IMG_2799

S parťákom cez hory – na Chatu pod Rysmi

September a október sú najkrajšími mesiacmi na turistiku. Pre Vysoké Tatry to platí dvojnásobne. Nádherné výhľady sú ešte krajšie, je síce trochu chladnejšie, ale neprekvapia vás typické letné zmeny počasia. Aj preto sme sa rozhodli vyraziť na najvyššie položenú chatu v našich veľhorách.

Treba to stihnúť do konca októbra, lebo potom je Chata pod Rysmi, ako jediná z našich vysokohorských chát, počas zimnej uzávery zatvorená. Nevieme sa dočkať, z Tatranskej elektrickej železnice vystupujeme na zastávke Popradské pleso a napájame sa na modrú značku. Opäť sme vyrazili už pred ôsmou ráno, ide o celodennú túru a netreba zabúdať ani na skorší západ slnka. K Chate pri Popradskom plese ideme po asfaltovej ceste, už tu sme uchvátení nádhernými scenériami okolo horského jazera. Opäť, ktovie už koľký krát?

Opúšťame pleso, mierime k Rázcestiu nad Žabím potokom už po lesnom chodníku s kameňmi. Z modrej značky „presedlávame“ na červenú, stúpanie je prudšie, chodník sa kľukatí. Po ceste si vychutnávame výhľad na Žabie plesá, potom trochu adrenalínu v časti istenej reťazami, kramľami a kovovými roštmi. Konečne vidíme náš cieľ – Chatu pod Rysmi. Je čas vytiahnuť Zlatý bažant Radler 0,0 Tmavý citrón a osviežiť sa. V tejto chvíli sa dokonale hodí. Ako odmena po náročnej práci alebo zvládnutí ťažkej úlohy.

Pozorujeme skupiny turistov, ktorí mieria až na vrchol Rysov, my sme na dnes svoj cieľ splnili. Motáme sa pri chate, fotíme vo veľkom a pomaly sa chystáme na cestu späť. Vedeli ste, že po hrebeni Rysov vedie slovensko-poľská hranica? Ich severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska.

Cestou späť asi po hodine zostupu obdivujeme od Žabích plies výhľad na legendárneho Žabieho koňa. Výstup naň patrí k najnáročnejším túram s množstvom reťazí a nebezpečných úsekov. Vtipkujeme, že niekedy by sme si to mali vyskúšať, ale až niekedy inokedy. Teraz smerujeme nadol k Popradskému plesu a užívame si klesanie, ktoré dokáže preveriť kondíciu tak isto ako stúpanie.

Celodennú túru máme za sebou. Nádherné slnečné septembrové počasie nás nabilo vitamínom D a množstvom pozitívnej energie po príjemnej fyzickej námahe. Jesenný cieľ sme splnili, na ďalšiu z tatranských vysokohorských chát sa môžeme vybrať aj v čase zimnej uzávery.

Eduard Kuro Lipták

Ešte mesiac, a Chata pod Rysmi opäť privíta turistov

Najvyššie položená a zároveň najmladšia vysokohorská chata v Tatrách je počas zimnej uzávery turistických chodníkov zatvorená. Od 15. júna však už budeme môcť pozorovať vrchol Rysov a rozmanitú prírodnú scenériu aj priamo z jej terasy.

Foto: Eduard Kuro Lipták

Uzávera vybraných tatranských chodníkov trvá od začiatku novembra do 14. júna. Príroda a zvieratá sú v tomto období najzraniteľnejšie, preto je dôležité nechať ich v prirodzenom prostredí bez rušivých vplyvov. Je to obdobie kamzíčej ruje, ale aj hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených druhov. Podľa Verejnej vyhlášky Okresného úradu v Prešove z roku 2017 sa Chata pod Rysmi nachádza na chodníku od Rázcestia nad Žabím potokom cez sedlo Váha na vrchol Rysov, a tento je v zimnom období pre turistov uzavretý.

O potrebe chaty na tomto úseku hovorili turistickí nadšenci už koncom 19. storočia. Postaviť sa ju podarilo v roku 1932. Smutnou kapitolou jej histórie je, že chatu niekoľkokrát vážne poškodila lavína, prvý raz už v roku 1947. Pamätný je rok 2000, kedy príval snehu odtrhnutý z Českého štítu chatu zničil. Chatár Viktor Beránek sa spolu s ďalšími nadšencami hneď pustili do rekonštrukcie, aby mohli zabezpečiť letnú prevádzku. Ďalšie lavíny prišli v rokoch 2001 a 2003, ale to už boli pripravené návrhy na umiestnenie novej chaty tak, aby ju lavíny ohrozovali čo najmenej.

Chata pod Rysmi je jednou zo štyroch vysokohorských chát v Tatrách, ktoré zásobujú nosiči. Musia zvládnuť trasu dlhú 4,5 kilometra s prevýšením 750 metrov. Na chrbte majú väčšinou 60 až 90 kilogramov. Rekord drží súčasný chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 vyniesol na chatu náklad vážiaci 122,5 kilogramu.