkou, veľmi obľúbené sú však turistické výstupy z miest, ktoré sme spomenuli v úvode článku. Okolo chaty prechádza Tatranská magistrála na trase Hrebienok – Zamkovského chata – Skalnaté pleso.

Skalnatá chata je obľúbeným miestom turistov a skialpinistov. Zo Starého Smokovca ideme na Hrebienok, potom na Zamkovského chatu. Na rázcestí pri Zamkovského chate sa napojíme na červenú značku – Tatranskú magistrálu. Prejdeme pásmo lesa a otvoria sa pred nami nádherné výhľady na scenériu tatranských štítov. Postupne sa dostaneme až ku Skalnatej chate, od Zamkovského chaty by nám to malo trvať niečo cez hodinu. Táto stredne náročná túra je ideálnym tipom na spálenie energie po veľkonočných sviatkoch.

Pokračovať môžete po červenej značke ešte kúsok vyššie k Skalnatému plesu na stanicu lanovky. Toto horské jazero sa vodou naplní najmä na jar, vtedy pôsobí majestátne. V lete sa voda priesakmi v dne stráca. Okolo plesa vedie náučný chodník. Zaujímavosťou je aj sídlo Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Skalnatom plese, ak budete mať šťastie, môžete si pozrieť 1,3-metrový zrkadlový ďalekohľad na pozorovanie Slnka.

Skalnatá chata je známa aj tým, že tu organizujú rôzne netradičné podujatia ako Sympózium snehuliakov alebo Deň lyžiarskych legiend. Neopakovateľné je aj pozorovanie hviezd nerušené svetelným smogom. Po rekonštrukcii tu vznikla najvyššia galéria na Slovensku s čitárňou a kaviarňou. Legendou je chatár a nosič Laco Kulanga známy svojimi výkonmi. Pripomenúť môžeme napríklad, ako vyniesol na Zamkovského chatu 207,5 kilogramu, zo Skalnatej chaty na medzistanicu Štart zniesol 211-kilogramový náklad.

Autor titulnej fotografie: Lubos Popovic.

Chata Plesnivec, jediná vysokohorská chata na území Belianskych Tatier

Tip na sviatočnú túru: poďte s nami na Plesnivec

Konkrétne na chatu Plesnivec, jedinú vysokohorskú chatu na území Belianskych Tatier. Nachádza sa v závere Doliny Siedmich prameňov, najjednoduchší prístup k nej je z obcí Tatranská Kotlina a Kežmarské Žľaby, pokojne aj s deťmi.

Ide o jednu z najľahšie dostupných chát vo Vysokých Tatrách. Keďže sú sviatky, vyberáme pre vás najkratšiu možnú cestu – z Tatranskej Kotliny. Zvládnuť by ste ju mali smerom hore za hodinu a pol. Zaparkovať môžete v obci na verejnom platenom parkovisku pri hlavnej ceste v lokalite Biela voda. Dá sa sem dostať aj autobusom.

Od zastávky autobusu začína turistický chodník, ideme najprv po modrej značke. Ak ste ešte neboli v Belianskej jaskyni, tak to máte odtiaľto na skok, otvorená je celoročne. Ale späť k ceste na chatu Plesnivec, miernym stúpaním prídeme k rázcestiu Šumivý prameň, tu sa preorientujeme na zelenú značku. Stúpanie je ešte trochu strmšie, kým odbočíme na lesný chodník. Odtiaľto je to už pohodová prechádzka s miernym stúpaním až k chate.

Otvorená je aj počas veľkonočných sviatkov, dá sa tu najesť, napiť, aj ubytovať. Známe sú hlavne typické parené buchty. Zaujímavosťou už po ceste je Sedem prameňov kúsok pod chatou, keď ste už na mieste, nenechajte si ich ujsť. Po ceste určite stretnete viacero turistov rôznych národností, ako sa to stalo nám. Vždy je dobré vymeniť si zopár skúseností alebo len pozdravov a úsmevov.
Ak máte čas a chuť pokračovať ďalej, z chaty Plesnivec môžete ísť na Veľké Biele pleso alebo do Doliny siedmich prameňov.

Autor titulnej fotografie: Peter Tobis.

Kežmarský hrad navštevujú aj lovci duchov

Tento hrad pod Tatrami navštevujú aj lovci duchov

Príbehy a legendy patria asi ku všetkým zámkom a hradom, výnimkou nie je ani ten Kežmarský. Žilo sa tu stovky rokov, stalo sa tu veľa vecí, niektoré z nich tu možno zostali dodnes.

Čierna pani s kľúčmi, zamurovaná Beata Laska, poklady ukryté v tajných chodbách a ďalšie príbehy majú vraj presah až do dnešných dní. Svedčia o tom skúsenosti zamestnancov i návštevníkov hradu stojaceho v centre mesta, do ktorého chotára patrila v minulosti aj časť Vysokých Tatier.

Viacerí upozornili na kroky, ktoré počuli vo vnútri alebo na vonkajších balkónoch, ale nikoho nevideli. Iní návštevníci vraj natočili na mobil postavu na balkóne, ktorá vyzerala trochu ako opar. Jedni ju videli, iní nie. „Niečo na tom musí byť. Napríklad vstupná veža je miestom, ktorému sa mačky a psy zámerne vyhýbajú alebo vrčia,“ prezradila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.

Hrad navštívili aj lovci duchov, ktorí tvrdia, že na svojich prístrojoch zachytili postavy a hlasy, ktoré sa nedajú len tak vysvetliť. Medzi takéto javy patrí aj spustenie alarmu bez akejkoľvek príčiny v čase ich návštevy hradu.

Rozprávky i Krvavé dejiny
Počas roka majú na hrade bohatý program. Konajú sa tu úspešné podujatia, na Veľký piatok 29. marca je naplánovaná Krížová cesta na nádvorí, ktorú každý rok navštívia stovky ľudí. Na začiatku júna pri príležitosti MDD tu hrajú rozprávky, je to tiež veľmi obľúbená akcia. Expozície sa zmenia na rozprávkové kráľovstvo, každá miestnosť je iná, sú tu postavy, ktoré sprevádzajú návštevníkov.

„Snažíme sa prilákať rôzne vekové kategórie. Nie všetci návštevníci inklinujú k histórii, pre nich organizujeme večerné divadelné predstavenia, ktoré sa volajú Krvavé dejiny. Toto leto sa budú konať od 10. do 13. júla v noci, bude to už 20. ročník. Je to spracovanie historického príbehu do divadelnej podoby prístupné pre divákov od 15 rokov,“ vysvetlila Erika Cintulová.

Akcií, ktoré organizujú na Kežmarskom hrade od jari do Vianoc je naozaj dosť. Snažia sa pokračovať v tom, čo sa osvedčilo a po čom je dopyt, ale zároveň byť aj inovatívni. V pláne majú napríklad zrekonštruovať pivničné priestory pod severozápadným traktom hradu. Vzniknúť by tu mohol priestor, kde by si ľudia mohli pomocou moderných technológií pozrieť ako sa staval hrad alebo čo všetko sa tu v minulosti dialo. Problémom je však veľká vlhkosť v podzemných chodbách, ktorú treba vyriešiť.

Otvorené je aj v pondelok
Múzeá zvyknú mať v tento deň zatvorené, ale do Kežmarského hradu sa v letnej sezóne dostanete. „Máme otvorené od pondelka do nedele. Všimli sme si, že keď bolo v pondelok zlé počasie, chodili k nám turisti a pred bránou sa otáčali. Je to tak, že keď je pekne, tak idú na túru do Tatier, ale keď napríklad prší, tak si chcú pozrieť nejaké pamiatky a atrakcie v meste. Sú aj takí, ktorí tu boli a prišli znova. Preto sme si povedali, že otvoríme aj v pondelok,“ doplnila riaditeľka Múzea v Kežmarku.

Kežmarský hrad sa prvýkrát spomína v roku 1463, vlastnili ho viacerí majitelia. Najznámejšia z nich je rodina Thököly, ktorá tu bola takmer sto rokov. Dnešné expozície majú nielen regionálny, ale často celoslovenský charakter, napríklad Cechy a remeslá. Ďalšie expozície mapujú vývoj Kežmarku od najstarších čias do polovice 20. storočia. Viaceré sú výnimočné, napríklad tá, ktorá je venovaná nášmu prvému röntgenológovi Vojtechovi Alexandrovi. Dá sa tu vidieť jediný zachovaný röntgenový prístroj, čo je unikát. Nikde v okolitých štátoch, ani v Nemecku, takéto niečo nie je.

Dohromady majú v hrade približne 25-tisíc zbierkových predmetov. Nie všetky z nich sú vystavené, mnohé sú uložené v depozitoch.

Autor titulnej fotokoláže: Jaroslav Kizek.

V slovenskej prírode žije okolo 900 až 1 000 medveďov

Nechoďte mimo chodník! Môže vás to stáť život

Prvou rastlinou, ktorú medveď ochutná, keď sa preberie zo zimného spánku je vraj medvedí cesnak. Práve od tohto zvieraťa má svoje meno. Tento rok prichádza jar skôr a s ňou aj čas, kedy sa mnohí z nás vyberú zbierať túto zdravú bylinu.

Pri tejto činnosti, alebo napríklad pri hľadaní húb, väčšinou opustíme turistický či lesný chodník a pohybujeme sa v hustejšie zarastenom teréne, kde máme oveľa vyššiu šancu stretnúť sa s medveďom či diviakom.

Vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku Jaroslav Slašťan odporúča obmedziť pobyt v prírode predovšetkým ráno, večer a v noci, ale aj počas dňa na miestach s hustou vegetáciou či zhoršenou viditeľnosťou. Riziko stretnutia s medveďom je nižšie počas denného svetla a pri pohybe po vyznačených chodníkoch.

Znamená to, že ak sa pohybujeme po turistických chodníkoch, riziko stretu s týmto zvieraťom je oveľa nižšie, ako keď chodník opustíme a kráčame napríklad krížom cez les v hustom poraste. Naše správanie má veľký vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Pri nečakanom strete na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov sa odporúča pomalým tempom zväčšovať vzdialenosť medzi nami a zvieraťom. Určite nebežať, to by ho mohlo vyprovokovať k prenasledovaniu.

Spomenúť môžeme udalosť z piatku minulého týždňa, kedy po strete s medveďom tragicky zahynula 31-ročná žena. Došlo k tomu vo veľmi exponovanom, husto zarastenom teréne so skalnými stenami a strmými zrázmi po trase z obce Lazisko smerom na vrch Sina. Muž a žena boli na území, kde nemali v tomto období čo hľadať. Pri strete s medveďom sa rozutekali každý iným smerom, zviera sa rozhodlo prenasledovať ženu.

Správanie ľudí má pritom veľký vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Stretnutie s ním nemusí znamenať, že zaútočí. Ak vás zbadá prvý, väčšinou sa stretu vyhne. Ak spozorujete toto zviera ako prvý, určite sa k nemu nepribližujte, vyhnite sa pohľadu z očí do očí, zostaňte ticho a pomaly odchádzajte, pokiaľ nie je medzi vami dostatočná vzdialenosť.

Problém nastáva, ak sa človek a medveď navzájom nevidia a stretnú sa na vzdialenosť 20 až 30 metrov. Vtedy môže medveď v sebaobrane zaútočiť. Čím ste k nemu bližšie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa tak stane. Tretina útokov býva tak nečakaná, že človek sa nestačí ani zorientovať. V takom prípade si treba ľahnúť na zem dolu tvárou. Medveď útočí úderom labou, hryzením, zrazením obete na zem alebo kombináciou týchto možností. Často dochádza aj k vlečeniu obete po zemi.

Aj pri týchto zvieratách platí, že každý má inú povahu. Jedného môžete vyplašiť krikom, iného takto prijmete k agresívnemu správaniu. Podľa informácií riaditeľa Zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku, najčastejšie útočí medvedica, ktorá má pri sebe mláďatá, nasledujú spomínané prekvapivé stretnutia, na treťom mieste sú útoky na ľudí, ktorí mali pri sebe psov.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Rešpekt k horám je otázkou prežitia

Jeho život je spätý s horami. Od 80. rokov je aktívnym horolezcom, v súčasnosti vedie k tejto činnosti aj deti. Peter Čaplický sa okrem vysokohorského lezenia venuje cestovaniu, fotografovaniu, na základe svojich zážitkov a skúseností zo života v Číne vydal niekoľko kníh. V rozhovore okrem iného prezradil, k čomu vedú deti v horolezeckom klube pri poznávaní prírody a hôr, aj čo by mali ľudia vedieť predtým ako sa vyberú na vysokohorskú túru.

Ako ste sa dostali k horolezectvu?
Začal som s vysokohorskou turistikou, ktorá bola v čase mojej mladosti veľmi populárna. Časom sme zistili, že už sme pochodili skoro všetky vysokohorské túry, a chceli sme niečo viac. Ďalším krokom bolo lezenie, začali sme sa pohybovať po skalách. Najprv v okolí Žiliny, v Porúbke, nasledovala výzva, ktorou bolo lezenie v Tatrách. Začali sme s ľahkými skalnými cestami. V tej dobe bol systém výkonnostných tried. Každá mala svoje postupnosti, najprv sme museli prekonať čakateľskú triedu, dobu čakateľa, postupne sme sa dostali k tomu, že sme mohli začať liezť ťažké cesty v severných stenách. To bola výzva, za ktorou sme išli.

Išli ste teda postupne, krok za krokom po výkonnostných stupňoch?
Áno, a dobré na tom bolo, že sme si prešli všetky stupne náročnosti. Dnes ich väčšina horolezcov preskakuje a nemajú pritom skúsenosti s pohybom vo vysokohorskom teréne, horách, odhad počasia. Tento systému umožňoval postupne pochopiť hory, veľké steny, fungovanie vo Vysokých Tatrách. Vtedy bol systém výkonnostných tried rozdelený na skalné a zimné lezenie. Zimné lezenie bolo akceptované len vo východných a severných stenách a len v období kalendárnej zimy. Liezli sme severnú stenu Javora, Hrubô a ďalšie. Steny, ktoré sa dnes už nelezú, lebo sú dlhé a ťažko dostupné, čo nezodpovedá dnešnému trendu lezenia. Dnes sa lezú klasifikačne veľmi náročné cesty, ale blízko alebo na južných stenách aj počas zimného obdobia.

K horolezectvu vediete v klube aj deti, ako to funguje?
Sme jeden z najväčších klubov v meste – JAMES SHS Žilina. Sú u nás dve kategórie – športové lezenie a lezenie v horách. Každé dieťa má niečo vo svojom vnútri, nejaký talent. Buď je to atlét, tí sa venujú športovému lezeniu na lezeckých stenách, iní majú v sebe horolezca. Našou úlohou je objaviť u detí, čo majú v sebe a orientovať ich správnym smerom.

Od akého veku u vás deti začínajú liezť?
Je to od 10 do 16 rokov, to je najlepší vek na formovanie, s mladšími deťmi je to zložité. Zaujímavá je skutočnosť, že horolezci sa necítia až tak dobre na umelých lezeckých stenách, športovým lezcom zas prekážajú prírodné vplyvy, napríklad nepriaznivé počasie. Deti sa formujú samy a potom je na nás, aby sme ich viedli na ich ceste.

Kam chodíte liezť?
V okolí Žiliny došlo k obmedzeniu lezeckých možností, Súľov je zavretý, tak nám ostávajú len dve lezecké oblasti, to je Porúbka a Belá. Skalné lezenie s deťmi robíme hlavne na týchto miestach. V zime chodíme trénovať aj do Tatier. Snažíme sa naučiť deti liezť na ľade, kde je väčšia možnosť športového vyžitia. Robíme s nimi prechody zo severnej do južnej doliny, čo bol kedysi základ pohybu vo Vysokých Tatrách. Učíme ich pohybovať sa vo vysokohorskom teréne – v strmom snehu, aby sa naučili cítiť nebezpečenstvo, kedy sa blíži lavína, kedy vám hory ponúknu „ľahkú cestu“, po ktorej sa dá ísť, a kedy je to naopak.

Takže niečo ako rozumieť horám…
Deti učíme od prvej fázy pohybovať sa v relatívne ľahkom teréne a postupne prechádzať do náročných podmienok, aby pochopili správanie sa hôr voči človeku. To je dôležité. Dnes sú návštevníci hôr materiálne veľmi dobre pripravení, ale na druhej strane nevedia posúdiť ten bod, kedy začína riziko. Často nevedia správne vyhodnotiť ani relatívne ľahké situácie. Skúsený návštevník hôr by to jednoducho vyriešil, ale oni sa dostávajú do komplikácií. Problém teda nie je vo fyzickej príprave, ani vo výstroji, ale v tom, že ľudia sa nevedia správne pohybovať vo vysokohorskom prostredí. Učíme to deti a na tom môžu potom stavať ďalej. Naučia sa pohybovať v strmom a hlbokom snehu, v takmer lavinóznom prostredí a vedia posúdiť situáciu. Ak túto skúsenosť nemajú, tak idú vlastne do neznáma.

Majú deti o lezenie v horách záujem?
Náš klub má 130 členov, čo je na horolezectvo veľká základňa, z toho detí je viac ako 50. Takže polovica je mladšia ako 16 rokov. Aj keď radi prijímame nových členov, momentálne na to nemáme kapacity, ani trénerské a inštruktorské. Ešte treba povedať, že deti, ktoré podchytíme, získajú lásku k horám a budú sa k nim správať tak, ako sa má. Budú mať aj túžbu liezť, pohybovať sa v horách, vidieť nové cesty, nové končiare, krásu hôr. Nie je to len o športovom vyžití, ale aj o vzťahu k horám. Každé dieťa má vo svojom vnútri začarovanú dušu, a je na nás, aby sme ju odkryli.

Autor titulnej fotografie: archív Petra Čaplického.

Nové Štrbské pleso sa nachádza pol kilometra juhovýchodne od Štrbského plesa, hlavného turistického centra.

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

Dĺžka trasy:

1,6 km

Trvanie:

25 min

Prevýšenie:

↑↓ 5 m

Bicykle/ kočíky:

áno/áno

Terén:

spevnený chodník

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

Nové Štrbské pleso sa nachádza pol kilometra juhovýchodne od Štrbského plesa, hlavného turistického centra. Pleso bolo vytvorené umelo, architektom Karolom Mórom, ktorý ho vytvoril odklonením a rozšírením potoka Mlynica. Nahradil tým bahnom zanesené morénové pliesko. Dnes má pleso hĺbku 9,6 metrov a jeho nadmorská výška je 1315 metrov nad morom. Toto pleso je menej navštevované turistami a ponúka výhľad na okolité tatranské štíty a prírodu.

Predošlé

Ďalšie

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

Okruh Nového Štrbského plesa začnete na železničnej stanici, kde prejdete cez koľajnice. Prídete na chodník, ktorým sa dostanete priamo k plesu. Môžete pokračovať ďalej chodníkom, ktorý vás bude viesť okruhom. Okolo celého plesa sa nachádzajú lavičky, takže táto trasa je vhodná pre rodiny s deťmi.

Orientačné body:

Štrbské pleso (stanica) – APLEND Lake Resort – Hotel Sorea Trigan – Parkovisko Nové Štrbské pleso – Štrbské pleso (stanica)

Začiatok:

Štrbské pleso (stanica)

Koniec:

Štrbské pleso (stanica)

Zaujímavosti:

Pleso aj v súčasnosti mení svoju formu kvôli kúskom rašeliny, ktoré plávajú na hladine plesa. Z kúskov rašeliny sa tvoria ostrovčeky a je potrebné ich z plesa odstraňovať. Toto prostredie je však veľmi úrodné pre mnoho druhov rýb, ktorými je pleso plné.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 7′ 9.3033561″ N 20° 3′ 52.9820904″ E

Vlaková stanica: 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Autobusová stanica: 49° 7′ 8.1489504″ N 20° 3′ 50.6667566″ E

Autori fotografií: Eva Petlán, Silvio Pašmik, Alla Potančoková, Martina Magdolenova, Mária Grešová.

Zdroje:

https://mapa.zoznam.sk/?search=Štrbské%20Pleso

https://sk.mapy.cz/turisticka?planovani-trasy&l=0&rc=9uD1SxTWkRgavfBE2lg92fhURn&rs=osm&rs=coor&rs=osm&rs=osm&ri=1007709250&ri=&ri=1023782670&ri=1007709250&mrp=%7B%22c%22%3A132%7D&xc=%5B%5D&x=20.0653964&y=49.1157957&z=18

https://turisticky.sk/turistika/nove-strbske-pleso/

https://www.kamnavylet.sk/sk/atrakcia/nove-strbske-pleso

https://domalenka.sk/atrakcie/nove-strbske-pleso

https://krasaslovenska.sk/2021/02/nove-strbske-pleso/

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

14. marca 2024

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Túra na Temnosmrečinské plesá

Dĺžka trasy:

20,6 km

Trvanie:

7 h

Prevýšenie:

↑↓ 887 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Temnosmrečinské plesá

Temnosmrečinské plesá poznáme dve, Nižné a Vyšné. Obe sa nachádzajú v najvyššie položenej časti Kôprovej doliny. Turisticky dostupné je len Nižné Temnosmrečinské pleso. Nižné pleso leží v nadmorskej výške 1677 m n. m. a je tretím najväčším tatranským plesom, má rozlohu 12 ha a je 38 m hlboké. Nad Nižným plesom leží Vyšné Temnosmrečinské pleso vo výške 1725 m n. m s rozlohou 5,5 ha a hĺbkou 19 m. Krásny výhľad na tieto plesá môžete vidieť z Kôprovského štítu a zo sedla Závory.

Predošlé

Ďalšie

Túra na Temnosmrečinské plesá

Začiatok túry na Temnosmrečinské plesá sú Tri Studničky- Stará horáreň odkiaľ pôjdete po trase Tatranskej magistrály. Budete sledovať červené a modré značenie a prídete k rázcestiu Nad bytom. Tatranská magistrála na tejto trase končí a vy budete sledovať už len modré značenie smerom k rázcestiu pod Grúnikom. Od rázcestia vás bude sprevádzať Kôprovský potok až ku Kmeťovskému vodopádu. Budete kráčať Kôprovskou dolinou, kde sa vám naskytnú výhľady na vrchy okolo vás, ako Predný Holý vrch po vašej ľavej strane a Tichý vrch pred vami. Dorazíte k ústiu Hlinskej doliny, kde budete pokračovať zeleným značením až k rázcestiu pod Temnými smrečinami. Odtiaľ vás čaká posledný úsek túry označený červeným značením, ktorý vás privedie až k Nižnému Temnosmrečinskému plesu. Naskytne sa vám taktiež výhľad na miesto, kde je položené Vyšné pleso a na Kôprovský štít. Vracať sa budete rovnakou trasou, ktorou ste prišli.

Orientačné body:

Tri Studničky (Stará horáreň) – Nad bytom – Rázcestie pod Grúnikom – Kmeťov vodopád – Hlinská dolina, ústie – Rázcestie pod Temnými smrečinami – Nižné Temnosmrečinské pleso

Začiatok:

Tri Studničky (Stará horáreň)

Koniec:

Tri Studničky (Stará horáreň)

Zaujímavosti:

Temnosmrečinské plesá dostali svoj názov podľa starých a hustých smrekov, ktoré rástli neďaleko nich.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 8′ 5.1249027″ N 19° 58′ 7.1272802″ E

Autobusová stanica: 49° 8′ 20.8174231″ N 19° 57′ 46.8884039″ E

Autori fotografií: Lenka Siváková, Ivan Schwarz, Jozef Martinský, Braňo Slašťan, Katka Polygym.

Zdroje:

https://www.tatry.sk/nizne-a-vysne-temnosmrecinske-plesa/

https://www.severovychod.sk/vylet/temnosmrecinske-plesa-vysoke-tatry

https://sk.mapy.cz/turisticka?planovani-trasy&x=20.0078848&y=49.1624394&z=13

https://www.kamnavylet.sk/sk/atrakcia/nizne-temnosmrecianske-pleso

https://mapa.zoznam.sk/?search=Parking%20Tri%20studničky,%20okres%20Poprad

https://www.hikemates.com/hike/nizne-temnosmrecinske-pleso-z-troch-studniciek-a-spat

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

14. marca 2024

+421 918 889 198

+421 918 889 198

Objednávky vytvorené po 21.12.2023 budú sprocesované po 8.1.2024. Ďakujeme, tím cezhory.sk

Cez Hory

All posts by : Jaroslav Kizek

Dospelý rys neprežil zrážku s autom

Sedem vecí, ktoré ste o Spišskom hrade možno nevedeli

Kostolík v Starom Smokovci je z najhoršieho vonku

Výstupom na túto chatu spálite zemiakový šalát či údené

Tip na sviatočnú túru: poďte s nami na Plesnivec

Tento hrad pod Tatrami navštevujú aj lovci duchov

Nechoďte mimo chodník! Môže vás to stáť život

Rešpekt k horám je otázkou prežitia

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

O tejto túre sme už písali v článkoch

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

Túra na Temnosmrečinské plesá

Túra na Päť Spišských plies

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Limitovaná edícia tatranských tričiek

Dámske tričko NAŠE TATRY biele

Pánske tričko Medveď tatranský čokoládové

Detské tričko Medvieďa tatranské s dlhým rukávom tmavomodré

Pohodlné tatranské ponožky

Túra na Temnosmrečinské plesá

O tejto túre sme už písali v článkoch

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

Túra na Temnosmrečinské plesá

Túra na Päť Spišských plies

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Limitovaná edícia tatranských tričiek

Dámske tričko NAŠE TATRY biele

Pánske tričko Medveď tatranský čokoládové

Detské tričko Medvieďa tatranské s dlhým rukávom tmavomodré

Pohodlné tatranské ponožky

janka@cezhory.sk