Na tatranských chodníkoch pribúda nový druh turistov - psy

Pribúda fotiek so psami na štítoch. Je to v poriadku?

Viac neprídeme, odkazuje jeden z príspevkov na našej FB stránke. Dôvodom odkazu je hrozba pokuty za psa na turistickom chodníku vo Vysokých Tatrách, kde vodiť psov je zakázané. Čo na to návštevný poriadok a čo ostatní návštevníci veľhôr?

Náš prispievateľ sa pozastavoval na tým, že mu horský strážca nevysvetlil, prečo psy na veľkú časť značených chodníkov v našich veľhorách nesmú, aký je na to dôvod, keďže desať rokov so psom do Tatier chodil a so žiadnym zákazom či jeho kontrolou sa nestretol. Návštevný poriadok študovať už nebude, po príčinách zákazu tiež pátrať nebude a do Tatier už nepríde a radšej zamieri do Álp.

Horského strážcu nazval neohrozeným revízorom a komunikáciu s ním, ktorá podľa neho prebiehala slušne, vyhodnotil, že nie je vo veľhorách vítaným hosťom, preto sa podľa toho zariadi.

Jeho príspevok mal množstvo reakcií.  „Normálnemu človeku by došlo, že psy rušia miestnu faunu, a to i na vôdzke a ešte normálnejší človek by psa na štíty neťahal,“ odkazuje Miroslav Pijak. „Raz je to zakázané a neznalosť neospravedlňuje,“ pridáva sa Michaela Kobzová. „Každý deň porušia zákaz vodenia psov mnohí a ľudia si z toho robia srandu. Ja by som vám pokutu dal,“ konštatuje Radoslav Pitoňák.

Návštevné poriadky národných parkov presne určujú, kam psy môžu
Návštevné poriadky národných parkov presne určujú, kam psy môžu. Autor fotografie: archív AF

„Bohužiaľ, ľudia si za to môžu sami. Nechajú psy behať na voľno, neupracú po nich, vyrušujú zvieratá vo voľnej prírode a na ich správanie doplatia slušní psíčkári. A zbytočná je vyhrážka, že budú chodiť inde. Ak sa aj inde budú správať nevychovane, možno sa aj tam dočkajú podobného zákazu,“ píše Štěpánka Halmová. „Aj ja som párkrát videla ako psy naháňali kamzíky a svište, štekali a otravovali turistov. No je pravda, že horský strážca by mal vedieť poskytnúť aj informácie o dôvode pokuty,“ pridala svoj názor Mirka Gašpieriková.

„Ja psa neberiem už ani na české hory. A vôbec, Česi majú problém dodržiavať pravidlá kdekoľvek, potom máme mať nejakú povesť…,“ zapojil sa do komentárov Jiří Charbulák.

„Ani policajt nemusí vysvetľovať, prečo treba jazdiť deväťdesiatkou, alebo nevojsť do zákazu vjazdu. Proste sú tu normy, ktoré treba dodržiavať bez diskusie,“ zapája sa Radim Tomáš.

„Zabúda sa na základný fakt, že pred zhruba tridsiatimi rokmi v Tatrách platil úplný zákaz vstupu so psom. Ten po vzore TANAP-u prevzali v Poľsku. U nás sa to zmenou legislatívy povolilo a Tatry sa stali jedným obrovským venčoviskom psov. Plus, o exkrementoch no comment. Ľudia tu nechávajú bordel nielen po psoch, ale aj po sebe. Takže, aký údiv!“ necháva sa počuť Monik Alex.

Pes je dobrý spoločník. Aj v Tatrách?
Pes je dobrý spoločník. Aj v Tatrách?. Autor fotografie: archív LK

Výber názorov uzavrime príspevkov Jaroslava Švorca. Hovorí za všetko: „Sám som mal 30 rokov psov, no v Tatrách som s nimi na túre nebol. Prečo zakázané? Tak po prvé: stúpiť na chodníku do psích výkalov nie je príjemné. Na vine nie je pes, ale psovod. Po druhé: ísť po chodníku a odrazu proti vám vybehne povedzme husky alebo vlčiak (psovod 20 metrov za ním), tiež nie je príjemné. Na vine nie je pes, ale psovod. Po tretie: je medzi ľuďmi veľa takých, ktorí sa psov z rôznych príčin boja. A vyhýbať sa im na úzkom chodníku, kde pes ide na centimetre od človeka, tiež nie je pre každého príjemné. Uvedomiť si to má psovod, nie pes. Tvrdenie že „on vám nič neurobí“ obavy nezaženie.“

Diskutér ďalej pokračuje: „Po štvrté: stretnúť na chodníku dvoch navzájom sa bijúcich psov, ktoré sa pustili do seba, tiež nie je vhodným zážitkom. Po piate: vidieť voľne bežiaceho psa, ako naháňa napríklad kamzíka či svišťa, je „zážitok“, o ktorý nik nestojí. Na vine je psovod, nie pes. A po šieste: neviem, či skrvavene labky psov sú zážitkom, po ktorých psy túžia, či ich „výstup“ po strmých skalách je vhodný pre všetky plemená, či psovod vie, čo si jeho pes o tých túrach myslí, či mu to je po vôli a či pri tom netrpí. Nerobme zo psa vysokohorského turistu, keď príroda ho predurčila na niečo iné. Dnes pes, zajtra mačka, pozajtra andulky a časom možno aj akvária s rybičkami? A ešte niečo? Išiel s vami pes aj do kina, beriete ho do práce? Pes v Tatrách je móda posledných rokov – dovtedy problém nebol.“

Pes v Tatrách - je to vždy hrozba pokuty
Pes v Tatrách - je to vždy hrozba pokuty. Autor fotografie: archív Tatranskej informačnej kancelárie

A teraz pár slov z aktuálneho návštevného poriadku TANAP-u. Pohyb domácich miláčikov obmedzuje a je možný iba na vyhradených úsekoch chodníkov a na cestách so spevneným povrchom. So psom podľa týchto noviniek nie je možné vstupovať do vysokohorského prostredia, ani na väčšinu tatranských chát.

„Príkladom trasy, ktorú je možné absolvovať v sprievode psa, sú cesta zo zastávky Tatranskej elektrickej železnice Popradské Pleso na Popradské pleso, cesta z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, či z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu. Sprístupnený je aj chodník po modrej značke na Chatu pod Soliskom, ale využiť je možné aj trasy z Podbanského do Tichej, či Kôprovej doliny,“ spresňuje Správa TANAP-u s tým, že presné znenie tohto obmedzenia a mapy s vyznačenými lokalitami je možné nájsť na: www.tanap.sk/zvierata-v-tanap-e/. Nájsť tam možno aj lokality, na ktorých je vyslovene zakázaný pohyb psov vo vysokotatranskom prostredí.

Na Slavkovskom štíte
Na Slavkovskom štíte. Autor fotografie. archív NH

„Hlavným dôvodom, prečo sme návštevným poriadkom obmedzili pohyb psov v národnom parku, bol ten, že väčšina majiteľov štvornohých miláčikov sa už nevie zmestiť do kože. Správajú sa ku svojim psom s neprimeranou benevolenciou a psy majú pomaly väčšie práva ako voľne divo žijúce zvieratá, ale aj ako ľudia,“ povedala nám v rozhovore zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová.

Dodala, že kedysi pohyb psov v Tatrách neobmedzovali, no dnes ich vidíme už aj na Lomnickom štíte, Gerlachu, Kriváni, plašia a naháňajú zver a je ich čoraz viac. Dokonca sa stratia a treba ich hľadať. Ročne sa môže nachádzať na území TANAP-u 25 000 až 30 000 psov.

„Obťažujúce sú aj exkrementy. Hoci majitelia psov majú povinnosť vziať ich sebou, nerobia to. Niet sa čo diviť. Veď, kto by odnášal výkaly svojho psa v batohu z osemhodinovej túry do kontajnera niekde v tatranskej osade?! Okrem toho, že psie exkrementy môžu byť príčinou prenosu chorôb a parazitov na pôvodné zvieratá, znečisťujú vysokohorského prostredie cudzorodými látkami z priemyselne vyrábaných krmív,“ doplnila.

Spomenula tiež, že odkontrolovať obrovské množstvo psov, ktoré sa pohybuje v národnom parku, nie je v silách strážcov TANAP-u. A škody sú evidentné. Preto tie obmedzenia.

Autor titulnej fotografie:  archív TB

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Viac možností na stanovanie majú Nízke Tatry

Dá sa v Tatrách stanovať?

Vo Vysokých Tatrách iba na jednom mieste, v Nízkych Tatrách na viacerých. No stanovanie a bivakovanie má svoje podmienky a každý z národných parkov jeho okolnosti upravuje vo svojom návštevnom poriadku.

Poďme ale po poriadku. Návštevný poriadok Tatranského národného parku uvádza, že stanovať a bivakovať na jeho území možno iba v lokalite Táborisko pod Vysokou v Bielovodskej doline. Dokument presne upravuje aj obdobie, kedy sa to dá. Ide o čas od 1. júna do 31. októbra a od 15. decembra do 15. apríla nasledujúceho roka, a to len v rámci viac dní trvajúceho skialpinistického alebo horolezeckého prechodu.

V táborisku nie je možné zakladať otvorený ohniskový oheň, použité môžu byť iba kempingové variče.

Táborisko pod Vysokou v Bielovodskej doline
Táborisko pod Vysokou v Bielovodskej doline. Autor fotografie: archív Tatranskej informačnej kancelárie

Iné táborisko sa v návštevnom poriadku TANAP-u neuvádza. No znalci tatranskej turistiky poznajú ešte jedno povolené táborisko. Nachádza sa pred chatovou osadou Bobrovecká Vápenica na podhorí Západných Tatier pred ústim do Jaloveckej doliny, vyhradilo ho Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec. 

Nízke Tatry majú viac možností na táborenie. Turisti ich využívajú hlavne počas prechodu hrebeňovkou pohoria. Majú až osem možností. Tu sú:

  1. Predné sedlo – modrá turisticky značená trasa (TZT), 2610
  2. V sedle Andrejcová pri útulni – červená TZT 0801
  3. Sedlo Priehyba – červená TZT 0801
  4. Sedlo Ramža pri útulni – červená TZT 0801
  5. Sedlo Čertovica (pod chatou HZS alebo za objektom motorestu Čertovica)
  6. Ďurková v prípade naplnenia kapacity útulne – modrá TZT 2639, zelená TZT 5609
  7. Osada Magurka pri turistickej chate na Panskej lúke
  8. Hiadeľské sedlo – červená TZT 0801

Všetky oficiálne táboriská majú, samozrejme, svoj prevádzkový poriadok. Ak si v nich potrebujete rozložiť stan, treba sa s ním oboznámiť.

Autor titulnej fotografie:  Mirka Lulkovičová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Krásu Tatier objavili už aj turisti z Blízkeho východu.

Krásu Tatier objavili už aj Arabi

Na poľskej strane Tatier pribúdajú návštevníci z Blízkeho východu, slovenskú časť opäť objavujú maďarskí turisti. Svedčia o tom štatistiky z tohto i predchádzajúcich rokov.

Dopravná značka oznamujúca, že do Zakopaného je to ešte päť kilometrov a hneď za ňou banner s reklamou na reštauráciu v arabčine aj s QR kódom s ďalšími informáciami. To môžete vidieť na fotografii poľského portálu Notes form Polland, ktorý informuje, že stredisko Zakopane sa v ostatných rokoch stalo obľúbenou destináciou pre arabských návštevníkov.

Turisti z arabských krajín objavujú hory
Podľa najznámejších poľských novín Gazeta Wyborcza tvorili návštevníci z Blízkeho východu minulý rok najpočetnejšiu skupinu zahraničných turistov v poľských Tatrách. Tento rok predpokladajú, že by malo pricestovať z arabských krajín okolo 15 % návštevníkov. Ide hlavne o štáty ako Bahrajn, Spojené arabské emiráty či Katar.

Turisti z nich míňajú v priemere viac ako poľskí či iní európski návštevníci, preto sú v Zakopanom a okolí okrem iných aj nápisy propagujúce reštaurácie a iné podniky v arabčine. Podľa Tatranskej obchodnej komory majú tento rok o 20 % viac rezervácií z Blízkeho východu ako v uplynulej sezóne. Títo turisti pomáhajú vykryť dieru po ruských a bieloruských návštevníkoch.

Do Tatier sa vracajú Maďari
Táto štatistika sa už niekoľko rokov potvrdzuje na našej strane veľhôr. Podľa výsledkov návštevnosti a štruktúry ubytovaných návštevníkov sú zástupcovia našich južných susedov už niekoľko sezón na štvrtom mieste hneď za Slovákmi, Čechmi a Poliakmi. Podľa odhadov odborníkov je príčinou návratu Maďarov do našich veľhôr lepšiaca sa kvalita služieb i marketingové aktivity.

Do Tatier to nemajú až tak ďaleko a je to pre nich zážitok, aký doma nezažijú. Reč je samozrejme o tatranských štítoch, ale aj dolinách, horských plesách a výhľadoch na scenériu kopcov či okolitú krajinu desiatky kilometrov ďaleko. Maďarských turistov podľa štatistík v našich veľhorách každý rok pribúda, čo je pozitívny trend, ktorý by mohol pokračovať aj v budúcnosti.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Roháče

Nad Tatrami sa bude blýskať a dunieť majú aj hromy

Vyzerá to tak, že Tatry od dnes až do konca víkendu zažijú všetky fázy letného počasia. Dnes môžu nad Tatrami burácať aj hromy, v sobotu má byť zamračené, no nedeľa nám má ukázať slnkom prežiarené končiare. Tomu by mala zodpovedať aj naša turistická výbava.

Meteorológovia najmä na piatok varujú v celej oblasti Tatier pred búrkami s intenzívnym dažďom, silným vetrom a krúpami, a to hlavne popoludní. Preto aj Horská záchranná služba upozorňuje na riziká s tým spojené. Vo Vysokých Tatrách sú ešte stále miesta so súvislou snehovou pokrývkou, preto si na turistiku treba zobrať aj kompletnú zimnú výstroj. Hrozí riziko pošmyknutia a úrazu.

Neuplynula ani hrozba ďalšieho zosuvu turistického chodníka z Hrebienka k Rainerovej chate. Preto je uzatvorený, obchádzka vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty a vodopádov Studeného potoka.

Pre Západné Tatry platí upozornenie, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou (množstvo popadaných stromov a zarastený krami). Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

A k Nízkym Tatrám sa vzťahuje upozornenie, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Ivan Navihh

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Peter Zemčák v kabíne lanovky smerujúcej zo Starého Smokovca na Hrebienok

Neverili by ste, čo všetko môže zažiť lanovkár

Najskôr poďakovanie. Naše podcasty, ktoré učia láske k horám, a to nielen deti, uspeli v ankete Podcast roku 2024. Dostali sa medzi top dvadsiatku najlepších na Slovensku, a to aj vďaka vám, ktorí ste ich tvorcov podporili v hlasovaní.

Snažíme sa vám stále ponúkať zaujímavé témy a hovoriť o zaujímavých ľuďoch. Hlavnou postavou najnovšieho z dielov podcastov, ktoré poznáte pod hlavičkou S batohom cez hory, je Peter Zemčák, ktorý má pod palcom prevádzku pozemnej lanovky zo Starého Smokovca na Hrebienok. Neverili by ste, čo všetko môže taký lanovkár, ako sa jeho profesii ľudovo hovorí, zažiť.

Sprevádzal napríklad vozeň, v ktorom sa na návštevu Hrebienka viezla anglická kráľovná Alžbeta II., každý deň ho víta iný pohľad na končiare Tatier a panorámu Popradu či Svitu a každý deň mu môže priniesť aj úplne nové a nečakané veci súvisiace s prevádzkou lanovky. Musí sa totiž starať o jej bezchybný stav a bezpečnosť cestujúcich.

Tí mu občas spestria dni svojimi inovatívnymi pohľadmi na to, čo ten-ktorý lístok, ktorý si kúpili, môže zabezpečiť, alebo nie. Lebo možností, ako využiť lanovku a služby, ktoré ponúka jej zázemie, je veľmi široké. A to ešte nespomíname zážitky so zvieratami a aj s medveďom, ktorému sa takmer podarilo vstúpiť do vestibulu lanovky. Asi si chcel zacestovať inak ako po svojich…

Neprezradíme ale všetko. Viac sa už dozviete v spomínaných podcastoch. Tie sa začali nahrávať v júli 2021 a ich témami boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov.

Teraz sa venujú tatranským povolaniam a k nim patrí i lanovkár. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiatštyri dielov, podcast o tom, čím je zaujímavé a prečo je dôležité povolanie lanovkára, je šesťdesiaty.

Autor titulnej fotografie:  archív PZ

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Turistovi po páde už záchranári nemohli pomôcť

V Západných Tatrách našli bezvládne telo turistu

Turista spadol z červeného turisticky značeného chodníka, ktorý vedie z vrcholu Ostrého Roháča západnou stenou do Smutnej doliny. Keď ho našli, nejavil známky života.

Ešte včera – 25. júna na Operačné stredisko Horskej záchrannej služby nahlásila skupina Poliakov, že videli vypadnúť turistu  z červeného TZCH, vedúceho z vrcholu Ostrého Roháča západnou stenou do Smutnej doliny.

Ihneď sa začala záchranárska akcia. Horskí záchranári o súčinnosť požiadali posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu a súčasne na miesto vyrazili pozemne záchranári z Oblastného strediska Západné Tatry. Pátrali podľa popisu svedkov v žľaboch západnej orientácie.

Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, po príchode na miesto nešťastia záchranári spozorovali pádom zakliesnenú osobu v približne šesť metrov hlbokej trhline medzi roztápajúcim sa snehom a skalným podložím. Muž nejavil známky života, konštatovalo sa, že pri páde utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. Jeho telo bolo vyprostené za pomoci lanovej techniky.

Po vykonaní všetkých potrebných úkonov boli pozostatky nebohého pozemne transportované a odovzdané obhliadajúcemu lekárovi a PZ SR.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Spomienka na tragédiu pod Nanga Parbatom

Smutné výročia: Dvoch horolezcov zabili teroristi, záchranárov o život pripravil pád vrtuľníka

Milovali Tatry. No ich mená sa zapísali do smutnej štatistiky zbytočných úmrtí. Včera sme si pripomenuli výročie najväčšej tragédie horskej služby – pádu vrtuľníka v Mlynickej doline a dnes je tomu jedenásť rokov, čo na Slovensko dorazila smutná správa o potvrdení totožnosti Slovákov po teroristickom útoku pod Nanga Parbatom.

Dnes je tomu jedenásť rokov, čo agentúry vydali správu o potvrdení totožnosti dvoch slovenských horolezcov, ktorí zahynuli v Pakistane po teroristickom útoku. Maličká nádej, že Peter Šperka a Anton Dobeš by mohli prežiť, sa rozplynula.

Obaja horolezci boli súčasťou ukrajinsko-slovensko-gruzínskej expedície na deviatu najvyššiu horu sveta. V noci z 22. na 23. júna vtrhli do základného tábora, ktorý bol rozložený na úpätí Nanga Parbatu vo výške 4 200 m, teroristi a zabili celkom jedenásť ľudí, z toho desať horolezcov z viacerých krajín sveta.

„Ľudia zomierajú aj v horách, zabijú ich prírodné sily, lavína, stane sa smrteľný úraz, ale nikdy sa nestalo, aby zomreli násilnou smrťou.“ Týmito slovami opísal pre TASR tragédiu publicista a autor literatúry faktu Milan Vranka.

Peter Šperka počas jednej zo záchranárskych akcií v Tatrách
Peter Šperka počas jednej zo záchranárskych akcií v Tatrách. Autor fotografie: archív HZS

Horu, ktorú pre jej ťažkú zdolateľnosť, vnímajú aj najskúsenejší horolezci s veľkým rešpektom, sa v čase útoku snažila pokoriť asi šesťdesiatka horolezcov z devätnástich krajín. Väčšine život zachránil fakt, že sa nachádzali vo výškových táboroch.

Šestnástich teroristov oblečených v uniformách miestnych bezpečnostných síl zaujímali iba cudzinci. Vyvliekli horolezcov zo stanov, spútali ich a vzápätí brutálne postrieľali, uvádza agentúra. Boli medzi nimi aj slovenskí horolezci a horskí záchranári Anton Dobeš a Peter Šperka. „Ľudia, ktorí iným zachraňovali v horách životy, prišli krutým spôsobom o tie svoje,“ so smútkom konštatuje agentúrna správa.

Už v októbri 2013 pribudli na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou pri Popradskom plese tabuľky s menami oboch obetí nezmyselnej tragédie. „Smrť v horách je vždy tragédia, teraz je to absurdita. Nenájde sa nik v horolezeckej komunite celého sveta, kto by to vedel pochopiť. Boli to horolezci, dobrí ľudia…,“ povedal na margo udalostí pred jedenástimi rokmi pre sport.sk najlepší slovenský horolezec Peter Hámor.

Anton Dobeš a Peter Šperka plánovali v rámci medzinárodnej expedície výstup na Nanga Parbat Kinshoferovou cestou. Okrem prídavného kyslíka chceli vynechať aj výškových nosičov, uviedol spomínaný portál. Dobre sa poznali, stretávali sa v Tatrách, spolu stáli na najvyššom vrchole Južnej Ameriky Aconcague (6 959 m), ale aj na šiestom najvyššom vrchole sveta, ktorým je Čho Oju (8 201 m). Kamarátom horolezcom i horským záchranárom, ako sa vyjadrili pri vlaňajšom desiatom výročí tragédie, veľmi chýbajú.

Anton Dobeš
Anton Dobeš. Autor fotografie: Lidé a hory

Včera – 25. júna uplynulo 45 rokov od tragického pádu vrtuľníka Mi-8 v Mlynickej doline. Zahynulo pri nej päť horských záchranárov a dvaja členovia posádky. Bola to najväčšia tragédia našich horských záchranárov.

Vrtuľník Letky ministerstva vnútra letel v pondelok 25. júna 1979  krátko po poludní na pomoc nemeckej turistke smerom do Mlynickej doliny k Capiemu plesu, pri pristávacom manévri prišli o život záchranári Štefan Estočko (25), Martin Hudák (33), Pavol Húska (35), Bernard Jamnický (36), pilot Vladimír Bačák (49) a palubný mechanik Václav Dvořák (42). Na následky nehody  o týždeň po nej zomrel v nemocnici horolezec Milan Kriššák (35).

Pár desiatok hodín pred nehodou sa Milan Kriššák vrátil z expedície v Himalájach – na nepálsku Jannu (7 710 m), ktorú vtedy pre zlé počasie horolezci nezdolali. „Stalo sa tak až o dva roky neskôr, práve na počesť tragicky zosnulých kolegov,“ spomína pre SME významná osobnosť československého expedičného horolezectva Ivan Gálfy.

Paradoxom nehody v Mlynickej doline bolo, že zranenej turistke Ingeborg Lehmanovej, ktorá na snehovom poli urobila chybný krok, napokon pomohli priatelia a krivkajúc sama zišla do doliny. Záchranárov vôbec nemusela volať. V týždňoch po nehode sa na Slovensku veľa hovorilo o zneužívaní záchranárskych akcií. 

Tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka, ktorý vybuchol vo výške približne 1 953 metrov n. m. Memoriálne dielo vytvoril akademický sochár Arpád Račko. Zvolil motív prelomenej tabule a symbol zlomenej vrtule.

Spomienka na záchranárov a posádku, ktorí zahynuli v Mlynickej doline

Druhý pilot Svatopluk Nitsch a Ladislav Tatko Janiga z Horskej služby  sa o smrti svojich kamarátov dozvedeli až o niekoľko týždňov. Po nehode boli dlho v bezvedomí, s poraneniami hlavy a početných zlomením sa liečili v košickej nemocnici v Šaci. „Stihli sme si povedať medzi sebou – Ahoj. Keď pozeráte smrti do očí, ste úplne pokojní,“ spomínal pri jednom z okrúhlych výročí tatranskej tragédie pre TV Joj Svatopluk Nitsch. Na viac nebol čas.

Zmenené prúdenie vzduchu udrelo stroj o skalu a ten sa rútil asi 150 metrov dolu. Potom nastalo ticho. „Keď som sa prebral, videl som, že neďaleko planie vrtuľník. Potom prišli záchranári. Ladislav Tatko Janiga si z nehody nepamätá nič. Obaja sa po vyliečení vrátili k svojim povolaniam – Svätopluk lietal, Tatko sa stal záchranárskou legendou.  

Autor titulnej fotografie:  archív Markíza

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Počet kamzíkov v Tatrách neprekročil tisícku

Vieme, koľko kamzíčat behá po Tatrách

Kamzíčia inventúra sa tohto roku na našej a poľskej strane Tatier uskutočnila skôr ako po minulé roky. Hoci výsledné číslo neprekročilo tisícku, potešili počty tohtoročných mláďat.

Do terénu na jarné sčítanie kamzíkov vyrazilo 120 ľudí, väčšinou išlo o zamestnancov Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici, ktorá túto akciu zastrešuje, ale aj dobrovoľníkov, pre ktorých je počítanie tohto symbolu Tatier súčasťou ich každoročnej iniciatívy.

Ako uviedol TANAP, počas tohtoročného jarného sčítania zaregistrovali v chránenom území národného parku na Slovensku a v Poľsku spolu 793 kamzíkov. „Kým na slovenskej strane Tatier narátali 589 kamzíkov, v susednom Poľsku zaznamenali 204 jedincov,“ citujeme zo správy s tým, že ide približne o rovnaké počty ako vlani, keď na oboch stranách národného parku zaevidovali 816 kamzíkov.

Výsledné číslo sa cez tisícku síce neprehuplo, ale zoológov potešili počty tohtoročných mláďat. Na slovenskej strane Tatier ich narátali 56, u severných susedov zaznačili do aplikácie 24 jedincov.

Kamzík tatranský vrchovský - klenot veľhôr
Kamzík tatranský vrchovský - klenot veľhôr. Autor fotografie: Martin Winkler

Aplikácia sa využíva priamo v teréne pri kamzíčej inventúre ako výborná pomôcka. Odpadá tak byrokratická časť vyhodnocovania papierových hárkov, ktorá v minulých rokoch predlžovala čas spracovania a vyhodnocovania početnosti zveri. Aplikácia zároveň prenesie do digitálnej podoby aj mapu výskytu kamzíka a všetky výsledky sú tak okamžite v digitálnej podobe.

Správa TANAP-u bilancuje aj rozhodnutie zorganizovať sčítanie kamzíkov približne o mesiac skôr ako v minulých rokoch.

„Určite sa to oplatilo, ale bolo potrebné vyraziť na úseky veľmi skoro ráno ešte za tmy, aby nás nedobehli hmly, ktoré sa z dolín tlačili už okolo deviatej hodiny. Spokojní nie sme, vždy si želáme, aby kamzíkov bolo čo najviac. Keďže jarné spočítanie sa zameriava predovšetkým na mláďatká, tak ich počty nás potešili, ale uvidíme, aké budú čísla na jeseň, pretože vtedy bývajú presnejšie,“ upresnila zoologička Erika Feriancová.

Sčítanie kamzíkov je výbornou príležitosťou aj na monitorovanie prostredia národného parku a pozorovanie ďalších chránených druhov živočíchov a je tiež zdrojom informácií o zdravotnom stave kamzičej populácie.

Autor titulnej fotografie:  Jozef Antol

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Poľskú turistku sa podarilo zachrániť až na druhý deň

Dráma: Turistka musela núdzovo nocovať na skalách

Tatry zažili minulý víkend drámu. V oblasti severnej steny Vyšnej Baranej strážnice uviazla turistka. Pomôcť sa jej podarilo až po noci, ktorú strávila v skalách.

Ešte v sobotu predpoludním (22. júna) prijala Horská záchranná služba žiadosť o pomoc pre 49-ročnú poľskú turistiku v Čiernej Javorovej doline.

„Uviazla v neschodnom teréne v oblasti severnej steny Vyšnej Baranej strážnice a nebola schopná pokračovať ďalej,“ uvádza portál horských záchranárov. Ihneď o súčinnosť požiadali posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu, ktorá na palubu na heliporte v Starom Smokovci pribrala záchranárov a spoločne smerovali na miesto.

Akciu komplikovalo zlé počasie. Bolo oblačno, búrky, silný vietor a napriek snahe a viacerým pokusom dostať sa ku turistke, sa to záchranárom do zotmenia nepodarilo. Keďže ale žena mala vybavenie na núdzové bivakovanie, dohodli sa s ňou, že prečká noc v horách a záchrannú akciu odložili na nedeľu ráno.  

Poľská turistka bola po noci v skalách schopná zostúpiť za pomoci záchranárov do Starého Smokovca
Poľská turistka bola po noci v skalách schopná zostúpiť za pomoci záchranárov do Starého Smokovca. Autor fotografie: archív HZS

V nedeľu sa záchranári opäť pokúsili do akcie angažovať vrtuľník, dokonca aj z poľskej strany, no počasie leteckú techniku nedovolilo využiť. Preto zo Starého Smokovca skoro ráno vyrazila skupina piatich záchranárov do terénu pozemne.

Ženu z exponovaného terénu vyslobodili a v ich sprievode zišla bezpečne do Starého Smokovca, odkiaľ odišla na vlastnú žiadosť samostatne.

Autorka titulnej fotografie:  archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

kviz velke hincovo pleso

Čo viete o Veľkom Hincovom plese?

Je najväčším a najhlbším horským jazerom na slovenskej strane Vysokých Tatier. Jeho návšteva stojí za to, hlavne keď počas jednej túry môžete vidieť aj ďalšie dve tatranské plesá – Štrbské a Popradské, a k tomu množstvo výhľadov na okolité štíty.

Veľké Hincovo pleso sa nachádza v jednom z najvyšších stupňov Mengusovskej doliny – v Hincovej kotline. Najlepšie sa k nemu dostanete zo Štrbského plesa cez Popradské pleso, potom z rázcestia nad Žabím potokom k Hincovmu plesu. Cestu tam dlhú cca 8,5 kilometra s prevýšením 755 metrov by ste mali zvládnuť asi za tri hodiny. Zaujímavou je aj skutočnosť, že do tohto plesa nevteká po povrchu žiaden prítok a vyteká z neho Hincov potok.

velke hincovo pleso

Čo viete o Veľkom Hincovom plese?

Trúfnete si ?

1. Koľko kilogramov odpadu sa podarilo vyzbierať dobrovoľníkom v Tatrách v roku 2024?

2. Poznáš tento vodopád? Ide o sériu menších vodopádov, ktoré vznikli v skalnatom koryte medzi Rainerovou a Bilíkovou chatou v oblasti medzi Hrebienkom a Starým Smokovcom.

Vodopády studeného potoka

3. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v južnej časti Vysokých Tatier, padá z južnej strany Veľkej Studenej doliny a je viditeľný z Tatranskej magistrály pri Zamkovského chate.

Obrovský vodopád

4. Čo sú podľa vás „graciálne relikty“?

5. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v Mlynickej doline, kam vedie značený turistický chodník zo Štrbského Plesa – voda tu padá cez skalný prah z výšky približne 25 metrov.

Vodopád Skok

6. Poznáš tento vodopád? Je považovaný za najvyšší vodopád na Slovensku – nachádza sa v Kôprovej doline a voda tu padá z výšky vyše 80 metrov.

Kmeťov vodopád

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 52%

Koniec

Autor titulnej fotografie: Ľudo Andok