Popradské pleso

Uhádnete odpovede na všetky otázky o obľúbenom Popradskom plese?

Turisticky je to veľmi obľúbená lokalita, určite za to môže nádherný výhľad na okolité štíty, priezračná hladina horského jazera i dve chaty, ktoré sa tu nachádzajú a ponúkajú občerstvenie. Štvrté najväčšie pleso v Tatrách je dostupné celoročne.

Okolo Popradského plesa prechádza náučný turistický chodník, dá sa tu aj posedieť na lavičkách. Rodiny s deťmi (pokojne aj s kočíkmi) a cykloturisti sa sem dostanú zo zastávky tatranskej železnice asfaltovou cestou asi za hodinu a pol. Zo Štrbského plesa by ste to mali zvládnuť za rovnaký čas po červenej značke. V limbovom háji neďaleko plesa sa nachádza pietne miesto – Symbolický cintorín obetiam Vysokých Tatier, ku ktorému vedie žltá značka.

Uhádnete odpovede na všetky otázky o obľúbenom Popradskom plese?

Trúfnete si ?

1. Ktorá z horských chát sa nachádza pri Popradskom plese?

Majlathova chata

2. Koľko hektárov zaberá plocha Popradského plesa?

3.

Chystáš sa toto leto aj ty na Popradské pleso?
popradské pleso corny

4. Aká je teplota vody v Popradskom plese?

5. Ako nazval Popradské pleso polyhistor Matej Bel v 18. storočí?

6.

Túra na Popradské pleso trvá približne hodinu a pol. Ak si hladný alebo máš len chuť na niečo dobré, z koľkých príchutí tyčiniek Corny Big si môžeš vybrať?
tyčinky Corny Big

7.

  1. V ktorej tatranskej doline sa nachádza Popradské pleso?

Your score is

The average score is 45%

Koniec

Autor titulnej fotografie: 

Príjemný víkend v Tatrách s rodinou alebo kamarátmi môže byť dobrým nápadom

Čo môžete zažiť za 24 hodín v Tatrách a okolí?

Príjemný víkend v Tatrách s rodinou alebo kamarátmi môže byť dobrým nápadom, ako si oddýchnuť od bežného pracovného či študijného života.

Vo videu vidíte, čo sme zažili my, poďte to zažiť s nami. V sobotu sme boli na Popradskom plese, v nedeľu spoznávali Kežmarok a Poprad.
Do Vysokých Tatier sme prišli v sobotu dopoludnia. Zaparkovali sme na parkovisku Štrbské pleso, kde sme zaplatili 15 eur za jeden deň. Snažili sme sa rýchlo to pustiť z hlavy a vybrali sa po asfaltke k Popradskému plesu. Príjemná prechádzka lesom nám trvala asi hodinu a pol.

Rodinný výlet na Popradské pleso
Z Chaty pri Popradskom plese sú nádherné výhľady na hladinu jazera a okolité štíty, dá sa tu aj najesť. Všimli sme si, že veľa ľudí sem prišlo práve s cieľom dať si obed. Ide o najnavštevovanejšiu chatu s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách, presne tak to tu aj vyzeralo. Stretli sme aj horolezcov a veľa rodín s deťmi, viacerí sem prišli na bicykli.

Výhľad na mesto a Tatry z veže Kežmarského hradu. Foto: Gabriela Kinčoková.
Výhľad na mesto a Tatry z veže Kežmarského hradu. Foto: Gabriela Kinčoková.

Nesmela chýbať prechádzka okolo Popradského plesa. Chodník lemuje jeho breh až po koniec, kde pokračuje popri potoku vytekajúcemu z plesa. K neďalekému Symbolickému cintorínu sme sa nedostali, pretože sa naň vzťahuje zimná uzávera.

Z Popradského plesa sme sa vrátili späť na Štrbské pleso. Aj tu sme si dali prechádzku okolo jazera, je to už taká klasika. A potom návrat do Tatranskej Lomnice, kde sme spali.

Nedeľa v hrade a múzeu
Posledný deň v týždni sme sa vybrali na „lov pamiatok“. Začali sme na Kežmarskom hrade, kde je naozaj čo pozerať. Mali sme kompletnú prehliadku, zaujala nás hlavne červená miestnosť s množstvom obrazov a prekrásna hradná kaplnka. Z vyhliadky na najvyššom mieste hradu pekne vidieť panorámu Tatier. Na hradnom nádvorí sa prechádzali a oddychovali ľudia, deti behali, užívali si ako-tak pekný deň. Prešli sme sa aj po meste, zaujímavá je kežmarská synagóga i námestie s historickými domami.

Z Kežmarku sme sa presunuli do Popradu. V Podtatranskom múzeu je čo obdivovať, budova a jej okolie prešli rekonštrukciou a je to vidieť. A ozaj, počuli ste už o Kniežati z Popradu? Prirovnávajú ho vraj k Tutanchamónovi, lebo aj jeho hrobka sa našla dobre zachovaná. V Podtatranskom múzeu majú vo viacerých miestnostiach expozíciu venovanú práve tomuto kniežaťu a jeho hrobke, ktorá pochádza zo 4. storočia. Na vlastné oči sme si pozreli drevo z nej staré asi 1600 rokov.

Okrem tejto majú v múzeu aj ďalšiu zaujímavú expozíciu nazvanú Poprad a okolie v zrkadle vekov. Podáva informácie o osídlení mesta a okolia od pravekých čias až po súčasnosť. Tiež je tu veľa zaujímavých kúskov. Napríklad unikátna lebka neandertálskej ženy nájdená v Gánovciach, stará približne 100-tisíc rokov.

Tento článok vznikol vďaka spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom.

Projekcia panorámy Tatier v Podtatranskom múzeu v Poprade. Foto: Gabriela Kinčoková.
Projekcia panorámy Tatier v Podtatranskom múzeu v Poprade. Foto: Gabriela Kinčoková.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Smerom na Popradské pleso

Nedeľná pohoda pri Popradskom plese

Dnešnú letnú nedeľu využilo množstvo návštevníkov Vysokých Tatier na posviatočné preskúšanie kondície s cieľom Popradské pleso. Vybrali sa k nemu pešky, na bicykli i kolobežkách. Urobili dobre.

Tatry sa dnes ukázali v celej kráse. Teplo, pohodička, kamaráti, rodina, rekreačný šport, krásna nedeľa. A pre niektorých možno turisticky premiérová tohto roku. Cieľ, ktorým bolo Popradské pleso, prilákal mnohých, aj sviatočných športovcov.

Cestu k Popradskému plesu si treba vyšliapať
Cestu k Popradskému plesu si treba vyšliapať. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková
Možností na krásne zábery bolo dosť
Možností na krásne zábery bolo dosť. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Deti k nemu smerovali aj na kolobežkách i bicykloch, sprevádzali ich dospelí, míňali turistov, ktorí sa k tomuto známemu centru tatranskej turistiky vybrali peši, a spoločne sa tešili z nádherného dňa. Okolo poludnia bolo okolo plesa množstvo ľudí. A mohli tam vzniknúť aj nádherné fotografie.

Cieľ: Hotel Popradské pleso
Cieľ: Hotel Popradské pleso. Autor fotografie: Gabriela Kinčovová
Výhľady od plesa sú neopakovateľné
Výhľady od plesa sú neopakovateľné. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Mnohých ale prekvapilo, že parkovisko Popradské pleso zdraželo. Parkovné na deň už nestojí desať, ale pätnásť eur. Pamätajte na to pri najbližších plánoch návštevy tejto známej lokality.

Túra na Popradské pleso je plná čarovných zákutí
Túra na Popradské pleso je plná čarovných zákutí. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Autor titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková

Tragédia v Mengusovskej doline

Od obrovskej tragédie vo Vysokých Tatrách uplynulo polstoročie

Od lavínovej tragédie v Mengusovskej doline ubehlo 50 rokov. Foto: archív HZS

Vo Vysokých Tatrách 20. januára 1974 zaznamenali zvýšenú lavínovú aktivitu. Pod snehom sa vtedy vo veľhorách ocitlo dohromady 31 ľudí, štrnásť pád lavín neprežilo. Medzi obeťami boli aj študenti Strednej priemyselnej školy strojníckej z Komárna.

Lavína, ktorá v ten deň padla dvadsať minút pred jedenástou hodinou spod sedla nad Skokom, a ktorej čelo sa zastavilo na prístupovej ceste na Popradské pleso, sa dodnes považuje za najtragickejšiu v histórii Vysokých Tatier. Od jej pádu dnes uplynulo polstoročie. Ako uvádzajú archívne pramene, dĺžka odtrhnutej snehovej masy bola 350 m. Pohybovala sa v dĺžke asi 1,5 km s prevýšením 760 m, prekonala koryto Hincovho potoka a vyrútila sa na protisvah. Tam zasiahla skupinu komárňanských študentov, ktorí boli na lyžiarskom výcviku na Popradskom plese.

Keďže v dňoch pred pádom lavíny bolo zlé počasie, učitelia sa rozhodli krátko pred pádom lavíny výcvik ukončiť skôr a časť študentov s jedným učiteľom už čakala na odchod. O pár minút neskôr sa síce aj oni ocitli pod snehom, ale dokázali sa sami alebo za pomoci kamarátov  vyslobodiť a snažili sa privolať pomoc z chaty pri Popradskom plese. Vedeli, že lavína zasiahla plnou silou ich jedenásť spolužiakov, učiteľa a jeho trinásťročného syna.

Horská služba v Starom Smokovci ihneď rozbehla záchrannú akciu. Ešte pred príchodom záchranárov sa do hľadania zasypaných pustili študenti, učitelia, ale aj zamestnanci chaty a ubytovaní hostia. Prvého zo zasypaných študentov našli po troch hodinách. Ani jemu, ani väčšine ostatných pod mohutným nánosom snehu lavína nedala šancu. Do hľadania nasadili aj psov. Jedného zo študentov našiel lavínový pes Udo so záchranárom Štefanom Závadským päť hodín po páde lavíny. Bol v bezvedomí, ale ešte žil a lekári ho zachránili.  

Pátranie po zasypaných študentoch v ten deň neskoro v noci prerušili, pokračovalo sa na druhý deň už aj za pomoci množstva dobrovoľníkov, zamestnancov podnikov vo Vysokých Tatrách a pridali sa i vojaci. V ďalších dňoch a týždňoch spod snehu vyťahovali bezvládne telá ďalších obetí lavíny v Mengusovskej doline. Poslednú sa podarilo nájsť až 18. mája 1974.

Tragédia v Mengusovskej doline

Pátranie po obetiach najväčšie lavínového nešťastia vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS

Po tejto lavínovej nehode ministerstvo školstva zakázalo organizovať školské lyžiarske kurzy vo vysokohorskom prostredí. Spomínaná lavína totiž nebola jediná, ktorá skončila tragédiou účastníkov takýchto kurzov. Od roku 1956 bolo dovtedy zaznamenaných 5 väčších tragédií so študentskými obeťami.

Čo spôsobilo pád lavíny? Silný vietor a množstvo nového snehu. Ak sa stretnú, stačí málo, napríklad aj zaťaženie a masy snehu sa začnú rútiť nadol. Toto sa stretlo pod sedlom nad Skokom medzi Patriou a Malou Baštou v Mengusovskej doline. Sformovala sa tu veľká doska vetrom naviateho snehu, ktorá sa nestihla s podkladovou vrstvou dostatočne previazať. Deň predtým sa oteplilo, snehová prikrývka zvlhla a oťažela, jej hmotnosť narastala, čo sú podmienky pre uvoľnenie obrovskej masy snehu.

Na veľké, resp. akútne, lavínové nebezpečenstvo na spomínaný deň upozorňovalo aj Stredisko lavínovej prevencie. Vtedy fungovalo viac ako rok a informácie poskytovalo cez rádio, dostali ich aj vysokohorské chaty a lyžiarske strediská a dostali sa aj ku komárňanským organizátorom kurzu. Preto ho predčasne ukončili, no odísť už nestihli.

V ten deň padlo vo Vysokých Tatrách viac lavín, no zostali v tieni tej z Mengusovskej doliny. Pri lavínových nehodách pod Skalnatým plesom a v Malej Studenej doline zahynuli ďalší dvaja ľudia. V Malej Studenej doline prišiel o život horolezec, ktorý ňou schádzal s kamarátom. V Skalnatej doline to bol turista, ktorý sa pridal k zostupujúcim zamestnancom kabínkovej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Pre zlé počasie prerušili jej prevádzku zamestnanci sa rozhodli zostúpiť nadol pešky spolu s dvoma turistami. Päticu zasypala povrchová lavína. Pre jedného osudne, pre štyroch ostatných skončila nehoda zraneniami.  

Viera Legerská

Zdroj: Archív Strediska lavínovej prevencie, Horskej služby TANAP-u a SHMÚ

Porápači vychádzajúci zo Štrbského plesa

Na dne tatranských plies opäť našli aj stavebný odpad

Foto: Správa Tatranského národného parku.

Akcia Čisté vody napísala svoj tridsiaty ročník. Štrbské, Nové Štrbské, Popradské a Velické pleso sa podarilo v piatok 13. októbra odbremeniť od 104 kilogramov odpadu. Potápači nachádzajú aj po dekádach ich každoročného čistenia stavebný odpad i drobné smeti po turistoch.

Do vôd štyroch plies sa dnes zanorilo a bezpečne sa z nich aj vynorilo 56 dobrovoľníkov z radov potápačov, ktorí sa rozhodli pomôcť tatranským plesám a pokúsiť sa z nich dostať čo najviac odpadu. Ráno sa skupina rozdelila na štyri tímy a poobede, po bezpečných ponoroch, mohli organizátori bilancovať.

V Štrbskom plese našlo 29 potápačov spolu 12,8 kíl odpadu. Pre porovnanie, vlani sa tu zanorilo 22 dobrovoľníkov, tí spod hladiny vylovili smeti, ktoré dokopy vážili až 82,5 kilogramov. Najúspešnejší bol tandem zo Žiliny, dvojica na breh priniesla 4,7 kíl odpadkov, medzi ktorými sa našli použité plienky i dámska hygienická vložka, fľaše od šampusu a poháre na víno, obaly zo sladkostí či stavebný odpad. Pre Nové Štrbské pleso sa rozhodli ôsmi potápači a pomohli tak zbaviť jeho vody nepatričností s váhou 5,2 kilogramu, najúspešnejšia dvojica vyniesla jeden a pol kilogramu vrátane dlhej drevenej laty.

Štrnásti potápači odbremenili Popradské pleso od sedemdesiatich kíl odpadu, z toho jednému z nich sa podarilo prispieť až 23 kilogramami. Hmotnosťou prevažoval stavebný odpad, nechýbali obaly od jedla a z dna plesa sa podarilo vytiahnuť dokonca aj dron, ktorý zrejme nabral nesprávny kurz a skončil pod vodou. Oproti minulému roku mala táto lokalita silný záťah, keďže vlani trinásti dobrovoľníci vylovili 16 kíl neporiadku.

Velické pleso dnes ostalo v réžii piatich freediverov, ktorí sa zanárajú bez fliaš a pod hladinou sa spoliehajú na vlastný nádych. Do šestnástich kíl odpadkov zarátali i zhrdzavený krompáč, päťhaliernik z roku 1972 a, samozrejme, nechýbal stavebný odpad. Ako najúspešnejšiu tu zapísali dámu freediverku, ktorej sa podarilo nájsť jedenásť kilogramov smetí.

Výsledné číslo 104 sa takmer vyrovnalo minuloročným 112 kilogramom. Čisté vody za tridsať rokov pomohli odbremeniť tatranské plesá celkovo od 7 315 kíl odpadkov, potápači absolvovali spolu 2001 ponorov. „Aj po troch dekádach čistenia plies sa zdá až neuveriteľné, že ešte stále nachádzame pozostatky stavebného odpadu. Zároveň potápači vylovili už tradične aj drobné smeti ako kelímky, fľaše, konzervy a igelitové vrecúška.

Zarmucujúce je, že v prípade Štrbského plesa našli potápači najviac odpadkov v okolí lavičiek a aj v roku 2023 chodí po národnom parku množstvo ľudí, ktorí dokážu bez mihnutia oka vyhodiť odpad priamo do plesa,“ konštatuje Peter Spitzkopf, koordinátor Čistých vôd a námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá je organizátorom akcie.

Pôvodne mali potápači čistiť i zatopený lom v popradskej Kvetnici, nakoniec však, tak ako vlani, uprednostnili tatranské plesá.

Akcia Čisté vody je súčasťou 38. Medzinárodného festivalu potápačských filmov. Na Štrbskom Plese porota rozhodne aj o Grand Prix, ktorú si vyslúži najlepší film spod vodnej hladiny, diváci spoznajú aj meno TOP fotografa. Zajtrajšok v rámci festivalu prinesie i vyhodnotenie najúspešnejších účastníkov akcie Čisté vody 2023.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku

Potápači pri čistení tatranského plesa

Čisté vody štartujú už svoj tridsiaty ročník

Foto: Správa Tatranského národného parku.

V rámci jubilejných Čistých vôd sa potápači ponorili v piatok 13. októbra do štyroch plies Tatier i do kameňolomu v popradskej Kvetnici. Odpadkov na ich dne nachádzajú čoraz menej, aj po troch dekádach je však čo vyťahovať.

Desiatky dobrovoľníkov v neoprénoch a suchých oblekoch sa hneď zrána rozišli smerom na Popradské, Velické, Štrbské, Nové Štrbské pleso i do popradskej mestskej časti Kvetnica. Týchto mužov i ženy spája spoločná vášeň – potápanie – a najmä chuť priložiť ruku k čistejšej tatranskej prírode. Za ostatné tri desaťročia oni a ich predchodcovia vďaka akcii Čisté vody zbavili svet pod hladinou 7 203 kilogramov odpadkov. Potrebovali na to presne 1 945 ponorov.

„Nás teší v prvom rade to, že smetí v plesách z roka na rok ubúda. Vo Velickom plese nachádzame v poslednom období minimum odpadu. Veríme, že tento pozitívny trend budeme môcť potvrdiť aj po piatkovej akcii,“ vyjadril sa Peter Spitzkopf, koordinátor Čistých vôd a námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Práve Správa TANAP-u zastrešuje Čisté vody, ktoré sú mladšou sestrou Čistých hôr, tieto dve podujatia spolu tvoria tandem prospešných a osvetových akcií s dlhoročnou tradíciou.

Počin Správy TANAP-u si všimli aj tvorcovia programu Voda spieva, ten počas štyroch septembrových nedieľ plnil hlavný vysielací čas v slovenskej verejnoprávnej televízii. Projekt vzdával hold ľuďom, samosprávam a organizáciám, ktoré chránia vzácne bohatstvo našej krajiny – vodu.
Už tradične sú Čisté vody súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov, jeho 38. ročník odštartoval súbežne s Čistými vodami na Štrbskom Plese. Do soboty večera ponúkol festival fotografie a filmy spod vodnej hladiny, spomedzi súťažných snímok porota vyberie filmársky počin, ktorý získa Grand Prix, ako i TOP fotografa.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku

Popradské pleso s odrazom hôr na hladine

TATRY NA 3: Popradské pleso, to je tatranská klasika

Foto: Monika Hrubíková

Túra zo Štrbského na Popradské pleso patrí v našich veľhorách medzi najobľúbenejšie, dá sa povedať, že ide o jednu z tatranských klasík. Je to nenáročná trasa s prevýšením len 270 metrov, ktorá je súčasťou Tatranskej magistrály i náučného chodníka Štrbské pleso – Popradské pleso – Hincovo pleso. Zvládnuť by ju mali aj menej zdatní turisti a deti.

Začíname na parkovisku pri Štrbskom plese. Už prvý smerovník nám ukázal, že pôjdeme celý čas po červenej značke. Pomaly stúpame lesom až na Trigan, po chvíli sa dostávame k smerovníku a pokračujeme ďalej po červenej. Po pár metroch nás tabuľka upozorňuje, že sa nachádzame v lavínovom teréne. Je však leto, a tak to nemusíme riešiť. V zimnom období, ktoré bude v Tatrách čo nevidieť, budeš musieť pri ceste na Popradské pleso zvoliť tú druhú, zelenú cestu.

Ešte chvíľu ideme lesom, a potom sa postupne začínajú objavovať výhľady na okolité štíty a Mengusovskú dolinu. Preto na kamenistom chodníku na úbočí s kosodrevinou nepozeráme už toľko pod nohy, ale aj okolo seba. Po prechode cez Hincov potok sme o chvíľu na rázcestí nad Popradským plesom, čo už je na skok k jazeru. Prechádzame sa okolo a vychutnávame si pohľad na vodnú hladinu a okolité štíty. Nesmie chýbať fotenie, selfíčka, aj nejaké videá.

Popradské pleso dostalo meno podľa rieky Poprad, ktorá cez neho preteká. Je to obľúbené miesto turistov a východiskový bod pre viacero ďalších turistických trás. Napríklad výstup na Rysy, Sliezsky dom, Kôprovský štít či sedlo Ostrvy. Na dosah odtiaľto sú aj známe horolezecké klasiky Volia veža a Žabí kôň. Horolezci často prídu na Chatu pri Popradskom plese, prespia tu, a ráno vyrazia na skaly. Ak budeš mať šťastie, môžeš nejakých stretnúť. Určite však pri Popradskom plese stretneš množstvo turistov, hlavne počas víkendov a sviatkov.

Chodenie po kamenistých tatranských chodníkoch často s výrazným prevýšením je po fyzickej stránke náročné. Ak ťa pri turistike obmedzuje pravidelná bolesť, prípadne máš už dlhšie problémy s dýchaním či krvným tlakom, riešiť to môžeš v najmodernejšej Nemocnici Bory, kde dostaneš bezplatne najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Stačí byť poistencom Dôvery, prípadne sa prepoistiť, čo zaberie pár minút.

Viac informácií o ponuke lekárskych služieb i bezplatnej doprave do Nemocnice Bory nájdeš na TU a TU

Neobyčajným Lesom medzi Plesom a plesom

Neobyčajným Lesom medzi Plesom a plesom

Vo štvrtom pokračovaní podcastovej série S batohom cez hory sa dvojica mladých turistov a milovníkov prírody Vladko a Tánička vybrali spoznávať náučný chodník medzi osadou Štrbské pleso a jazerom Popradské pleso. Jeho názov je Lesom medzi Plesom a plesom, našich mladých podcasterov trochu potrápila jeho výslovnosť, ale vyrovnali sa s tým s úsmevom na tvári.

Ešte predtým, ako vyrazili na cestu, porozprávali sa o najväčšom tatranskom strašiakovi, ktorým je snehová lavína. Aj túto zimu si zobrala v Tatrách niekoľko životov, preto treba o nej vedieť čo najviac. Nepodceňovať snehovú pokrývku a predpoveď počasia ani v jarnom období a nezabúdať na správny lavínový výstroj.

Po tomto úvode sa dvojica rozhovorila o svojej ceste k náučnému chodníku, ktorý je dlhý štyri kilometre a je vhodným tipom na výlet pre rodiny s deťmi. Vladko ako známy knihomoľ ocenil množstvo informácií na 14 informačných tabuliach, vďaka ktorým zažil neobyčajnú hodinu a pol nielen prírodopisu. Hneď z prvej tabule s názvom Les sa prihovára sa dozvedel, aké druhy drevín v ňom rastú. A z ďalšej dôležité informácie o tom, že les nie sú len stromy. Je to bezodpadový systém, a my by sme ho nemali za žiadnych okolností znečisťovať.

Tánička s ním jednoznačne súhlasila, pretože ona je na znečisťovanie prírody zvlášť citlivá. Presvedčila nás o tom už v prvých dieloch novej série podcastov, a inak tomu nebude ani v ďalších. Mladí turisti sa postupne dostali na miesto zvané Trigan. Vladko vysvetlil, že je to balvanovitá moréna, ktorú vytvoril pred mnohými rokmi ľadovec. Vedeli ste, že pred 10-tisíc rokmi vládli Tatrám ľadovce? Napríklad ten v Mlynickej doline bol hrubý až 150 metrov a dlhý asi osem kilometrov. V susednej Mengusovskej doline bol vraj ešte väčší.

Potom, po ceste kamenistým chodníkom niekedy aj vysoko nad dolinou sa museli naši turisti pozerať lepšie pod nohy. Opäť prišla reč na tému nebezpečenstva lavín v Tatrách. Dokonca aj tej, čo pred päťdesiatimi rokmi zasiahla študentov, ktorí boli na lyžiarskom zájazde. Na konci trasy ešte prešli po drevenom mostíku ponad Hlinský potok a boli pri Popradskom plese. Mladých turistov zaujala aj lezecká stienka na rohu horského hotela, pár krokov od Majláthovej chaty.

Poučný, ale aj zaujímavý výlet po Náučnom chodníku zo Štrbského plesa na Popradské môžete absolvovať s Táničkou a Vladkom v podcaste na stránke Cez hory a vo všetkých podcastových aplikáciách.