Deti v Tatrách

S deťmi na hory? Pravdaže! Povieme vám, od akého veku a kam

Zima vstupuje do svojho finále, prichádzajú jarné prázdniny a s nimi otázka: Kam s deťmi? Na hory predsa? – odpovie veľa rodičov. Časť z nich má ale pochybnosti. Kam, aké trasy vybrať a od akého veku dieťaťa sú vhodné? Máme odpovede.

Najskôr si odpovedzme na to, či sú práve jarné prázdniny vhodné na prvé kontakty dieťaťa s turistikou. Áno, ak je na to zvyknuté a rodičia ho do hôr berú pravidelne a vedia odhadnúť riziká počasia, potrebu dobrej výstroje a kondíciu svojho potomka.

Zvážiť to treba v situácii, keď dieťa nie je zvyknuté na túry, je malé, nezvládne ľad, sneh či dážď a nemá so zimnou turistikou žiadne skúsenosti.

Deti sa túram prispôsobia, treba ich motivovať
Deti sa túram prispôsobia, no treba ich motivovať. Autor fotografie: Outdoormamas

No jednoznačné – nie neplatí. Vždy je to na rodičoch, ich zodpovednosti. Deti treba na pobyt v horách zvykať za každých okolností a možno by sme boli prekvapení, čo všetko naše dieťa zvládne. Skúsenosti rodičov na túto tému sa skoncentrovali aj v našej facebookovej skupine Vysoké Tatry.

Juraj Kúdela napríklad tvrdí, že jeho štvorročný drobec zvládol okrem iných aj Roháčske plesá, Katarína Králiková Vatajová pochválila svoju 3,5-ročnú dcéru, ktorá po vlastných zdolala cestu na Zbojnícku chatu a späť. Michaela Adamovičová pochválila svoje dieťa, ktoré od štyroch rokov chodí na túry po vlastných, ale podľa nej je dôležité, že dieťa treba motivovať, nasilu to nemá význam.

Popradské pleso
Popradské pleso je tip na začiatočnícku turistiku detí. Autor fotografie: Norbert Bojda

Martina Pokopcová publikovala svoju skúsenosť, že dieťa treba zaťažovať postupne. Jej dieťa chodí na túry od troch rokov, prvé boli na Jamské pleso, Zámku, Popradské pleso… A potom každý rok bolo túr viac a viac a náročnejších. Natália Belujská k téme dodáva, že vždy je to individuálne a radí na začiatok zobrať dieťa na Hrebienok – pešo popri trati.

„Je to ľahúčka minitúra, dieťa a otestuje, vy viete, či to zvláda a či mu možno naložiť aj viac a hore sa dá rozhodnúť, či cesta späť bude po svojich alebo lanovkou.“ Podľa nej je radosť z prechádzky vždy základ. A potom deti zvládnu viac. Jana Soporská napríklad dodáva, že jej 5-ročná dcéra vyšla na Ostrvu.

S Hrebienkom nič nepokazíte
S Hrebienkom a detskými turistami nič nepokazíte. Autor fotografie: Ján Šoltýs

„So synom som začala chodiť do hôr vtedy, keď mal poldruha roka,“ píše Martina Dideková. „Chvíľu nosič, chvíľu po svojich. V troch rokoch vyšiel na Hrebienok, Skalnaté pleso, Popradské pleso a iné. Do pätnástich sme prešli všetky značkované trasy v Tatrách. Z tých kopcov sa tešil, je to super strávený čas,“ dodáva.

„Mňa brávali rodičia do hôr od mojich dvoch rokov,“ uvádza Lukáš Blackheart Husák. „Odvtedy nosím v hlave suvenír v podobe jazdy z Tatranskej Lomnice,“ dodal.

„Je to na deťoch,“ pridáva komentár Roman Uhlík. Má dvoch synov. „Starší bol na Žiarskej chate ako trojročný, v piatich si dal okruh okolo Roháčskych plies. Mladšieho turistika neoslovila.“

Žiarska chata.
Žiarska chata - aj to je cieľ turistiky rodičov s deťmi. Autor fotografie: Radomír Bednár

Preto rodičia upozorňujú najmä na to, že sa netreba unáhliť a neprispieť tak k tomu, že dieťa získa k chôdzi v teréne odpor. No nie je to prípad napríklad Jozefa Bárdyho, ktorý sa začal túlať s deťmi od ich štyroch rokov. Dnes majú 31 a 33 a vraj za to otcovi veľmi ďakujú.

Ak sú deti malé, začať treba nosičom. „A potom ho nosiť so sebou iba pre prípad, že prestrelíme vlastné očakávania a vyberieme dlhú túru. No takmer to nebolo treba, vždy sme našli takú prechádzku, ktorú dieťa zvládlo,“ zveruje svoju skúsenosť Peter Kováčik.

Synovia Andrey Feckovej zvládli ako 7- a 9-roční Ostrvu a v pohode denne aj 15 – 20 km v každom ročnom období. „Najradšej majú novoročné výstupy a opekačky v snehu,“ dodáva skúsenosť so zážitkami.

Téryho chata
Téryho chata môže byť cieľom už skúsených detských turistov. Autor fotografie: Peter Kubičár

„So synmi chodíme do hôr od malička. Začali sme Nízkymi Tatrami, už zvládnu aj Téryho chatu,“ uvádza Petra Nejedlá a dodáva, že náročnosť stupňovali postupne. „Dôležité je, aby dieťa bolo zdravé,“ pridal sa do diskusie Ernest Salzer a zdôraznil, že to, koľko detí zvládzu, je otázka dobrej motivácie. „Aj povahy,“ konštatuje Ester Demjanová. „Veľa urobí príklad rodičov.“

A mohli by sme vymenúvať príklady a skúsenosti aj ďalej. No vždy, v každej rodine, pri každom dieťati je to individuálne a svoje robí aj kondícia malého športovca.

Ak ste sa dostatočne neinšpirovali predchádzajúcimi odporúčaniami, kliknite na stránku cezhory.sk a v sekcii Tatry s deťmi nájdete viac tipov na nenáročné túry s deťmi, viaceré sa dajú zvládnuť aj v zime a niektoré aj s kočiarikom.  

Sánkovačka. Spestrenie zimnej turistiky s deťmi
Sánkovačka. Spestrenie zimnej turistiky s deťmi. Autor fotografie: Jana Futejová

Spomenieme napríklad túru na Chatu pod Soliskom, okruh okolo Štrbského plesa, túru na Skalnatú chatu či Žiarsku chatu. Nájdete pri nich aj informácie o dĺžke trasy, trvaní túry, prevýšení, charakteristike terénu, ale aj východzie osady s dopravným prepojením.

Autor titulnej fotografie: Pixabay