Liečebňa vo Vyšných Hágoch

Pytliaci najčastejšie lovia veľké šelmy. Aj chráneného medveďa hnedého

Pytliaci podľa odhadov zabijú na Slovensku ročne okolo sto medveďov. Sú prakticky nevypátrateľní a iba zlomok z ich počtu dostane trest.

Fotografie: Polícia SR

Zopakujme si – medveď hnedý je na Slovensku chráneným druhom živočícha európskeho významu, patrí medzi pôvodné druhy domácej fauny. Usmrcovať ho je trestným činom. Napriek tomu sa tak deje.

Dôvody môžu byť rôzne, no je medzi nimi i nenávisť, keďže naša najväčšia šelma si často hľadá potravu v blízkosti ľudských obydlí a vzbudzuje strach. Deje sa tak hlavne v oblastiach vysokého výskytu medveďov, teda v Nízkych či Vysokých Tatrách, Malej i Veľkej Fatre, ale aj v Kremnických vrchoch či v oblasti Poľana.

Inokedy môže byť impulzom pre pytliactvo chuť na dobrodružstvo či potreba adrenalínu. Iba pred pár dňami žilinskí policajti chytili českých pytliakov s usmrtenou medvedicou v kufri auta, o čom informovala Polícia SR na sociálnej sieti. Proti mužom bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov a pytliactvo. Mužom hrozí až päťročný trest za mrežami.

Medvedia polícia

„Odhaduje sa, že na Slovensku padne pytliakom za obeť asi stovka medveďov za rok,“ hovorí Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody SR. „Vieme to podľa toho, koľko preparátori dovezú foriem na medvede. Veď, načo by ich dovážali, keby ich nepotrebovali, však? Keďže u nás je strieľať medvede zakázané,“ doplnil.

Spomenul tiež, že ochranári nachádzajú v hore upytliačené medvede, alebo zvyšky z nich. Pri ich telách sa nájdu aj projektily. „Na dolapenie páchateľov to nestačí. Pytliaci prevažne strieľajú nelegálnymi zbraňami, ktoré nemajú v držbe. Často ide o rôzne upravené zbrane, niektoré dokonca aj z druhej svetovej vojny prispôsobené tak, aby sa ich majiteľ nedal dohľadať,“ skonštatoval J. Slašťan s tým, že ochrancovia prírody a enviropolícia sú pri odhaľovaní pytliactva logicky menej úspešní.  

Štátna ochrana prírody apeluje na efektívne stíhanie trestných činov spojených s pytliactvom. Na svojej stránke vyzýva verejnosť, aby nájdené podozrivé nálezy telesných pozostatkov živočíchov nahlásila na policajnú telefonickú linku 158. Dodajme, že spoločenská hodnota medveďa hnedého je päťtisíc eur, ak sa usmrtený jedinec nájde v chránenom území, spoločenská hodnota sa zvyšuje trojnásobne.

Ak sa pýtate na riešenie problémových medveďov, ktoré sú často príčinou pytliactva, tak v Štátnej ochrane prírody zdôrazňujú, že efekt donesie iba kombinácia odstránenia príčin zmeny správania sa medveďov spolu s identifikáciou a znížením počtu medveďov s už nenávratne zmeneným správaním. Ochranári tento trend zabezpečujú prostredníctvom troch zásahových tímov pre medveďa hnedého, ktoré sú na Slovensku zriadené pre oblasti juh, sever a západ.  

Medvedia polícia
Medveď vo voľnej prírode

Fotoobjektív v medveďom brlohu? Áno, aj toto sa stáva

Predstavte si, že by vám niekto počas prechádzky mestom strčil objektív fotoaparátu do detského kočiarika a z ničoho nič odfotil vaše dieťa. Zrejme by ste pri takomto správaní vyskočili z kože. To isté môže urobiť medvedica, keď si bráni pred brlohom svoje mláďatá.

Isteže, vo svete zvierat neplatí zákon o rodine, ale súdnosť by mala. Divili by ste sa, koľko ľudí je ochotných riskovať svoju kožu iba pre obrázok s medvieďatami, ktoré potom publikujú na sociálnych sieťach.

„Bežnému turistovi také niečo ani nenapadne, no sú ľudia, ktorí cielene na jar vyhľadávajú medvedie brlohy a fotia mláďatá,“ hovorí Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku.

„Pritom, za ostatné roky sa v množstve článkov v médiách či počas stoviek edukatívnych podujatí organizovaných zo strany Štátnej ochrany prírody zdôrazňuje, že k útoku medveďa na človeka dochádza výlučne vtedy, keď medveď pre príliš krátku vzdialenosť nestihne ujsť od človeka, a najmä vtedy, keď si medvedica chráni svoje mláďatá,“ zdôrazňuje.

Slasťan

Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku.

Pochopiteľne, medvedica v takomto prípade nepozná mieru, je odhodlaná brániť svoje potomstvo, lebo blízkosť brloha považuje za svoje výsostné teritórium. Nespratný lovec raritných fotografií tak môže dostať prinajlepšom iba boľavú príučku. No spravidla riskuje život.

„Ľudia, ktorí poznajú hory, vedia, že ak sa majú vyhnúť medveďom, musia robiť nejaký hluk, minimálne rozprávať sa. Vtedy ich medveď zaregistruje a obyčajne sa im vie vyhnúť. No dobrodruhovia, ktorí na jar vyhľadávajú medvedie brlohy a chcú fotografovať mláďatá, sa pohybujú obyčajne potichu, lebo chcú k zveri prísť čo najbližšie. Čiže, robia opak toho, čo sa vyžaduje a zvyšujú riziko, že medvedica na nich zaútočí,“ komentuje správanie sa takých návštevníkov hôr J. Slašťan. 

Dodáva, že ak ľudia nájdu v prírode miesto, ktoré by mohlo byť medvedím brlohom, určite by nemali do neho nazerať, ani hádzať do neho kamene, ale ticho odísť. Krátko po narodení medvieďat matka od nich neodchádza, resp. pohybuje sa v takej vzdialenosti od brlohu, aby ich mala pod dohľadom. Ak zaregistruje prítomnosť človeka, bude svoje potomstvo brániť. Vo veľkom strese ho ale môže aj trvalo opustiť.

Medveď si hľadá potravu v noci

S čelovkou na medvede? Hazard, ktorý sa nemusí vyplatiť

Je ich plný internet. Ponúk outdoorovej výbavy, v ktorej nesmie chýbať nôž, turistická lampa a najmä čelovka. Kým je spojená s behaním po parkoch, prechádzkami so psom, bicyklovaním, letnou stanovačkou, jaskyniarstvom či hobby chvíľkami v dielni, je všetko v poriadku. Ale odporúča sa aj hubárom, turistom či dobrodruhom.

A to už v poriadku až tak nie je. Samozrejme, sú situácie, keď sa hubári či turisti dostanú do časovej tiesne a v lese ich zastihne nečas alebo tma a  musia improvizovať, vtedy sa čelové svetlo zíde a je dobre, že ho na nevyhnutný čas majú. No sú aj takí, ktorí tmu považujú za bežného spoločníka, štartujú do hory skoro ráno alebo rovno večer za tmy. A čelovku vnímajú ako normálnu súčasť svojho oblečenia a výbavy.

Najnovšia móda? Túžba po dobrodružstve či chuť ukázať ostatným, že na to máme? Alebo nevedomosť? Všetko môžu byť dôvody tohto neuváženého správania.

„Túlať sa za tmy horou s čelovkou na hlave je veľmi nebezpečné. Zvieratá sú tvory s nočnou aktivitou, v tom čase si hľadajú potravu a môžu zaútočiť,“ hovorí Jaroslav Slašťan, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého zo Štátnej ochrany prírody. „Platí to aj o medveďovi. Ak nás stretne na krátku vzdialenosť a vyhodnotí si, že už nemá priestor na útek, čo sa v noci môže veľmi rýchlo stať, k útoku nie je ďaleko,“ zdôrazňuje.

Bývajú to škaredé útoky. Medveď je naša najväčšia šelma, človek prinajlepšom skončí v nemocnici doudieraný a doškriabaný. „Za ostatných sto rokov sa na Slovensku iba raz stalo, že stret s medveďom skončil smrťou človeka, no túto štatistiku nemožno preceniť,“ pokračuje J. Slašťan, podľa ktorého si treba na túru vyberať hlavne pekné počasie a vyhýbať sa pohybu v horách za dažďa a vetra. „A najmä sa treba snažiť plánovať si túry tak, aby sme ich nezačínali skoro ráno a nekončili v neskorých večerných hodinách,“ dodáva. 

Obzvlášť dôležité je takto sa správať v oblastiach jadrovej zóny medveďa, ktorými sú Poľana, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra a Kremnické vrchy. Tam je medveďov najviac, lebo tu majú najlepšie podmienky na prežitie a možno sa tu s nimi, hlavne v noci, aj najčastejšie stretnúť. Človek s čelovkou má pri tom iba jedinú výhodu. Na zlomok sekundy lepšie uvidí, aký veľký je medveď, ktorému skrížil cestu za potravou.  

Slasťan
medvedí cesnak v jarnom lese

Medvedí cesnak v Tatrách netrhajte! Hrozí vám mastná pokuta

Je tu jar, a s ňou aj sezóna medvedieho cesnaku. Mnohí sa už nevedeli dočkať, kedy sa ich obľúbená rastlina s typickou vôňou objaví v lese, aby si ju natrhali. Zatiaľ čo na juhu Slovenska už odkvitla, tak v Tatrách sa už tlačia zo zeme jej prvé lístky. A práve o to ide!

Pri zbere by sme mali byť zodpovední. Túto rastlinu si môžete natrhať pre vlastnú potrebu, nemali by ste ju však zbierať vo veľkom do tašiek či vriec a ohrozovať na jednom mieste celú populáciu. Ale pozor! Na chránených územiach je trhanie týchto rastlín zakázané. Podľa informácií Štátnej ochrany prírody hrozí previnilcovi za nezákonné natrhanie snežienok či medvedieho cesnaku v treťom až piatom stupni ochrany pokuta do výšky 3 300 eur.

Chránené územia sú primerane označené. Ide o národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky a ďalšie územia. Najlepšie je informovať sa ešte pred zberom, či je to na mieste, kam sa plánujete vybrať povolené. Štátna ochrana prírody apeluje na všetkých, aby si vážili lesné prostredie a správali sa tak, aby sa z jarných rastlín mohli tešiť aj ďalší ľudia.

Medvedí cesnak ľudia dlhé storočia jedia a využívajú pri rôznych zdravotných problémoch. Napríklad pri zápche, plynatosti či hnačke. Medvedí cesnak by mal pomôcť aj s vysokým krvným tlakom, bolesťami hlavy, ochoreniami horných dýchacích ciest, dokonca aj pri bolestivých kŕčových žilách. Známe sú aj jeho detoxikačné schopnosti a posilnenie imunity.
Najlepšie je zbierať mladé listy, ktoré obsahujú najviac vitamínov. Používajú sa do polievok, šalátov, prívarkov, nátierok, známe je aj pesto z medvedieho cesnaku. Receptov je veľa na rôzne spôsoby. Spracovať treba ešte čerstvé listy, sušiť by sme ich nemali, strácajú vtedy väčšinu dôležitých látok.

Pri zbere medvedieho cesnaku treba dávať pozor aj na to, aby ste si ho nepomýlili s jedovatou konvalinkou voňavou. Ich listy sa nápadne podobajú, najlepšie ich rozoznáte tak, že si k listom privoniate. Medvedí cesnak má svoju typickú cesnakovú vôňu. Navyše, konvalinka začína rásť o trochu neskôr. Do úvahy by sme mali brať aj skutočnosť, že túto aromatickú rastlinu obľubujú okrem ľudí aj lesné zvieratá. Diviaky rýpu zem, aby sa dostali k cibuľkám, veľkou pochúťkou je aj pre medvede. Práve od ich má svoje meno. Hovorí sa, že medvedí cesnak je prvou rastlinou, ktorú medveď ochutná, keď sa prebudí zo zimného spánku.

Chata pro Zelenom plese.

Dobehni si po zľavy v Tatrách!

FOTO: Vladimír Šterbák

Predlžujúce sa jarné dni stále viac lákajú do prírody. Ak ide o tatranskú prírodu, zážitky sú o to silnejšie. Vysokohorské chodníky sú síce až do polovice júna uzavreté, ale množstvo výletov či túr si môžete naplánovať už teraz. Ak uvažujete nad letným pobytom v horách, ešte stále sa dá vyberať z rôznych predsezónnych a first minute ponúk. Napríklad členovia vernostného systému MYAPLEND majú možnosť využiť ponuku First Minute leto so zľavami až do 20 % na pobyty v termínoch od 15. júna až do 4. septembra.

Tatry holiday Park

Vysoké Tatry majú množstvo zákutí a svoje obľúbené tatranské miesto si tu nájde naozaj každý. S ubytovaním v Kolibe Kamzík, v najstaršej tatranskej osade Starom Smokovci, to budete mať blízko, či sa vyberiete na Hrebienok, Štrbské pleso alebo do Tatranskej Lomnice. Poctivé slovenské špeciality ocenia aj tí, ktorí sa budú vracať z vysokohorskej túry.

Medzi obľúbené miesta s veľkým výberom tipov na aktívny oddych patrí Štrbské pleso. Na svoje si tu prídu tí, ktorí majú v pláne dať si priadne do tela, ale aj tí, ktorí si chcú len oddýchnuť od bežnej rutiny. Asi najväčšou klasikou je prechádzka okolo jazera. Okrem príjemne stráveného voľného času sa z náučných tabúľ po ceste dozviete aj informácie o jeho histórii, faune a flóre.

Koliba Kamzík

Okrem turistiky ponúkajú Tatry aj relax a zábavu. Ak  sa chystáte do Tatranskej Lomnice, v Hoteli Lujza Major majú zvýhodnenú polpenziu na leto, wellness aj raňajky. Priaznivci aktívneho oddychu, ale aj oddychové typy môžu skúsiť Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove. Je tu priestor a vybavenie na rôzne športové aktivity, bazén, fínska sauna i oddychová zóna.

Už teraz máte možnosť prekvapiť členov rodiny či priateľov a zobrať ich do AquaCity Poprad. Radosť bude o to väčšia, že môžete s MYAPLEND ušetriť 15 % na vstupnom. Dobehnite si aj vy po zľavy, kliknite na myaplend.com. Registrácia je bezplatná a úplne jednoduchá, zaberie vám menej ako jednu minútu.  Hneď po registrácii máte prístup k výhodám a je len na vás, aké benefity či zľavy využijete.

Hotel Lujza Major

MYAPLEND nie je len o ubytovaní a reštauráciách, ale aj o množstve výhod, vďaka ktorým zažijete neopakovateľné chvíle v Tatrách.

 

Chata pod Rysmi, 9. apríla 2023.

Nerešpektujú uzáveru, a ešte sa aj pochvália na sociálnej sieti

Od začiatku novembra do polovice júna platí v niektorých častiach Tatranského národného parku sezónna uzávera. O tom, že sa nerešpektuje, existujú dôkazy. Sami turisti sa pochvália fotkami na sociálnej sieti, že boli niekde, kde podľa zákona byť nemali.

Riskujú výsmech, ale, na počudovanie, majú aj podporu časti návštevníkov Vysokých Tatier. Svoje si užili aj dve političky. Celé Slovensko sa v roku 2021 zabávalo na kúpeli poslankyne Romany Tabák v Studenom potoku a návšteve Symbolického cintorína pod Ostrvou v Mengusovskej doline, na ktorý sa v čase uzávery vybrala ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. Obidve dostali pokutu.

Neboli a ani nie sú jediné, ktoré, možno z nevedomosti, možno  z rebélie či potreby zažiť aj niečo dobrodružné, porušia stopku na niektorých tatranských chodníkoch. A potom prepadnú nutkaniu pochváliť sa fotkami na sociálnych sieťach.

Tatranskí chatári tvrdia, že problémových je približne 5 percent návštevníkov Vysokých Tatier. Ostatní si uvedomujú, že sezónna uzávera má svoje opodstatnenie. Chráni živočíchy európskeho významu, aby mali pokoj pri ruji, v čase ukončovania zimného spánku, liahnutia mláďat alebo potrebnej migrácie. Turisti majú najmä na jar tendenciu obchádzať snehové polia a zašliapavajú vzácne biotopy a trávinno-bylinné porasty. Uzávera ich chráni aj pred ohrozením života či zdravia. V zime hrozia lavíny, pošmyknutie, hrozivé pády vyžadujúce aj letecké zásahy Horskej záchrannej služby.

Verejnosť sa pri tejto téme delí na dve skupiny. Jedna dôvodí zbytočnosťou prísnych pravidiel, lebo ani v okolitých štátoch takto prísne nechránia prírodu – napríklad z poľskej strany možno aj zime vyliezť k Chate pod Rysmi (mimochodom jedinej, na ktorú sa v rámci Vysokých Tatier vzťahuje uzávera), zo slovenskej nie. Druhá skupina zimnú uzáveru tatranských chodníkov vníma ako spoločensky potrebnú.

Dokladá to aj diskusia v našej FB skupine Vysoké Tatry potom, čo sa na nej jeden z návštevníkov veľhôr pochválil fotkami z už spomínanej „návštevy“ Chaty pod Rysmi.

Boris Cambel sa tomu diví. „Domnieval som sa podľa názvu skupiny, že som medzi milovníkmi hôr a ochrancami prírody, ktorí chápu zmysel uzávery, ale teraz začínam mať strach o budúcnosť Tatier a ich prírody…“

„Vďaka takým, ktorým uzávera nič nehovorí, majú chlapci z HZS kopec roboty. Česť vašej pamiatke, ak k vám neprídu včas,“ pripísal Maj Jam.

Autor fotiek sa bráni, vraj išlo o skialpinistickú túru a v takomto prípade je pohyb na chodníkoch aj v čase uzávery povolený.

Je to pravda, no iba sčasti a za určitých podmienok a iba na niektorých chodníkoch. Ich zoznam v  TANAP-e vydal Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie. V rámci diskusie v skupine ho do svojho príspevku pridal Branko Le. Ide o šesť lokalít, Chata pod Rysmi v nich nie je. Uverejňovať tento zoznam je momentálne zbytočné, lebo skialpinizmu je možné sa za prísnych podmienok venovať iba v čase od 15. decembra do 15. apríla, a to za dobrej snehovej prikrývky.

„Uzávery majú v národných parkoch svoje opodstatnenie,“ hovorí Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody SR, ktorý pôsobí ako vedúci zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku. „V tomto období samice zvierat  privádzajú na svet mláďatá a potrebujú ohľaduplnosť ľudí, ktorí sa pohybujú vo vysokohorskom prostredí. Každý, kto chce, nájde na stránkach národných parkov všetky potrebné informácie o tom, kde a prečo treba zimné uzávery chodníkov rešpektovať.

Na otázku, či je momentálne na mieste aj potreba korigovať rozhodnutie o rozsahu uzávery, ako po tom niektorí návštevníci Tatier volajú, odpovedal: „Národné parky sú od 1. apríla 2022 samostatnými právnickými subjektmi a ich riaditelia majú aj kompetenciu rozhodnúť o podmienkach a rozsahu regulácie turistického ruchu v nich. Najlepšie poznajú územie, na ktorom pôsobia,  a vedia odborne posúdiť dôvody uzávery. Ich rozhodnutie treba rešpektovať,“ uzavrel J. Slašťan. 

Varga-foto-titulka

Richard Varga: Nízke Tatry sú mojím druhým domovom

Foto: Martin Krystýnek.

V zasnežených Tatrách sme strávili jeden krásny deň s triatlonistom Richardom Vargom. V rámci natáčania sme si našli čas aj na rozhovor. Dvojnásobný reprezentant Slovenska na olympijských hrách nám povedal, prečo sa rozhodol pre taký náročný šport ako je triatlon, ako sa pripravuje na preteky, ale prezradil nám aj niečo o svojom vzťahu k Tatrám, a na ktorých miestach sa cíti najlepšie.

Ste rodený Bratislavčan, aký je váš vzťah k horám?

Som síce Bratislavčan, ale počas detstva boli pre mňa druhým domovom Nízke Tatry. Sú odtiaľ moji starí rodičia, máme v Demänovej dom. Každé prázdniny či letné alebo zimné sme trávili hlavne tam, či na bicykli, lyžiach alebo na Liptovskej Mare. Takže k horám mám vďaka týmto zážitkom veľmi pozitívny vzťah.

Venujete sa triatlonu, čo sú tri športy v jednom, prináša vám trojitú radosť?

Myslím, že áno. Zvolil som si taký šport, ktorý obsahuje až tri druhy športových aktivít. Nevedel som si medzi nimi vybrať, a tak som si zvolil triatlon, kde sú zastúpené všetky. Myslím si, že každý športovec, ak má byť úspešný, musí mať to, čo robí rád. Inak by to ďaleko nedotiahol. Podľa mňa je to dôležité, pretože ak to človek robí len pre úspech, tak pri prvej alebo druhej prekážke zistí, že je to príliš náročné a skončí. Tento šport mám rád a vďaka tomu ho robím tak dlho.

Spomínate si ešte na moment, keď ste sa rozhodli, že sa budete triatlonu venovať profesionálne?

Áno, bolo to na mojich posledných majstrovstvách Slovenska v plávaní v roku 2009 v Trenčíne. Mal som vtedy úspechy, aj nejaké rekordy Slovenska v plávaní, ale mal som už aj skúsenosť s triatlonom a vedel som, že ho chcem robiť naplno. Napriek tomu, že plávanie mi išlo, triatlon mi prinášal možnosť viac cestovať po svete, robiť tri športy, ktoré mám rád, a tréning je oveľa zábavnejší. Plávanie môžem trénovať v mori alebo v jazere, na cyklistickom tréningu spoznávam krajinu, v ktorej práve som, a to isté platí aj o behu. Vďaka triatlonu spoznávam nové krajiny a kultúry.

O triatlonistoch sa viac ako o iných športovcoch hovorí, že vyznávajú fair play. Prečo je to podľa vás tak?

Myslím si, že je to tým, že jeden k druhému máme rešpekt. Je to asi aj preto, že triatlon je sám osebe dosť náročný, prekonávame pri ňom veľa prekážok, preto si vážime súperov, ktorí tiež prešli tvrdým tréningom, prípravou, prekonali sami seba. Už triatlonové preteky sú samy úspechom, tým pádom je tam to fair play akosi prirodzené. Je to rešpekt jedného voči druhému.

Čo je podľa vás najviac príťažlivé na trojkombinácii: plávanie, bicyklovanie a beh?

Triatlon vznikol tak, že traja kamaráti na Havaji sa rozprávali, ktorý šport je pre jeho vyznávačov najväčšou výzvou. Rozhodovali sa medzi plávaním, cyklistikou a behom, a tak ich dali dokopy. Potom zistili, že táto kombinácia je veľmi náročná, ale napriek tomu sa stala fenoménom. Myslím si, že práve preto sa jej ľudia venujú, snažia sa prekonať sami seba.

Počas kariéry ste zažili veľa úspechov, ale aj ťažších momentov. Sú také, na ktoré nedokážete zabudnúť?

Pre mňa bol taký najväčší moment, keď sme čakali prvé dieťa a podaril sa mi môj najväčší úspech, stal som sa majstrom Európy v šprint triatlone v Estónsku. Myslím si, že to nikto nečakal, ani ja sám. Vedel som, že na tom mám a naozaj dali sa dokopy všetky potrebné okolnosti. Počas rokov v triatlone sa mi viackrát veľa vecí pokazilo, aj keď som mal výbornú formu. Ale vtedy všetko klaplo ako malo a bola to naozaj krásna emócia. Pri cieli ma čakala moja žena aj brat, celá rodina. Je to pre mňa najsilnejší emotívny moment v kariére.

Ak by chceli mladí športovci začať s triatlonom, čo by ste im poradili?

V prvom rade začať. Človek je taký, že sa bojí urobiť prvý krok, pustiť sa do niečoho nového. Začať je prvá vec, druhou je nájsť si okolo seba dobrých ľudí, ktorí pomôžu, podporia a majú zo športu tiež radosť.

Vráťme sa späť do hôr. Pre mnohých športovcov je príprava v takomto prostredí súčasťou tréningu. Platí to aj pre vás?

Je to tak. Každú letnú prípravu využívame vysokohorské prostredie ako prostriedok na zlepšenie vytrvalostných schopností. Preto často chodievame do Vysokých Tatier na Štrbské pleso. Ako som už spomínal, keďže som vyrastal v Nízkych Tatrách, tak sa v tom prostredí cítim veľmi dobre, je mi blízke. Hory sú miestom, kde dokážem vypnúť. To ticho a pokoj, keď som niekde hore na Ďurkovej chate a som tam sám alebo len s pár ľuďmi. Keď vidím tie hory, naberiem silnú, veľmi pozitívnu energiu, z ktorej sa potom dá dlho čerpať.

Drevená socha tatranského horského nosiča

Horskí nosiči patria k Tatrám aj v 21. storočí

FOTO: Jozef Navajo Rapant

Technika a technológie idú v súčasnosti míľovými krokmi dopredu. Veľké vzdialenosti prekonávame v rekordne krátkom čase, vo viacerých odboroch a priemyselných odvetviach nám pomáha umelá inteligencia, informácie, ktoré potrebujeme, získame takmer okamžite. Aj v tomto svete, kde mnohé remeslá už dávno zanikli, stále existujú tatranskí horskí nosiči a ich práca je dôležitá. Nejde len o nejaký druh folklóru.

Náplň ich práce je pritom približne taká istá ako bola v druhej polovici 19. storočia, kedy začali prví nosiči vo Vysokých Tatrách pomáhať turistom a prepravovať tovar. S rozmachom turistického ruchu pribúdali vysokohorské chaty, na ktoré bolo treba nosiť tovar a materiál. Svoju úlohu zohral aj Uhorský karpatský spolok, ktorý vznikol v roku 1873, a umožnil sprístupnenie tatranských dolín verejnosti.

Horskí nosiči sa postupne stali dôležitou súčasťou miestneho hospodárstva, okrem toho dokážu poradiť turistom, dokonca, ak je to potrebné, aj sa zapojiť do záchranných akcií. Dnes sú stále neodmysliteľnou súčasťou našich veľhôr. Ak niektorého z nich stretnete na túre, spravte mu miesto na chodníku, aby mohol plynulo prejsť. S nákladom, ktorý nesú do kopca, treba vážiť každý krok a neplytvať energiou.

Pre mnohých návštevníkov Tatier je stretnutie s nosičom silným zážitkom. Tiež ste potom rozmýšľali, koľko by ste toho dokázali vyniesť niekam na chatu vy? Nech je vaša odpoveď akákoľvek, táto práca vyžaduje vynikajúcu fyzickú kondíciu i mentálne silného človeka. V roku 2018 zapísali horské nosičstvo do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Medzi známych nosičov v období po druhej svetovej vojne patril Ondrej Hudáček z obce Lendak, ale aj jeho žena Mária, ktorá sa po štyridsiatke stala profesionálnou nosičkou. Rekordérom je Laco Kulanga, ktorý v roku 1993 vyniesol na Zamkovského chatu náklad vážiaci 207,5 kilogramu. Legendou je aj Viktor Beránek z Chaty pod Rysmi, v roku 2004 sem vyniesol náklad vážiaci 122 kilogramov (zdroj: sk.wikipedia.org). Nosiči si každý rok merajú svoje schopnosti na niekoľkých súťažiach, najznámejšia je Sherpa rallye.

Ich služby dnes využíva šesť tatranských chát (Chata pod Rysmi, Téryho chata, Zamkovského chata, Zbojnícka chata, Skalnatá chata, Rainerova chata) počas všetkých ročných období, nezriedka aj vo veľmi zlom počasí. Horské nosičstvo mnohí považujú za svoje poslanie a často aj zmysel života.

Po stopách medveďa, patróna Hrebienka

Po stopách medveďa, patróna Hrebienka

V piatom diele druhej podcastovej série S batohom cez hory sa venujeme medveďom alebo konkrétnejšie jednému medveďovi. Už na začiatku cesty na Hrebienok sa dvojica mladých turistov Tánička a Vladko rozprávala o týchto zvieratách a o tom, že v Tatrách ich môžete ľahko stretnúť.

Na otázku, čo by robil, keby stretol medveďa Vladko najprv odpovedal, že by bežal čo najďalej, ale potom si to rozmyslel a povedal, že by si radšej ľahol na zem, nehýbal sa, prípadne by sa prikryl batohom. Ostatným turistom odporučil, že v každom prípade by sme nemali panikáriť, nekričať a už vôbec si medveďa nenatáčať. Treba ho len pokojne a v tichosti oblúkom obísť. Najlepšie tým smerom, odkiaľ sme prišli.

Tánička Vladkovi prezradila, že v Tatrách je jeden medveď, s ktorým stretnúť sa je veľmi milý zážitok. Je to takmer dva a pol metra dlhý oceľový medveď Kubo, známy ako patrón Hrebienka. Práve k nemu sa naša dvojica mladých podcasterov vybrala. Najprv vlakom do Starého Smokovca, kde nezabudli pripomenúť, že toto mesto navštívi každý rok takmer milión ľudí. Zo železničnej stanice potom po zelenej značke k pozemnej lanovke. Opäť sa dohodli, že nevyužijú tento dopravný prostriedok, ale ako správni turisti pôjdu po svojich.

Po ceste videli najdlhšiu sánkarskú dráhu na Slovensku, ktorá má dva a pol kilometra a dá sa po nej jazdiť aj v noci. Vladka vyľakal neznámy zvuk, myslel si, že je to medveď, lebo v Tatrách ich môžete stretnúť skoro kdekoľvek, ale bol to len kolobežkár. Pri smerovníku na Hrebienku, ktorý je východiskovým bodom pre viaceré vysokohorské túry, sa pokochali výhľadmi na scenériu tatranských štítov s dominantným Lomnickým či Kežmarským štítom, ale aj smerom dole na Podtatranskú kotlinu.

Potom konečne zbadali medveďa, ale toho kovového. Váži 350 kilogramov, zuby má zo železných klinov, oči z polodrahokamov a nehryzie. Ešte si stihli kúsok od neho pozrieť náučný chodník s deviatimi tabuľami, v rámci ktorého sa dozviete niečo o turistických chodníkoch a spôsobe ich značenia, ale aj o histórii prvej tatranskej útulne – Rainerovej chaty.

Na konci výletu si spomenuli na jedinečný dóm z ľadu, ktorý každý rok stavajú na Hrebienku a dohodli sa, že na budúcu zimu ho opäť navštívia. Vychutnajte si pohľad na Tatry detskými očami aj v podcaste Po stopách medveďa, patróna Hrebienka, ktorý nájdete na stránke Cez hory a vo všetkých podcastových aplikáciách.

Lyžovačka v Tatrách.

Na Veľkú noc vymeňte bicykel za lyže

FOTO: Daniela Pitoňáková

Aj keď v kalendári už máme jar, do Tatier sa vrátilo zimné počasie. Minulý týždeň tu nasnežilo 20 centimetrov nového snehu, na celý veľkonočný týždeň hlásia mínusové nočné teploty a cez deň len kúsok nad nulou. To znamená, že počas Veľkej noci nás čakajú vo Vysokých i Nízkych Tatrách skvelé podmienky na lyžovačku.

Ak ste už vytiahli bicykel a lyže odložili do pivnice či garáže, je čas vybrať ich späť a využiť snehové podmienky v našich veľhorách. Veľká noc na lyžiach má svoje čaro a snežiť by malo aj týždeň po nej, preto niet na čo čakať. Veríme, že ste sa ešte nenabažili pohybu na lyžiach, pretože Tatry ponúkajú stále veľa príležitostí.

Okrem dobrých snehových podmienok máte možnosť získať aj skipasy za super ceny a s MyAplend vernostným systémom navyše aj množstvo benefitov na zážitky v Tatrách. Užite si aktívny pohyb a výhľady na okolitú scenériu štítov a dolín. Na takmer 25 kilometroch zjazdoviek si vyberú nielen skúsení lyžiari, ale aj začiatočníci a rodiny s deťmi. Najvyššie položená tatranská osada Štrbské pleso ponúka vo svojom blízkom okolí svahy Predného Soliska s traťami pre pokročilých i tých menej zdatných vyznávačov lyžovania.

K skvelej lyžovačke neoddeliteľne patrí aj zaslúžený oddych a kvalitné služby. Po tom, ako si dáte poriadne do tela dobre padne wellness a pohodlie v príjemnom prostredí. Hneď pri Novom Štrbskom plese nájdete Hotel Ovruč, ktorého wellness môžu využiť aj hostia z blízkych apartmánov Lake Resort

Vyberte sa na Veľkú noc do Tatier a zmeňte každodennú realitu za zasneženú rozprávkovú scenériu našich veľhôr. Navyše s vernostným programom MyAplend na vás čaká množstvo výhod. Stačí sa zaregistrovať na myaplend.com získate možnosti využívania rôznych zliav a benefitov. Nie je tu žiadna viazanosť ani podmienky. Je len na vás, aké benefity či akcie využijete.