Michał Kasperczyk

Končistá

Najvyšším vrcholom na južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách je Končistá. Najvyšší z trojice jej vrcholov sa volá Jármayho stôl. Tento bizarný balvan uvidíte aj z Batizovskej doliny a svojím tvarom pripomína konskú hlavu alebo kováčsku nákovu. Asi preto ho Poliaci volajú Kowadlo. Vedeli ste, že z ľahkej dostupnosti na Končistú si robili posmech horskí vodcovia už začiatkom 20. storočia? Hovorili, že sa dá na ňu vyteperiť aj na zdochýnajúcom koňovi. Výstup na tento vrchol je dovolený len s horským vodcom a len v letnom období.

Autor titulnej fotografie: Michał Kasperczyk

Marek Király

Slavkovský štít

Velickú a Studenú dolinu vo Vysokých Tatrách oddeľuje Slavkovský štít. Vedeli ste, že v roku 1813 sa z jeho vrcholu zrútili mohutné skalné bloky a prúd kameňov, ktorý sa zosypal do Veľkej Studenej doliny? Pozostatky tohto pádu môžete vidieť dodnes. Aj na základe týchto skutočností sa vedú diskusie o tom, že pred spomínaným rokom mohol byť práve Slavkovský štít najvyšším vrchom Tatier.

Autor titulnej fotografie:  Marek Király

Rudolf Pradla

Kriváň

Okrem Chaty pod Rysmi sú ostatné tatranské vysokohorské chaty otvorené aj v období zimnej uzávery. Dobrým tipom na zimný výlet je túra na Zbojnícku chatu vo Veľkej studenej doline. Z Hrebienka ste pri nej asi za 3 hodiny. Pred cestou si však určite pozrite predpoveď počasia, aktuálnu situáciu a výstrahy. Svoj výstroj prispôsobte zimným podmienkam, zapíšte sa do knihy vychádzok a túr vo svojom ubytovacom zariadení.

Autor titulnej fotografie:  Rudolf Pradla

marekkiraly

Zbojnícka chata

Okrem Chaty pod Rysmi sú ostatné tatranské vysokohorské chaty otvorené aj v období zimnej uzávery. Dobrým tipom na zimný výlet je túra na Zbojnícku chatu vo Veľkej studenej doline. Z Hrebienka ste pri nej asi za 3 hodiny. Pred cestou si však určite pozrite predpoveď počasia, aktuálnu situáciu a výstrahy. Svoj výstroj prispôsobte zimným podmienkam, zapíšte sa do knihy vychádzok a túr vo svojom ubytovacom zariadení.

Autor titulnej fotografie: Marek Király

Vierka Handzušová

Symbolický cintorín Pod Ostrvou

Symbolický cintorín Pod Ostrvou blízko Popradského plesa je v zimnom období uzavretý. Vybudovali ho na pamiatku tých, ktorí nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne aj Tatrancov, ktorí zahynuli v horách inde vo svete. Vedeli ste, že propagátorom a realizátorom tejto myšlienky bol už v roku 1936 akademický maliar Otakar Štáfl? Do uskutočnenia myšlienky založiť symbolický cintorín obetiam hôr sa pustil spolu so svojou manželkou a niekoľkými priateľmi. Verejnosti ho odovzdali v roku 1940. Dnes sa o symbolický cintorín starajú Štátne lesy TANAPu.

Autor titulnej fotografie: Vierka Handzušová

Peter Petrus

Lomnické sedlo

Lomnické sedlo vyhľadávajú turisti a v zimnom období lyžiari. Dá sa sem dostať horským chodníkom, ale aj sedačkovou lanovkou zo Skalnatého plesa. Visutú lanovku na Skalnaté pleso uviedli do prevádzky už v roku 1938. Chodník do sedla vytvorili robotníci, ktorí vynášali materiál na stavbu visutej lanovky na Lomnický štít. V roku 1956 sa tu konali lyžiarske preteky s medzinárodnou účasťou, aj keď ešte nebol v prevádzke lyžiarsky vlek. Dnes vás z Tatranskej Lomnice vyvezie 4-miestna kabínková lanovka na medzistanicu Štart a odtiaľ 15-miestna lanovka na Skalnaté pleso.

Autor titulnej fotografie: Zdenko Grac

Peter Pánis

Kôprová dolina

V najzápadnejšej časti Vysokých Tatier, na východ od Podbanského, sa nachádza 11 kilometrov dlhá Kôprová dolina. Nie je známe, kedy vznikol jej názov, ale asi to bolo podľa rastliny zvanej kôprovníček bezobalný, prípadne podľa ložísk kupritu, ktoré tu v stredoveku ťažili a ô pridali do názvu neskôr. Baníkom sa tu v minulosti veľmi nedarilo, a tak dolinu koncom 18. storočia opustili. Nechali ju pastierom, ktorí sem vyháňali nielen ovce, ale aj kone. Dnes je tu viacero turistických chodníkov, ktoré vás privedú k plesám, vodopádom, divokým riekam, ale aj k skalným útvarom, na ktoré sa nedá vynadívať.

Autor titulnej fotografie: Peter Pánis

Dáša Vicianová Bartová

Lomnický štít

Lomnický štít patrí k našim najznámejším štítom. Je to druhý najvyšší vrch Vysokých Tatier a dostupný je len lanovkou zo Skalnatého plesa. Vedeli ste, že prvý sa na jeho vrchol pravdepodobne dostal kežmarský obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry? Bolo to niekedy v druhej polovici 18. storočia a nešlo mu o turistiku, ale o hľadanie zlata či iných pokladov. V tej dobe ešte tento štít nevolali Lomnický, volali ho „Najvyššie kežmarské bralo“ alebo „Najvyšší kežmarský štít“. Dnes tu nájdete aj najvyššie položené observatórium na Slovensku, ale aj televízny vysielač.

Autor titulnej fotografie: Dáša Vicianová Bartová

Dana Dubcova Nemcokova

Ďumbier

Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier. V minulosti sa na jeho svahoch ťažila železná ruda i zlato, pozostatky tejto činnosti môžete vidieť takmer vo všetkých jeho údoliach. Tento vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý sa práve na jeho masíve rozdvojuje. Jedna časť smeruje východne a končí mohutnou Štiavnicou. Juhovýchodné krídlo vedie cez Králičku do sedla Čertovica a pokračuje Kráľovohorskými Tatrami. Na sever ide rázsocha Ludárovej hole. Na vrchole je drevený dvojkríž, známa je aj Chata M. R. Štefánika.

Autor titulnej fotografie: Dana Dubcova Nemcokova

Ala Šulíková

Ždiar

V druhej polovici 20. storočia, hlavne v 70. a 80. rokoch, bola obec Ždiar jednou z najväčších turistických destinácií v Tatrách. V letnej sezóne tu bolo ubytovaných aj okolo 3-tisíc hostí. Počty turistov potom výrazne znížilo uzavretie chodníkov v Belianskych Tatrách. Dnes je najnavštevovanejšou Bachledova dolina s rôznymi atrakciami a lyžiarskym vlekom. Ak ste milovníkmi tradičnej ľudovej architektúry, pozrite sa do častí obce Antošovský vrch a Blaščatská dolina.

Autor titulnej fotografie: Ala Šulíková