Panoramic view of mountain landscape with frozen tarn at winter season. The Popradske pleso lake in High Tatras National Park, Slovakia, Europe.

Zimná turistika v Tatrách

Tatrách snáď neexistuje niečo ako „škaredá“ túra. Ide len o to, čo od nej očakávate. Kým pre jedného je najkrajšia tá, z ktorej príde zničený, iný sa poteší výhľadmi, ktoré vyrazia dych a nestojí ho to priveľa námahy. Dáme vám pár tipov na celoročne dostupné túry vo Vysokých Tatrách.

Ostrva (1 984 m.n.m.)

Hoci ide o mierne náročnú turistiku, sneh, zima a jej nevyspytateľné poveternostné podmienky ju môžu značne sťažiť. Výstup začína na Popradskom plese, odkiaľ pokračujeme po červenej značke jeho severnou časťou ponad Ľadový potok až k vrcholu Ostrvy. Tu čakajú vytrvalých úžasné panoramatické výhľady nielen na Popradské pleso, ale aj na Mengusovskú či Zlomiskovú dolinu. Hodina stúpania po červenej značke vás dovedie do Sedla pod Ostrvou, odkiaľ je vidieť Dračí štít, Mengusovské štíty, ale aj Vysokú. Tu turistický chodník končí a na vrchol Ostrvy pokračujeme takzvane na vlastnú päsť ešte približne 15 minút. Túru môžete absolvovať aj s väčšími deťmi, zvládnete ju za približne tri hodiny, dbajte však na poriadnu výbavu.

Tip pre náročných: Výstup môžete začať už na Štrbskom plese, odkiaľ po červenej značke dorazíte asi za hodinu a pol na Popradské pleso.

Chata pri Zelenom plese – „Brnčalka“ (1 551 m.n.m.)

Prevedieme vás aj turistickým chodníkom z Bielej Vody cez Tatranské Matliare, ku ktorým sa dostaneme asi o polhodinu po modrej značke. Následne po ďalších približne 30 minútach prídeme do oblasti Šalviový prameň, odkiaľ pokračujeme po modrej smerom k Bielym plesámKopskému sedlu. Potom sa napojíme na zelenú značku, odkiaľ smerujeme k Malej Svišťovke. Odtiaľ nás čaká ešte približne 90-minútový úsek k Chate pod Zeleným plesom. Tu sa naskytnú veľkolepé výhľady na Jastrabiu vežu, Kolový štít, stenu Kežmarského štítu či Jahňací štít.

Tip pre náročných: Z Brnčalky vedie turistický chodník na Veľké Biele pleso, odkiaľ môžete prejsť až k Chate Plesnivec, kde sa dá prespať a na druhý deň pokračovať.

Foto: Depositphotos

Milos Monka

Najkrajšia turistika v Tatrách

… rozhodne nie je len jedna. Predstavíme vám čarovné miesta, nachádzajúce sa na turistickej trase naprieč Belianskymi Tatrami.
Turistika ku chate Plesnivec z Tatranskej kotliny cez Dolinu siedmich prameňov je pomerne jednoduchá, nemusíte sa jej obávať, aj keď možno nie ste až tak skúsený turista. Začíname cestou autobusom na zastávku Kežmarské Žľaby z tohto bodu pokračujeme po modrej a je na vás, či svoje stúpanie smerom k chate začnete na Čiernej vode (žltá) alebo o 15 minút ďalej na Šumivom prameni (zelená). Môj tip: Keď je možnosť, prejdem obe trasy. Jednu cestou tam a druhú cestou späť. Z oboch križovatiek vás čaká približne hodinové stúpanie na chatu. Po celý čas budete mať po pravej strane južné steny Belianskych Tatier. Samotná chata leží pod majestátnym Bujačím vrchom.

Ak si poviete, že „to nič nebolo“, rozhodne pokračujte ďalej po zelenej dolinou Predné Meďodoly (kde sa v minulosti ťažila meď) až k Veľkému Bielemu plesu, ktoré je posledným bodom magistrály a v plnej kráse ju uzatvára. Ak sa rozhodnete pokračovať k plesu, pripravte sa na ďalšie stúpanie po zelenej, asi 90 minút. Vaša snaha bude odmenená horou výhľadov – doslova, napríklad na Predné Jatky či Beliansku kopu.

Celá turistická trasa ponúka  množstvo dychberúcich pohľadov. Až vo veľkolepej nádhere a tichu hôr človeku kdesi znie: „Slovensko moje, Otčina moja“. Pretože to, čo uvidíte je skutočný horský raj, ktorý vás akoby vedie za ruku  svojimi dolinami obklopenými  dokonalými výhľadmi a panorámami. Vďaka prísnym vápencovým a dolomitovým stenám Belianskych Tatier, ktoré dopĺňajú nežné zelené horské lúky bohaté na faunu a flóru, je tu turistika malým alpským zážitkom. Turistický chodník je dostupný celoročne. Samozrejme, v zime odporúčam mať v zálohe mačky, a ako už v Tatrách býva zvykom, dôkladne pozrieť  predpoveď počasia.

Tak čo. Máte už zbalený ruksak?

Foto: Miloš Monka

Panorama of high resolution mountain lake Strbske Pleso in Slovakia, lake in winter scenery

Turistika s deťmi v Tatrách

Ak neviete kam s deťmi, ale viete, že ďalší adrenalínový víkend či týždeň zatvorený doma „už nedáte“, som vaše malé svetielko na konci tunela. Tatry. Ba čo viac! Tatry s deťmi. Vraj nereálne? Áno, to klopkanie po čele bolo počuť až sem… Ale ja vravím, že sa to dá, pretože turistika má mnoho podôb. Možno s vypätím všetkých síl po piatom prebaľovaní, ale úspešne dotlačíte kočík do cieľa na Štrbskom či Popradskom plese. Napriek krásnym výhľadom na hrdé tatranské štíty ste totiž dostatočne blízko civilizácie, a teda v bezpečí pred detskými „shit happens“. V zimnom období odporúčam na Štrbskom plese využiť centrálne parkovisko vyššie do areálu sa odviesť ski busom. Prechádzka okolo plesa je „kočík friendly“, no určite ňou nepohrdnú ani väčšie deti. Popradské pleso ponúka pre kočíkárov peknú asfaltku. Auto zaparkujete na najbližšom parkovisku – pred zastávkou tatranských električiek. Okolo plesa vedie náučný chodník a okrem pohľadu na veľkolepé tatranské štíty si pobyt môžete spríjemniť napríklad návštevou Majláthovej chaty

Ak sa rozhodnete pre dlhšiu turistiku a máte dieťa, ktoré môžete niesť v nosiči, aj v zimnom období sa dá prepojiť Popradské a Štrbské pleso príjemnou túrou. K rázcestiu Trigan po zelenej, odtiaľ po červenej až k bývalému liečebnému domu Helios, a ste v cieli. Malého prieskumníka v nosiči bez problémov odnesiete trebárs na Hrebienok a odtiaľ na Rainerku. Odpoveď na väčšinu zvedavých otázok ponúka náučný chodník. Akurát si musíte vymyslieť, prečo si domov nemôžete zobrať TÚ líšku. Záchytné parkovisko je v Starom Smokovci a na Hrebienok premáva pozemná lanovka. 

Hrebienka na Rainerovu chatu je to približne 40 minút po červenej, bezbariérovým chodníkom. V zime je túra samozrejme náročnejšia, takže ak beriete kočík, treba s tým rátať. Puberťák odlepil zrak od displeja a zistil, že je v Bachledke? Ou yes! Bod pre teba mama, toto bude na jeho instagrame vyzerať cool. Priamo pri lanovke sú dve parkoviská. V zime turistické chodníky vedúce cez les nie sú upravované a stredisko tiež neponúka bezbariérovosť. Takže tento výlet je skôr pre rodiny s väčšími deťmi, respektíve deťmi, ktoré vydržia minimálne v nosiči. Treba tiež rátať s tým, že sa tu zdržíte minimálne jednu až dve hodiny. Tatranská Lomnica je takisto peknou destináciou na zimnú prechádzku. 

Poľahky tu zaparkujete a lanovkou sa vyveziete až na Skalnaté pleso. Garantujem, že večné frflanie o boľavých nožičkách ustane, keď bude z výšky vidno kamzíka, ktorý sa vracia z Lomnického štítu. Na Skalnaté pleso však kočík nedostanete. Aj toto je turistika pre väčších drobcov. Môžete zobrať lopár či boby a cestou späť si užiť pravú tatranskú zimu. Tatry sú nie nadarmo hory zážitkov, ktoré rady privítajú každú výpravu. O to viac malých horo-milov a horo-milky. Tak hor sa na výlet, rodičia! 🙂

Foto: Depositphotos

Vladimír Kudrák

Jednoduchá túra – Skalnaté pleso

Vysokohorské jazero Skalnaté pleso sa nachádza v oblasti Skalnatej doliny, pod južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Vedeli ste, že už od prvej polovice 20. storočia má toto horské pleso premenlivú hladinu a niekedy vysychá? Môže za to okrem klimatických a hydrologických faktorov aj ľudská činnosť.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Kudrák

Jaroslav Lepiš1

Turistika s deťmi – Ťatliakovo jazero

Nepatrí medzi najväčšie, najhlbšie už vôbec nie, napriek tomu je Ťatliakovo jazero v Západných Tatrách medzi návštevníkmi hôr veľmi obľúbené. Určite je to tým, že je dostupné po viacerých turisticky značených chodníkoch, blízko je aj horská chata, no a výhľady na Roháče považujú mnohí za jedny z najkrajších scenérií u nás.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Lepiš

Ivan Antolik

Starolesnianske pleso

Vedeli ste, že Starolesnianske pleso v hornej časti Veľkej Studenej doliny nemá žiadny viditeľný prítok ani odtok? Ak je pekné počasie, môžete si na jeho hladine vychutnať odraz hrebeňa Prostredného hrotu. Južne od jazera sa nachádza vyvýšenina, za ktorou je Sesterské pleso. Na východnej strane pod skalným stupňom pokračuje nižšia časť Veľkej Studenej doliny.

Autor titulnej fotografie: Ivan Antolik

ĽubomírPosluch

Malý Kežmarský štít

Malý Kežmarský štít má na severnej strane 900-metrovú stenu, ktorá je pre horolezcov pojmom. Štít je pomerne ľahko dostupný z juhovýchodu, zato od severu vedie už viac ako sto prvovýstupov, viaceré z nich mali v tatranskom horolezectve veľký význam. Zimné výstupy sú pritom dobrou prípravou na veľké steny vo svete. Popularitu tejto steny zvyšuje aj blízkosť Chaty pri Zelenom plese.

Autor titulnej fotografie: Ľubomír Posluch

Tatiana Dolinská

Baranec

Tretím najvyšším vrchom Západných Tatier je Baranec. Nazývajú ho aj Štít Liptova pre jeho dominanciu nad Liptovskou kotlinou. Na jeho vrchole sa nachádza betónový pilier s vrcholovou schránkou. Z Baranca padá rôznymi smermi viacero žľabov. Najväčší z nich je južný žľab do Trnovskej doliny v oblasti Studničky. Vedeli ste, že tento kopec je považovaný za jedno z najlepších miest poskytujúcich rozhľady do okolia? Nielen v Západných Tatrách, ale v rámci celého Slovenska.

Autor titulnej fotografie: Tatiana Dolinská

Michal Flamík

Jahňací štít

V zime sa na Jahňací štít nedostanete. Vedeli ste však, že názov tohto vrchu je taký istý už takmer 150 rokov? V minulosti sa názvy viacerých tatranských vrcholov často menili, ale Jahňací štít takto volali už členovia Uhorského karpatského spolku v druhej polovici 19. storočia. Názov pravdepodobne nepochádza od mladých oviec, ale mláďat kamzíkov, ktoré pytliaci tiež nazývali jahňatami. Nemecký i maďarský názov tohto kopca sa dá tiež preložiť ako Kamzičí štít.

Autor titulnej fotografie: Michal Flamík

Viktor Juriga

Tatry s deťmi v zime – Starý Smokovec

Vedeli ste, že prvou tatranskou osadou bol Starý Smokovec? O jeho sprístupnenie pre verejnosť sa medzi prvými zaslúžil v 19. storočí hostinský zo Spišskej Soboty Ján Juraj Rainer, ktorý tu s manželkou postavil prvý hostinec a turistické ubytovne. Aj dnes patrí Starý Smokovec medzi najvýznamnejšie strediská cestovného ruchu v Tatrách. Je tu viacero hotelov, tatranské vily, obchody, požičovne. Je aj križovatkou Cesty slobody.

Autor titulnej fotografie: Viktor Juriga