Zberači lesných plodov v národných parkoch riskujú vysoké pokuty

Hrozí im veľká pokuta, aj tak riskujú

V blokovom konaní pokuta do 300 eur, v správnom konaní to môže byť viac ako 3 300 eur. Toto hrozí zberačom, ktorí na chránených územiach zbierajú lesné plody.

Blížiaca sa jeseň je pre mnohých z nás signálom, že si treba naplniť komoru. Zaváraniny, sušené huby, džemy a iné pochúťky vyháňajú do lesov nejedného Slováka. A hoci sa vie, že v chránených územiach je zber lesných plodov zakázaný, často pokúšajú osud. Ba nájdu sa aj takí, ktorým neprekáža predaj takto nadobudnutých plodov.

Zopakujme si, že v blokovom konaní môže takýto zberač od lesnej stráže dostať pokutu do 300 eur, ak sa jeho priestupok dostane na správne konanie, načrie do peňaženky hlbšie a musí v nej vydolovať možno aj 3 319 eur. Samozrejme, príde o nazbierané lesné plody a aj o náradie.

Dozrievanie lesných plodov, v tomto ročnom období hlavne húb, niekde aj čučoriedok, brusníc a jarabín, by sme mali nechať v oblastiach od tretieho do piateho stupňa ochrany nepovšimnuté. 

Brusnice v národných parkoch patria zvieratám
Brusnice v národných parkoch patria zvieratám. Autor fotografie: TANAP

„Tieto plody sú prirodzenou potravou pre zvieratá, či už vtáky alebo cicavce, plnohodnotne ich zasýti. A ak chceme mať v národných parkoch a na iných chránených územiach zvieratá, mali by sme im ju nechať,“ prízvukuje Erika Feriancová, zoologička Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici.

„Park je ich domovom, nie našim, plody, ktoré v ňom nájdu, patria im,“ dodala.

Nielen v Tatrách je zber lesných plodov zakázaný. Vzťahuje sa na väčšinu národných parkov Slovenska. Upozorňuje na to Ministerstvo životného prostredia SR na svojom webovom portáli. Vyzýva návštevníkov, aby svojím konaním neohrozovali prírodu a správali sa v nej zodpovedne.

Výnimkou zo zákazu sú iba národné parky Slovenský raj, Slovenský kras a Veľká Fatra, no aj tam je zber povolený iba na vyhradených miestach a pre vlastnú potrebu. Bez obmedzenia môžu lesné plody zberať len vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov.

Lesné plody, ktoré chýbajú zvieratám v prírode, nie sú jediným dôvodom zákazu zberu lesných plodov. Druhým je správanie sa zberačov. V snahe nazbierať v čo najkratšom čase čo najviac lesných plodov, používajú aj pomôcky, ktoré poškodzujú prírodu, v hustom poraste, ako zdôvodňuje ministerstvo životného prostredia vyšliapavajú chodníky, ktoré sa môžu stať zdrojom erózie.

Nehovoriac o tom, že nechávajú odpad, rušia zvieratá a v odľahlých zónach sa pohybujú od skorého rána do zotmenia. Aj následkom takéhoto správania sú potom zvieratá nútené hľadať si potravu mimo ich prirodzeného prostredia, prízvukuje rezort.

Ak máte podozrenie na pohyb nelegálnych zberačov v chránených územiach, treba ich nahlásiť na telefónne čísla správ národných parkov či chránených krajinných oblastí, alebo aj na zelenú linku ministerstva životného prostredia (0800 144 440, e-mail: linka@enviro.gov.sk). Riešením je aj upozornenie polície na takéto konanie.  

Autor titulnej fotografie: TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Roháče sú láskou mnohých návštevníkov Tatier

Návštevnosť v Tatrách sa pohla. Ktorým smerom? (TEST)

 

 

Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier
Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier. Autor fotografie: Gabriela Škurlová

A ako to dopadlo v tomto roku? Na chodníky vykročilo v druhý augustový pondelok menej turistov ako v minulom roku – 19 810. Na Hrebienok mierilo  3 173 návštevníkov, o takmer dvetisíc menej ako pri minuloročnom sčítaní, pričom pozemnú lanovku si vybralo 2 200 ľudí.

Poďme porovnať iné lokality. Ako uverejňuje magazín Tatry, k Popradskému plesu mierilo 3 075 turistov, rok predtým ich bolo o 1 700 viac. Skalnaté pleso je tiež obľúbeným cieľom turistov, 12. augusta sa k nemu vybralo 2 753 turistov, 2 400 využilo lanovku. Sedačkou na Solisko sa  v ten deň vyviezlo 931 pasažierov, turistickým chodníkom na neho vyšlo 193 turistov.

Na Rysoch si zvyknite na "čakačku"
Na Rysoch si zvyknite na "čakačku". Autor fotografie: Milka Jozef Mitošinka

Zaujímavý je aj pohľad na vrcholy a ich turistických dobyvateľov. Magazín uvádza, že prvenstvo si už tradične držia Rysy. V ten deň na ich vrchol vystúpilo 1 815 turistov, 1 365 zo slovenskej a 450 z poľskej strany. Kriváň si v ten deň zaevidoval 311 dobyvateľov.

Psov bolo na chodníkoch menej – 129. Je to preto, lebo podľa návštevného poriadku TANAP-u majú v mnohých lokalitách stopku. No paradoxne, ako uvádzajú Tatry, najviac ich dobrovoľníci videli na chodníku medzi Štrbským a Popradským plesom, kde nemali čo robiť.

Ako pre agentúru SITA povedala Nina Obžutová z komunikačného odboru Správy TANAP-u, v tejto súvislosti bolo zaznamenaných viac ako 50 porušení. Psi boli aj na Chate Plesnivec a Chate pri Zelenom plese, kde nie je sprievod psov povolený.

Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality
Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality. Autor fotografie: Anna Faglicová

Cyklisti – v ten augustový deň ich v tatranskej štatistike bolo 638, 288 z tohto čísla uprednostnilo e-biky. Obľúbenou cyklolokalitou v ten deň bolo Popradské pleso a Tichá dolina. Magazín Tatry dodáva, že na bicykloch prevažovali Poliaci pred Slovákmi a Čechmi.

Poďme do okrajových časti Tatier. Oravský región má už tradične top lokalitu, ktorou je Roháčska dolina – tentoraz skončila s bilanciou 958 peších turistov, 30 cyklistov a 9 psov. Ako uvádza SITA, aj tu boli vlani čísla vyššie. Turisti si podľa agentúry vyberali aj trasu z Habovky na Sivý vrch, navštevovaná bola aj Brestová.

Cestou na Skalnaté pleso.
Cestou na Skalnaté pleso. Autor fotografie: Petra Pastyříková

Spomedzi liptovských dolín vedie obľúbená Žiarska dolina. Vybralo sa do nej 316 návštevníkov, z nich 57 na bicykli. Najdlhšia dolina Vysokých Tatier – Bielovodská dolina mala v ten deň 197 turistov a 30 cyklistov.

O trende nižšej návštevnosti Tatier oproti minulému roku sa vedelo už v júli. „Dala sa predpokladať podľa štatistík obsadenosti lôžok, ktoré hlásili subjekty v cestovnom ruchu,“ skonštatovala pre SITU N. Obžutová. 

Autor titulnej fotografie: Daniel Goldbach

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Roháče sú láskou mnohých návštevníkov Tatier

Návštevnosť v Tatrách sa pohla. Ktorým smerom?

Tatry navštevuje menej turistov. Konštatovali to aj sumáre ich sčítavania, ktoré bolo v auguste. Topkami v návštevnosti naďalej ostáva Hrebienok, Popradské pleso, Žiarska dolina a oravské Roháče.

Vo Vysokých Tatrách 12. augusta sčítavali turistov. Dobrovoľníci zhromažďovali údaje na 39 stanovištiach od Oravy až po Belianske Tatry, no v pozornosti mali až polstovku trás značených turistických chodníkov. Okrem turistov sa do ich tabuliek dostali aj cyklisti a tiež počet elektrobicyklov a psov. Na jedenástich lokalitách sledovali aj národnosť návštevníkov.

„Takéto sčítavanie sa robí od roku 1972,“ informovala Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. „Údaje potom slúžia na rozhodnutia týkajúce sa budovania turistickej infraštruktúry, vrátane starostlivosti o informačné miesta.“   

Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier
Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier. Autor fotografie: Gabriela Škurlová

Zo štatistík vyplýva, že návštevníckym rekordom v TANAP-e bola rok 2020, keď v našom najstaršom národnom parku napočítali 30 232 ľudí, v minulom roku to bolo 27 200 návštevníkov. Informoval o tom portál teraz.sk. Dopĺňa, že jednoznačne najvyťaženejšími lokalitami sú Hrebienok, Popradské pleso, Žiarska dolina a na Orave Roháčska dolina.

A ako to dopadlo v tomto roku? Na chodníky vykročilo v druhý augustový pondelok menej turistov ako v minulom roku – 19 810. Na Hrebienok mierilo  3 173 návštevníkov, o takmer dvetisíc menej ako pri minuloročnom sčítaní, pričom pozemnú lanovku si vybralo 2 200 ľudí.

Poďme porovnať iné lokality. Ako uverejňuje magazín Tatry, k Popradskému plesu mierilo 3 075 turistov, rok predtým ich bolo o 1 700 viac. Skalnaté pleso je tiež obľúbeným cieľom turistov, 12. augusta sa k nemu vybralo 2 753 turistov, 2 400 využilo lanovku. Sedačkou na Solisko sa  v ten deň vyviezlo 931 pasažierov, turistickým chodníkom na neho vyšlo 193 turistov.

Na Rysoch si zvyknite na "čakačku"
Na Rysoch si zvyknite na "čakačku". Autor fotografie: Milka Jozef Mitošinka

Zaujímavý je aj pohľad na vrcholy a ich turistických dobyvateľov. Magazín uvádza, že prvenstvo si už tradične držia Rysy. V ten deň na ich vrchol vystúpilo 1 815 turistov, 1 365 zo slovenskej a 450 z poľskej strany. Kriváň si v ten deň zaevidoval 311 dobyvateľov.

Psov bolo na chodníkoch menej – 129. Je to preto, lebo podľa návštevného poriadku TANAP-u majú v mnohých lokalitách stopku. No paradoxne, ako uvádzajú Tatry, najviac ich dobrovoľníci videli na chodníku medzi Štrbským a Popradským plesom, kde nemali čo robiť.

Ako pre agentúru SITA povedala Nina Obžutová z komunikačného odboru Správy TANAP-u, v tejto súvislosti bolo zaznamenaných viac ako 50 porušení. Psi boli aj na Chate Plesnivec a Chate pri Zelenom plese, kde nie je sprievod psov povolený.

Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality
Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality. Autor fotografie: Anna Faglicová

Cyklisti – v ten augustový deň ich v tatranskej štatistike bolo 638, 288 z tohto čísla uprednostnilo e-biky. Obľúbenou cyklolokalitou v ten deň bolo Popradské pleso a Tichá dolina. Magazín Tatry dodáva, že na bicykloch prevažovali Poliaci pred Slovákmi a Čechmi.

Poďme do okrajových časti Tatier. Oravský región má už tradične top lokalitu, ktorou je Roháčska dolina – tentoraz skončila s bilanciou 958 peších turistov, 30 cyklistov a 9 psov. Ako uvádza SITA, aj tu boli vlani čísla vyššie. Turisti si podľa agentúry vyberali aj trasu z Habovky na Sivý vrch, navštevovaná bola aj Brestová.

Cestou na Skalnaté pleso.
Cestou na Skalnaté pleso. Autor fotografie: Petra Pastyříková

Spomedzi liptovských dolín vedie obľúbená Žiarska dolina. Vybralo sa do nej 316 návštevníkov, z nich 57 na bicykli. Najdlhšia dolina Vysokých Tatier – Bielovodská dolina mala v ten deň 197 turistov a 30 cyklistov.

O trende nižšej návštevnosti Tatier oproti minulému roku sa vedelo už v júli. „Dala sa predpokladať podľa štatistík obsadenosti lôžok, ktoré hlásili subjekty v cestovnom ruchu,“ skonštatovala pre SITU N. Obžutová. 

Autor titulnej fotografie: Daniel Goldbach

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zia má Tatry rád, bude ich odporúčať

Aké miesta v Tatrách odporúča scestovaný Škót?

Čistý, nefalšovaný obdiv. Naše Tatry si vyslúžili uznanlivé slová mladého Škóta, ktorý tri dni strávil v našich veľhorách a okrem fotografií, ktoré urobil, nakrútil o nich krátky film.

Zia pricestoval na Slovensko so svojím kamarátom Matejom, ktorý mu chcel ukázať rodnú krajinu.

Matej Lalík sa narodil v Žiline a do svojich piatich rokov vyrastal v Stránskom pri Rajeckých Tepliciach. Potom sa s rodinou presťahovali do Škótska, ku Glasgowu. V tejto krajine navštevoval základnú i strednú školu, a potom úspešne skončil štúdium matematiky na Univerzite v Edinburghu.

Zia je jeho škótsky kamarát, vyštudovaný lekár, ktorý pracuje na záchranke. Veľa cestuje, hlavne po Európe. V jeho cestovateľskom zápisníku by sme našli mnohé krajiny, ale aj hory v nich, lebo ich nikdy nevynechá. Pozvanie na Slovensko mu prišlo vhod. A Tatry oboch mladých priateľov očarili.

Zia, Škót, ktorý na naše Tatry nezabudne
Zia, Škót, ktorý na naše Tatry nezabudne. Autor fotografie: archív Zia

Svoj týždenný poznávací plán ale nesústredili iba na hory. Slovensko prešli krížom krážom, od Bratislavy až po Košice. Pozreli si Trnavu, Trenčín, Žilinu i Rajecké Teplice a boli aj v Liptovskom Mikuláši. Tatrám venovali tri dni.

„Prvý deň sme boli pri Štrbskom plese, a potom sme išli hore k Vodopádu Skok,“ spomína na základné miesta ich tatranskej anabázy Matej a pokračuje: „Druhý deň sa z Hrebienka vydali k Rázcestiu pod Slavkovským štítom, ďalej k Vodopádom Studeného potoka a k Rainerovej chate a späť. Mali sme v pláne aj výstup na Slavkovský štít, ale začalo pršať,“ dodáva s tým, že na tretí bola ich cieľom Kôprová dolina, konkrétne Kmeťov vodopád.

Zia obdivoval, ako dobre sú značené naše turistické chodníky
Zia obdivoval, ako dobre sú značené naše turistické chodníky. Autor fotografie: Zia

Keďže Škótsko a tamojšiu krajinu pozná teraz lepšie ako Slovensko, aj on bol úprimne nadšený tým, čo videl v našich veľhorách. „Čistá príroda, výhľady, veľmi dobre značené chodníky, veľa možností na túry, plus počasie lepšie ako v Škótsku,“ stručne zhrnul.

Jeho priateľ Zia bol výrečnejší. „Som fanúšikom turistky a pobytu v prírode, preto pre mňa boli Tatry mojou najobľúbenejšou časťou cesty po Slovensku,“ komentuje.

Nad Vodopádom Skok
Nad Vodopádom Skok. Autor fotografie: Zia

„A čo obdivujem? To, čo každý – výhľady na končiare, vodopády, horské potoky. Taká nádhera, niečo úžasné, čo som kedy v Európe videl. Napriek tomu, že trasy sú obľúbené a chodí po nich množstvo ľudí, zachovávajú si autentickú vidiecku, ale aj dobrodružnú atmosféru. Tatry majú to, čo sa v iných národných parkoch nevyskytuje, a to prístup aj bez auta. Až celkom do blízkosti trás sa možno dostať verejnou dopravou – po železnici či autobusom. To je niečo mimoriadne,“ uzavrel s tým, že Tatry bude vo svojej krajine propagovať a odporúčať ich návštevu svojim známym.

Ako spomienku na Tatry Zia nakrútil a zostrihal toto video. Pozrite si ho. Takto vidí naše Tatry nadšený Škót.   

Autor titulnej fotografie: archív Zia

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ludrovská dolina je pre turistov nebezpečná, horí tu les

Ludrovskej doline sa vyhnite, pre turistov je nebezpečná

V piatok, 6. septembra, vypukol rozsiahly požiar v Ludrovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Požiar v exponovanom teréne sa ešte nepodarilo uhasiť.

Hasiči pracujú v Ludrovskej doline pri hasení požiaru na ploche s rozlohou asi 100 krát 100 metrov už od piatku. Horská záchranná služba upozorňuje turistov, ktorí majú počas víkendu v pláne vyraziť do Ludrovskej doliny, že požiar pre nich predstavuje veľké riziko. A to nielen pre ich zdravie či majetok, ale aj preto, že ich prítomnosť môže vytvárať prekážku pri hasení požiaru.

Hasičom pomáhajú vrtuľníky a bambi vak
Hasičom pomáhajú vrtuľníky a bambi vak. Autor fotografie: FB HaZZ

Ako uvádza na sociálnej sieti Hasičský a záchranný zbor, v Ludrovskej doline dnes, v sobotu 7. septembra, bojuje 45 hasičov z HaZZ a dobrovoľní hasiči z viacerých hasičských zborov liptovských obcí a zasahujú aj vrtuľníky ministerstva vnútra s bambi vakom a ministerstva obrany. Požiarovisko monitoruje aj dron. Dnes predpoludním vrtuľníky vykonali spolu 25 zhodov body z bambi vaku.

Autor titulnej fotografie: FB HaZZ

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Problémového medveďa nie je možné prevychovať

Problémový medveď sa nedá prevychovať

Má Slovensko problém s medveďmi? Treba ich likvidovať? Prečo je to v niektorých situáciách jediné riešenie, ako zbaviť ľudí problémových šeliem? Aj o tom hovoríme s Jaroslavom Slašťanom, vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH.

Napriek tomu, že medveď hnedý je európsky chránené zviera, bežne sa stretávame s tým, že treba jeho stavy u nás preriediť? Ste za likvidáciu problémových medveďov?

Samozrejme, že áno. Dnes už z našich skúseností vieme, že medveď, ktorý sa stane problémovým, sa nedá prevychovať. Ani sa mu nedá prinavrátiť plachosť, ako sa veľakrát mylne prezentuje.

Je súčasná situácia s medveďom na Slovensku problematická?

Áno, je. Populácia medveďa hnedého vykazuje u nás v posledných rokoch výrazný vzostup. Dokazuje to predovšetkým narastajúci trend hlásení, zvyšujúci sa počet dopravných kolízií s touto šelmou, výrazne sa zväčšujúci areál rozšírenia, veľmi častý výskyt medveďa v intravilánoch miesta a obcí, narastajúca početnosť nebezpečných stretov a útokov medveďa na človeka ako aj enormné škody spôsobené medveďom na včelstvách, ovocných drevinách, hospodárskych zvieratách, majetku a poľnohospodárskych plodinách.

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého JUH
Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého JUH. Autor fotografie: archív JS

Čo ovplyvňuje lov medveďov?

Vedecké štúdie uvádzajú, že lov môže silne ovplyvniť niekoľko aspektov ekológie a správania voľne žijúcich živočíchov a že medvede prispôsobujú svoje správanie ako odpoveď na lov. Dlhodobé intenzívne prenasledovanie európskych medveďov je pravdepodobne jedným z hlavných dôvodov, prečo sú tieto šelmy v Európe voči ľuďom plachejšie v porovnaní s medveďmi v Severnej Amerike a Ázii. Aj dnes sa zdá, že medvede euroázijské sú voči ľuďom ostražitejšie v tých oblastiach, kde sa stále lovia.

Aké medvede by sa mali u nás likvidovať?

Dnes je situácia na Slovensku tak vážna, že v prvom rade treba odstraňovať medvede tam, kde spôsobujú problémy. Znamená to adresne zasiahnuť a odstrániť všetky jedince, ktoré spôsobujú škody a pre človeka môžu znamenať ohrozenie. Okrem zásahovým tímom vykonávaného „ochranného odstrelu“ medveďa v intravilánoch a ich blízkosti, sa vykonáva aj  „krízový manažment“, čo znamená odstrel problémových medveďov poľovníkmi v extraviláne, na poľovnej ploche. Umožňuje ju dohoda o spolupráci na manažmente medveďa hnedého, ktorú uzatvorili Štátna ochrana prírody a poľovnícke organizácie.

Zostane medveď hnedý aj naďalej chráneným živočíchom?

Ministerstvo životného prostredia SR bude naďalej vyvíjať aktivity smerujúce k predloženiu žiadosti o preradenie medveďa hnedého z prílohy IV. do prílohy V. smernice o biotopoch, čo znamená presunutie z kategórie chráneného živočícha do kategórie druhu, ktorý možno na základe prírastku a premnoženia regulovať.

Čo predovšetkým, podľa vás, motivuje túto aktivitu?

Zvýšenie počtu stretov s medveďom a konfliktných situácií vplýva na kvalitu života ľudí. Premieta sa to aj do medziľudských vzťahov. Ľudia v oblastiach, ktoré sú postihnuté opakovanými návštevami medveďov, sa dožadujú regulácie počtu medveďov, pretože sa chcú cítiť bezpečne. Sú zúfalí, prichádzajú o úrodu, včelstvá a zvieratá, ktoré chovajú. Na Slovensku sú lokality s vysokým počtom konfliktných situácií a ľudia sú skutočne ohrozovaní medveďmi. Treba chrániť aj ľudí, nielen medveďa.

Nakoniec, zodpovedá tomu aj množstvo vyhlásení o mimoriadnej situácii v samospráve kvôli problémovým medveďom, ktorých sme boli svedkami v ostatných týždňoch. Spolupracuje samospráva pri týchto rozhodnutiach so zásahovými tímami medveďa hnedého?

Áno, členovia zásahových tímov sa zúčastňujú krízových štábov a spolupracujú s okresnými úradmi a samosprávami, ako aj poľovníckymi organizáciami, ktoré pôsobia v daných územiach na monitoringu medveďov.

Majú zásahové tímy v ponuke aj iné spôsoby – rady, odporučenia, ako pomôcť ľuďom, keď ich majetok či životy ohrozuje šelma?

Sú oblasti, ktoré ponúkajú medveďom dostatočné množstvo potravy. Najvážnejšia situácia je v oblastiach s vyššou hustotou medvedej populácie. Vysvetlím to na príklade. Každé územie ponúka pre medvede len obmedzené množstvo potravy a ak ju medvede spotrebujú, musia ju hľadať inde. Ak dôjdu prirodzené zdroje nachádzajúce sa v lese, medvede začnú potravu vyhľadávať v obciach a živiť sa tým, čo pestujú a chovajú ľudia. Toto je príklad mnohých obcí, v ktorých dnes členovia medvedieho tímu zasahujú.

Skúste konkrétnejšie…

Môžeme nástojiť na tom, aby si samosprávy zabezpečili komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého, aby si včelári oplotili včelstvá a chovatelia zabezpečili strážne psy. Ale proti zdravému rozumu by bolo žiadať ľudí žijúcich na vidieku, aby prestali chovať dobytok, hydinu a iné hospodárske zvieratá, nepestovali zeleninu o ovocie. A len z toho dôvodu, aby nepriťahovali medvede do svojej blízkosti.

Jaroslav Slašťan pri kontrole kamier
Jaroslav Slašťan pri kontrole kamier. Autor fotografie: archív JS

Načali ste dôvody, ktoré priťahujú medvede k ľuďom. Ktoré sú ďalšie?

Týchto faktorov je viacero. Patrí medzi ne aj dostupnosť prirodzenej potravy a hustota populácie v danej oblasti. Medzi tie najhlavnejšie patria presuny za sezónnym zdrojom potravy, ako sú kukurica a obilniny, a tiež dosiahnutie reprodukčného veku a s tým spojené vyhľadávanie sexuálneho partnera. A, samozrejme, rôzne potulky, príčiny ktorých nedokážeme bližšie určiť. Bežným ekologickým javom v populáciách mnohých druhov sú presuny nazývané migrácie. Pod týmto pojmom chápeme väčšinou sezónne presuny z jedného miesta na druhé a naspäť. Pri dospievajúcich jedincoch sa okrem migrácie stretávame aj s emigráciou, teda opustením rodiska a osídlením nového územia. V intravilánoch obcí sa medvede pohybujú hlavne pre možnosť ľahko získať potravu vo forme všetkého, čo ľudia na vidieku pestujú a chovajú.

Ako je to u nás s populáciou medveďa hnedého? Bude narastať?

Medveď je vrcholový predátor, je teda prirodzené, že jeho populácia bude narastať. Keď na určitej výmere žije čoraz viac medveďov, je logické, že potravy pre každého bude čoraz menej. A aby netrpeli hladom, budú osídľovať nové, aj menej vhodné územia, prípadne prekonajú počiatočný strach a za potravou budú chodiť do sadov, polí, záhrad a dvorov ľudí žijúcich na vidieku.

Aký bol rok 2023 z pohľadu štatistík, ktoré vediete?

Rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. V roku 2023 sme prijali až 1 644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírením územia, na ktorom sa medveď dnes vyskytuje, sa pochopiteľne zvýšil aj zoznam miest a obcí, z ktorých hlásenia o výskyte, stretoch, incidentoch a škodách, ktoré medveď spôsobil, prichádzali.

Zvýšili sa aj počty usmrtených medveďov?

Áno, zvýšili. Naše pohotovostné čísla vlani kontaktovalo viac ako 330 obcí zo 60 okresov. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého. Prvenstvo si opäť pripísali úmrtia na železničných tratiach a cestnej komunikácii. Pod kolesami dopravných prostriedkov a na následky kolízie v minulom roku zahynulo 52 medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac – desať jedincov medveďa.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Výhľady na hory cestou z Kriváňa. Foto: Jaroslav Kizek.

Tri tipy na túry s krásnym výhľadom

Vysoké Tatry sú synonymom pre nádhernú prírodu, drsné horské masívy a jedinečné panorámy, ktoré sa rozprestierajú do všetkých strán. Ak patríte medzi milovníkov horských túr, určite oceníte tri tipy na túry, ktoré vás odmenia úchvatnými výhľadmi.

Samozrejme, každý má tie svoje obľúbené miesta a výhľady, ktoré považuje za tie najkrajšie. My vás pozývame do Kopského sedla, na Plačlivé a majestátny Kriváň – miesta, ktoré zanechajú nezabudnuteľné spomienky.

1. Kopské sedlo: Brána do Belianskych Tatier
Kopské sedlo, ktoré spája Vysoké a Belianske Tatry, je výnimočným miestom s nádhernými výhľadmi na oba tieto horské masívy. Táto túra je ideálna pre tých, ktorí hľadajú mierne náročný výstup, no zároveň chcú byť obklopení rozmanitou tatranskou prírodou.
Začína sa v Tatranskej Javorine alebo v Tatranskej Lomnici a vedie cez Zadné Meďodoly až do Kopského sedla. Cestou sa vám otvoria pohľady na Jahňací štít či Belianske Tatry, ktorých typické vápencové štíty kontrastujú s granitovými vrcholmi Vysokých Tatier. Zostúpiť sa dá ku Bielym plesám, odtiaľ po zelenej značke k Chate Plesnivec. Z nej je to hodinka a pol do Tatranskej kotliny

2. Plačlivé: Výhľad do Žiarskej doliny
Plačlivé (aj Plačlivý Roháč či Plačlivô) je jedným z najkrajších vrcholov Západných Tatier, ktorý sa týči do výšky 2 125 metrov nad morom. Táto túra je síce náročnejšia, no za tú námahu rozhodne stojí. Výhľady, ktoré sa vám otvoria, sú dychberúce.
Najjednoduchší prístup na Plačlivé vedie zo Žiarskej doliny, ktorá je ľahko prístupná z Liptovského Mikuláša. Počas výstupu prechádzate malebnou Žiarskou dolinou, cez Žiarsku chatu, až k samotnému vrcholu Plačlivé. Z vrcholu sa vám naskytne úžasný výhľad na celú Žiarsku dolinu, Baranec, Baníkov a ďalšie vrcholy Západných Tatier. Tento výhľad je odmenou za namáhavý výstup, ktorý však rozhodne stojí za to.

3. Kriváň: Symbol Slovenska
Kriváň je ikonickým vrcholom Slovenska aj jeho symbolom. Tento majestátny vrchol s výškou 2 494 metrov ponúka nezabudnuteľné panorámy, ktoré sú odmenou za náročný výstup. Túra na Kriváň patrí medzi najobľúbenejšie a najtradičnejšie tatranské výstupy.
Trasa začína buď z Troch Studničiek alebo zo Štrbského Plesa. Výstup je strmý, ale cestou vás budú sprevádzať nádherné výhľady na tatranské štíty, horské lúky a plesá. Keď konečne dosiahnete vrchol, otvorí sa vám pohľad na celé Vysoké, Západné a Nízke Tatry, a dokonca aj na Liptovskú kotlinu. Výstup na Kriváň je zážitkom, ktorý by mal každý milovník turistiky aspoň raz zažiť.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Monkovou dolinou po Chatu Plesnivec

Vaše tatranské turistické plány môže pokropiť dážď

Dôležitou pre vaše tatranské plány je informácia o počasí na tento víkend. Počasie sa mierne zhorší, v nedeľu treba rátať v celej oblasti Tatier s dažďom.

September zatiaľ turistom v horách praje. Dnes má byť v celej oblasti Tatier slnečno, v piatok oblohu zakryjú viac menej mračná a v nedeľu si treba do batohov zobrať aj nepremokavé oblečenie. Má pršať.

Pre tých, ktorí doposiaľ nezachytili informáciu o schodnosti turistických trás v Monkovej doline, upresňujeme, že otvorená je po júlovej vodnej lavíne náhradná trasa Monokovou dolinou, a to z jej ústia cez Široké sedlo, Vyšné Kopské sedlo a späť (červený TZCH). Vedie jedným z menších bočných hrebeňov v Monkovej doline a je dlhšia ako pôvodný chodník. Z hrebeňa klesá do doliny a napojí sa na pôvodný chodník v miestach, kde nebol zničený.

Otvorená je aj Dolina Bieleho potoka, a to po trase zo Ždiaru, cez Rázcestie pod Ptošovskými turňami, Ždiar Strednica a späť (zelený TZCH). Chodník je priechodný pre peších turistov, ale aj ako súčasť cykotrasy na bicykli, a to bez obmedzení.

Vyšné Kopské sedlo
Vyšné Kopské sedlo. Autor fotografie: Jana Paukovie Bizupová

Platí výstraha Horskej záchrannej služby, že zelený zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) v Západných Tatrách je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou (množstvo popadaných stromov a zarastený krami). Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

V Nízkych Tatrách horskí záchranári odporúčajú dbať na dostatočný príjem tekutín. Upozorňujú tiež, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Erik Márföldy

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Behu za Tatry sa môžu zúčastniť deti aj dospelí športovci. Foto: Tomáš Ferenc.

Beh za Tatry

Už jedenásty príbeh napíše túto sobotu 7. septembra beh okolo Štrbského plesa a v priľahlom bežeckom areáli. Jeho cieľom je podpora revitalizácie Vysokých Tatier.

Trať okolo jazera nie je náročná, ale mimo neho čaká na bežcov stúpanie i klesanie, ktoré preverí ich kondíciu. Štrbské pleso je najvyššie položená obývaná osada na Slovensku v nadmorskej výške 1346 m n. m., športovanie v takejto výške prináša viaceré zdravotné benefity.

Novinkou tohto ročníka je rozdelenie tratí. Oproti predchádzajúcim rokom zrušili členenie na ženské (kratšie) a mužské (dlhšie). Teraz si môže ktokoľvek vybrať 3,65- alebo 7,3-kilometrovú trať. V oboch prípadoch vyhodnotia najlepších mužov a ženy. Prezentácia a výdaj štartových čísel začne v sobotu o 11.00 h, detské behy štartujú o 14.00 h, dospelí potom o 16.00 h. Ak ste sa ešte nezaregistrovali, stihnete to už len vo štvrtok 5. septembra do polnoci.

Behu za Tatry sa môžu zúčastniť deti aj dospelí športovci. Foto: Tomáš Ferenc.
Behu za Tatry sa môžu zúčastniť deti aj dospelí športovci. Foto: Tomáš Ferenc.

Podľa stránky behzatatry.sk (kde získate aj viac informácií o podujatí) sa do pretekov môžu zapojiť aj tí, ktorí do Tatier prísť nemôžu, ale chcú tento beh podporiť. Majú príležitosť zabehnúť ho odkiaľkoľvek – virtuálne a nesúťažne. Aj títo bežci budú zaradení do tomboly, okrem toho získajú dobehovú medailu a pamätné štartovacie číslo.

Cieľom tohto podujatia je zdravým pohybom podporiť zdravie našich veľhôr. Finančný výťažok zo štartovného (2 eurá dospelý, 1 euro dieťa) poputuje na výsadbu nových stromov i čistenie turistických chodníkov. Prvý ročník Behu za Tatry sa konal v roku 2014 ako pripomienka 10. výročia veternej kalamity, ktorá zničila rozsiahle územia v Tatrách. Viacerí účastníci chodia na tento beh pravidelne, viacerí majú v zbierke pamätnú medailu z každého ročníka.

Autor titulnej fotografie: Tomáš Ferenc.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Nová huba -Cerinomyces-tatrensis

Tatry majú nový druh huby, volá sa Cerinomyces tatrensis

Po dlhých rokoch práce – úspech. Nový druh huby pre vedu je z územia Tatranského národného parku.

„V máji roku 2017 sa začala cesta za opisom nového druhu huby pre vedu z územia TANAP-u,“ informuje portál Tatranského národného parku.

Podľa tejto správy nenápadná belavá, akoby poprášená, rôsolovitá huba rastúca v malých zhlukoch z ležiaceho mŕtveho kmeňa tisu obyčajného (Taxus baccata) sa na už prvý pohľad voľným okom, ale aj neskôr pri skúmaní pod mikroskopom, javila neštandardne.

Správa pokračuje ďalším upresnením, a síce do roku 2024 sa našla iba v TANAP-e, v pralesoch oblasti Sivého vrchu, Liptovských Tatier a Vysokých Tatier, preto dostala vedecké meno Cerinomyces tatrensis. Vedci ďalej dodávajú, že okrem tisu bola zaznamenaná aj na borovici horskej (Pinus mugo).

Mimoriadne raritná informácia z prostredia Tatranského národného parku ďalej pokračuje opisom, že táto nejedlá huba rastie najmä na jar a začiatkom leta (máj, jún, júl).Kto za to môže? „Po dlhých rokoch práce na opise morfológie plodníc, mikroskopických znakov, jej ekológie a zrealizovaní DNA analýz, bol v roku 2024 článok publikovaný vo vedeckom časopise Fungal systematics and evolution (FUSE). Autormi opisu sú Adam Polhorský, Maroš Peiger a Pavol Tomka,“ uzatvára tento úspech tatranských vedcov portál TANAP-u.

Autor titulnej fotografie:  TANAP, M. Peiger

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.