Vierka Handzušová

Symbolický cintorín Pod Ostrvou

Symbolický cintorín Pod Ostrvou blízko Popradského plesa je v zimnom období uzavretý. Vybudovali ho na pamiatku tých, ktorí nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne aj Tatrancov, ktorí zahynuli v horách inde vo svete. Vedeli ste, že propagátorom a realizátorom tejto myšlienky bol už v roku 1936 akademický maliar Otakar Štáfl? Do uskutočnenia myšlienky založiť symbolický cintorín obetiam hôr sa pustil spolu so svojou manželkou a niekoľkými priateľmi. Verejnosti ho odovzdali v roku 1940. Dnes sa o symbolický cintorín starajú Štátne lesy TANAPu.

Autor titulnej fotografie: Vierka Handzušová

Peter Petrus

Lomnické sedlo

Lomnické sedlo vyhľadávajú turisti a v zimnom období lyžiari. Dá sa sem dostať horským chodníkom, ale aj sedačkovou lanovkou zo Skalnatého plesa. Visutú lanovku na Skalnaté pleso uviedli do prevádzky už v roku 1938. Chodník do sedla vytvorili robotníci, ktorí vynášali materiál na stavbu visutej lanovky na Lomnický štít. V roku 1956 sa tu konali lyžiarske preteky s medzinárodnou účasťou, aj keď ešte nebol v prevádzke lyžiarsky vlek. Dnes vás z Tatranskej Lomnice vyvezie 4-miestna kabínková lanovka na medzistanicu Štart a odtiaľ 15-miestna lanovka na Skalnaté pleso.

Autor titulnej fotografie: Zdenko Grac

Peter Pánis

Kôprová dolina

V najzápadnejšej časti Vysokých Tatier, na východ od Podbanského, sa nachádza 11 kilometrov dlhá Kôprová dolina. Nie je známe, kedy vznikol jej názov, ale asi to bolo podľa rastliny zvanej kôprovníček bezobalný, prípadne podľa ložísk kupritu, ktoré tu v stredoveku ťažili a ô pridali do názvu neskôr. Baníkom sa tu v minulosti veľmi nedarilo, a tak dolinu koncom 18. storočia opustili. Nechali ju pastierom, ktorí sem vyháňali nielen ovce, ale aj kone. Dnes je tu viacero turistických chodníkov, ktoré vás privedú k plesám, vodopádom, divokým riekam, ale aj k skalným útvarom, na ktoré sa nedá vynadívať.

Autor titulnej fotografie: Peter Pánis

Dáša Vicianová Bartová

Lomnický štít

Lomnický štít patrí k našim najznámejším štítom. Je to druhý najvyšší vrch Vysokých Tatier a dostupný je len lanovkou zo Skalnatého plesa. Vedeli ste, že prvý sa na jeho vrchol pravdepodobne dostal kežmarský obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry? Bolo to niekedy v druhej polovici 18. storočia a nešlo mu o turistiku, ale o hľadanie zlata či iných pokladov. V tej dobe ešte tento štít nevolali Lomnický, volali ho „Najvyššie kežmarské bralo“ alebo „Najvyšší kežmarský štít“. Dnes tu nájdete aj najvyššie položené observatórium na Slovensku, ale aj televízny vysielač.

Autor titulnej fotografie: Dáša Vicianová Bartová

Dana Dubcova Nemcokova

Ďumbier

Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier. V minulosti sa na jeho svahoch ťažila železná ruda i zlato, pozostatky tejto činnosti môžete vidieť takmer vo všetkých jeho údoliach. Tento vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý sa práve na jeho masíve rozdvojuje. Jedna časť smeruje východne a končí mohutnou Štiavnicou. Juhovýchodné krídlo vedie cez Králičku do sedla Čertovica a pokračuje Kráľovohorskými Tatrami. Na sever ide rázsocha Ludárovej hole. Na vrchole je drevený dvojkríž, známa je aj Chata M. R. Štefánika.

Autor titulnej fotografie: Dana Dubcova Nemcokova

Ala Šulíková

Ždiar

V druhej polovici 20. storočia, hlavne v 70. a 80. rokoch, bola obec Ždiar jednou z najväčších turistických destinácií v Tatrách. V letnej sezóne tu bolo ubytovaných aj okolo 3-tisíc hostí. Počty turistov potom výrazne znížilo uzavretie chodníkov v Belianskych Tatrách. Dnes je najnavštevovanejšou Bachledova dolina s rôznymi atrakciami a lyžiarskym vlekom. Ak ste milovníkmi tradičnej ľudovej architektúry, pozrite sa do častí obce Antošovský vrch a Blaščatská dolina.

Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková

Vicktor Belicak

TANAP

Najstarším národným parkom na Slovensku je Tatranský národný park (TANAP). Vznikol v roku 1949, o päť rokov neskôr sa spojil s národným parkom na poľskej strane. Od roku 1993 sú slovenský a poľský národný park spolu súčasťou biosférickej rezervácie UNESCO. Na území TANAPu sú chránené hlavne horské a vysokohorské rastliny – kosodrevina či plesnivec alpínsky, zo zvierat tu žijú orol skalný, kamzík vrchovský, medveď hnedý alebo známy svišť tatranský. Turisti a návštevníci Tatier najčastejšie navštevujú Štrbské a Popradské pleso. Turistické chodníky vo vysokohorskom prostredí TANAPu sú teraz kvôli bezpečnosti uzavreté.

Autor titulnej fotografie: Vicktor Belicak

Milan Cehula

Veľké Hincovo pleso

Veľké Hincovo pleso je najväčšie a najhlbšie jazero v Tatrách. Jeho maximálna hĺbka je 53 metrov a povrch je približne 270 dní v roku zamrznutý. Názov tohto plesa môže pochádzať z mena Hinco (Ignác), ktorý tu možno pásol ovce, alebo to mohol byť tajomný trpaslík, ktorý pomáhal baníkom (hincom) pri hľadaní zlata. Mohlo to byť ale aj priezvisko nejakého hľadača vzácneho žltého kovu. Do tohto jazera nevteká žiadny povrchový potok, vyteká z neho Hincov potok, po spojení s Krupou vytvára rieku Poprad.

Autor titulnej fotografie: Milan Cehula

Michał Kasperczyk

Gerlachovský štít

Najvyšším bodom Slovenska je Gerlachovský štít, meria 2655 m. Vedeli ste, že v minulosti nebol považovaný za najvyšší vrch Tatier? Bol ním Lomnický štít, dokonca aj Kriváň. Ani vedci v 19. storočí neurčili správnu výšku tatranských štítov. Gerlach dokonca zaradili až na štvrté miesto. Riaditeľ jelšavskej lesnej správy Ľudovít Greiner urobil v 30. rokoch 19. storočia merania, kde určil, že Gerlachovský štít je najvyšší, verejnosť však túto informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia. Pravdepodobne prvým známym človekom, ktorý sa dostal na jeho vrchol bol učiteľ z Novej Lesnej Ján Still v roku 1834, sprevádzalo ho niekoľko členov rodiny i horský vodca. Aj dnes sa dostanete na náš najvyšší vrch len v sprievode horského vodcu, ale musíte si počkať do budúceho roka, kým sa otvoria vysokohorské chodníky.

Autor titulnej fotografie: Michał Kasperczyk

67366716_10206035462442306_4453150623684100096_n

Batizovské pleso

Batizovské pleso ležiace nad Tatranskou magistrálou je jediným väčším plesom v Batizovskej doline. Hlboké je najviac 8 metrov, niekomu môže dokonca pripomínať maličké Jadranské more. Očarujúce je nielen okolité prostredie, ale aj krištáľovo čistá vodná hladina, v ktorej sa odrážajú okolité štíty. Z plesa vyteká Batizovský potok, ktorý tvorí základ neďalekých vodopádov. Ak by sme chceli pátrať po pôvode mena plesa, dostali by sme sa až niekde do 13. storočia, kedy istý Batyza založil pod Tatrami obec, podľa ktorej dostala meno Batizovská dolina a neskôr aj pleso.

Autor titulnej fotografie: Radoslav Garec