Cart is empty 
Skolabovali na svahu a rýchla pomoc im už nepomohla. Pomerne mladí muži zomreli po športovom výkone.
Chceli zrelaxovať, mať dobrý pocit zo športového zážitku a výkonu a nabrať energiu do bežných dní. Pod Chopkom v Nízkych Tatrách ale skolabovali a aj napriek rýchlej pomoci zomreli. Mnohí si kladú otázku, prečo sa stáva, že aj relatívne mladí muži (išlo o 42 a 47-ročných ľudí) odídu pri napohľad bežnej športovej aktivite.
Dve varujúce tragédie
Čo sa stalo? V piatok 27. februára 42-ročný skialpinista vystupoval skialpinistickou trasou vedúcou zo Srdiečka na Kosodresinu, pár metrov pod chatou upadol do bezvedomia a došlo u neho k zástave obehu.
Ihneď na mieste mu začali poskytovať podľa pokynov z tiesňovej linky „155“ laickú kardiopulmonálnu resuscitáciu, ktorá pokračovala aj po nasadení defibrilátora prineseného z chaty. No nepomohla mu ani následná rozšírená resuscitácia horských záchranárov, ktorí na miesto prišli. Vitálne funkcie lyžiara sa nepodarilo obnoviť. Lekár skonštatoval smrť.
O štyri dni neskôr sa na takmer rovnakom mieste odohrala ďalšia tragédia. Na zjazdovke stratil vedomie 47-ročný lyžiar z Čiech. Záchranári boli pri ňom rýchlo, slúžili priamo na tratiach. No lyžiarovi nepomohla ani okamžitá intenzívna resuscitácia. Nepodarilo sa ho zachrániť.
Záťaž by mala mať hranice
Obidve tragédie sú príkladom toho, že mimoriadna športová záťaž sa nemusí týkať iba starších či chorých ľudí. Lekári upozorňujú, že môže postihnúť aj fyzicky aktívnych ľudí.
„Dôvodom môže byť náhla vysoká fyzická záťaž, ktorú ich organizmus neznesie. Napríklad dlhotrvajúca únava v práci, od ktorej si chcú oddýchnuť a vyčistiť si hlavu,“ vysvetľuje primárka Oddelenia urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice v Martine Marika Košteková.
„Nemusia pritom trpieť na nijakú skrytú vadu čo sa týka chorôb srdca, stačí ak neprimerane, bez predchádzajúceho tréningu či postupného zvyšovania záťaže chcú podať nejaký náročný športový výkon,“ dodáva.
Svoje srdce nepoznajú
Inou skupinou príčin náhlych kolapsov v horách môžu byť vrodené či skryté ochorenia, o ktorých rekreační športovci netušia. Napríklad zväčšenie srdcového svalu, čo je všeobecne najčastejšia príčina náhlej smrti športovcov. Alebo závažná porucha rytmu srdca, ktorá sa prejavuje pri vysokej fyzickej záťaži. Ďalej to môže byť zápal srdcového svalu, ktorý vzniká po prekonanej vírusovej infekcii. Nehovoriec o vrodených anomáliách ciev srdca.
„Práve fyzické vypätie vo vysokých nadmorských výškach môže spustiť fatálnu arytmiu,“ konštatuje M. Košteková. „Môže ju vyvolať aj pád z veľkej výšky v náročnom teréne alebo hoci aj zrážka na svahu s iným lyžiarom,“ hovorí. Prízvukuje, že ju môže vyvolať aj studený vzduch, ktorý po náročnom fyzickom výkone a prehriatom organizme športovec náhle vdýchne, alebo aj kombinácia rôznych liekov, ktoré bežne užívame.
Čo robiť, aby radosť zo športu nevystriedal smútok
Ako predísť takýmto situáciám? Tréningom, postupným zaťažovaním organizmu, zdravým životným štýlom a primeraným ľahkým jedlom a pitným režimom pred výjazdom do hôr. Nevyhnutné sú aj preventívne prehliadky.
„Ale nie iba u obvoďákov. Ak sa chceme venovať náročnej fyzickej aktivite, túram či skialpinizmu, je nevyhnutné absolvovať prehliadku u atestovaného telovýchovného lekára,“ zdôrazňuje M. Košteková. „Nemusíme sa cítiť chorí, no je dobre, ak ju absolvujeme.“
Istou formou prevencie sú aj športové hodinky. Ak ich máme a aktívne ich funkcie využívame, upozornia nás včas na to, že prekračujeme svoje fyzické limity.
Autor titulnej fotografie: zdroj ATE
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
